Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-66-1996.pdf
PDF · 139.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/66/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci navrhovateľa: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Legionárska 6, Bratislava, zastúpený MCGA legal s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, proti odporcovi: Technicko - hospodárska správa ústavov spoločenských vied Slovenskej akadémie vied, Klemensova 19, Bratislava, zastúpený JUD. Tomáš Plank, advokát, Nám. Slobody 10, Bratislava, o vydanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý vydať navrhovateľovi nehnuteľnosť ležiacu v katastrálnom území E. mesto, obec R. - G. časť E. mesto, okres R. I, zapísanú na LV č. XXX, parcela č. XXXX o výmere XXX m?, zastavané plochy a nádvoria a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania XXX,XX EUR, k rukám MCGA legal s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, proti povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi sumu X.XXX,XX EUR (XXX.XXX,- Sk), v tej istej lehote.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa XX. 3. XXXX od odporcu, pôvodne označeného ako Ústavy spoločenských vied SAV, Štefánikova 49, Bratislava, domáhal vydania nehnuteľnosti v kat. území R. - E. G., na LV č. XXX, parcela č. XXXX, o výmer XXX m?, zastavaná plocha, v zmysle zák. č. 282/1993 Z. z.
Podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ upresnil označenie odporcu na Technicko - hospodárska správa ústavov spoločenských vied Slovenskej akadémie vied, Klmensova 19, Bratislava, IČO: 212 041.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom dňa XX.XX XXXX uzavrel kúpnu zmluvu v tiesni a za nápadne nevhodných podmienok.
Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona. Poprel, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v tiesni a za nápadne nevhodných podmienok. Namietal, tiež že výzva navrhovateľa na vydanie veci z XX.XX. XXXX adresovaná Slovenskej akadémii vied, nebola doručená povinnej osobe.
Súd rozsudkom č.k. XXC XX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX návrh navrhovateľa zamietol.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XXCo XXX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd rozsudkom č.k. XXC XX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX opätovne návrh navrhovateľa zamietol.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. XCo XX/XX - XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. XCdo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok Krajského súdu v Bratislave z XX.X.XXXX sp.zn. XCo XX/XX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor ohľadom povinnej osoby i ohľadom existencie tiesne.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XCo XXX/XX - XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa č.k. XXC XX/XX - XX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dovolací súd dospel k záveru, že odporca je v spore pasívne legitimovaný a čo sa týka otázky uzatvorenia zmluvy v tiesni, bol právny názor odvolacie súdu vyslovený predčasne. Tieseň za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 282/1993 Z.z. je treba posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo úzko súvisia, ako dva predpoklady. Či ide o nápadne nevýhodné podmienky uzatvorenej kúpnej zmluvy, je nutné posudzovať vždy konkrétne podľa okolností jednotlivého prípadu a pojem tiesne treba skúmať v širších súvislostiach, teda i v súvislostiach s určitým politickým nátlakom existujúcim v rokoch 1948 až 1989, ktorým štát a jeho orgány pôsobili na cirkev (vlastníka veci) do takej miery, že tento mohol urobiť vo vzťahu k svojej veci taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte inak neurobil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výzvu na vydanie veci zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXX, hospodárskou zmluvou č. 4/1998, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z pozemkovej knihy č. XXX, znaleckým nálezom B.. K.. C. H. z XX.XX.XXXX, listom SAV č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXX "Majetko-právnym prevodom budova na L. č. XX", spisom odporcu spornej nehnuteľnosti, zriaďovacou listinou Technicko - hospodárskej správy ústavov spoločenských vied SAV, zmluvou o technickej pomoci a zastúpení zo dňa X.X.XXXX, stanovami Slovenskej akadémie vied, organizačným poriadkom Technicko - hospodárskej správy ústavov spoločenských vied SAV, potvrdením Ústredného archívu SAV č.XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o pridelení identifikačného čísla odporcu z XX.X.XXXX, dobovými dôkazmi zo Slovenského národného archívu, uznesením z 12. schôdze predsedníctva ÚV KSS konanej X.X.XXXX, historickým pohľadom na vzťahy štátu a Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v rokoch 1984-1989 s dôrazom na situáciu začiatkom 60. rokov vypracovaný N.. D.. C. D. N.. na žiadosť odporcu, listom č. XXXX/XXXX adresovaným Úradu predsedníctva SAV, ohľadom majetkovo - právneho prevodu budovy na L. XX zo dňa XX.XX.XXXX, výňatkami z knihy Q. K.: Z prednej časti mreží, zápisnicou č. 75 z rozšírenej schôdze kolégia PŠVU z XX.X.XXXX, uznesením 182. schôdze politického byra ÚV KSČ zo dňa XX.X.XXXX, písomným svedectvom M. X. z XX.X.XXXX a K. G. zo XX.X.XXXX, vyjadrením Slovenského historického ústavu Matice Slovenskej z XX.X.XXXX, životopisom D.. C. R., výňatkami z knihy Dejiny evanjelikov na Slovensku, správou o súčasnej cirkevno - politickej situácii na Slovensku a uskutočňovaní zásad cirkevnej politiky, schválených politickým byrom ÚV KSČ z XX.X.XXXX, listom ÚV KSČ "Náboženské sekty na Slovensku" zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou o prevzatí budovy na L. XX zo dňa XX.X.XXXX, referátom K. U. - X. zjazd KSČ, správa ÚV KSČ z roku 1954, výňatkami z knihy F. B.: Národ - cirkev - štát, listami D.. Y. H. zo dňa XX.XX.XXXX, B.. Q. R. zo dňa XX.XX.XXXX, K. L. zo dňa XX.XX.XXXX, osobným svedectvom o situácii v 60. rokoch 20. storočia C. C. zo dňa XX.X.XXXX, Správou o ev. cirkvi na Slovensku z XX.XX.XXXX zo schôdze Predsedníctva ÚV KSS, výpisom z LV č. XXX kat. územie E. mesto zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom z rokovania zo dňa XX.XX.XXXX medzi zástupcami SECAV v ČSFR a SAV vo veci majetkoprávneho usporiadania bývalého Evanjelického lýcea v Bratislave, L., zápisnicou o využívaní národných kultúrnych pamiatok v R. zo dňa XX.X.XXXX, listom Úradu predsedníctva SAV č. XXXX/XX-hosp..odb./Po zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím MNV zn. D/XX- XXXX/XX/X zo dňa X.XX.XXXX, článkom "W. C. a L." z Východoslovenských novín zo dňa X.X.XXXX, vyjadrením Ministerstva kultúry SR č. MK- XXXXX/XXXX-XXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, svedeckou výpoveďou K. I. a W. R. a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa výpisu z pozemkovej knihy vložka č. XXX z X.X.XXXX, kat. územie R., bol navrhovateľ vlastníkom nehnuteľnosti - dom pop. č. II.XXX s dvorom a hosp. staviskom, na parcele č. XXXX.
Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť predal Slovenskej akadémii vied -Úrad predsedníctva Bratislava, Obrancov mieru č. XX. Kúpna cena bola dohodnutá vo na XXX.XXX,- Kčs. Kúpnu zmluvu za navrhovateľa podpísal B. L. ako predsedajúci farár a K. D., ako námestný zborový dozorca.
Podľa LV č. XXX vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je SR - Tecchnicko - hospodárska správa ÚSV SAV, L. XX, R., IČO: 212 041 a predmetná nehnuteľnosť je národnou kultúrnou pamiatkou.
Zo záznamu z rokovania uskutočneného dňa XX.XX.XXXX medzi zástupcami SECAV v ČSFR a SAV vo veci majetkového usporiadania bývalého Evanjelického lýcea v Bratislave, L. XX, súd zistil že rokovania sa SECAV zúčastnili D. Z., generálny biskup, B.. D. L., ing. D. L., N. L., C.. Q. A. a za SAV G.. R. M., N.., predseda SAV, C. L. a N.. B.. H. M., N.. Predmetom rokovania bolo prejednanie otázky možnosti vrátenia budovy bývalého Evanjelického lýcea na L. ul. č. XX v R., ktorá na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi Evanjelickým a.v. cirkevným zborom v R. a SAV prešla do vlastníctva SAV. Zástupcovia SECAV na rokovaní vysvetlili, že predmetný objekt bol odpredaný z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov potrebných na jeho údržbu, pričom sa jedná o budovu, ktorá má pre cirkev historický význam a preto cirkev vyvíja snahu o vrátenie predmetného objektu do vlastníctva.
Navrhovateľ dňa X.X.XXXX uzatvoril so Stavoinvestou R., spol. s.r.o., H. XX, R., zmluvu o technickej pomoci a zastúpení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie technickej pomoci vo veciach majetkovo - právnych na vysporiadanie majetku cirkevného zboru v Bratislave spadajúceho pod reštitúcie upravené zákonom č. 282/1993 Z. z.
Stavoinvesta R., spol. s.r.o., závod XX, H. XX, Bratislava výzvou č. XX/E/XXX/XX/JUDr. Hk zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil v mene navrhovateľa reštitučný nárok na vydanie predmetnej nehnuteľnosti. Výzva bola adresovaná Slovenskej akadémii vied, H. XX, R.. Úrad predsedníctva Slovenskej akadémie vied listom č. 19/95 zo dňa XX.X.XXXX potvrdil doručenie tejto výzvy a žiadal o doplnenie dokladov. Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil, že výzvu na vydanie veci považuje za bezpredmetnú.
Podľa potvrdenia Ústredného archívu Slovenskej akadémie vied č. 279/01 zo dňa XX.XX.XXXX sa doklad o zmene názvu pracoviska z "Ústavy spoločenských vied SAV" na "Technicko - hospodárska správa Ústavov spoločenských vied", v archíve nenachádza. Potvrdil, že v rokoch 1976 -1978 sa v zápisniciach z rokovaní P SAV užívalo pomenovanie "Ústavy spoločenských vied SAV". V správe o hospodárení SAV za 1. polrok 1979, prerokovanej XX. X.XXXX sa použil nový názov "Technicko - hospodárska správa ÚSV SAV.
Podľa zriaďovacej listiny Technicko - hospodárska správa ústavov spoločenských vied Slovenskej akadémie vied, č. XX/XXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, Technicko - hospodárska správa ústavov spoločenských vied SAV bola zriadená v roku 1943 ako ekonomicko - technický odbor Slovenskej akadémie vied a umení. Dňom XX. 6. XXXX bola včlenená do Slovenskej akadémie vied v zmysle zákona č. 1/1953 Zb. Identifikačné číslo THS ústavov spoločenských vied SAV je XXX XXX.
Podľa potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a identifikácií v Štatistickom registri Štatistického úradu SR zo dňa XX.X.XXXX Technicko - hospodárska správa ústavov spoločenských vied SAV vznikla X.X.XXXX a bolo jej pridelené IČO: 00212 041.
Zo spisu odporcu k predmetnej nehnuteľnosti súd zistil, že pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX bola predmetná nehnuteľnosť ocenená znaleckým nálezom B.. arch. C. H. na XXX.XXX,- Kčs (pozemok XX.XXX,- Kčs a stavba na XXX.XXX,- Kčs) Sekcia spoločenských vied SAV sa listom zo dňa XX.XX.XXXX obrátila na Úrad predsedníctva SAV vo veci majetko- právneho prevodu budovy na L. č. XX a oznámila mu, že predbežne rokovala so zástupcami Evanjelického a.v. farského úradu o možnostiach prevodu tejto budovy do trvalého užívania SAV, nakoľko v objekte plánuje
v roku 1963/64 vykonať rozsiahlu rekonštrukciu (celkový objem X.XXX.XXX,- Kčs) a pretože v zmysel vyhl. 205/58 Ú.v., nie je prípustné vykonať investičné práce na základných prostriedkoch , ktoré nie sú národným majetkom. Nakoľko majetok ev.a.v. cirkvi netvorí súčasť národného majetku je prevod nehnuteľnosti súkromno - právnej povahy a je potrebné ho usporiadať podľa ustanovení občianskeho zákonníka, kúpou alebo darom. Proti bezplatnému prevodu nehnuteľnosti zástupca vlastníka, s. Ištók namietal, že ev. a.v. farský úrad už doteraz odovzdal bezplatne niekoľko budov štátu a vzhľadom k tomu, že si ev.a.v. cirkev kryje svoje výdavky zo svojich príjmov, v ktorých XX.XXX,- Kčs troví ročné nájomné z uvedenej budovy, navrhol odpredaj za cenu XXX.XXX,- Kčs, teda desaťnásobok ročného nájmu. Vzhľadom k tomu, že terajšia hodnota budovy je XXX.XXX,- Kčs označil navrhovanú cenu za prijateľnú a žiadal o rozhodnutie o ďalšom postupe.
Úrad predsedníctva SAV dňa XX.XX.XXXX listom č. XXXX/XX-hosp..odb./Po W.- Ústavy spoločenských vied SAV oznámil, že predbežne jednali o možnosti odkúpenia budovy evanjelického sboru na L. ul. č. XX, ktorá im bola pridelená MsNV za účelom zriadenia Pamätníka slovenského písomníctva a predbežné rozhodnutie je zotrvať v nájomnom pomere, pretože plánovací odbor ÚP SAV nemá už v bežnom roku prostriedky na decentralizované investície, o prípadnej možnosti získania vlastníckeho práva k tejto budove v budúcnosti ho včas upovedomí.
Zo zápisnice z porady o využití národných kultúrnych pamiatok v R. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že poradu zvolala predseda komisie MsNV pre školstvo a kultúru. Predmetom porady bolo aj Evanjelické lýceum. Ústav slovenskej literatúry SAV navrhol zriadiť v evanjelickom lýceu na L. ul. č. XX a XX Pamätník slovenského písomníctva. Podľa tohto návrhu by sa mala budova na L. č. XX upraviť pre pracovne Ústavu slov. literatúry SAV a v budove č. 15 by sa mala vybudovať jedna časť Pamätníka, expozícia štúrovského obdobia, iné časti pamätníka by sa mohli zriadiť v budove Academia Istroplitany, prípadne na L. ul. S. spoločenských vied SAV už objednali projekt na úpravu budovy L. XX, jej adaptáciu chcú previesť do konca roka 1964. S úpravou budovy č. 15 sa neuvažuje. Dnešné využitie budovy
- učebne a pracovne profesorov stavebnej fakulty SVŠT, sklady športovej výzbroje Inštitútu telesnej výchovy a športu, laboratória a zverinec pokusných zvierat Ústavu hygieny a byt domovníka. Pred začatím stavebných úprav treba tieto inštitúcie premiestniť do iných budov.
Rozhodnutím Mestského národného výboru v Bratislave, bytový odbor, zn. D/XX/XXXX/XX/X, zo dňa X.XX.XXXX, bolo prikázané SVŠT v Bratislave uvoľniť všetky priestory, ktoré užíva v budove na L. č. XX, presťahovať sa do vlastných priestorov a miestnosti na L. č. XX odovzdať do držby a úžitku SAV- Úradu predsedníctva najneskôr do XX.X.XXXX a Univerzite Komenského, aby Inštitút telesnej výchovy a športu vymiestnila z budovy na L. č. XX do priestorov UK v R. najneskoršie do XX.X.XXXX a priestory na L. odovzdať ITVŠ, Slovenskej akadémii vied -Úradu predsedníctva. Priestory po oboch inštitúciách boli SAV pridelené ešte rozhodnutím zo XX.XX.XXXX zn. D/XX/-XXX/XX.
Z dobových dokladov Slovenského národného archívu (č.l. 136), dokumentu ÚV KSS Predsedníctva zo dňa XX.XX.XXXX F3, uloženého v archíve pod signatúrou vl. XXX, č. H súd zistil, že uznesením polit. byra ÚV KSS z XX.X.XXXX a uznesením 182. schôdze politického byra ÚV KSČ zo dňa XX.X.XXXX bola schválená zásada uskutočňovať hospodársko- finančnú politiku voči cirkvám tak, aby boli postupne znižované štátne príspevky na vecné náklady cirkví, pričom finančné prostriedky sa mali poskytovať v prvom rade na opravy cirkevných budov a kostolov, ktoré sú historicky a umelecky cenné. V ostatných prípadoch bude doporučené cirkvám aby si potrebné finančné prostriedky získali zbierkami, avšak pri zachovaní kontroly zo strany štátu. Výkaz vyplatených finančných prostriedkov štátom v roku 1958 (očakávané plnenia) s porovnaním s rokom 1957 na hospodárske zabezpečenie cirkví a náboženských spoločností na Slovensku ukazuje pokles o X.XXX.XXX,- Kčs.
Z dobových dokladov Slovenského národného archívu- správy o súčasnej cirkevno - politickej situácii na Slovensku a uskutočňovaní zásad cirkevnej politiky, schválených politickým byrom ÚV KSČ z XX.X.XXXX a správou o ev. cirkvi na Slovensku z XX.XX.XXXX zo schôdze Predsedníctva ÚV KSS, súd zistil, že štát v rozhodnom období vypracovával opatrenia na zasahovanie do cirkevného života všetkých cirkví pôsobiacich na Slovensku s cieľom zamedziť ich aktivizácii, ich usmerňovania a
postupného znižovania ich vplyvu, pričom evanjelickú cirkev a.v. označoval za druhú najsilnejšiu, pričom mal znapvanú jej činnosť po organizačnej aj personálnej stránke.
Z historického pohľadu na vzťahy štátu a Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v rokoch 1984-1989 s dôrazom na situáciu začiatkom 60. rokov, vypracovaného N.. D.. C. D. N.. na žiadosť odporcu, súd zistil, že komunistický režim v celom období svojej existencie postupoval voči všetkým cirkvám z pozície moci, rozpútal proti ich predstaviteľom, duchovným i veriacim systém rôznych perzekučných opatrení, od tých najbrutálnejších až po relatívne "mierne". Považoval ich za odporcov z politických i ideových dôvodov. V centre pozornosti režimu stála katolícka cirkev ako najväčšia a najvplyvnejšia cirkev. V podsade rovnako, hoci s miernou odlišnosťou postupoval aj voči druhej najpočetnejšej cirkvi na Slovensku, Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. prejavovalo sa to vynútenou "personálnou prestavbou" vedenia cirkvi, súdnymi i mimosúdnymi perzekúciami, zabavovaním majetku, obmedzovaním možnosti pôsobenia cirkvi atď. Perzekúcie a postihy cirkví boli najbrutálnejšie na začiatku 50. rokov, pokračovali však, hoci už nie v takej drastickej forme v priebehu celých 50. rokov, respektíve na samom začiatku 60. rokov. Platí to sj o postupe režimu voči SECAV. Na samom začiatku 60. rokov vykonštruovala Štátna bezpečnosť viacero prípadov "reakčného pôsobenia evanjelických farárov", čo vyústilo do súdnych procesov v priebehu roku 1962. Najvýznamnejšie boli procesy v Košiciach v apríly a máji 1962 (tzv. skupina KVAP) a v Banskej Bystrici v júli 1962, najskôr s J. C. a spol. a krátko na to s "veľkou sprisahaneckou organizáciou" s celoslovenskou pôsobnosťou, údajne vedenou bývalými biskupmi V.P. W. a F.F. A. a farárom J. C.. H. vykonala od apríla 1962 domové prehliadky u 18 evanjelických farárov v Bratislave. Na začiatku 60. rokov nastupuje určitá liberalizácia režimu. Nástup liberalizácie priniesol to, že ľudia sa prestávali báť, spoločenská atmosféra sa uvoľňovala. Pochopiteľne nie je možné robiť ilúzie o tomto uvoľňovaní, komunistický režim bol realitou, ľudia mali (museli mať) obavy, respektíve "strach" ale ten mal kvalitatívne inú intenzitu. Nešlo už o "život" ale napr. o existenčné možnosti pre konkrétneho človeka alebo jeho blízkych , úsilie uplatniť sa v svojej profesii aj za cenu toho, že sa "prispôsobili" a pod. takéto obavy tu boli nielen v období určitej liberalizácie, ale v plnom rozsahu to platilo tiež na roky normalizácie. Možno v období normalizácie, najmä v 70. rokoch bol pocit takéhoto "strachu" intenzívnejší ako v rokoch liberalizácie.
Z vyjadrenia Slovenského historického ústavu Matice Slovenskej z XX.X.XXXX, vypracovaného D.. C. R., slovenským historikom, súd zistil, že komunistické vedenie prostredníctvom štátu proklamovalo na začiatku 60. rokov 20. storočia víťazstvo socializmu. Napriek tomu komunistický režim naďalej považoval cirkev a náboženstvo za svojho politického a ideologického protivníka a pokračoval v snahe ovládnuť a pretvoriť myslenie Ľudí v duchu ideológie marxizmu - leninizmu. Aj keď v tomto období ustávali politické procesy známe z 50. rokov, náboženskí aktivisti z radov kňazov a laikov, aj keď pracovali na platforme ústavou zaručenej náboženskej slobody, naďalej sa dostávali do nemilosti represívneho a perzekučného tlaku. Najvyšší stupeň represie predstavoval politický proces, ktorý bol výsledkom cieľavedomého manipulovania režimu s vlastnou totalitnou mocou a jej obeťami, ŠtB nevyšetrovala, ale komponovala triedneho nepriateľa v zmysle téz straníckeho vedenia. V roku 1962 sa uskutočnil proces so skupinou evanjelických kňazov KVAP, C. R. L., E. H., C. K. a C. D.. Nebola to však jediná skupina evanjelických farárov, ktorí boli v tomto roku súdení a odsúdení. Ak chceme pochopiť prečo komunistický režim práve v roku XXXX brutálne zaútočil na evanjelickú cirkev v sérii politických procesov je dobre si uvedomiť, že práve vtedy kulminovala kultúrna revolúcia a tlak na násilnú ateizáciu spoločnosti nebol nikdy väčší. V roku 1962 sa uskutočnil aj proces s 8 ročným evanjelickým biskupom V.P. W.. A tak paradoxne hoci vtedajšia spoločnosť prežívala začiatkom 60. rokov 20. storočia ako obdobie akéhosi "odmäku, pre evanjelickú cirkev to bolo obdobie najväčšieho nátlaku a represie .
Svedok W. R., vo svoje výpovedi uviedol, že pochádza z evanjelickej rodiny, v roku XXXX mal 19 rokov a jeho otec bol posledne slobodne zvoleným farárom v roku XXXX. . Uviedol, že v roku XXXX bol svedkom odňatia budovy evanjelickej nemocnice, v ktorej s rodičmi býval, štátom, následne rok bývali vo vile prof. C., ktorému dom štát takisto zobral a oni zostali na ulici. Uviedol, že v 50. rokoch štát odstránil všetkých demokraticky zvolených biskupov, aj vedenie jednotlivých cirkevných zborov, do ktorých dosadil socializmu oddaných ľudí, vrátane biskupov. V Bratislave to bol farár B. L.. Uviedol, že v čase predaj bola predmetná budova v dobrom stave, o predaji s v cirkevnom zbore nerokovalo, išlo o rozhodnutie dvoch prorežimných ľudí. Pamätal si, že v 60. rokoch boli niektorí evanjelickí farári vyhodení z Bratislavy, bol im odťatý štátny súhlas na vykonávanie povolania.
Svedkyňa K. I., v písomnom svedectvom zo dňa X.XX.XXXX, uviedla, že bola manželkou Un. D.. Dr. L. I., ktorý pracoval na evanjelickej fare v D. a učil na Bohosloveckej fakulte v Bratislave na L. XX a XX., vo v zácnej historickej budove, ktorá evanjelickej cirkvi podvodom odňatá. Osobne poznala farára L. aj dozorcu B., s ktorými sa priatelili. Uviedla, že si pamätá na hádku medzi p. D. a p. B., keď p. B. nechcel podpísať kúpnu zmluvu lebo nesúhlasil s predajom. Pri výpovedi pred súdom svedkyňa uviedla, že o predaji predmetnej budovy nevie nič, vedela že predmetná budova sa predávala, ale týkalo sa to p. B., nie jej manžela. K písomnej výpovedi ňou podpísanou uviedla, že nevie kto ju napísal, podpis je jej. Pamätala si, že p. B. nechcel budovu predať, nechcel kúpnu zmluvu podpísať.
Podľa § 2 zák. č. 282/1993 Z. z. oprávnenými osobami sú štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce v rozhodnom období v prípadoch uvedených v §4 ods. 2.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 282/1993 Z. z. povinnými osobami sú štát, obec, štátom alebo obcou založené alebo zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu alebo obce, prípadne ho spravujú a ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia.
Podľa § 4 ods. 1,2 písm. e/ zák. č. 282/1993 Z. z. povinná osoba vydá nehnuteľnú a hnuteľnú vec na písomnú výzvu oprávnenej osoby, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci. Povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevhodných podmienok.
Súd skúmal v konaní podmienky pre vydanie veci v zmysle zák. č. 282/1993 Z. z. a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle § 2 zák. č. 282/1993 Z.z., nakoľko je štátom registrovanou cirkvou resp. náoženským spoločenstvom so sídlom v SR, s právnou subjektivitou, čo v konaní sporné nebolo a čo mal súd za preukázané vyjadrením Ministerstva kultúry SR č. MK- XXXXX/XXXX-XXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec, ktorej vydania sa v konaní domáhal, nehnuteľnosť ležiaca v katastrálnom území E. mesto, obec R. - G. časť E. mesto, okres R. I, zapísaná na LV č. XXX, parcela č. XXXX o výmere XXX m?, zastavané plochy a nádvoria, prešla do vlastníctva štátu v rozhodnom období, dňa XX.XX.XXXX z dôvodu uvedenom v § 4 ods. 2, písm. e), kúpnou zmluvou uzatvorenou v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že odporca je povinnou osobou v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 282/1993 Z. z., pretože ku dňu účinnosti tohto zákona spravoval majetok vo vlastníctve štátu, čo mal súd za preukázané z LV č. XXX.
Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že navrhovateľ nárok na vydanie veci uplatnil v lehote v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 282/1993 Z. z., do X.X.XXXX, výzvou na vydanie veci podanou Stavoinvestou Bratislava, spol. s.r.o., závod 02, zo dňa XX.XX. XXXX, na základe zmluvy o technickej pomoci a zastúpení. Pri tomto hodnotení bol súd v zmysle §226 O.s.p. viazaný právny názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č.k. XXCo XXX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX.
Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľom pôvodne označený odporca - Ústavy spoločenských vied SAV, v čase podania návrhu neexistoval, toto tvrdenie nepreukázal. Odporca predložil súdu potvrdenie Ústredného archívu SAV č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého sa používanie názvu Technicko
- hospodárska správa ústavov spoločenských vied SAV datuje od XX.X.XXXX a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla, podľa ktorého Technicko - hospodárska správa ústavov spoločenských vied SAV vznikla dňa X.X.XXXX. Keďže navrhovateľom označený odporca v žalobe sa zhoduje s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti podľa LV, súd akceptoval navrhovateľovo upresnenie odporcu z XX.XX.XXXX na Technicko - hospodárska správa ústavov spoločenských vied Slovenskej akadémie vied, L. XX, R., s totožným identifikačným číslom a konal s takto označeným odporcom.
Súd v konaní následne skúmal podmienky na vydanie veci podľa § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 282/1993 Z. z., uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX, tieseň a nápadne nevhodné podmienky, pričom bol v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XXX/XX - XXX zo dňa XX.X.XXXX. Podľa tohto rozhodnutia tieseň za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 282/1993 Z.z. je treba posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo úzko súvisia, ako dva predpoklady, bez splnenia ktorých v čase právneho úkonu nemožno dôvodne uplatňovať právo na vydanie veci. Či ide o nápadne nevýhodné podmienky uzatvorenej kúpnej zmluvy, je nutné posudzovať vždy konkrétne podľa okolností jednotlivého prípadu. Relevantnou skutočnosťou by mohli byť pre kúpnu zmluvu dotknutou osobou značne nevýhodné podmienky, či vedľajšie dohovory, súvisiace s predmetom plnenia, ktoré by ju vo svojich dôsledkoch významne a zjavne znevýhodňovali v porovnaní s predzmluvným vzťahom. Pojem tiesne treba skúmať v širších súvislostiach, teda i v súvislostiach s určitým politickým nátlakom existujúcim v rokoch 1948 až 1989, ktorým štát a jeho orgány pôsobili na cirkev (vlastníka veci) do takej miery, že tento mohol urobiť vo vzťahu k svojej veci taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte inak neurobil.
Nápadne nevýhodné podmienky musia objektívne v čase právneho úkonu existovať a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení konajúcej osoby.
Tieseň je objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy i psychický stav, v ktorom sa nachádza konajúci subjekt a ktorý na neho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že obmedzuje jeho slobodu rozhodovania, v dôsledku čoho urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil.
Súd na základe vykovaného dokazovania, znaleckým nálezom a ocenením predmetnej nehnuteľnosti B.. arch. C. H. zo dňa XX.XX.XXXX, mal za preukázané, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol urobený posudok na ocenenie predmetnej nehnuteľnosti B.. arch. C. H., ktorým bola predmetná nehnuteľnosť ohodnotená na XXX.XXX,- Kčs (pozemok XX.XXX,- Kčs a stavba na XXX.XXX,- Kčs). Z listu sekcie spoločenských vied SAV zo dňa XX.XX.XXXX na Úrad predsedníctva SAV vo veci majetko- právneho prevodu budovy na L. č. XX, mal súd za preukázané, že sekcia spoločenských vied SAV rokovala so zástupcami Evanjelického a.v. farského úradu o možnostiach prevodu tejto budovy do trvalého užívania SAV, nakoľko v objekte plánovala v roku 1963/64 vykonať rozsiahlu rekonštrukciu (celkový objem X.XXX.XXX,- Kčs) a pretože v zmysle vyhl. 205/58 Ú.v., nemohla vykonať investičné práce na základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom bolo potrebné prevod nehnuteľnosti usporiadať podľa ustanovení občianskeho zákonníka, kúpou alebo darom. Proti bezplatnému prevodu nehnuteľnosti zástupca vlastníka, s. B. namietal, že ev. a.v. farský úrad už doteraz odovzdal bezplatne niekoľko budov štátu a vzhľadom k tomu, že si ev.a.v. cirkev kryje svoje výdavky zo svojich príjmov, v ktorých XX.XXX,- Kčs troví ročné nájomné z uvedenej budovy, navrhol odpredaj za cenu XXX.XXX,- Kčs, teda desaťnásobok ročného nájmu. Vzhľadom k tomu, že terajšia hodnota budovy je XXX.XXX,- Kčs označil navrhovanú cenu za prijateľnú. Keďže kúpnopredajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX bola predmetná nehnuteľnosť predaná za XXX.XXX,- Kčs, bol súd toho názoru, že zmluva znevýhodnila navrhovateľa o príjem XXX.XXX,- Kčs a sú tak splnené podmienky "nápadne nevýhodné podmienky".
Pokiaľ sa týka podmienky "tiesne", navrhovateľ za tieseň, v ktorej kúpnopredajnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX uzavrel, označil sociálnu a politickú situáciu na Slovensku v čase uzatvárania zmluvy, keď sú známe represívne kroky štátnej moci voči cirkvi na základe preferencie dohľadu štátu nad cirkvou a štátna moc prijímala predpisy, ktoré nútili neštátne organizácie a najmä cirkev zbavovať sa svojich majetkov, nakoľko boli účelovo vytvárané také podmienky, že vlastník nehnuteľností sa nemohol o ne riadne starať a získavať finančné prostriedky na ich údržbu a rekonštrukciu. Navrhovateľ predložil súdu dobové doklady zo Slovenského národného archívu. Dokumentom ÚV KSS Predsedníctva zo dňa XX.XX.XXXX F3, uloženým v archíve pod signatúrou vl. 825, č. H mal súd za preukázané, že polit. byro ÚV KSS dňa XX.X.XXXX, uznesením zo 182. schôdze schválilo zásady uskutočňovať hospodársko- finančnú politiku voči cirkvám tak, aby boli postupne znižované štátne príspevky na vecné náklady cirkví, pričom finančné prostriedky sa mali poskytovať v prvom rade na opravy cirkevných budov a kostolov, ktoré sú historicky a umelecky cenné a v ostatných prípadoch bolo doporučené cirkvám aby si potrebné
finančné prostriedky získali zbierkami, pri zachovaní kontroly zo strany štátu. Výkazom vyplatených finančných prostriedkov štátom v roku 1958 (očakávané plnenia) s porovnaním s rokom 1957 na hospodárske zabezpečenie cirkví a náboženských spoločností na Slovensku mal súd za preukázaný pokles o X.XXX.XXX,- Kčs.
Zo správy o súčasnej cirkevno - politickej situácii na Slovensku a uskutočňovaní zásad cirkevnej politiky, schválených politickým byrom ÚV KSČ z XX.X.XXXX a správou o ev. cirkvi na Slovensku z XX.XX.XXXX zo schôdze Predsedníctva ÚV KSS, mal súd za preukázané, že štát v rozhodnom období vypracovával opatrenia na zasahovanie do cirkevného života všetkých cirkví pôsobiacich na Slovensku s cieľom zamedziť ich aktivizácii, ich usmerňovania a postupného znižovania ich vplyvu.
Záznamom z rokovania uskutočneného dňa XX.XX.XXXX medzi zástupcami SECAV v ČSFR a SAV vo veci majetkového usporiadania bývalého Evanjelického lýcea v Bratislave, L. XX, mal súd za preukázané, že navrhovateľ vysvetlil, že predmetnú budovu predal z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov potrebných na jeho údržbu.
Historickým pohľadom na vzťahy štátu a Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v rokoch XXXX-XXXX s dôrazom na situáciu začiatkom 60. rokov, vypracovaným N.. D.. C. D. N.. na žiadosť odporcu a vyjadrením Slovenského historického ústavu Matice Slovenskej z XX.X.XXXX, vypracovaného D.. C. R., slovenským historikom, mal súd za preukázané, že komunistický režim v celom období svojej existencie postupoval voči všetkým cirkvám z pozície moci, rozpútal proti ich predstaviteľom, duchovným i veriacim systém rôznych perzekučných opatrení, od tých najbrutálnejších až po relatívne "mierne". Považoval ich za odporcov z politických i ideových dôvodov. V centre pozornosti režimu stála katolícka cirkev ako najväčšia a najvplyvnejšia cirkev. V podsade rovnako, hoci s miernou odlišnosťou postupoval aj voči druhej najpočetnejšej cirkvi na Slovensku, Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v., prejavovalo sa to vynútenou "personálnou prestavbou" vedenia cirkvi, súdnymi i mimosúdnymi perzekúciami, zabavovaním majetku, obmedzovaním možnosti pôsobenia cirkvi atď. Perzekúcie a postihy cirkví boli najbrutálnejšie na začiatku 50. rokov, pokračovali však, hoci už nie v takej drastickej forme v priebehu celých 50. rokov, respektíve na samom začiatku 60. rokov. Platí to aj o postupe režimu voči SECAV. Na samom začiatku 60. rokov vykonštruovala Štátna bezpečnosť viacero prípadov "reakčného pôsobenia evanjelických farárov", čo vyústilo do súdnych procesov v priebehu roku 1962. Najvýznamnejšie boli procesy v L. v apríli a máji 1962 (tzv. skupina KVAP) a v R. R. v júli XXXX, najskôr s J. C. a spol. a krátko na to s "veľkou sprisahaneckou organizáciou" s celoslovenskou pôsobnosťou, údajne vedenou bývalými biskupmi V.P. W. a F.F. A. a farárom J. C.. H. vykonala od apríla XXXX domové prehliadky u 18 evanjelických farárov v Bratislave. Na začiatku 60. rokov nastúpila určitá liberalizácia režimu. Napriek tomu komunistický režim naďalej považoval cirkev a náboženstvo za svojho politického a ideologického protivníka a pokračoval v snahe ovládnuť a pretvoriť myslenie ľudí v duchu ideológie marxizmu - leninizmu. Súd na názory historikov o otázke tiesne pri predaji predmetnej nehnuteľnosti neprihliadol, pretože nejde o historický rozbor ale podľa názoru súdu o ich vlastný názor, pričom povinnosť vyhodnotiť splnenie podmienky tiesne v zmysle zákona č. 282/1993 Z.z má súd. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že predmetná kúpnopredajná zmluva dňa XX.XX.XXXX bola navrhovateľom uzavretá z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, čo súd vyhodnotil ako hospodársku tieseň a v období strachu prebiehajúcich súdnych procesov s evanjelickými farármi, čo súd vyhodnotil ako sociálnu tieseň a politický nátlak, ktorým štát a jeho orgány pôsobili na vlastníka veci do takej miery, že tento urobil vo vzťahu k svojej veci taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte inak neurobil.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na vydanie veci v zmysle zákona č. 282/1993 Z. z. a preto rozhodol o vydaní veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže v zmysle zákona č. 282/1993 Z.z. vydaniu veci nebráni skutočnosť, že ide o národnú kultúrnu pamiatku. Súd v zmysle žalobného návrhu zároveň zaviazal navrhovateľa na vrátenie odporcom prijatej kúpnej ceny v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ako plnenia prijatého z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré súd priznal nasledovne:
v zmysle § 13 ods. 6, § 16 ods. 1, vyhl. MS SR č. 240/1990 Zb. za 8 úkonov právnej pomoci po XXX,- Sk (príprava a prevzatie zastúpenia advokátom C.. Y. D. dňa X.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, odvolanie zo dňa X.X.XXXX, pojednávanie dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX) + režijný paušál 2 x XX,- Sk, 6x XXX,- Sk, t. j. spolu X.XXX,-Sk (XX,XX EUR),
v zmysle § 13 ods. 6 vyhl. MS SR č. 591/2002 Z.z. za 3 úkony právnej pomoci po X.XXX,- Sk (príprava a prevzatie zastúpenie komerčným právnikom C.. D. V.-D. dňa XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX) t. j. spolu X.XXX,- Sk (XXX,XX EUR), ( hotové výdavky parili komerčnému právnikovi až od X.X.XXXX),
v zmysle § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej pomoci po X.XXX,- Sk (účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, príprava a prevzatie zastúpenia advokátom G.. D. A. dňa XX.X.XXXX, dovolanie zo dňa XX.X.XXXX ) + 4 x XXX,- Sk t. j. spolu X.XXX,- Sk (XXX,XX EUR),
za 5 úkony právnej pomoci po XX,XX EUR (účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, príprava a prevzatie zastúpenia MCGA legal s.r.o. dňa XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX t.j. XXX,XX EUR + XX,XX DPH + hotové výdavky 5 x X,XX EUR t. j. spolu XXX,XX EUR,
za 2 úkony právnej pomoci po XX,XX EUR (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX) t.j. XXX,XX + hotové výdavky 2 x X,XX EUR + XX,XX DPH, t. j. spolu XXX,XX EUR.
Súd tak navrhovateľovi nepriznal z uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie JUDr. Evou Bubnikovou, nakoľko tá nie je advokátkou, konala za Stavoinvestu s.r.o., za účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kedy sa na pojednávanie dostavil za JUDr. Y. D. advokátsky koncipient iného advokáta a súd jeho zastúpenie nepripustil, za doplnenie dovolania zo dňa XX-.X.XXXX, pretože išlo o doplnenie vlastného úkonu zo dňa XX.X.XXXX, za vyjadrenie navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a doloženie dôkazov a návrh na vykonanie nových dôkazov, pretože podľa názoru nešlo účelné poskytnutie právnej služby, právny zástupca ich pri sústredenej príprave mohol vykonať naraz a na pojednávaní.
Súdom priznané trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkom XXX,XX EUR
O spôsobe náhrady trov konania k rukám MCGA legal s.r.o., právneho zástupcu navrhovateľa, súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Bankové spojenie MCGA legal s.r.o., je č. účtu 2627142087/1100.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.