Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-28-2010.pdf
PDF · 98.47 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-38Cb/28/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudcom Mgr. Gabrielom Frankovičom v právnej veci žalobcu: G. V., L..V.., Q. X, M., E.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: X. A., S.. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom Pasteurova 5, 040 01 Košice, zast. opatrovníčkou F.. V. X. N., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 725,47 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 4.8.2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 725,47 eura s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania z titulu nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a nezaplatenia úrokov z revolvingového úveru poskytnutého formou úverového rámca na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2005.
Súd vydal dňa 11.9.2009 platobný rozkaz č.k. XXRob/XXX/XXXX-15, v ktorom žalovanému uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 725,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 700,89 eura od 1.12.2008 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 160,30 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 22.1.2010 č. k. XXRob/XXX/XXXX-XX zrušil v celom rozsahu podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p.
Uznesením zo dňa 25.5.2010 č.k. XXCb/XX/XXXX-XX súd ustanovil žalovanému opatrovníčku v osobe JUDr. Sandry Mrukviovej Tomiovej, vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Košice I, vzhľadom na neznámy pobyt žalovaného.
Súd vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 2.8.2010. Toto pojednávanie súd odročil na deň 13.12.2010, na ktoré riadne a včas predvolal účastníkov konania a ich zástupcov.
Na pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, ani ich zástupcovia, preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Dokazovaním vykonaným listinnými dôkazmi, oboznámenými na pojednávaní dňa 13.12.2010, súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca predložil súdu spolu so žalobou Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2005, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver na kúpu tovaru vo výške 12.294,- Sk - tento úver nie je predmetom tohto konania.
Žalovaný mal podpisom tejto úverovej zmluvy zároveň požiadať žalobcu, aby ho zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura) a vydal mu úverovú kartu na jeho meno (časť C Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru).
Žalovaný sa v tejto časti zmluvy zaviazal o.i. splácať poskytnutý čerpaný úver a príslušné náklady úveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5% jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
V danom prípade neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú Všeobecné úverové podmienky G. V. a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré v ostatnom určujú obsah tento zmluvy (ďalej len Všeobecné podmienky).
Podľa ust. bodu IV.1.1. Všeobecných podmienok, v prípade prijatia návrhu podľa čl. III-l-l., G. zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Rozhodnutie o poskytnutí úverového rámca prislúcha G. a závisí najmä od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so Žiadosťou a priebehu splácania klasického úveru. Prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 ObZ odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutie úverového rámca adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta, VS a číslo účtu revolvingového úveru oznámi G. klientovi písomne. Súčasne mu oznámi výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený mu poskytnúť.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
V danom prípade je nepochybná vôľa žalobcu, aby bola zmluva o poskytnutí úveru uzavretá v písomnej forme - č.l. II.1. Všeobecných podmienok.
Vzhľadom na nepochybnosť prejavu vôle žalobcu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, táto zmluva pre platnosť vyžadovala písomnú formu prijatia návrhu.
Podľa ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Z citovaného ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Odsek 4 teda obsahuje doplnenie právnej úpravy uzavierania zmlúv. Upravuje uzavretie zmluvy v prípade, ak sa akceptácia oferty uskutoční konkludentným konaním. Zákon umožňuje, aby osoba prijímajúca ofertu (akceptant) urobila prejav vôle, že ofertu prijíma aj vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny), t.j. konkludentným činom, teda konaním nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo prejavovateľ vôle zamýšľal. Takýto úkon, resp. faktické konanie nahrádza prejav vôle na strane akceptanta. Zákon nevyžaduje, aby o uskutočnení takéhoto úkonu bol upovedomený navrhovateľ (oblát).
Podľa názoru konajúceho sudcu, konkludentne možno prijať návrh zmluvy len v prípade, ak zákon nepredpisuje písomnú formu zmluvy a z obsahu oferty nevyplýva požiadavka písomnej akceptácie.
V žiadnom prípade však nemožno súhlasiť s tým, že odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti je konkludentným prijatím žiadosti klienta v zmysle citovaného ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka - toto ustanovenie umožňuje „nahradiť" prijatie návrhu zmluvy určitým úkonom, pričom už zo samotného znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli „úkon" v zmysle konkrétneho plnenia z návrhu zmluvy, a nie len odoslanie akceptácie oferty, bez ohľadu na jej doručenie, či nedoručenie oblátovi. Je totiž nepochybné, že zákonodarca mal na mysli možnosť uzavretia zmluvy,
samozrejme za podmienok splnenia zákonných predpokladov, aj priamo splnením zmluvnej povinnosti, ako konkludentného prejavu akceptácie oferty.
Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že žalovanému odoslal oznámenie o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca - dôkazy preukazujúce doručenie takéhoto oznámenia žalovanému, ba dokonca ani len dôkazy odoslania takéhoto oznámenia žalovanému, však súdu ani po opakovaných výzvach nepredložil s tým, že takéto dôkazy k dispozícii nemá.
Podľa ust. § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu.
V danom prípade zánik návrhu zmluvy uplynutím primeranej lehoty na jeho prijatie nebolo možné, vzhľadom na vyššie uvedený dôkazný deficit žalobcu, preskúmať.
Žalobca teda súdu nepreukázal uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej si uplatňuje predmetnú pohľadávku.
Žalobca ďalej v podanej žalobe tvrdí, že vydal na meno klienta úverovú kartu, a oznámil klientovi variabilný symbol, číslo účtu revolvingového úveru a výšku úverového rámca; podľa citovaného ust. bodu IV.1.1. Všeobecných podmienok toto bol povinný urobiť písomne. Ani splnenie tejto povinnosti však žalobca súdu, ani po opakovaných výzvach, nepreukázal.
Žalobca teda súdu nepreukázal, že zriadil účet s výškou dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru, oznámil žalovanému písomne číslo tohto účtu, variabilný symbol, vydal a doručil žalovanému úverovú kartu, vrátane písomného oznámenia bezpečnostného PIN kódu, teda, že umožnil žalovanému čerpať poskytnutý revolvingový úver; ak teda žalobca tvrdí, že došlo k vyčerpaniu úverového rámca ku dňu 23.6.2008 vo výške 654,38 eura, nepreukázal súdu čerpanie peňažných prostriedkov z tohto účtu práve žalovaným, nakoľko nepreukázal súd možnosť dispozície s úverom na účte žalovaným.
Na opakované výzvy súdu žalobca v podaní zo dňa 24.8.2010 uviedol, že dôkazy preukazujúce prijatie žiadosti žalovaného o poskytnutie úverového rámca a odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti nemá k dispozícii s ohľadom na skutočnosť, že doručovanie zásielok obsahujúcich aj kartu, variabilný symbol a číslo úverového účtu zaisťuje pre žalobcu cudzia spoločnosť, ktorá doklady o doručení zásielok archivuje iba po dobu max. 1 roku.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepredložil súdu žiadne listinné či iné dôkazy.
Každý, kto sa niečoho domáha, musí uviesť dostatočné dôvody pre svoje požiadavky a podať dôkaz o ich danosti.
Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., len vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa ust. § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorú vymedzuje výlučne hmotné právo.
Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z práva hmotného, podľa ktorého účastník, určitá osoba, je subjektom práv a povinností, ktoré sú predmetom konania.
V danom prípade žalobca súdu nepreukázal, že je nositeľom žalovanej pohľadávky podľa hmotného práva, pretože nepreukázal, že bola uzavretá zmluva so žalovaným, na základe ktorej si uplatnil nárok v tomto konaní, ani súdu nepreukázal, že nositeľom záväzku - povinnosti, je žalovaný, pretože nepreukázal súdu možnosť dispozície z úverovým účtom zriadeným žalobcom.
Žalovaný teda súdu nepreukázal, že žalovanému vznikol žalovaný záväzok z právnych úkonov (zo zmluvy), zo škody spôsobenej práve žalovaným, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone - žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.
Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný a žalovanému trovy konania nepriznal, vzhľadom na to, že mu v konaní žiadne nevznikli.
Peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach súdov, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu (§ 9 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zavedení meny EURO v Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.