Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1305-2008.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/1305/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: Ľ.H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. - X. V., U. XXX/X pre vymoženie 598,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. Súd exekúciu zastavuje. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej, so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, trovy exekúcie v sume 105,09 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.1.2006 sa oprávnený domáha prostredníctvom právneho zástupcu vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 18 040,- Sk, t.j. 598,82 € s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4 dňa 17.9.2005 pod č. N 4645/2005, NZ 43182/2005, NCRls 42620/2005. V exekučnom titule vyhlásila povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že uznáva čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň vyhlásila, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Súd poveril dňa 18.5.2006 vykonaním exekúcie JUDr. Evu Šteinerovú, súdnu exekútorku so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Dňa 30.9.2010 doručila súdna exekútorka súdu podanie označené ako "Návrhy na zastavenie exekučného konania". Podanie súd podľa jeho obsahu posúdil ako podnet na zastavenie exekúcie. Z podnetu vyplýva, že v exekučnom konaní nebol zistený žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok a ani žiadne finančné prostriedky povinného alebo zistený majetok je nepatrnej hodnoty alebo zaťažený inými exekučnými konaniami. Majetok povinného tak nestačí ani na úhradu trov exekúcie a vymáhaná pohľadávka sa stala nevymožiteľnou alebo povinný už dlhodobo nemá ďalší majetok alebo príjem podliehajúci exekúcii. Preto súdny exekútor navrhuje zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Podľa názoru exekútorského úradu by sa malo rozhodovať len o zastavení exekučného konania a nie o prípadnom návrhu oprávneného na zmenu exekútora, nakoľko bola zistená objektívna nemajetnosť povinného a nový exekútor by zistil tú istú skutočnosť. Súdna exekútorka následne predložila vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis. Z vyúčtovania vyplýva, že trovy exekúcie vyčíslila na 112,82 € a pozostávajú z časovej odmeny v sume 53,12 €, z paušálnej odmeny v sume 16,60 €, z DPH 13,30 € a z náhrady hotových výdavkov spolu v sume 29,65 €. Súd preskúmal podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, ako i dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a zistil, že exekučné konanie je postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť.
Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie (Ďalej len "EP") podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa článku 153 Zmluvy založení Európskeho spoločenstva Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Spoločenstva. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom: a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu, b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b). Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená. Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platným v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania a ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3171666 zo dňa 17.3.2005. Na základe tejto zmluvy bol povinnej ako dlžníčke poskytnutý úver v celkovej výške 19 680,- Sk, t.j. 653,26 €, splatný v 12 mesačných splátkach po 1 640,- Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie, vrátane podpisu splnomocnenca, je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinnej dlh v celkovej sume 21 923,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 18 040,- Sk, spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne od 26.6.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splatnosť uznaného dlhu bola určená do 17.10.2005. Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, za predpokladu že obsahuje náležitosti predpokladané v § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Aby bola notárska zápisnica v exekučnom konaní formálne vykonateľná, musí obsahovať miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu (právny záväzok, oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod záväzku, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s exekúciou), údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ak notárska zápisnica obsahuje všetky uvedené náležitosti, možno ju považovať za formálne vykonateľnú. V posudzovanej exekučnej veci tomu tak je, predložená notárska zápisnica z formálneho hľadiska ako exekučný titul obstojí. Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť.
Európsky súdny dvor judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Exekučný súd preto ex offo preskúmal exekučný titul v súvislosti s predloženou zmluvou o úvere a zistil, že exekúciu na podklade predloženej notárskej zápisnice je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. V prvom rade predložená zmluva o úvere, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch, hoci ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia tohto údaju nemá síce za následok neplatnosť zmluvy, avšak takáto zmluva sa ex lege považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetom uznania dlhu, ktoré je spísané v exekučnom titule, teda nemohlo byť aj uznanie poplatkov a úroku z omeškania, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Je teda nepochybné, že v notárskej zápisnici uznaný dlh v čase jeho uznania v uznanej výške neexistoval. Z predloženého exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká časť predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, prípadne aká časť úveru už bola v tom čase splatená. Zákonné plnenie preto nie je možné oddeliť od plnenia nezákonného a notárska zápisnica je preto v celom rozsahu nevykonateľná. Podľa názoru exekučného súdu už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 10 ods. 1 citovanej smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31. decembri 1994. Podmienky, ktoré možno považovať za nekalé, exemplifikatívne vymenúva Príloha k citovanej smernici ako podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: a) vylúčenie alebo obmedzenie právnej zodpovednosti predajcu alebo dodávateľa v prípade smrti alebo zranenia spotrebiteľa spôsobeného konaním alebo opomenutím predajcu alebo dodávateľa; b) neprimerané vylúčenie alebo obmedzenie oprávnených záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi, alebo inej strane, v prípade celkového alebo čiastočného neplnenia alebo neprimeraného plnenia akýchkoľvek zmluvných záväzkov predajcu alebo dodávateľa, vrátane možnosti úhrady dlhu predajcovi alebo dodávateľovi na započítanie nároku, ktorý si môže voči nemu uplatniť spotrebiteľ; c) vypracovanie dohody zaväzujúcej spotrebiteľa v prípade, že poskytovanie služieb predajcom alebo dodávateľom podlieha podmienkam, ktorých plnenie závisí len od jeho vlastnej vôle; d) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi ponechať si sumy zaplatené spotrebiteľom, keď sa spotrebiteľ rozhodne neuzatvoriť alebo neplniť zmluvu, bez poskytnutia zodpovedajúcej čiastky náhrady spotrebiteľovi zo strany predajcu alebo dodávateľa, ktorí sú stranou vypovedajúcou zmluvu; e) požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu; f) oprávniť predajcu alebo dodávateľa odstúpiť od zmluvy podľa voľného uváženia, pričom rovnaká možnosť sa neposkytne spotrebiteľovi alebo umožniť predajcovi alebo dodávateľovi ponechať si sumy zaplatené za ešte nedodané služby, pričom je to sám predajca alebo dodávateľ, ktorý odstupuje od zmluvy; g) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej doby okrem prípadov, keď sú vážne dôvody na takéto vypovedanie; h) automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak spotrebiteľ nenaznačí iné, keď termín na vyjadrenie spotrebiteľovej vôle predĺžiť zmluvu je neprimerane krátky; i) neodvolateľne
zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy; j) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné podmienky bez právneho dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve; k) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť bez právneho dôvodu akékoľvek vlastnosti výrobku alebo služby, ktoré majú byť zabezpečené; l) umožniť stanovenie ceny za tovar v momente dodania alebo umožniť predajcovi tovaru alebo dodávateľovi služieb zvýšiť ich cenu bez toho, aby sa v oboch prípadoch poskytlo spotrebiteľovi zodpovedajúce právo zrušiť zmluvu, ak je konečná cena príliš vysoká v porovnaní s cenou dohodnutou pri uzavretí zmluvy; m) poskytnúť predajcovi alebo dodávateľovi právo určiť, či sú tovar alebo služby dodávané v súlade so zmluvou alebo poskytnúť im výlučné právo na výklad ktorejkoľvek podmienky zmluvy; n) obmedziť povinnosť predajcu alebo dodávateľa dodržať záväzky uzatvorené ich obchodnými zástupcami alebo podriadiť tieto záväzky požiadavke splnenia osobitnej náležitosti; o) zaviazať spotrebiteľa k splneniu všetkých povinností, keď predajca alebo dodávateľ neplnia svoje; p) poskytnúť predajcovi alebo dodávateľovi možnosť previesť ich práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v prípade, že to vedie k obmedzeniu záruk spotrebiteľa bez jeho súhlasu; q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Jeho súčasťou je aj vopred predtlačený podpis splnomocnenca. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Exekučný súd musí vysloviť pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania. Tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov rovnakému splnomocnencovi, má súd dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 96,8% istiny). Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Takýto úrok z omeškania takisto podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu a je v rozpore s písm. e) Prílohy citovanej smernice. Súd sa pri posudzovaní predmetu konania zaoberal aj otázkou, či môže mať smernica priamy účinok na právny vzťah medzi účastníkmi konania. Na túto otázku dáva odpoveď vyčerpávajúca judikatúra Európskeho súdneho dvora, ako príklad je možné uviesť napr. rozsudok zo dňa 10.5.2001 vo veci Komisie proti Holandskému kráľovstvu, keď ESD vyslovil, že zatiaľ čo legislatívna aktivita členského štátu nie je nevyhnutná pre implementáciu smernice, je nevyhnutné, aby národné právo zaručovalo, že vnútroštátne orgány budú účinne aplikovať smernicu v plnom znení, že právne postavenie podľa národného práva bude dostatočne presné a jasné a že osoby si budú plne vedomé svojich práv a ak to bude potrebné, môžu sa na ne odvolať pred vnútroštátnym súdom. Posledná zmienená podmienka je obzvlášť významná v prípade, keď posudzovaná smernica má priznávať práva občanom členských štátov. Tak je tomu aj v prípade smernice č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej zámerom je podľa šiesteho odseku jej preambuly chrániť občanov v postavení spotrebiteľa pri nadobúdaní tovaru a služieb na základe zmlúv, ktoré sú uzavreté podľa práva členských štátov iných ako je jeho vlastný štát. Aj v prípade ak judikatúra členského štátu vykladá ustanovenia vnútroštátneho práva spôsobom konformným s ustanoveniami smernice, nie je to dostatočné na dosiahnutie jasnosti a presnosti potrebnej pre dodržanie princípu právnej istoty. Na právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom je teda možné priamo aplikovať citovanú smernicu (v slovenských podmienkach od 1.5.2004, kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie), hoci by nebola implementovaná
do vnútroštátneho práva, pretože smernica priamo priznáva spotrebiteľovi práva. Keďže zmluva medzi účastníkmi, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola uzatvorená po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, na právny vzťah medzi účastníkmi konania je možné aplikovať popri ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Povinný sa pri vydaní exekučného titulu musel podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného. Súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Keďže súd zistil dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie ex offo, podnetom súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného sa bližšie nezaoberal. K vyjadreniu súdnej exekútorky k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd uvádza, že doposiaľ mu nebol doručený žiaden návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, preto sa ním súd bližšie nezaoberal. Keďže súd exekúciu zastavil, musí rozhodnúť aj o jej trovách. Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 1, 2 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Podľa § 14 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnej do 30.4.2008, v znení vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku l písm. a/ je 200,-- Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu, podľa odseku 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie nasledovne:
1/ časovú odmenu podľa počtu začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 2 cit. vyhl.) za úkony:
- preštudovanie návrhu, jeho založenie a zaregistrovanie spisu, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (1 hodina),
- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (1 hodina),
- vypracovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti - spolu 8 žiadostí (2 hodiny),
- vypracovanie výzvy na úhradu pohľadávky v splátkach (1 hodina),
- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie pre oprávneného (1 hodina)
- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie pre súd (1 hodina) SPOLU................. 7 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu = 46,48 € 2/ paušálnu odmenu podľa počtu úkonov účelne vynaložených na exekúciu za úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- zisťovanie nehnuteľného majetku povinného
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného
- zisťovanie hnuteľného majetku povinného SPOLU .......... 5 úkonov x 3,32 € = 16,60 € 3/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.
- poštovné 23,65 €
- bankový poplatok 0,13 €
- použitý papier a toner 3,92 €
- použité obálky 1,69 €
- použitý spisový obal 0,13 € SPOLU ............... 29,52 €. 4/ DPH z priznanej odmeny 19% zo základu 63,50 € = 12,07 € Spolu bola súdnej exekútorke priznaná odmena v sume 63,08 €, po zaokrúhlení 63,50 €, náhrada hotových výdavkov 29,52 € a DPH 12,07 €, čo predstavuje trovy exekúcie spolu v sume 105,09 €. Naproti tomu súd súdnej exekútorke nepriznal: A) časovú odmenu v rozsahu jednej začatej hodiny za každý jeden z úkonov exekučnej činnosti, ale čas trvania jednotlivých úkonov, za ktoré priznal časovú odmenu, sčítal, rešpektujúc názor Najvyššieho súdu SR publikovaný pod č. R 69/2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a). B) časovú odmenu za úkony označené ako "súčinnosť..." v rozsahu 4 hodín účelne vynaložených na exekúciu, ale len v rozsahu dvoch hodín, pretože vynaloženie dvoch hodín exekučnej činnosti na vykonanie týchto úkonov súd považoval za dostačujúce a účelné. C) časovú odmenu za úkony: vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu a zaslanie faktúry a vyúčtovania na trovy exekúcie, pretože ide o administratívnu prácu v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 cit. vyhl., za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd sa následne zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať nahradiť poverenej súdnej exekútorke trovy exekúcie. Zastavenie exekúcie z procesného hľadiska podľa názoru exekučného súdu zavinil oprávnený tým, že predložil exekučný titul, ktorý nespĺňal zákonné predpoklady spôsobilého exekučného titulu. Preto súd v súlade s § 203 ods. 1 EP rozhodol tak, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.