Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-138-2009.pdf
PDF · 94.39 KB
No categories available
11C/138/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, so sídlom v Jelšave, IČO: 31685340, zastúpené Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom CSc., advokátom, AK so sídlom Kýčerského 5, Bratislava proti odporcom: 1. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, 2. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava o zaplatenie 3.484.202,75 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným súdu dňa 07.07.2009 navrhovateľ uplatnil proti odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Od odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade požadoval zaplatenie sumy 3.484.202,75 eur z titulu náhrady škody a ušlý zisk vo výške 3,1% z uvedenej sumy od 01.01.2004 do zaplatenia ako aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy a náhradu trov konania.
Právnym dôvodom pre uplatnený nárok podľa navrhovateľa bola zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, za ktorého činnosť a rozhodnutie štát nesie zodpovednosť. Takýmto rozhodnutím mali byť rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len URSO), ktoré boli vydané v roku 2002 a nadobudli účinnosť k 01.01.2003 a určovali reguláciu cien v sieťových odvetviach. Na základe sťažností iných sťažovateľov bolo šestnásť týchto rozhodnutí zrušených nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. X.. Ú. XX/XX zo 07.07.2006 a dve rozhodnutia aj na základe sťažnosti navrhovateľa boli zrušené nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. X.. Ú. XXX/XX z 29.11.2006 z dôvodu ich protiústavnosti a teda aj nezákonnosti.
Podľa navrhovateľa škoda v uplatnenej výške vznikla z toho dôvodu, že na základe neskôr zrušených rozhodnutí URSO bol navrhovateľ povinný uhrádzať pri odbere energií ich dodávateľom ceny podľa týchto rozhodnutí.
Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav navrhovateľ mal za to, že boli splnené všetky podmienky preto, aby štát nahradil škodu, ktorá mu vznikla rozhodnutiami URSO neskôr zrušenými pre ich protiústavnosť v období od ich účinnosti do ich zrušenia.
Ako pasívne vecne legitimovaný subjekt za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu navrhovateľ určil Slovenskú republiku s tým, že ako ústredný orgán vystupujúci v mene SR je Ministerstvo financií SR, pokiaľ však súd dospeje k názoru, že pôsobnosť tohto ministerstva nie je možné určiť, potom je takýmto zastupujúcim orgánom Ministerstvo spravodlivosti.
Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že uplatnený nárok na náhradu škody pokiaľ ide o spôsob výpočtu škody, vyčíslenie výšky škody a obdobie, za ktoré navrhovateľ uplatňuje náhradu škody je totožný s návrhom, ktorý navrhovateľ už uplatnil v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX na Okresnom súde Bratislava II voči štátu. Poukázal na to, že odvolací súd, Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku sp. zn. XCoXXX/ XX z 20.05.2009 konštatoval, že vyčíslená škoda je bezdôvodným obohatením obchodných spoločností
- dodávateľov energií. Podľa jeho názoru navrhovateľovi vznikla pohľadávka voči dodávateľom energií a nie voči štátu, keďže nie je daná objektívna zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre uplatnenie náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., lebo nebol účastníkom konania pred URSO a tieto rozhodnutia úradu neboli vydávané v rámci správneho konania. Pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (res indicata) navrhol odporca v 1. rade konanie zastaviť.
Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nie je pasívne legitimovaný v predmetnej právnej veci s poukazom na § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., a súčasne namietol aj premlčanie práva na náhradu škody z dôvodu uplynutia 3 - ročnej premlčacej lehoty.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom spisu a to najmä rozhodnutiami URSO Č..XXXX/XXXX/XX z 05.11.2002, Č.. XXX/XXXX/XX z 18.12.2002, č. XXXX/XXXX/XX z 13.12.2002, č. XXXX/XXXX/XX z 28.11.2002, č. XXXX/XXXX/XX z 28.11.2002, č. XXXX/XXXX/XX z 28.11.2002, spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. X.. Ú.I. XX/XX zo 07.07.2006, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. X. Ú. XXX/XX z 29.11.2006, oznámením MF SR k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 20.12.2006 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav veci:
Štatutárny zástupca navrhovateľa X.. S. Š., generálny riaditeľ SMZ a. s. Jelšava uviedol, že výpočet škody, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená vychádza zo skutočne odobratého množstva energie v roku 2003 na obidvoch odberných miestach a na toto množstvo je napočítaný cenový rozdiel energií za rok 2003 a fakturovanou cenou energií za rok 2002. Ďalej uviedol, že Slovenský plynárenský priemysel a. s., hrozil navrhovateľovi prerušením dodávok plynu a zablokovaním účtov pre prípad nedohodnutia sa na cene.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol skutočnosti zhodne ako v písomnom návrhu. Poukázal, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody, ušlého zisku a úroku z omeškania za obdobie od 01.01.2004 do zaplatenia. V prípade obidvoch odporcov je pasívne legitimovaná Slovenská republika. K protiústavnému vydaniu rozhodnutí URSO došlo tak, že tento štátny orgán začal vydávať jednotlivé rozhodnutia a regulovať príslušné ustanovenia ohľadne cien a to ešte pred vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu. Predmetné rozhodnutia URSO zrušil Ústavný súd SR svojimi nálezmi z dôvodu, že sú v rozpore s Ústavou. Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku príslušný orgán štátnej správy avšak Ministerstvo financií SR t. j. odporca v 1. rade žiadosť odmietol a zaujal stanovisko, že v danom prípade nárok na náhradu škody nie je možné uplatniť voči štátu a, že žiadosť nepostupuje ani inému štátnemu orgánu.
Nárok na náhradu škody uplatnil navrhovateľ podľa zákona č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý platil v čase keď došlo ku škode. Citovaný zákon zakotvuje objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie a navrhovateľ má za to, že sú splnené predpoklady na uspokojenie nároku odporcom. Keďže príslušný štátny orgán postupoval nezákonným spôsobom pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí regulujúcich ceny, neskôr tieto rozhodnutia boli zrušené. Ústavný súd konštatoval, že došlo k porušeniu Ústavy a zákona a táto skutočnosť je titulom pre náhradu škody. Ďalej uviedol, že s námietkou odporcov, že navrhovateľ platil cenu energií na základe záväzkového zmluvného vzťahu nemožno súhlasiť pretože zmluvy s
dodávateľmi energií boli uzavreté až v roku 2004 a to pod nátlakom a dodávatelia dovtedy fakturovali cenu energií s odvolaním sa na jednotlivé rozhodnutia URSO.
Odporca v 1. rade uviedol, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd skúmal všetky argumenty, ktoré predniesol právny zástupca navrhovateľa a rozhodol o nich. Preto zastáva názor, že v danom prípade ide o prekážku rozsúdenej veci. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý ako odvolací súd v tomto konaní v rozsudku č. k. XCo XXX/XX-XXX konštatoval, že navrhovateľovi vznikla pohľadávka voči dodávateľom energií z titulu bezdôvodného obohatenia a nie je daná zodpovednosť štátu podľa zák. č. 58/1969 Zb. namietal tiež, že navrhovateľ nesplnil ani podmienku podľa ust. § 25 zák. č. 58/1969 Zb., a preto nie je daná zodpovednosť štátu. Z uvedeného dôvodu nebolo s navrhovateľom realizované predbežné prerokovanie jeho nároku pred podaním návrhu.
Odporca v 2. rade poukázal na skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 07.12.2009 namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej lehoty a stotožnil sa s argumentmi odporcu v 1. rade ohľadne prekážky rozsúdenej veci.
Navrhovateľ je podnikateľským subjektom zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo: 406/S a vykonáva podnikateľskú činnosť v súlade so zapísaným predmetom činnosti. Pre účely výroby je odberateľom energií a na ich dodávku uzatvára obchodné zmluvy s ich dodávateľmi.
Z rozhodnutí URSO č. XXXX/XXXX/XX z 05.11.2002, č. XXXX/XXXX/XX z 18.12.2002 a č. XXXX/XXXX/ XX z 13.12.2002 súd zistil, že úrad určil pre podnikateľa Slovenský plynárenský priemysel a. s. na obdobie od 01.01.2003 do 31.12.2003 cenové tarify vrátane tarify za prepravu zemného plynu a platieb za prekročenie zmluve dohodnutého denného odberu.
Z rozhodnutia URSO č. XXXX/XXXX/XX z 28.11.2002 súd zistil, že úrad určil pre podnikateľa Slovenské elektrárne a. s. maximálne ceny za dodávku elektriny a výšku plánovaných nákladov.
Z rozhodnutia URSO č. XXXX/XXXX/XX z 28.11.2002 súd zistil, že úrad určil pre podnikateľa Východoslovenská energetika a. s. maximálnu cenu za nákup elektriny a tarify.
Z rozhodnutia URSO č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 28.11.2002 súd zistil, že úrad určil a schválil tarify a tarifné podmienky v znení Cenníka elektriny pre chránených odberateľov s výnimkou domácností a distribúcie elektriny pre oprávnených odberateľov pre podnikateľa Východoslovenská energetika a. s.
Z faktúr, ktoré navrhovateľovi ako odberateľovi vystavil dodávateľ plynu a elektriny mal súd preukázané, že uvedení dodávatelia fakturovali cenu energií v súlade s rozhodnutiami URSO.
Z nálezu Ústavného súdu sp. zn. X.. Ú. XX/XX zo 07.07.2006 súd zistil, že rozhodnutia URSO č. XXXX/ XXXX/XX z 05.11.2002, č. XXXX/XXXX/XX z 18.12.2002 a č. XXXX/XXXX/XX z 13.12.2002 boli zrušené.
Z nálezu Ústavného súdu sp. zn. X.. Ú. XXX/XX-XXX z 29.11.2006 súd zistil, že rozhodnutia URSO č. XXXX/XXXX/XX z 28.11.2002 a č. XXXX/XXXX/XX z 28.11.2002 boli zrušené.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľ v uvedenom konaní uplatnil voči štátu zastúpenému Ministerstvom financií SR, Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom hospodárstva SR nárok na náhradu škody v totožnej výške ako v tomto konaní avšak z iného právneho dôvodu a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX z 27.06.2007 súd predmetný návrh zamietol a to z dôvodu, že uplatnený nárok nesúvisí s nesprávnym úradným postupom, za ktorý štát zodpovedá, ale mohol by mať základ v nezákonnom rozhodnutí orgánu štátu.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom sp. zn. XCo XXX/XX-XXX zo dňa 20.05.2009 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa názoru
odvolacieho súdu vyčíslený nárok na náhradu škody ako rozdiel cien energií v roku 2002 a 2003 je bezdôvodným obohatením zo strany obchodných spoločností a navrhovateľovi vznikla pohľadávka voči dodávateľom energií z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ nárok navrhovateľa mohol byť uspokojený z tohto titulu nie je daná objektívna zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb.
Podľa ust. § 1 zákona č. 58/1969 ods. 1,2 o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 2 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa ust. § 3 zák. č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa ust. § 9 ods. 1, písm. a., b., zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom,
a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
Podľa ust. § 10 zák. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ust. § 20 zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa ust. § 22 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 58/1969 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republiky, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v roku 2003 zaplatil navrhovateľ zmluvnému partnerovi SPP a. s., Bratislava za dodávky plynu a Slovenským elektrárňam a. s. Bratislava resp. Východoslovenskej energetike a. s., za dodávky elektriny viac oproti roku 2002 spolu o sumu 3.484.202,75 eur.
Dodávatelia energií ako podklad pre výpočet tarifnej ceny použili rozhodnutie URSO č. XXXX/XXXX/ XX z 05.11.2002 v znení neskorších rozhodnutí č. XXXX/XXXX/XX, č. XXXX/XXXX/XX, ktoré boli zrušené nálezom Ústavného súdu č. X.. B. XX/XX zo 07.07.2006. V uvedenom konaní navrhovateľ nebol sťažovateľom avšak v konaní č. X.. Ú.I. XXX/XX ako sťažovateľ sa domáhal pred Ústavným súdom nápravy protiústavného stavu a zrušenia hore uvedených rozhodnutí. V tejto časti súd konanie zastavil z dôvodu veci už rozhodnutej (nález č. X.. Ú. XX/XX). Navrhovateľ sa v konaní č. III. ÚS 156/03 domáhal tiež zrušenia rozhodnutia URSO č. XXXX/XXXX/XX a č. XXXX/XXXX/XX na základe, ktorých boli určené a schválené tarify a tarifné podmienky pre elektroenergiu. Ústavný súd predmetné rozhodnutia zrušil a konštatoval, že rozhodnutiami URSO boli porušené práva sťažovateľky Slovenské magnezitové závody a. s. Jelšava t. j. v tomto konaní navrhovateľa. Je teda nesporné, že navrhovateľ zaplatil dodávateľom energií na základe rozhodnutí orgánu štátu, ktoré boli neskôr zrušené za dodávky energií viac o žalovanú sumu.
Podmienkou pre uplatnenie náhrady škody voči štátu z dôvodu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je podľa ust. § 2 zák. č. 58/1969 Zb., "aby išlo o účastníka konania, ktorý bol poškodený nezákonným rozhodnutím v tomto konaní". Navrhovateľ nebol účastníkom v konaní o vydanie rozhodnutí URSO vo veci určenia maximálne ceny a tarify
a preto podľa názoru súdu svoj nárok nemohol uplatniť voči štátu z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Námietku premlčania nároku vznesenú odporcom v 2. rade považoval súd za nedôvodnú nakoľko navrhovateľ uplatnil svoj nárok včas, v lehote troch rokov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu t. j. od zrušenia rozhodnutí URSO.
Otázku pasívnej legitimácie odporcov súd neriešil nakoľko vzhľadom na právny záver, že v danom prípade uplatnený nárok nemá byť posudzovaný ako nárok na náhradu škody voči štátu, neprichádzalo do úvahy riešiť otázku pasívnej legitimácie t. j. ktorý ústredný orgán má zastupovať štát a uspokojiť nárok navrhovateľa.
Len pre úplnosť súd uvádza, že podľa jeho názoru si túto príslušnosť svojim postupom založil odporca v 1. rade lebo ak sa necítil byť príslušným na predbežné prerokovanie návrhu mal postúpiť žiadosť orgánu príslušnému (§ 9 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb.).
Na základe vykonaného dokazovania a s poukázaním na citované zákonné stanovenia dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporcovia si právo na náhradu trov konania neuplatnili súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona(§ 251, ods. 1, veta prvá OSP).