Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/251/2010

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, U., zast. Mgr. Matúš Kanis, advokát a konateľ spoločnosti Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Zámocká 8, Bratislava proti odporcovi: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, U., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd zakazuje odporcovi vstupovať do bytu č. XX, štvrtého mezanínu na ul. W. č. XX v U., súp. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/X v okrese U. I, obec U., mestská časť Y. mesto, k. ú. Y. mesto, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. v U., Správa katastra pre Hlavné mesto Bratislava, do právoplatného skončenia konania vo veci vylúčenia z užívania bytu.

Navrhovateľka je povinná do 30 dní odo dňa nariadenia predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v samostatnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2010 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. 13, štvrtého mezanínu na ul. W. č. XX v U., špecifikovanom vo výroku rozhodnutia.

Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že dňa 22.11.2010 cca medzi 8.10 - 8.40 hod telefonicky oznámila polícii, že bola obeťou domáceho násilia zo strany jej manžela. Po príchode polície bol manžel v zmysle o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 48 hodín. V návrhu ďalej uviedla, že odporcom je od roku 2009 napádaná, pričom fyzické útoky eskalovali a sú brutálnejšie. Dňa 22.11.2010 ju odporca okrem úderov aj škrtil a iba syn zabránil odporcovi v pokračovaní fyzického násilia. Vzhľadom k tomu, že syn študuje v Prahe, cíti sa byť ohrozená spoločným bývaním s odporcom, ktorého fyzické útoky ju ohrozujú na zdraví a živote. Byt, do ktorého žiada zakázať odporcovi vstup, je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu. Počas konania navrhovateľka doplnila svoj návrh v tom zmysle, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať vylúčenia z užívania bytu.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa ak súd rozhodol, že nariadi pojednávanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa , prihliada na poučenie dané policajtom účastníkom konania podľa osobitného predpisu.

Podľa ak sa súdu nepodarilo predvolať účastníka, ktorého príslušný policajný orgán vykázal zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu6a) alebo v prospech ktorého bolo také opatrenie vydané, ani prostredníctvom útvaru Policajného zboru, súd zverejní predvolanie na úradnej tabuli súdu a deň zverejnenia sa považuje za deň doručenia predvolania.

Podľa ak sa napriek poučeniu útvaru Policajného zboru o spôsobe doručovania a o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie niektorý z účastníkov na pojednávanie neustanoví, súd môže rozhodnúť v jeho neprospech bez zisťovania dôvodov na vykázanie zo spoločného obydlia. Súd môže návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, ak sa ani jeden z účastníkov neustanoví na pojednávanie.

Podľa ak sa vráti zásielka obsahujúca rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z adresy, ktorú uviedol účastník vykázaný zo spoločného obydlia, súd vyvesí rozhodnutie na úradnej tabuli súdu.

Podľa lehota na prípravu pojednávania podľa sa nepoužije.

Podľa uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa zašle súd na vedomie aj útvaru Policajného zboru, ktorého policajt vykázal účastníka zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu.

Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy a aby táto úprava bola skutočne naliehavá.

Predbežné opatrenia majú dočasný charakter, čo znamená, že sa nimi upravia pomery účastníkov alebo zabezpečí výkon rozhodnutia do doby než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie a preto predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý bude predmetom súdneho konania vo veci samej.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také, dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľov, aby osvedčili právny vzťah medzi účastníkmi, hrozbu ujmy a danosť práva s priložením dôkazov.

Súd na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľkou a výsluchom účastníkov konania dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné vyhovieť.

Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, zápisnicou o výsluchu navrhovateľky na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 22.11.2010, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia OR PZ v Bratislave I zo dňa 22.11.2010, lekárskou správou všeobecného lekára J.. P. H. zo dňa 22.11.2010, zo septembra 2010 a zo dňa 14.05.2010, lekárskym nálezom chirurga MUDr. J. X., R.. zo dňa 24.04.2009, výpisom zo zdravotnej karty zo dňa 24.04.2009, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 5665, zápisnicou o výsluchu J. T. na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 22.11.2010, zápisnicou o výsluchu odporcu na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 22.11.2010, zápisnicou o výsluchu Dariny Šťastnej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 22.11.2010, dodatkami k zápisnici o výsluchu navrhovateľky zo dňa 24.11.2010, 25.11.2010 a 26.11.2010 a písomným vyjadrením odporcu zo dňa 30.11.2010. Súd na pojednávaní dňa 01.12.2010 vypočul navrhovateľku aj odporcu.

V danom prípade ide o špecifický druh predbežného opatrenia, pri ktorom sa postup súdu vyznačuje istými osobitosťami v porovnaní so štandartným rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcimi jednak v krátkosti lehoty, v ktorej má súd rozhodnúť a jednak v postupe prejednávania veci. Predbežné opatrenie, ktorému predchádzalo opatrenie podľa o Policajnom zbore, je jediné, ktoré má osobitne upravený postup pri predvolávaní a rozhodovaní na pojednávaní. Ustanovenie totiž svojim obsahom priamo nadväzuje na právnu úpravu obsiahnutú v o Policajnom zbore, ktorý zakotvuje oprávnenie policajta vykázať z obydlia osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia vo vzťahu k ohrozenej osobe, pričom súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania. Uvedená štyridsaťosemhodinová lehota sa predlžuje podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Osoba, ktorá bola vykázaná z obydlia ako aj osoba, v prospech ktorej bolo vykázanie uskutočnené, sú poučené o ďalšom postupe, najmä o oprávnení ohrozenej osoby podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o postupe súdu pri rozhodovaní a o spôsobe doručovania predvolania na pojednávanie, na ktorom sa bude rozhodovať o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa uvedeného ustanovenia ak sa súdu nepodarilo predvolať účastníka ani prostredníctvom príslušného útvaru Policajného zboru, súd zverejní predvolanie na úradnej tabuli súdu a deň zverejnenia sa považuje za deň doručenia predvolania. Súd rozhodne bez zisťovania dôvodov na vykázanie zo spoločného obydlia v neprospech toho účastníka, ktorý sa neustanoví na pojednávanie napriek poučeniu príslušného policajného orgánu o spôsobe doručovania a o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie.

Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 26.11.2010, pričom predvolal účastníkov konania prostredníctvom súdneho doručovateľa. Vzhľadom k tomu, že odporca neuviedol v potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia adresu, na ktorej sa bude nachádzať, nemohol súd považovať vrátenie neprevzatej zásielky s predvolaním na pojednávanie z adresy jeho trvalého pobytu za riadne doručenie predvolania na pojednávanie, ktoré by bolo zároveň dôvodné na použitie postupu podľa . Súd preto pojednávanie odročil na deň 01.12.2010. Z obsahu spisu (z listín, ktoré navrhovateľka doložila do spisu na pojednávaní a tiež z písomného vyjadrenia odporcu) súd zistil informácie o právnom zastúpení navrhovateľa a odporcu predvolal na pojednávanie prostredníctvom právneho zástupcu. Na uvedené pojednávanie sa dostavili navrhovateľka aj odporca.

Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia OR PZ v Bratislave I zo dňa 22.11.2010 súd zistil, že odporca bol dňa 22.11.2010 policajtom vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľky na dobu 48 hodín, pričom vykázanie sa vzťahovalo na priestor bytu na Tichej ulici č. 26 v U., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu.

Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného (navrhovateľky) zo dňa 22.11.2010 v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa súd zistil, že navrhovateľka vypovedala o tom, že bola od roku 2009 fyzicky a psychicky týraná svojim manželom (odporcom), čo sa začalo tým, že sa dozvedela o mimomanželskom pomere svojho manžela (odporcu v konaní). V situáciách, keď sa chcela s manželom rozprávať o ich vzťahu a riešení vzniknutého problému,

ju odporca viackrát udrel po tvári ako aj po tele, kričal na ňu a nadával jej. Po týchto bitkách nešla k lekárovi, asi až po troch razoch, prvýkrát dňa 24.04.2009, o čom predložila aj lekárske potvrdenie. Vo výpovedi navrhovateľka ďalej opisovala správanie svojho manžela, ktorý bol k nej raz milý, pozorný, ústretový a potom ju opäť ignoroval a odmietal, neustále menil nálady, čo pociťovala ako manipulatívne konanie, keď sa jej na tomto základe striedali obdobia nádejí a zúfalstva. Vo výpovedi tiež uviedla, že sa v júni 2009 pokúsila o samovraždu užitím liekov po tom, ako jej manžel oznámil, že odchádza na dovolenku so svojou milenkou. Čo sa týka starostlivosti o rodinu a chod domácnosti, navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že odporca zabezpečuje rodinu po finančnej stránke, neumožnil jej však prístup k jeho účtu, čím sa stala od neho finančne závislá, nakoľko jej príjem nepostačuje na zabezpečenie potrieb pre seba a deti. Odporca ju nechával v neistote, keď odišiel na niekoľko dní a ona nevedela, či bude mať dostatok finančných prostriedkov na nasledujúce obdobie, z financiami ju vydeľoval a odstavil ju od spoločných nákupov pre domácnosť. Pri poslednom incidente, ktorý sa odohral dňa 22.11.2010, ju udrel po tvári a následne ju zhodil na posteľ a začal ju škrtiť. Navrhovateľka opísala danú situáciu tak, že sa skutočne bála o svoj život, nakoľko aj keď ju odporca škrtil už predtým, teraz to trvalo dlhšie a nemohla sa ani nadýchnuť, bála sa, že umrie. Odporcu od nej odtrhol až syn, pričom dcéra sa navrhovateľky zastala, načo aj ju chytil, ale to už opäť zasiahol syn. Potom volala na políciu a situácia skončila tak, že odporcu vykázali z obydlia.

Zo zápisnice OR PZ Bratislava I zo dňa 22.11.2010 o výsluchu svedka Michala T. (syna účastníkov konania) súd zistil, že využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Zo zápisnice OR PZ Bratislava I zo dňa 22.11.2010 o výsluchu svedka D. T. (dcéry účastníkov konania) súd zistil, že dcéra vypovedala zhodne s navrhovateľkou ako aj odporcom o dôvodoch konfliktov a hádok, ktoré boli príčinou problémov v rodine, teda mimomanželský vzťah odporcu. K napadnutiu navrhovateľky odporcom sa vyjadrila tak, že bola asi päťkrát svedkom toho, ako odporca udrel navrhovateľku pri hádke. V ostatných prípadoch iba počula, ako navrhovateľka kričí, že ju odporca bije, ale údery už nevidela, maximálne, že jej zviera ruky. Ohľadne posledného incidentu zo dňa 22.11.2010 uviedla, že odporca na otázku navrhovateľke iba odsekol a vzápätí ju udrel, načo začala kričať a spolu s bratom utekali do kúpeľne, potom odišla na toaletu a iba zo zvukov sa domnieva, že išlo o facky. O následnom škrtení sa dozvedela iba od matky. Vo výpovedi tiež uviedla, že navrhovateľka nikdy odporcu neudrela späť, teda údery mu nevracala.

Zo zápisnice OR PZ Bratislava I zo dňa 22.11.2010 o výsluchu zadržaného - podozrivého odporcu súd zistil, že odporca vypovedal, že medzi ním a manželkou sa začali stupňovať nezhody po tom, ako sa navrhovateľka dozvedela o jeho mimomanželskom vzťahu, čo veľmi zle psychicky znášala, začala na neho verbálne útočiť a vyhrážala sa, že si niečo urobí. Svoju hrozbu nakoniec aj naplnila a následne bola hospitalizovaná a liečená z depresií.

Navrhovateľku označil ako psychicky labilnú, s tým, že voči nemu vyvíja časté provokácie a výčitky, ale nie je si vedomý, že by dochádzalo medzi nimi k fyzickému stretu. K poslednému incidentu zo dňa 22.11.2010 sa vyjadril tak, že ho navrhovateľka začala verbálne napádať, a ani po jeho požiadavke, že sa nechce o danom probléme baviť, jej verbálne útoky neprestávali, preto ju chytil za ruku s úmyslom vyjsť z kúpeľne, načo navrhovateľka začala kričať, že ju bije. Potom si iba pamätá, že deti pribehli do kúpeľne, niektoré z nich kričalo na neho, že čo jej to robíš, bol ako v nejakom tranze, snažil sa čo najskôr odísť z bytu a nepamätá si, či v čase kriku alebo neskôr došlo k nejakému fyzickému napadnutiu navrhovateľky.

Z predloženej lekárskej správy zo dňa 22.11.2010 súd zistil, že ošetrujúci lekár skonštatoval u navrhovateľky erytematózne škvrny na tvári po úderoch, na ľavom lakti podliatinu, podliatinu na predlaktí v rozhraní chrbta dlane a drobnú tržnú ranu.

Z lekárskej správy zo septembra 2010 súd zistil, že ošetrujúci lekár konštatoval u navrhovateľky podliatiny na ušiach a za nimi, na ľavom predlaktí modrinu, na malíčku a predlaktí tri modriny veľkosti od 5-10 cm.

Z predloženej lekárskej správy zo dňa 14.05.2010 súd zistil, že ošetrujúci lekár konštatoval u navrhovateľky edém pravej strany tváre, edém a trhliny na hornej pere, hematóm na pravom ramene 4×5 cm.

Z lekárskej správy zo dňa 24.04.2009 súd zistil, že ošetrujúci lekár konštatoval u navrhovateľky na ľavom ramene hematóm 5×5 cm, na pravom stehne 22×16 cm, na pravom predkolení 8×8 cm stečený pod členok.

Na pojednávaní konanom dňa 01.12.2010 navrhovateľka uviedla, že sa pridržiava všetkých tvrdení a skutočností, ktoré uviedla v návrhu. Odporca vo výpovedi uviedol, že hádky nikdy nevyvolával, že trvá na tom, že ak došlo k fyzickému kontaktu, tak iba po vyprovokovaní manželkou. Ďalej uviedol, že si nemyslí, že jeho konanie je pre navrhovateľku nebezpečné a nesúhlasí s tvrdeniami o psychickom týraní, zároveň poprel, že niekedy došlo k fyzickému útoku, pričom ku všetkým fyzickým kontaktom došlo v snahe zabrániť navrhovateľke, aby si fyzicky ublížila. Zákaz vstupu do bytu nepovažuje za potrebné, nakoľko nemá v úmysle sa často zdržiavať v byte z dôvodu momentálneho stavu jeho manželky, potrebuje mať však prístup k svojim osobným veciam. Čo sa týka zranení vyplývajúcich z lekárskych správ, uviedol, že tieto sú mu známe, ale nevie sa k nim vyjadriť. K svedeckej výpovedi dcéry sa vyjadril, že dcérine tvrdenia vznikajú často po konzultácii s matkou a v niektorých prípadoch sú iba sprostredkované, nakoľko dcéra sa dlhodobo zdržiavala v zahraničí. Na otázku súdu, či považuje fyzické násile za primerané na ním označenú provokáciu zo strany navrhovateľky, uviedol, že je možné ju považovať objektívne za neprimeranú, ale on to tak nepociťoval, nakoľko sa niekedy sám cítil psychicky týraný.

Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd má za to, že v danom prípade navrhovateľka osvedčila právny vzťah medzi účastníkmi, hrozbu ujmy aj danosť práva. Účastníci konania spoločne obývajú byt, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. O hrozbe ujmy navrhovateľke svedčia lekárske správy o zraneniach, ktoré utrpela, rovnako ako aj výpoveď dcéry účastníkov konania na polícii ohľadne fyzických útokov odporcu voči navrhovateľke. V tejto súvislosti súd konštatuje, že aj pri prípadných provokáciách a verbálnych útokoch navrhovateľky voči odporcovi nemožno fyzické útoky považovať za adekvátne pri bránení alebo odvrátení týchto útokov. V tomto smere preto súd obranu odporcu uvedenú vo výpovediach nepovažuje za dostatočnú. Tvrdenia odporcu ohľadne fyzických kontaktov s navrhovateľkou považoval súd za nepresvedčivé a účelové s ohľadom na skutočnosť, že v jeho výpovediach existoval rozpor, keď na polícii uviedol, že nie je si vedomý, že by dochádzalo medzi nimi k fyzickému stretu, prípadne, že si napamätá, či došlo k fyzickému útoku, pričom na súdnom pojednávaní už tvrdil, že ku všetkým fyzickým kontaktom došlo v snahe zabrániť navrhovateľke, aby si fyzicky ublížila. Osvedčenie danosti práva je podľa názoru súdu splnené, nakoľko v tomto prípade ide o právo na zdravie a život navrhovateľky, pričom súd mal z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k navrhovateľke. Navrhovateľka sa vo veci samej mieni domáhať vylúčenia z užívania bytu.

Súd mal v danom prípade za to, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce na účely nariadenia predbežného opatrenia, preto aj zamietol dalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to výsluchom svedkov na strane navrhovateľa aj odporcu. Dokazovanie v tomto smere bude predmetom konania vo veci samej. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné skonštatovať, že upustil od vypočutia svedka na strane navrhovateľa, ktorého pôvodne predvolal na pojednávanie, nakoľko v priebehu konania sa zmenila dôkazná situácia (boli predložené zápisnice z výsluchu odporcu a detí účastníkov konania) a súd považoval vypočutie uvedeného svedka za nadbytočné pre potreby nariadenia predbežného opatrenia.

Vzhľadom k charakteru návrhu vo veci samej ako aj argumentácie navrhovateľky s prihliadnutím na obsah spisu mal súd za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a preto návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.