Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-59-2010.pdf
PDF · 83.91 KB
No categories available
10C/59/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu A. L., nar. XX.XX.XXXX,. bytom Š. č. XXX,. XXX. XX. P., zastúpeného JUDr. H. G., advokátkou Advokátskej kancelárie R., Č. D. X,. XXX. XX. R., proti žalovanému Ing. L. N., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. č. XX,. XXX. XX. P., t.č. XX M., C. C.. C., Írska republika, o zaplatenie 8.298,48 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 8.298,48 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 26.03.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.475,70 EUR, trovy platbou u právnej zástupkyne žalobcu JUDr. H. G., všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti, ohľadom úrokov z omeškania, žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.298,48 EUR s 0,05 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania počnúc od 26.03.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Poukázal na to, že na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka zo dňa 25.10.2006 medzi žalobcom a žalovaným si žalovaný požičal hotovosť vo výške 250.000,- Sk - 8.298,48 EUR. Finančné prostriedky žalovaný prevzal pri podpise zmluvy a zaviazal sa peňažnú pôžičku vrátiť najneskôr do 25.3.2007. Napriek uplynutiu lehoty pôžičky žalovaný ju nevrátil, aj keď ho žalobca viackrát vyzýval na vrátenie pôžičky, avšak neúspešne. Preto bol žalobca nútený podať žalobu na súde. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že by nedošlo k riadnej pôžičke. Žalobca bol nútený podať žalobu na súd, nakoľko žalovaný nechcel uznať svoj dlh písomne a vzhľadom na plynutie premlčacej doby žalobcovi neostávala iná možnosť. Žalobca dôveroval žalovanému a so žalobou čakal až do úplného konca, aby sa mu nárok nepremlčal. Nesúhlasil s námietkou premlčania, nakoľko žalobu podal pred ukončením trojročnej lehoty po splatnosti. Uplatnil si trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony a to prevzatie, podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní, hodnota jedného úkonu je 237,34 EUR + 7,21 EUR réžijný paušál.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek riadnemu predvolaniu a preto súd vykonal dokazovanie v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril tak, že nesúhlasil s podanou žalobou, nakoľko žalobca mu peniaze požičal, avšak nie uvedeného dáta, ako je v zmluve, ale ešte v roku 2003. Požičal ich za priateľský úrok 10 % mesačne. Po dobu minimálne dvoch rokov mu bolo mesačne odovzdávaných 25.000,- Sk, čo pôžičku bohato zaplatilo. Jemu sa však málilo a požadoval stále viac. Žalovaný mu vysvetľoval, že takým spôsobom nikdy nevráti pôžičku a že je to úžera. Žalobca pri svojej šikovnosti si dával veľký pozor, aby úroky neboli nikde podchytené a navonok sa správal ako úspešný podnikateľ. Keď si žalovaný pýtal od neho príjmový doklad, tak mu ho stále odmietol dať, alebo na niečo sa vyhovoril. Keď nemal hotovosť, snažil sa to riešiť materiálnymi službami, pomocou v rôznych oblastiach podnikania, čoho dôkazom je postavený krb v jeho dome za niekoľko desiatok tisíc korún, vedenie účtovníctva a poradenstvo - v rámci výplaty úrokov. Jeho pôžička bola viackrát splatená, napriek tomu on žiadal peniaze ďalej. Táto vec rýchlo položila firmu žalovaného na lopatky a prišiel o všetko. Prišiel o svoj dom, v ktorom ešte žije jeho chorá matka a ktorý je založený záložným právom. Žalobcovi to nestačilo, stále požadoval úroky a peniaze a nútil žalovaného rok čo rok uznávať svoju dlžobu. Nakoniec to vyústilo do odchodu, alebo úteku žalovaného do cudziny dňa 20.11.2006, teda do Írska, kde je dodnes. Pred svojim odchodom žalovaný možno zase podpísal uznanie svojej dlžoby, čo môže byť zmluva o pôžičke, ale žiadne peniaze vtedy nepýtal a ani ich neobdržal. Nebol by žiadal taký obnos a odišiel by do cudziny. Žalovaný navrhol, aby súd vzal do úvahy, prečo žalobca vytiahol spornú vec až po takej dobe, prečo ho nikdy nevyzval na plnenie dlhu a uplatnil si premlčaciu dobu. Žalovaný súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti z dôvodu, že sa nachádza v Írsku.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o pôžičke uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej predmetom zmluvy je peňažná pôžička vo výške 250.000,- Sk, ktorá bude odovzdaná dlžníkovi v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Dlžník sa zaväzuje vrátiť peňažnú pôžičku najneskôr do 25.3.2007 a v prípade, že sa dlžník s vrátením pôžičky dostane do omeškania, má veriteľ právo na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zmluvné strany prehlásili, že sú spôsobilé na uzavretie zmluvy, ich prejav je slobodný, vážny a obsahu porozumeli. Zmluva bola uzavretá dňa 25.10.2006 a podpísaná veriteľom - žalobcom a dlžníkom - žalovaným.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, čo do priznanej sumy a preto jej v tejto časti vyhovel.
Podľa § 657 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci, druhovom určení veci, povinnosti vrátiť veci rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo označená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Najčastejšou formou zmluvy o pôžičke je požičanie peňazí.
Žalobca v konaní predložil písomnú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi účastníkmi dňa 25.10.2006, z ktorej vyplýva, že v deň podpisu zmluvy mal žalobca požičať žalovanému 250.000,- Sk, ktoré mal žalovaný v hotovosti prevziať pri podpise zmluvy a žalovaný sa zaviazal vrátiť dlžnú sumu do 25.3.2007. Účastníci si v zmluve nedohodli úroky za požičanie peňazí. Dohodli sa však pre prípad omeškania s vrátením dlžnej sumy zo strany žalovaného na úrokoch z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo v ročnom vyjadrení úrokov predstavuje 18,25 % ročne.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.
Žalobca v konaní listinným dôkazom preukázal to, že uzavrel zmluvu o pôžičke so žalovaným, podľa ktorej si žalovaný požičal dňa 25.10.2006 sumu 250.000,- Sk, ktorú prevzal v hotovosti pri podpise zmluvy a zaviazal sa ju vrátiť bezúročne do 25.3.2007. Pre prípad, že by lehotu nedodržal, účastníci si dohodli úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy.
Na druhej strane žalovaný tvrdil, že spornú sumu si nepožičal a že možno pri odchode do zahraničia mu žalovaný dal podpísať listinu, ktorú teraz preukazuje ako zmluvu o pôžičke.
Vzhľadom na to, že iné dôkazy v konaní nepredložil na spochybnenie listinného dôkazu, súd neuveril jeho tvrdeniam, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Je totiž zrejmé, že ak niekto uzatvára písomnú zmluvu a svojim podpisom potvrdzuje na zmluve, že podľa zmluvy obdržal finančné prostriedky, berie na seba zodpovednosť, že ich bude musieť vrátiť. V prípade, že žalovaný nikdy neobdržal od žalobcu finančné prostriedky, v takom prípade nemal podpisovať zmluvu, v ktorej potvrdil prevzatie finančných prostriedkov. Preto súd uzavrel dokazovanie tak, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno v tom, že by preukázal, že k zmluve o pôžičke nikdy nedošlo. Preto bolo potrebné žalobe vyhovieť.
Žalovaný namietal aj premlčanie nároku žalobcu, avšak súd konštatuje, že pôžička bola splatná dňa 25.3.2007, premlčacia lehota začala bežať 26.3.2007 a žalobca podal žalobu na súde dňa 17.3.2010, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty a preto na námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť.
Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli občianskoprávny vzťah a preto úroky z omeškania sú upravené vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Účastníci si dohodli sankčné úroky vo výške 18,25 %, pričom platná úroková sadzba od prvého dňa omeškania bola vo výške 9,5 % a preto len v tejto časti súd vyhovel žalobcovi a v prevyšujúcej časti jeho nárok zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 497,50 EUR a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony a to prevzatie zastúpenia dňa 17.3.2010, podanie žaloby dňa 17.3.2010, písomné vyjadrenie vo veci k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.7.2010 a účasť na pojednávaní dňa 6.9.2010. Hodnota jedného úkonu predstavuje 237,34 EUR + 7,21 EUR réžijný paušál. Trovy spolu predstavujú 978,20 EUR + súdny poplatok 497,50 EUR = 1.475,70 EUR.
Priznané trovy sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.