Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-285-2004.pdf
PDF · 123.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/285/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľky: O. U., rod. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Z., W. X, zastúpená JUDr. Jurajom Birošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1 proti odporcovi: Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.Š., U. X, zastúpený JUDr. Romanom Gorejom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy takto
rozhodol:
U r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.2004 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníctva 2-izbového bytu, ktorý je vedený v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice I, kat. územie V. X. ako byt č. X, X. poschodie obytného domu súpisné číslo XXX na ul. W. Č.. X W. Z. o celkovej výmere podlahovej plochy 54,31 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. W. Č.. X, X, X W. Z. vo veľkosti 177/10000-in k celku a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 228 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 264 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 273 m2 vo veľkosti 177/10000-in v pomere k celku, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.7.2004 pod č. W. XXXX/ XXXX, je neplatná.
P r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania v sume 9.376,70 EUR, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Jurajovi Birošovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 99,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.2004 medzi ňou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva 2-izbového bytu, ktorý je vedený v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXXX, v kat. území V. X. ako byt č. X, na X. poschodí obytného domu č. súpisné XXX na ul. W. Č.. X W. Z. o celkovej výmere podlahovej plochy 54,31 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. W. Č.. X, X, X W. Z. vo veľkosti 177/10000 k celku a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 228 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 264 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere 273 m2 vo veľkosti 177/10000, na základe ktorej bol dňa 19.7.2004 Správou katastra Košice povolený vklad vlastníckeho práva pod č. W. XXXX/XXXX na odporcu, je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že aj keď vyššie citovanú kúpnu zmluvu podpísala, nikdy nemala vôľu svoj byt predať, odporcu nepozná a ani s ním o predaji svojho bytu nejednala. Konaním svojej dcéry W. U. bola podvedená, pretože ak podpísala na notárskom úrade túto kúpnu zmluvu, konala tak v domnení,
že podpisuje nejaké papiere pre svoju dcéru a nemala vedomosť o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu. Kúpnu zmluvu na predaj svojho bytu neuzavrela slobodne, vážne a konala v rozpore so svojou vôľou, pričom jej konanie bolo ovplyvnené podvodným úmyslom zo strany jej dcéry. Vyššie uvedený záver nepochybne preukazuje aj tá skutočnosť, že s odporcom ako kupujúcim nejednala, nikdy v živote ho nevidela, neprevzala od neho kúpnu cenu, pričom ani cena za prevádzanú nehnuteľnosť nezodpovedá reálnej tržnej hodnote bytu. Navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadnej inej nehnuteľnosti, kde by sa mohla odsťahovať a podpísaním tejto kúpnej zmluvy sa zbavila vlastného bývania bez možnosti iným spôsobom riešiť svoju životnú otázku bývania..
Navrhovateľka svoj nárok opierala o ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.2.2005 žiadal návrh zamietnuť. Podľa neho tvrdenia navrhovateľky o tom, že nevedela, čo podpisuje, že nemala vôľu byt predať, sú v celom rozsahu nepravdivé a účelové a vedú k tomu, aby si navrhovateľka ponechala byt aj peniaze. To, že ho navrhovateľka nepozná, že s ním o predaji bytu nejednala, je pravda, avšak v celom rozsahu ho pri dojednávaní predaja predmetného bytu zastupoval pán N., rovnako pri odovzdávaní a preberaní zmlúv, ako aj pri odovzdávaní kúpnej ceny. Podľa odporcu navrhovateľka nepreukázala dostatočne svoje tvrdenie, že nikdy nemala vôľu svoj byt predať.
Odporca ďalej poukázal na to, že podľa neho je predmetná kúpna zmluva platná, jej eventuálnu neplatnosť mohla zaviniť len sama navrhovateľka a to tým, že sa podľa svojho tvrdenia nepresvedčila čo podpisuje a že podľa jej slov bola zo strany svojej dcéry uvedená do omylu. Navrhovateľka nenamietala, žeby ju do omylu uviedol odporca, teda druhá strana kúpnej zmluvy, dokonca aj trestné oznámenie vo veci podala voči svojej dcére, a nie voči odporcovi.
Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 13C/285/2004-208 zo dňa 28.4.2008 zamietol návrh navrhovateľky, priznal odporcovi náhradu trov konania v sume 84.286,- Sk a konanie o vzájomnom návrhu odporcu zastavil. Voči tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote navrhovateľka odvolanie.
Krajský súd v Košiciach svojím uznesením č.k. 11Co/236/2008-256 zo dňa 24.6.2009 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, okrem výroku o zastavení konania o vzájomnom návrhu, a v rozsahu zrušenia vrátil vec Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uložil prvostupňovému súdu opätovne posúdiť platnosť napadnutej kúpnej zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka i z hľadiska podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré predpisuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, posúdiť, či oprava chýbajúcich náležitostí predmetnej kúpnej zmluvy bola vykonaná v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastre nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a či v doložke o vykonanej oprave textu kúpnej zmluvy zo dňa 19.7.2004 sú (pravé) podpisy účastníkov právneho úkonu (navrhovateľky).
Ďalej mal Okresný súd Košice I zistiť obsah spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/47/2009 vo veci začatého trestného stíhania proti obžalovanej W. U. pre trestný čin podvodu, posúdiť a prihliadnuť na všetky okolnosti, za ktorých bola predmetná kúpna zmluva podpísaná a uzavretá a zistiť, či navrhovateľka a za akých okolností prevzala od kupujúceho kúpnu cenu za byt a v akej výške.
Súd vykonal dokazovanie, doplnil ho v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka bola vlastníčkou vyššie citovaného bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela s Mestom Košice dňa 17.3.1998. Zároveň predmetom prevodu do vlastníctva navrhovateľky bol okrem bytu aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch. Uvedený byt s príslušenstvom bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie V. X., obec Košice I, okres Košice I. Uvedené skutočnosti súd zistil z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX i zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.3.1998 uzavretej medzi navrhovateľkou a Mestom Košice.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že dňa 22.6.2004 ju navštívila v jej byte dcéra W. U. a žiadala ju, aby jej požičala zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorou odkúpila byt do svojho vlastníctva od Mesta Košice. Ako dôvod jej dcéra uviedla, že túto zmluvu potrebuje, aby naspäť získala svoj byt na ul. A. Č.. XX
W. Z., o ktorý predtým prišla. Predmetnú zmluvu odovzdal dcére navrhovateľky syn navrhovateľky Q. U., ktorý s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti. V ten istý deň bola navrhovateľka požiadaná svojou dcérou W. U., aby sa dostavila na notársky úrad F.. F. Q. pod zámienkou podpísania nejakých papierov, na základe ktorých dcéra tvrdila, že chce získať naspäť svoj byt na ul. A. Č.. XX W. Z.. Navrhovateľka v dobrej viere pomôcť svojej dcére sa dostavila na uvedený notársky úrad so svojim synom Q. U., ktorý ju čakal v aute. Na uvedenom notárskom úrade navrhovateľka podpísala nejaké doklady, ktoré jej neboli dané pred podpísaním k prečítaniu s tým, že dcéra na ňu naliehala, aby tieto doklady podpísala, pričom sa neoboznámila navrhovateľka s uvedenými listinnými dokladmi a tieto listinné doklady podpísala. Keďže sa navrhovateľka dožadovala vysvetlenia od dcéry, ako aj od pracovníčky notárskeho úradu, čo vlastne podpísala a dožadovala sa prečítania týchto dokladov, dcéra jej to nedovolila a vyviedla ju rýchlo von z kancelárie notárskeho úradu. Navrhovateľka keď odchádzala z notárskeho úradu videla, že dcéra zahodila do koša nejaké papiere, z ktorých jeden vybrala, pričom išlo o potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov bez podpisu. Z tohto potvrdenia zistila, že mala v uvedený deň 22.6.2004 prevziať od odporcu finančnú čiastku vo výške 410.000,- Sk ako kúpnu cenu za predaj svojho 2-izbového bytu na ul. W. Č.. X W. Z.. Navrhovateľka z uvedeného potvrdenia začala mať dôvodné podozrenie, že bola zo strany svojej dcéry podvedená, preto sa so svojim synom Q. U. išla informovať na Správu katastra v Košiciach, kde jej bolo povedané, že došlo k prevodu bytu na odporcu na základe kúpnej zmluvy.
Z kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľkou i Správou katastra v Košiciach súd zistil, že navrhovateľka ako predávajúca uzavrela s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu dňa 22.6.2004, predmetom prevodu ktorej bol byt navrhovateľky spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemkoch. Podpis navrhovateľky bol overený na notárskom úrade F.. F. Q. toho istého dňa 22.6.2004 pod č. J. XXXXXX/XXXX. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol na Správe katastra v Košiciach povolený 19.7.2004 pod č. W. XXXX/XXXX-E..
Navrhovateľka poukázala na to, že na prvej strane kúpnej zmluvy v dolnom rohu bol opravený spoluvlastnícky podiel na pozemku, pričom pri oprave nie je jej vlastnoručný podpis. V deň opravy, t.j. 19.7.2004 nebola v Košiciach, ale v obci Dolný Pial na návšteve u svojej sestry, pričom predložila súdu doklad, že spolu so synom tankovali v uvedený deň pohonné hmoty do svojho osobného motorového vozidla. Po návrate do Košíc zistila navrhovateľka na katastri nehnuteľností, že došlo k prevodu vlastníctva jej bytu na odporcu na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy a aj preto podala trestné oznámenie na svoju dcéru i túto žalobu.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že nie je vlastníčkou žiadnej inej nehnuteľnosti, kde by mohla spolu so svojim synom Q. U. bývať, preto je nelogické, aby sa uzavretím kúpnej zmluvy pripravila o svoje bývanie. Nikdy nemala v úmysle predať svoj byt, kde býva už vyše 50 rokov, nepodala žiadny inzerát, že chce predať tento byt, nikdy nesplnomocnila svoju dcéru W. U. na predaj svojho bytu. Navrhovateľka má len základné vzdelanie, pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy nikdy nepodpisovala žiadne zmluvy a nepodpisovala ich pred notárom. Kúpnu zmluvu si pred podpisom neprečítala, pretože jej v tom bránila dcéra W. U.. Kúpnu zmluvu podpísala v domnení, že pomôže svojej dcére získať späť do vlastníctva jej byt na ul. A. W. Z.. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že ona neobjednala vyhotovenie znaleckého posudku na zistenie hodnoty svojho bytu, pričom žiaden znalec v jej byte za účelom ohliadky bytu nebol, neplatila žiadne peniaze za vyhotovenie znaleckého posudku. Navrhovateľka poprela, žeby bola od svedka X. N. prevzala kúpnu cenu za svoj byt, pretože ho prvýkrát videla osobne až na súde. Tohoto svedka nikdy nesplnomocnila, aby objednal vyhotovenie znaleckého posudku na hodnotu jej bytu.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že mal záujem kúpiť 2-izbový byt na V. X. W. Z. a preto oslovil v máji 2004 majiteľa realitnej kancelárie Dôvera Plus pána X. N., ktorý mu predložil ako ponuku odpredaj bytu navrhovateľky. Opísal mu, v akom stave sa byt nachádza a predložil mu na nahliadnutie aj znalecký posudok. Preto sa nechal zastupovať X. N. a podpísal s ním zmluvu o sprostredkovaní. 22.6.2004 sa stretol s X. N., ktorý mu predložil podpísané kúpne zmluvy navrhovateľkou a on mu odovzdal sumu 450.000,- Sk, časť tejto sumy si požičal od svojho priateľa F. H.. Na druhý deň 23.6.2004 osobne podal na Správe katastra v Košiciach návrh na povolenie vkladu kúpnej zmluvy. Pri osobnej návšteve správy katastra v nasledujúcich dňoch mu bolo povedané, že je potrebné opraviť na kúpnej zmluve vynechaný spoluvlastnícky podiel, preto aj podpísal opravu na kúpnej zmluve na prvej strane na pokyn pracovníka katastrálneho úradu. Zároveň oznámil X. N.O., ktorý ho zastupoval pri uzatváraní kúpnej zmluvy, že túto opravu musí vykonať aj navrhovateľka. List vlastníctva si vybral z katastra nehnuteľnosti až po tom, keď vykonala opravu aj navrhovateľka.
Z výpovede odporcu ďalej súd zistil, že odporca si nevyžiadal od X. N. doklad o tom, že je oprávnený sprostredkovať predaj bytu navrhovateľky, napr. nežiadal od neho predloženie zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu. Odporca tvrdil, že X. N. vlastnil realitnú kanceláriu Dôvera Plus, že u neho pracoval nejaký čas, pritom súdu nevedel uviesť sídlo tejto realitnej kancelárie. Nikdy nevidel ponuku bytov, ktoré mala uvedená realitná kancelária predávať.
Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.6.2004 súd zistil, že v článku I pri bode 2. je ručne dopísaná veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na pozemkoch, pričom tieto údaje dopísal pracovník Správy katastra Košice, pričom v dolnom pravom rohu opravu podpísal odporca. Navrhovateľka tvrdila, že opravu nepodpísala. Vizuálnym porovnaním podpisu navrhovateľky v tejto časti kúpnej zmluvy a na strane 3, pod článkom XIII uvedenej kúpnej zmluvy súd zistil, že skutočne pri oprave sa nenachádza vlastnoručný podpis navrhovateľky. Súd si preto vyžiadal od Správy katastra v Košiciach spisový materiál týkajúci sa povolenia vkladu predmetnej kúpnej zmluvy. Z druhej strany spisového obalu súd zistil, že opravu mala podpísať aj navrhovateľka, ktorá sa mala poverenému zamestnancovi Správy katastra Košice preukázať dokladom totožnosti a to cestovným pasom č. XXX XXX. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I, oddelenia dokladov zo dňa 14.3.2007 však súd zistil, že navrhovateľka bola držiteľkou jedného cestovného dokladu - pasu a to č. XXX XX XX, ktorý jej bol vydaný 24.10.1997 s platnosťou do 6.10.2007. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka skutočne osobne nebola dňa 19.7.2004 na Správe katastra Košice vykonať a podpísať vyššie uvedenú opravu na kúpnej zmluve.
Odporca predložil súdu písomnú zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti, ktorú uzavrel podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka s realitnou kanceláriou Dôvera Plus dňa 14.7.2004. Touto zmluvou sa sprostredkovateľ zaviazal, že uzavrie kúpnopredajnú zmluvu na predmetný byt do 25.7.2004. Táto sprostredkovateľská zmluva je datovaná 14.7.2004, hoci ku uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 22.6.2004.
Odporca ďalej predložil súdu potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov zo dňa 22.6.2004, ktoré podpísal X. N., čím potvrdzoval, že dňa 22.6.2004 prevzal od odporcu sumu 450.000,- Sk ako kúpnu cenu za predmetný byt.
Odporca predložil do súdneho spisu potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov, ktoré podpísala 22.6.2004 navrhovateľka a ktorej podpis bol overený toho istého dňa na notárskom úrade 22.6.2004. Podľa tohto potvrdenia mala navrhovateľka prevziať od odporcu 410.000,- Sk ako kúpnu cenu za svoj 2- izbový byt. Zároveň prehlásila v tomto potvrdení, že nemá ďalšie bytové ani finančné nároky na odporcu.
Na Správe katastra v Košiciach je na liste vlastníctva č. XXXXX vedený ako vlastník predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných pozemkoch a na spoločných častiach a zariadeniach domu odporca.
V konaní boli vypočutí ako svedkovia F. W., Q. U., L. M., F.. W. Š., E.. V. F., F.. Ľ. Q., W. U..
Svedkyňa F. W., pracovníčka notárskeho úradu F.. F. Q., vypovedala, že ak by bol niekto navrhovateľke bránil pri podpisovaní kúpnych zmlúv, aby sa oboznámila s ich obsahom, určite by takýto podpis navrhovateľky neoverovala a na túto skutočnosť by upozornila F.. F. Q., notára. Ďalej uviedla, že zatiaľ sa takáto situácia na ich notárskom úrade nestala.
V konaní bol ďalej vypočutý ako svedok Q. U., syn navrhovateľky, ktorý potvrdil, že odovzdal dcére navrhovateľky W. U. zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela navrhovateľka s Mestom Košice. Ďalej potvrdil aj to, že spolu s navrhovateľkou a sestrou išiel motorovým vozidlom ich odviesť na notársky úrad podpisovať nejaké doklady. Sám osobne pri podpisovaní týchto dokladov nebol. Navrhovateľka mu oznámila, že podpísala nejaké doklady, nevedela aké, iba uviedla, že dcéra na ňu naliehala, aby tieto doklady podpísala. Večer ich navštívila W. U. a oznámila im, že všetky doklady, ktoré podpísala navrhovateľka sú zlikvidované a nemajú žiaden účinok. Preto potom následne s matkou, teda navrhovateľkou, odcestovali na dovolenku na stredné Slovensko. Po návrate z dovolenky ich navštívil odporca, ktorý poukázal na to, že je novým vlastníkom bytu, avšak matka odporcu do bytu nepustila. Následne na to na Katastrálnom úrade v Košiciach zistili, že sa uskutočnil prevod bytu na odporcu na
základe podpísanej kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2004. Poukázal na to, že navrhovateľka nikdy nemala v úmysle predať svoj byt, ktorý mala vo vlastníctve, pretože nemala iný byt k dispozícii.
Svedok F. V. vo svojej výpovedi potvrdil, že on sprostredkoval zoznámenie sa W. U. s X. N., pretože W. U. mu oznámila, že jej matka chce predať byt a hľadá vhodného kupca.
Svedok X. N. vypovedal, že osobne navštívil navrhovateľku v jej byte, kde o podmienkach kúpnej zmluvy jednal s dcérou navrhovateľky W. U., prítomná však bola aj navrhovateľka. Pri tomto osobnom stretnutí mu dcéra navrhovateľky W. U. odovzdala zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela navrhovateľka s Mestom Košice. On vyhotovil kúpne zmluvy, objednal znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok potrebný pre uzavretie kúpnej zmluvy a odovzdal kúpne zmluvy spolu s potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov W. U., ktorá sa dňa 22.6.2004 osobne dostavila spolu s navrhovateľkou a jej synom na motorovom vozidle na ul. A. Č.. XX W. Z.. Asi po hodine sa vrátila navrhovateľka spolu so svojim synom s Vierou Dubovanovou a odovzdali mu podpísané kúpne zmluvy spolu s podpísaným potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov a on osobne odovzdal kúpnu cenu 410.000,- Sk navrhovateľke.
Súd vypočul ako svedkyňu L. M., dcéru navrhovateľky, ktorá potvrdila skutočnosti tvrdené navrhovateľkou a poukázala na to, že W. U. podviedla svoju matku asi z dôvodu toho, že bola vo finančnej núdzi a potrebovala peniaze za prevod bytu.
Ďalej v konaní vypovedala pracovníčka katastrálneho úradu F.. W. Š., ktorej bol pridelený predmetný spis týkajúci sa povolenia vkladu predmetnej kúpnej zmluvy. Táto svedkyňa uviedla, žeby bola prerušila konanie, lebo bolo potrebné opraviť kúpnu zmluvu, pričom vklad do katastra povolil ďalší pracovník Správy katastra v Košiciach a to F.. Ľ. Q..
V konaní bol ďalej vypočutý ako svedok E.. V. F., súdny znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 47/2004, objednávateľom ktorého bola navrhovateľka, pričom v znaleckom posudku mal ohodnotiť byt navrhovateľky. Menovaný znalec poukázal na to, že vypracuváva znalecký posudky na základe objednávky, ktorá môže byť písomná alebo ústna a vždy znalecký posudok vypracuje len na základe ohliadky predmetnej nehnuteľnosti.
Znalec predložil súdu vyúčtovanie odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý prevzal X. N. dňa 21.6.2004, ďalej zaslal súdu príjmový doklad č. 019567 zo dňa 21.6.2004, ktorým prijal od navrhovateľky, zastúpenej X.Á. N. sumu 1.200,- Sk za vypracovanie znaleckého posudku č. 47/2004.
Súd ďalej vypočul ako svedka F.. Ľ. Q., ktorý pracoval na právnom oddelení Správy katastra v Košiciach v čase povolenia vkladu predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti. Tento svedok uviedol, že na kúpnej zmluve on opravoval údaje v časti spoluvlastníckych podielov, pričom totožnosť účastníkov katastrálneho konania overoval podľa občianskeho preukazu. Bol povinný kontrolovať údaje v kúpnej zmluve s údajmi v občianskom preukaze, prípadne v cestovnom pase. Menovaný svedok vzhľadom na odstup času si nepamätal, či navrhovateľka a odporca osobne naraz pred ním podpísali opravu údajov alebo v rôznych časoch. Uviedol, že sa nemohlo stať, aby jeden účastník kúpnej zmluvy, napr. odporca podpísal opravu aj za druhú účastníčku kúpnej zmluvy, teda za navrhovateľku.
V konaní bolo preukázané fotokópiou zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach II ČVS: ORP-739/OEK-K2-2004, že bola obvinená W. U. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona, pričom trestné oznámenie na ňu podala navrhovateľka. V trestnom konaní táto svedkyňa vypovedala, že navrhovateľka, teda jej matka vedela, aké listiny podpisuje u notára F.. F. Q., že X. N. bol u navrhovateľky len raz a to po prevode bytu, že navrhovateľku nevyplatil ani F. V., ani X. N., po podpise kúpnej zmluvy sumu 30.000,- Sk odovzdala svojej matke a doklady od bytu matky odovzdala F. V.. V konaní pred tunajším súdom vypovedala, že ani ona, ani navrhovateľka sa neoboznámili s obsahom podpisovaných dokladov, ktoré podpísala navrhovateľka na notárskom úrade F.. F. Q., že matka nikdy nemala úmysel predať svoj byt a pravdepodobne došlo k podvodnému konaniu zo strany F. V., ktorý jej odovzdal vyhotovené kúpne zmluvy a ktorý jej neodovzdal peniaze, keď mu volala po podpise kúpnych zmlúv.
Navrhovateľka poprela v konaní, žeby bola od dcéry prevzala sumu 30.000,- Sk za požičanie svojej zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 7T/47/09-167 zo dňa 11.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2009, súd zistil, že dcéra navrhovateľka W. U. bola uznaná vinnou, že dňa 22.6.2004 na notárskom úrade na ul. Rastislavova č. 5 v Košiciach pod zámienkou úhrady dlžôb a späťzískania bytu na ul. A. Č.. XX W. Z. predložila svojej matke O. U. na podpísanie kúpnu zmluvu, podľa ktorej O. U. predáva Q. X. svoj 2-izbový byt č. X na š. poschodí nachádzajúci sa na ul. W. Č.. X W. Z. a potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 410.000,- Sk od Q. X., pričom takto svojim konaním spôsobila O. U. škodu vo výške 720.000,- Sk (23.899,62 EUR), teda na škodu cudzieho majetku seba alebo inému obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, tým spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Za to bola odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom.
Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práva alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (§ 588 OZ). Na vznik kúpnej zmluvy teda treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy a jeho cene. Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, zmluva musí mať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1 OZ), inak je zmluva neplatná (§ 40 ods. 1). Základným predpokladom kúpnej zmluvy je právne relevantná vôľa vlastníka predmet kúpy predať (previesť svoje vlastnícke právo na kupujúceho) a právne relevantná vôľa kupujúceho predmet prevodu kúpiť (stať sa vlastníkom prevádzanej veci). S nedostatkom tejto právne relevantnej vôle účastníka zmluvy (ak chýba vôľa ako základ právneho úkonu), ako aj s nedostatkami náležitosti vôle, to znamená ak právny úkon je urobený slobodne a vážne, zákon spája sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ). Slobodu vôle vylučuje fyzické donútenie alebo psychický nátlak spočívajúci v tom, že na konajúceho pôsobí bezprávna vyhrážka. Pritom bezprávna vyhrážka môže pochádzať buď priamo od druhého účastníka právneho úkonu, alebo aj od tretej osoby, o ktorej však druhý účastník právneho úkonu vedel, či vedieť musel a situáciu využil. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy, ak podľa okolností konkrétneho prípadu je zrejmé, že konajúci svojim prejavom nechcel spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré právne normy s takýmto prejavom spájajú. Na existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti o tom, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal svojim prejavom privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je treba posudzovať všetky konkrétne okolnosti prípadu a na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí potom urobiť príslušný záver o existencii alebo nedostatku skutočnej a vážnej vôle účastníka právneho úkonu.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena,
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
Podľa ust. § 23 ods. 1 cit. zákona, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
Podľa ust. § 41 ods. 1, 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, účinnej v čase vkladu predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, ak nie sú splnené podmienky na zápis záznamom, správa katastra verejnú listinu alebo inú listinu vráti tomu, kto ju vyhotovil, a požiada o opravu chýb s uvedením termínu opravy chyby. Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť po podaní návrhu na vklad zmluvy, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončeným textom, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpisy účastníkov právneho úkonu, ako aj podpis a odtlačok okrúhlej pečiatky.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľka aj napriek tomu, že podpísala na notárskom úrade notára F.. F. Q. dňa 22.6.2004 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva svojho bytu s odporcom, nemala nikdy vôľu svoj byt predať, nejednala o predaji tohto bytu ani s odporcom, ani so svedkom X. N., ktorý uzavrel s odporcom zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností. Kúpnu zmluvu podpísala v domnienke, že pomôže svojej dcére získať naspäť byt na ul. A. W. Z.. Zo strany svojej dcéry W. U. bola podvedená, o čom svedčí aj vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Košice II, ktorým bola táto odsúdená za prečin podvodu. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že svedok X. N. odovzdal kúpnu cenu navrhovateľke, hoci on finančné prostriedky - kúpnu cenu prevzal od odporcu, čo potvrdil svojim podpisom. Zistený skutkový stav možno hodnotiť ako dohodnuté konanie zorganizovanej skupiny ľudí, ktorá podvodným spôsobom pripravila navrhovateľku o vlastníctvo jej bytu. Je nepochybné, že F. V. a X. N. využili životnú situáciu dcéry navrhovateľky W. U. (prišla o byt, mala maloleté deti, bývala v podnájme) a vylákali prostredníctvom nej od navrhovateľky pôvodnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela navrhovateľka s Mestom Košice. Na základe tejto zmluvy bez vedomia navrhovateľky objednali vyhotovenie znaleckého posudku na hodnotu jej bytu, vypracovali kúpnu zmluvu i potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov. Nekalé konanie je možné vidieť aj v tom, že odporca tvrdil, že už v máji 2004 mu X.Á. N. ukázal vyhotovený znalecký posudok na byt navrhovateľky, hoci tento bol vypracovaný až 21.6.2004. Aj zmluva o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností uzavretá medzi odporcom a Realitnou kanceláriou Dôvera plus, zastúpená X. N. bola uzavretá dňa 14.7.2004, hoci kúpna zmluva bola uzavretá už dňa 22.6.2004. Touto zmluvou sa X. N. zaväzoval zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy na byt navrhovateľky do 25.7.2004, hoci v deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností už bol predmetný byt navrhovateľky prevedený kúpnou zmluvou do vlastníctva odporcu, o čom X. N. vedel.
Súd dospel k záveru, že oprava na predmetnej kúpnej zmluve v časti článok I nebola podpísaná navrhovateľkou, iba odporcom, teda nebola vykonaná v súlade s vyššie citovanou vyhláškou č. 7/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Na základe takto zisteného skutkového stavu i v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že vyššie citovaná kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporom dňa 22.6.2004 je absolútne neplatná pre nedostatok vôle navrhovateľky na uzavretie kúpnej zmluvy, aj jej rozpor so zákonom a preto vyhovel návrhu navrhovateľky.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 EUR súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade navrhovateľka bola oslobodená od súdneho poplatku, súd jej návrhu vyhovel, preto musí súdny poplatok zaplatiť odporca.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke ako úspešnej účastníčke právo na náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi v sume 9.376,70 EUR. Výška týchto trov spočíva v trovách právneho zastúpenia navrhovateľky advokátom JUDr. Jurajom Birošom. Pri tarifnej hodnote 1 úkonu právnej pomoci súd vychádzal z hodnoty predmetného bytu stanovenej v trestnom konaní na Okresnom súde Košice II, teda zo sumy 720.000,- Sk (t.j. 23.899,62 EUR) a určil hodnotu 1 úkonu právnej pomoci podľa § 13 ods. 1 a 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nasledovne: 2 úkony po 393,35 EUR: príprava+prevzatie z 29.7.2004, podanie žaloby dňa 2.8.2004, 16 úkonov po 403,31 EUR: zastupovanie na pojednávaní v dňoch: 9.1.2006, 29.3.2006, 11.10.2006, 12.2.2007, 24.10.2007, 20.2.2008, 23.4.2008, 24.6.2009, 18.1.2010, 24.11.2010, písomné vyjadrenie vo veci samej z 19.2.2007, podanie odvolania voči rozsudku zo dňa 17.7.2008, 4 x porada s klientom v dňoch: 13.2.2007, 16.7.2008, 22.4.2008 a 23.6.2009, 3 úkony po 100,83 EUR: zastupovanie na pojednávaniach, ktoré boli iba odročené v dňoch 25.2.2008, 19.5.2010, 20.9.2010 a 1 úkon po 201,65 EUR za pojednávanie dňa 28.4.2008, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, spolu odmena v sume 7.743,80 EUR, režijný paušál: 2 x 4,51 EUR, 3 x 5,44 EUR, 4 x 5,91 EUR, 7 x 6,31 EUR, 2 x 6,95 EUR a 4 x 7,21 EUR, spolu v sume 135,89 EUR, 19 % DPH v sume 1.497,01 EUR. Tieto trovy je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Birošovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.