Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-34-2010.pdf
PDF · 90.09 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-4C/34/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková v právnej veci navrhovateľa O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom P. , právne zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom AK so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresný súd Považská Bystrica podanie, v ktorom namietal porušenie jeho základných práva a slobôd konaním štátu, pretože ako účastníkovi amnestie z roku 1990 mu bol nesprávne odpočítaný amnestovaný trest a vykonal trest v rozsahu dlhšom ako mal a teda sa voči štátu domáha ochrany svojich práv a náhrady škody vo výške 150.000 eur. Navrhovateľ zároveň požiadal o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu.
Ustanovený právny zástupca navrhovateľa podal dňa 30.09.2010 riadny návrh na začatie konania a uviedol, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu v zmysle ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 z.z. a v zmysle ust. § 6 a § 9 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa domáha uhradenia nemajetkovej ujmy 150.000 eur za procesnú chybu Okresného súdu Trnava, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa nesprávne aplikoval amnestiu prezidenta ČSSR z 01.01.1990 a z trestov uložených mu rozsudkami Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.01.1988 č.k. 2T/795/1987-42 a zo dňa 06.09.1988 sp.zn. 1T/464/1988 mu bol odpustený len jeden, namiesto dvoch rokov. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa v tejto veci obrátil na Okresný súd v Trnave, ktorý mu len nedávno oznámil, že na konanie v tejto veci je príslušný okresný súd Považská Bystrica. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ bol dňa 15.01.1988 uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 TZ (platného do 31.12.2005) a 156 TZ a rozsudkom vydaným v konaní pod sp. zn. 2T/795/87 bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a ochranný dohľad v trvaní jedného roka, na výkon ktorého mal navrhovateľ nastúpiť najneskôr dňa 26.02.1988, avšak nenastúpil a v čase kedy mal nastúpiť na výkon trestu sa opäť dopustil protiprávneho konania a rozsudkom zo dňa 06.09.1988 sp.zn. 1T/464/1988 bol uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ZT a § 156 TZ a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Navrhovateľ nastúpil výkon trestu v Leopoldove pravdepodobne dňa 09.03.1991( do uvedenej doby bol vo výkone trestu a vykonával iný trest) . navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe vyhlásenej amnestie prezidenta ČSSR rozhodnutím prezidenta zo dňa 01.01.1990 Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 11.01.1990 č.k. 5Nt/892/90-II rozhodol, že navrhovateľ je účastný amnestie prezidenta ČSSR a odpúšťa
sa mu časť trestu odňatia slobody vo výške 1 rok s účinkami zahladenia odsúdenia a to v trestne veci 1T/464/88. Na základe označeného rozhodnutia a žiadosti navrhovateľa Okresný súd v Leviciach rozhodol uznesením zo dňa 26.07.1990 č.k. 5Pp/219/90 že sa navrhovateľ (odsúdený) podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody a stanovil mu trojročnú skúšobnú lehotu, v ktorej sa však navrhovateľ neosvedčil a ten istý súd uznesením zo dňa 30.08.1993 rozhodol, že navrhovateľ zvyšok trestu z rozsudku 1T/464/88 zo dňa 06.09.1988 vykoná. Navrhovateľ uviedol, že v rozhodnej dobe, kedy bolo rozhodnuté že je účastníkom amnestie, bol vo výkone trestu odňatia slobody a rozhodnutie, ktorého nezákonnosť namieta, teda uznesenie Okresného súdu Trnava 5Nt/ 892/90-II mu nikdy nebolo doručené a ani oznámené a teda nemohol použiť riadny opravný prostriedok na to, aby sa mohol účinne brániť, pretože by nesúhlasil s amnestiou len jedného roka, nezákonnosť tohto rozhodnutia teda navrhovateľ vidí vo výške odpusteného trestu ako aj v skutočnosti, že rozhodnutie mu nebol riadne doručené, čím mu bola spôsobená nemajetková ujma ktorej náhrady sa domáha.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne a žiadal, aby súd návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol s tým, že odporca neuznáva nárok navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu absencie právneho titulu pre jej priznanie. Poukázal na ustanovenia § 4 z.č. 58/1969 Zb., podľa ktorého nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škody spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Keďže takéto rozhodnutie neexistuje, nie je daný právny základ pre podanie žaloby o náhradu škody. Odporca zároveň namietal aj premlčanie nároku navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 22 z.č. 58/14969 Zb. , keďže napádané rozhodnutie, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nezákonné, nadobudlo účinnosť dňa 20.01.1990.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, oboznámením sa s vyjadreniami odporcu, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 1T/464/1988 a sp.zn. 2T/795/1987, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 5Nt/892/1990, výpisom z registra trestov navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.01.1988 č.k. 2T/795/87-42 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 10.02.1988 5To/30/88, bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a) TZ ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. písm. b) TZ a trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2 TZ a bol mu uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.
Na výkon trestu navrhovateľ v súdom určenej lehote nenastúpil. V čase kedy mal nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody bol navrhovateľ opätovne zadržaný a obvinený z trestného činu útoku na verejného činiteľa a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.09.1988 č.k. 1T/464/1988-53, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.10.1988 č.k. 5To/333/88-60, bol uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a) TZ a podľa § 156 ods. 2 TZ, za ktoré konanie mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov , na výkon ktorého bol navrhovateľ zaradení do III NVS. Podľa správy UVTOS Leopoldov, mal odsúdený (navrhovateľ) nastúpiť výkon trestu dňa 09.03.1991, po vykonaní predchádzajúcich trestov odňatia slobody.
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.01.1990 č.k. 5Nt/892/90-I Okresný súd rozhodol, že navrhovateľ, v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.01.1988 č.k. 2T/795/87-42 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 10.02.1988 5To/30/88, pre trestný čin podľa § 155 a § 156 TZ na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov je účastný amnestie prezidenta ČSSR zo dňa 01.01.1990 podľa čl. VI ods. 2 rozhodnutia o amnestii a odpúšťa sa mu časť trestu odňatia slobody vo výške 1 rok s účinkami zahladenia odsúdenia.
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.01.1990 č.k. 5Nt/892/90-II Okresný súd rozhodol, že navrhovateľ, v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.09.1988 č.k. 1T/464/1988-53, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.10.1988 č.k. 5To/333/88-60, pre trestný čin podľa § 155 a § 156 TZ na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov je účastný amnestie prezidenta ČSSR zo dňa 01.01.1990 podľa čl. VI ods. 2 rozhodnutia o amnestii a odpúšťa sa mu časť trestu odňatia slobody vo výške 1 rok s účinkami zahladenia odsúdenia.
Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava vedeného pod sp.zn. 5Nt/892/1990 vyplýva, že rozhodnutia zo dňa 11.01.1990 boli doručené navrhovateľovi dňa 16.01.1990 a obe sa stali právoplatnými dňa 20.01.1990.
Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 26.07.1990 č.k. 5Pp/219/1990 bol navrhovateľ podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn 1T/464/88, v ktorom bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov (2 roky a 6 mesiacov) a bola mu uložená skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odsúdený (navrhovateľ) nastúpil do výkonu trestu dňa 09.03.1988, lehota na podmienečné prepustenie bola u neho splnená dňa 18.04.1990 s poukazom na amnestiu prezidenta ČSSR zo dňa 01.01.1990 kedy bola odsúdenému odpustená časť trestu vo výmere 1 roka. Z tohto dôvodu bol navrhovateľ podmienečne prepustený.
Z výpisu z registra trestov navrhovateľa. bod 11 a 12 výpisu ( čl. 72 spisu) vyplýva, že navrhovateľovi boli započítané oba amnestované roky s účinkami zahladenia odsúdenia časti trestu, nakoľko pri oboch odsúdeniach - 2T/795/87 aj 1T/464/88 sú uvedené poznámky o amnestii a odpustení jedného roka výkonu trestu.
Navrhovateľ vypovedal, že v čase amnestie bol všade strašný chaos, on bol vtedy vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove a nikto mu žiadne rozhodnutie nedoručil a ani neoznámil a pokiaľ je na doručenky v spise nejaký podpis osvedčujúci prevzatie rozhodnutia, o tomto nemá vedomosť a rozhodne nie je jeho. Ďalej vypovedal, že boli jednoznačne porušené jeho práva, pretože by sa proti takému rozhodnutiu, kedy mu bol amnestovaný jeden rok rozhodne odvolala a s takým to rozhodnutím by nesúhlasil, ale keďže mu nebolo doručené, nemohol sa brániť a podať riadny opravný prostriedok. Vypovedal, že o takomto rozhodnutí, teda že sa na neho vôbec vzťahovala amnestia sa dozvedel v roku 2001, kedy sa z výpisu z registra trestov dozvedel, že bol vôbec amnestovaný ale rozhodnutie o tom nikdy nevidel.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v roku 1988 bol navrhovateľ odsúdený dvakrát, prvým rozsudkom 2T/795/87 na tri roky nepodmienečne a druhým 1t/464/88 na 30 mesiacov nepodmienečne. Navrhovateľ nastúpil do výkonu trestu dňa 09.03.1988 a do vynesenia rozsudku v konaní pod 1T/464/88, vykonával časť trojročného trestu. Do podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody Okresným súdom v Leviciach, ktoré rozhodnutie bolo vydané po amnestii si vykonal časť trestu z každého odsúdenia. Keďže sa navrhovateľ v skúšobnej dobe neosvedčil, nastúpil na výkon zvyšku trestu odňatia slobody v konaní 1T/464/88 pričom tu bolo prihliadnuté na amnestovaný rok, ale v druhom prípade, v odsúdení na 3 roky rozsudkom v konaní 2t/795/87 nie.
Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že namieta nárok navrhovateľa v celom rozsahu, pretože predpokladom na uplatnenie nároku na náhrady škody je právoplatné zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktoré je označené za nezákonné, a od ktorého odvíja navrhovateľ svoj nárok a tvrdenia že bol poškodený na svojich právach, k čomu nedošlo. Zároveň namietal premlčanie nároku navrhovateľa.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ( 01.07.2004) Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody - nemajetkovej ujmy, proti ústrednému orgánu štátu, titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu. z vyjadrení navrhovateľa je nesporné, že tvrdí, že škody mu mala byť spôsobená rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 11.01.1990 č. k.5Nt/892/90-II, ktoré označil za nezákonné , pretože mu bola týmto rozhodnutím odpustená nesprávny výška trestu odňatia slobody v zmysle rozhodnutia prezidenta ČSSR zo dňa 01.01.1990. Súd postupom podľa ust. § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vec právne posúdil podľa zákona č. 58/1969 Zb. platného a účinného v čase vydania navrhovateľom napádaného nezákonného rozhodnutia.
Ďalej mal súd za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 5Nt/892/90bolo vydané nie len rozhodnutie č.k. 5Nt/892/90-II, ktoré označil navrhovateľ za nezákonné, ale aj rozhodnutie č.k. 5Nt/892/90-I, o ktorom navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa, aspoň podľa ich vyjadrení, nemali vedomosť. Obe označené rozhodnutia boli súdom vydané dňa 11.01.1990, oba , ako vyplýva z doručeniek v spise, boli doručované navrhovateľovi dňa 16.01.1990, oba nadobudli právoplatnosť dňa 20.01.1990. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že tieto rozhodnutia mu nikdy neboli doručené, namietal ich nezákonnosť ako aj skutočnosť, že v rozhodnej dobe bol vo výkone trestu odňatia slobody a ani nemal vedomosť, že bol účastníkom amnestie, podľa názoru súd sa musí domáhať nápravy v inom konaní a na inom miestne príslušnom súde, ktorý bude oprávnený rozhodnúť o zákonnosti či nezákonnosti napádaného rozhodnutie a následne o jeho zrušení či nezrušení. Okresný súd Považská Bystrici nie je príslušným orgánom na posúdenie zákonnosti resp. nezákonnosti napádaného rozhodnutia.
S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona, je základným predpokladom na podanie žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré navrhovateľ (poškodený) považuje za nezákonné, a ktorým mu mala byť spôsobená škoda, bolo z dôvodu nezákonnosti príslušným orgánom zrušené. V danom prípade, rozhodnutie, ktoré navrhovateľ považuje za nezákonné, je stále právoplatné, nikdy nebolo napadnuté riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom a z tohto hľadiska je nutné konštatovať že žaloba o náhradu škody je podaná predčasne.
Súd musí prisvedčiť právnej argumentácii odporcu, že v danom štádiu, neexistuje právny titul na náhradu škody.
Čo sa týka odporcom vznesenej námietky premlčania nároku navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona č. 58/1969 Zb. podľa ktorej ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba (trojročná) odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia, musí súd konštatovať, že premlčacia lehota ešte nemohla začať planúť, pretože nebolo ani začaté konania, predmetom ktorého by bolo rozhodnutie o zrušení, či potvrdení napádaného rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škody.
Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a v zmysle ustanovení zákona, rozhodol súd tak, že návrh navrhovateľa ako predčasne podaný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade odporca. Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a sám vo svojom vyjadrení uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekúcie ( podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.