Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-140-2008.pdf
PDF · 101.62 KB
No categories available
11Cb/140/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: S. K. P., T. C. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený Mgr. T. K., advokátom so sídlom Ú. X,. B., proti odporcovi v rade 1/ P. - T., spol. s r.o., D. R. X,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. a odporcovi v rade 2/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX,. K. XXX,. okres Ž., o zaplatenie 1.457,68 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.457,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 18.09.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh voči odporcovi v rade 1/ z a m i e t a.
Súd návrh voči odporcovi v rade 2/ z a m i e t a v celom rozsahu.
Odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 521,17 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi v rade 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 21.12.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 43.914,- Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporca v rade 2/ ako vodič zavinil motorovým vozidlom Volvo F12 škodu na osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktorého držiteľom v čase nehody bol P. K.. K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľovi tak podľa § 24 ods. 2 Zák.č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie. Navrhovateľ poskytol dňa 3.5.2005 z garančného fondu poškodenému plnenie vo výške 43.914,- Sk. Tým, že odporca v rade 1 nesplnil svoju povinnosť podľa zákona, vznikol navrhovateľovi nárok na základe § 24 ods. 7 zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Odporca v rade 2/ zodpovedá za spôsobenú škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Odporcovia škodu neuhradili.
Po prepočítaní konverzným kurzom v súlade so zákonom o prechode na menu euro predstavuje peňažná istina, ktorá je predmetom konania, sumu 1.457,68 EUR.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa odporcovi v rade 1/ nepodarilo doručiť, preto ho súd uznesením zrušil.
Konajúci súd vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 11Cb 140/2008-37 zo dňa 30.01.2009. Proti tomuto rozsudku podal odporca v rade 2/ odvolanie. Toto odôvodnil tým, že ako fyzická osoba bol v čase nehody zamestnaný vo firme P.-T. s.r.o., a preto podľa §-u 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezodpovedá za vzniknutú škodu. Povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie mala firma P.-T., a nie odporca v rade 2/ ako zamestnanec.
Krajský súd Žilina Rozsudkom č. k. 14Cob 263/2009 zo dňa 25.05.2010 napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že okresný súd nevyhodnotil listinný dôkaz - záznam o dopravnej nehode s tým, že vo veci je potrebné vyhodnotiť právny status odporcu v rade 2/ z hľadiska jeho možného zamestnaneckého pomeru k odporcovi v rade 1/ vo väzbe na právnu úpravu podľa §-u 420 ods. 2 OZ. Až po ustálení otázky zodpovednosti odporcu v rade 2/ za škodu, bude rozhodnuté o súvisiacom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia založeného na tvrdení, že žalobca plnil za odporcu v rade 2/ to, čo mal tento plniť sám.
Na nariadenom pojednávaní sa odporca v rade 1/ nezúčastnil. Doručenie predvolania mal vykázané spôsobom upraveným v §-e 47 ods. 2 OSP. Preto súd podľa §-u 101 ods. 2 OSP uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu v rade 2/, záznamu o dopravnej nehode, likvidačnej správy, výpisu z účtu a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Podľa záznamu o dopravnej nehode došlo k nehode dňa 20.1.2004 za účasti vozidla Volvo F12 a osobného vozidla Peugeot 307. Nehodu zavinil vodič vozidla Volvo F12 M. Z., pričom držiteľom vozidla je spoločnosť P. - T. s.r.o., Ž.. V časti pri vodičovi M. Z. uvedený údaj: zam. v P. - T., Ž..
Podľa výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody bola konštatovaná výška škody na poškodenom motorovom vozidle Peugeot 307 vo výške 43.914,- Sk.
Podľa výpisu z účtu navrhovateľa vyplatil navrhovateľ dňa 3.5.2005 náhradu škody vo výške 38.914,- Sk a spoluúčasť vo výške 5.000,- Sk.
Listom zo dňa 12.9.2007 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcov na zaplatenie dlhovanej sumy s tým, že určil lehotu na plnenie najneskôr do 17.9.2007.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Suma 43.914,- Sk bola navrhovateľom vyplatená z poistného garančného fondu. Odporca v rade 1 porušil svoju povinnosť a neuzatvoril povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu. V čase dopravnej nehody toto vozidlo viedol odporca v rade 2. Odporca tak za škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca v rade 2/ porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/ Zák.č. 315/1996 Z.z. Voči odporcovi v rade 2/ uplatňuje navrhovateľ nárok tiež titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ plnil za odporcu v rade 2/ to, čo mal odporca v rade 2/ ako škodca plniť sám poškodenému. Navrhovateľ vyplatil škodu dňa 3.5.2005, a preto počnúc dňom 4.5.2005 žiada úroky z omeškania vo výške 6 % ročne až do dňa zaplatenia. Vyjadrenie odporcu v rade 2/ považuje za bezpredmetné. Do dnešného dňa odporca v rade 2/ nepreukázal skutočnosť, že bol zamestnancom odporcu v rade 1/. Navrhovateľ preto trvá na podanom návrhu voči obidvom odporcom. Iná situácia by bola, ak by preukázal, že vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ bol v zamestnaneckom pomere.
Odporca v rade 2/ na pojednávaní uviedol, že čo sa týka pracovnej zmluvy, túto nemôže predložiť z dôvodu, že odporca v rade 1/ mu nikdy písomnú pracovnú zmluvu nedal. Bol u neho zamestnaný na základe ústnej dohody s majiteľom spoločnosti P. M.. Podľa dohody mal u neho pracovať s tým, že pracovnú zmluvu mu dá dodatočne. Pracovnú zmluvu však nikdy neodovzdal, a keďže nezaplatil ani dohodnutú odmenu, tak z firmy odišiel a prestal ďalej pre neho pracovať. Práve v tomto rozhodnom období došlo k dopravnej nehode. Pre spoločnosť pracoval približne 3 až 4 týždne. Neskôr sa snažil s majiteľom kontaktovať a oznámil mu, že došlo ku škode a na vozidlo nebolo uzatvorené zákonné poistenie. Napriek prísľubom mu tento nikdy neodovzdal doklady týkajúce sa pracovného pomeru. O vykonaní prác boli dohodnutí len ústne. Vozidlo, na ktorom vykonával svoju činnosť, patrilo odporcovi a
on bol len jeho zamestnancom. Odporca v rade 1/ ho mal vyplácať od kilometra vždy v piatok po tom, ako sa vráti z cesty. Zaplatil mu len malé zálohy a zvyšok nikdy nedoplatil. Okrem neho zamestnával podobným spôsobom viacero vodičov, keďže mal 3 vozidlá a týmto vodičom rovnako neplatil.
Podľa §-u 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.
Podľa §-u 24 ods. 2 písmeno b/ tohto zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa §-u 24 ods. 7 tohto zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písmeno a/ a b/ na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku dopravnej nehody, účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa §-u 17 ods. 2 Zákonníka práce - právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný len, ako to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa §-u 42 ods. 1 Zákonníka práce - pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Predmetom podaného návrhu navrhovateľa je náhrada plnenia, ktoré navrhovateľ ako subjekt povinný plniť podľa zákona poskytol poškodenému na základe skutočnosti, že motorové vozidlo, ktorým škoda bola spôsobená, nemalo v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie pre prípad spôsobenej škody. Navrhovateľ svoj nárok uplatňuje jednak voči vlastníkovi a prevádzkovateľovi tohto motorového vozidla a tiež voči odporcovi v rade 2/ ako vodičovi motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil.
Pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku treba predovšetkým vychádzať z právneho postavenia navrhovateľa. Navrhovateľ je právnickou osobou zriadenou na základe zákona č. 381/2001 Z. z. Úlohou kancelárie je okrem iného spravovať poistný garančný fond. Členmi kancelárie sú pritom poisťovne, ktoré sú oprávnené vykonávať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistný garančný fond sa pritom tvorí z príspevkov členov - poisťovní. Navrhovateľ teda sám nevystupuje v postavení poisťovne a nie je poisťovateľom. Neuzatvára teda sám vo svojom mene poistné zmluvy. Z poistného garančného fondu je povinný vyplácať tie škody, ktoré
nebolo možné vyporiadať na základe riadne uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Jedná sa napríklad o škody spôsobené nezistením motorovým vozidlom, vozidlom bez uzatvoreného poistenia zodpovednosti, prípadne vozidlom, ktorého poisťovateľ je v platobnej neschopnosti. Plnenie poskytované navrhovateľom z poistného garančného fondu má teda osobitný charakter a nejedná sa o poistné plnenie na základe uzatvorenej zmluvy, akoby tomu bolo v prípade, ak by odporca v rade 1/ riadne uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení svojho motorového vozidla. V tomto prípade medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v rade 1/ takúto poistnú zmluvu neuzavrel. Jeho motorovým vozidlom pritom bola spôsobená škoda. Vzhľadom k tomu, že nebola uzatvorená zmluva, neexistovala poisťovňa, ktorá by bola povinná na základe takejto zmluvy poškodenému vyplatiť spôsobenú škodu. Preto v tomto prípade vznikla navrhovateľovi povinnosť vyplatiť škodu z poistného garančného fondu. Navrhovateľ túto svoju povinnosť plnil a vyplatil poškodenému spoluúčasť a poisťovni, ktorá škodu likvidovala, poistné plnenie spolu vo výške žalovanej istiny.
Čo sa týka povinnosti nahradiť navrhovateľovi takto vyplatené plnenie, zákon č. 381/2001 jednoznačne stanovuje osobu, ktorá je povinná takéto plnenie navrhovateľovi nahradiť. Podľa §-u 24 ods. 7 zákona je takouto zodpovednou osobou ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a kto zároveň nemal uzatvorené poistenie zodpovednosti. Podľa citovaného ustanovenia §-u 3 ods. 1 tohto zákona bol subjektom povinným uzatvoriť zmluvu ten, kto bol ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v jeho dokladoch. Takýmto subjektom vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktorým bola škoda spôsobená, bol odporca v rade 1/. Odporca v rade 1/ bol teda povinný uzatvoriť s niektorou z oprávnených poisťovní poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže túto svoju povinnosť porušil a zmluvu neuzatvoril, má navrhovateľ právo voči odporcovi v rade 1/ požadovať náhradu toho, čo za neho plnil. Súd tak dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný voči odporcovi v rade 1/.
Čo sa týka odporcu v rade 2/, tento bol vodičom motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Porušením právnej povinnosti tak spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k škode. Skutočnosť, že odporca v rade 2/ svoju právnu povinnosť porušil, jednoznačne vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode, kde je konštatované porušenie §-u 3 ods. 2 písm. a), za ktoré bola odporcovi v rade 2/ policajným orgánom uložená bloková pokuta vo výške 1.000,-Sk. Porušením povinnosti odporcom v rade 2/ bola spôsobená škoda a je tak daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu v rade 2/ a vzniknutou škodou. V podanom odvolaní sa odporca bráni tým, že v čase, kedy došlo ku vzniku škodovej udalosti, bol zamestnancom odporcu v rade 1/, a preto sám za túto škodu nezodpovedá. Súd sa preto zaoberal otázkou, či možno konštatovať medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/ taký vzťah, ktorý by odporcu v rade 2/ zbavoval jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle ustanovenia §- u 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odporca v rade 2/ tvrdil, že v tom čase bol zamestnancom odporcu v rade 1/. Túto skutočnosť potvrdzuje aj záznam o dopravnej nehode, kde je pri odporcovi v rade 2/ uvedené, že je zamestnancom odporcu v rade 1/. Na výzvu súdu odporca v rade 2/ požadovanú pracovnú zmluvu nepredložil. Na pojednávaní uviedol, že táto mu zo strany odporcu v rade 1/ nikdy nebola odovzdaná. Súd preto skúmal otázku, či v zmysle Zákonníka práce mohlo dôjsť k uzatvoreniu pracovno-právneho pomeru aj bez písomnej pracovnej zmluvy. Podľa vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce účinných ku dňu, kedy došlo k dopravnej nehode, môže pracovný pomer vzniknúť iba na základe pracovnej zmluvy, pričom pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť v písomnej forme. Zároveň však podľa §-u 17 ods. 2 ZP nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za následok neplatnosť pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva je tak ako dvojstranný právny úkon uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pracovnú zmluvu v zmysle týchto ustanovení možno uzatvoriť aj ústne alebo konkludentne. Z vyjadrení odporcu v rade 2/ na pojednávaní vyplýva, že pracovný pomer vznikol medzi ním a odporcom v rade 1/ na základe ústne uzatvorenej pracovnej zmluvy, kde účastníci dohodli podmienky výkonu práce odporcu v rade 2/, a to pracovnú činnosť odporcu v rade 2/ ako zamestnanca a spôsob vyplácania odmeny za vykonanú prácu . Pracovnou činnosťou v zmysle tejto dohody bol výkon práce vodiča, čo vyplýva tiež zo skutočnosti, že odporca v rade 2/ v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo odporcu v rade 1/.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že v čase vzniku dopravnej nehody bol odporca v rade 2/ zamestnancom odporcu v rade 1/. Podľa názoru súdu však aj v prípade, ak by vznik takéhoto pracovno-právneho pomeru v čase vzniku dopravnej nehody nebol v konaní preukázaný, možno konštatovať, že v odporca v rade 2/ v zmysle ustanovenia §-u 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nepochybne spôsobil škodu pri vykonávaní činnosti pre odporcu v rade 1/. Odporca v rade 2/ v tom čase viedol motorové vozidlo patriace odporcovi v rade 1/, pričom odporca v rade 1/ je obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa svojho predmetu činnosti zapísaného v obchodnom registri okrem iného vykonáva cestnú nákladnú dopravu. Je preto nepochybné, že ku škode došlo pri vykonávaní činnosti odporcu v rade 1/. Ustanovenie §-u 420 ods. 2 sa pritom nevzťahuje len na osoby, ktoré vykonávali činnosť pre právnickú osobu v zamestnancom pomere v rámci svojich pracovno-právnych povinností. Znenie ods. 2 je formulované oveľa širšie a vzťahuje sa na všetky osoby, ktoré právnická alebo fyzická osoba pri svojej činnosti na túto činnosť použili. Aj keď sa použitie osôb na činnosť zvyčajne spravuje pracovno-právnym pomerom, formulácia citovaného zákonného ustanovenia je koncipovaná širšie a postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru, než pracovno-právneho.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že voči odporcovi v rade 2/ návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odporca v rade 2/ v čase vzniku dopravnej nehody bol osobou, ktorú odporca v rade 1/ použil na svoju činnosť predstavujúcu výkon dopravných služieb, a teda odporca v rade 2/ sám za túto škodu zodpovednosť nenesie. Odporca v rade 2/ tak nie je povinný plniť spôsobenú škodu, a preto nemožno konštatovať ani záver, že by navrhovateľ plnil za odporcu v rade 2/ to, čo mal odporca plniť sám. Keďže odporca sám nebol povinný plniť náhradu škody poškodenému subjektu, plnením navrhovateľa nemohlo na strane odporcu v rade 2/ vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ je tak daná výlučne pracovno-právna zodpovednosť vyplývajúca zo zamestnaneckého právneho vzťahu medzi odporcom v rade 1/ a odporcom v rade 2/. Odporca v rade 2/ však voči poškodenému subjektu nie je povinný plniť spôsobenú škodu a voči navrhovateľovi na jeho strane ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Preto súd návrh voči odporcovi v rade 2/ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len voči odporcovi v rade 1, ktorý je povinný plniť v dôsledku porušenia svojej povinnosti uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Preto súd odporcu v rade 1/ zaviazal, aby navrhovateľovi zaplatil vyplatenú náhradu škody vo výške 1.457,68 EUR.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Úroková miera 6 % ročne zodpovedá ustanoveniu § 517 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ úroky z omeškania požaduje odo dňa, kedy bola z účtu navrhovateľa odúčtovaná škoda vyplatená v prospech poškodeného subjektu. Podľa názoru súdu však tento okamih vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ nemá žiaden vplyv na vznik jeho omeškania. Nebolo preukázané, že by zo strany navrhovateľa bol odporca k tomuto dátumu akýmkoľvek spôsobom vyzývaný na plnenie, ani že by mu bola prípadne stanovená lehota, v ktorej by mal toto plnenie navrhovateľovi poskytnúť. Súd potom za okamih rozhodujúci pre vznik omeškania odporcu považoval lehotu určenú v liste právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12.9.2007. V tomto liste bola určená lehota na plnenie do 17.9.2007. Preto podľa názoru súdu je odporca v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku až počnúc dňom 18.9.2007 a týmto dňom vzniklo navrhovateľovi právo požadovať úroky z omeškania. Preto súd návrhu navrhovateľa v časti úrokov z omeškania vyhovel čiastočne a priznal mu právo na zaplatenie tohto úroku vo výške 6 % ročne zo žalovanej sumy od 18.9.2007 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, teda v časti úroku za obdobie od 4.5.2005 do 17.9.2007 bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.
O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 2 OSP. Predmetom návrhu podaného navrhovateľom bolo zaplatenie istiny a úroku z omeškania. Úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 490,49 Eur. Navrhovateľ tak ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu s istinou žiadal zaplatenie sumy 1.948,17 Eur. Súdom priznaný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 282,74 Eur. Navrhovateľovi tak súd priznal voči odporcovi v rade 1/ právo na zaplatenie sumy vrátane istiny vo výške 1.740,42 Eur. Táto suma zodpovedá 89 % predmetu konania, a teda odporca v rade 1/ mal vo veci úspech v rozsahu 11 % predmetu konania. Navrhovateľovi preto voči odporcovi v rade 1/ patrí právo na náhradu 78 % jeho trov. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 2.635,- Sk (87,47 Eur) a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, podanie návrhu, 3 x účasť na pojednávaní) vo výške 5 x 71,37 Eur + 19 % DPH + režijný paušál 2 x 5,91 Eur, 1 x 6,95 Eur a 2 x 7,21 Eur + DPH, čo spolu zodpovedá sume 454,67 Eur. Právny zástupca navrhovateľa požadoval aj náhradu za úkon právnej služby označený ako pokus o zmier. V tomto prípade
sa však nejedná o úkon právnej pomoci, ktorý by spadal pod písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej. Vec samá je daná až podaním návrhu na súd a aj veriteľ a dlžník až týmto okamihom získavajú postavenie procesných protistrán. Preto za pokus o zmier uskutočnený pred začatím konania právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena nepatrí. Na strane právneho zástupcu navrhovateľa ďalej vznikli trovy spojené s účasťou na pojednávaní, a to náhrada za stratu času za 8 polhodín po 12,02 Eur, čo vrátane DPH zodpovedá 114,43 Eur, a náhrada cestovných výdavkov podľa predložených cestovných lístkov vo výške 11,60 Eur. Na strane navrhovateľa tak vznikli trovy konania v súhrnnej výške 668,17 Eur a navrhovateľovi súd priznal právo na náhradu 78 % týchto trov, teda 521,17 Eur. Preto súd uložil odporcovi v rade 1/ tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v tejto výške.
O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v rade 2/ bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca v rade 2/. Tento na pojednávaní uviedol, že si neuplatňuje právo na náhradu trov konania. Preto súd o trovách konania odporcu v rade 2/ rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.