Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/168/2006

Rozhodnutie

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu Vojenské lesy a majetky, š.p., so sídlom Lesnícka 23, Pliešovce, IČO: 31 577 920, Kežmarok, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Miloš Barbuš, Štúrova 13, Bratislava, IČO: 31760074 proti žalovaným: 1/ P. M. O. N. A. H. O. S. D. L. l y , S.. XX. X. XXXX, M. R. Ú.. X, A. - XXXX, M., X., 2/ L. M. O. N. A. H. O. S. D. L. l y , S.. XX. XX. XXXX, M. Q. Y.. XX, M. XXXX, X., 3/ X. A. O. S. N. O. R. J. v , R.. M., S.. X. X. XXXX, M. Z. Ú.. X/a, M. T., X., 4/ Q. W. M. O. N. A. H. O. S. D. L. l y , S.. XX. X. XXXX, M. L. U. Q. XX, M.- XXXX, R. - V.. P., M. a 5/ U.. O. W. M. O. N. A. H. O. S. D. L. l y , S.. XX. XX. XXXX, M. U.. XX, U.-XXXXX V.-D., S., všetci právne zastúpení JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I/ Súd návrh z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ý uhradiť v prospech žalovaných sumu 27.818,66 eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Štefana Kamenického, advokáta AK v Spišskej Novej Vsi.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že právo hospodárenia nehnuteľností v k.ú. N., obec N., okres Z., vedených Katastrálnym úradom v Q., Správou katastra Z. na LV č. XXX konkrétnych pozemkov majú Vojenské lesy a majetky SR, š.p.

V priebehu konania nebolo pripustené spresnenie návrhu na začatie konania, a to v tom zmysle, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností tak ako sú uvedené v petite podaného návrhu na začatie konania, je Slovenská republika.

Žalovaní v 1. - 5. rade prostredníctvom svojich právnych zástupcov s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol poukazujúc na to, že nie sú splnené podmienky konania.

Súd vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, ktoré mu boli doručené a ktoré si vyžiadal z katastra nehnuteľností, ďalej výsluchom niektorých účastníkov zistil tento skutkový stav:

Žalobca - Slovenská republika zastúpená Vojenskými lesmi a majetkami SR, š.p. trvala na svojom návrhu s tým, že nehnuteľnosti tak ako sú uvedené na LV č. XXX, ktoré sú toho času vo vlastníctve žalovaných,

že teda k týmto nehnuteľnostiam patrí žalobcovi právo hospodárenia s týmito nehnuteľnosťami. Žalobca v žalobe ďalej uvádzal, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto žaloby, pôvodne patrilo žalobcovi, teda Vojenským lesom, právo hospodárenia k týmto parcelám na základe výnimky na stranu lesného majetku štátu udelenej Ministerstvom pôdohospodárstva SR po č.229/2000-720/16a z 3. 11. 2000. Podľa žalobcu Vojenské lesy a majetky SR sú teda správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu, túto pôsobnosť Vojenské lesy a majetky SR vykonávajú podľa o lesoch. Žalobca - Vojenské lesy a majetky SR sú si zároveň vedomé, že v tomto konaní zastupujú vlastníka a že táto právomoc im prislúcha podľa vyššie citovaného zákona. Zástupca Vojenských lesov a majetkov SR zároveň si bol vedomý a uvádzal to, že štátny podnik, ktorý zastupuje, nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom predmetných parciel, môže sa však domáhať určenia, že štátny podnik má k sporným veciam právo hospodárenia.

V žalobe sa ďalej uvádza, že vlastníkmi vyššie uvedených pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, sú žalovaní, ktorí vlastnícke právo nadobudli titulom dedenia, a to na základe osvedčenia o dedičstve D 941/01, Z 930/02-41/02 a Osvedčenia o dedičstve , Z 1337/2002-17/03. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle identifikácie parciel vyhotovenej bývalým Okresným úradom, katastrálnym odborom Z., je užívateľom predmetných nehnuteľností žalobca. Podľa žalobcu predmetné pozemky boli právnym predchodcom žalovaných, vtedajším vlastníkom právoplatne skonfiškované na základe tzv. Benešových dekrétov. Pôvodnému vlastníkovi H. M. boli na základe Výmeru Okresného národného výboru v Z. zo dňa 21. 8. 1947 skonfiškované nehnuteľnosti v podiele 1-iny parciel parc. č. XXX v pzkn. vl. XX. Pôvodným vlastníkom L. M., X., R.. P., Z., rod. V. boli taktiež každému v1/4-ine skonfiškované nehnuteľnosti parc. č. XXX v pzkn. vl. XX. Podľa žalobcu uvedené potvrdzuje aj zápisnica Rady ONV a Upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

Predmetné nehnuteľnosti podľa žalobcu boli skonfiškované na základe tzv. Benešových dekrétov, teda všeobecne záväzne právnych predpisov vydávaných v exile vtedy prezidentom Československej republiky. Podľa žalobcu všetky dekréty boli dodatočne schválené Dočasným národným zhromaždením a stali sa zákonmi, prípadne ústavnými zákonmi Československej republiky.

Podľa žalobcu na určení vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam má žalobca právny záujem, ktorý odôvodňuje skutočnosťou, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník vedená tretia osoba, teda žalovaní. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.

Na podklade týchto ustanovení žalobca teda trval na tom, že je vlastníkom žalovaných nehnuteľností, a to tak, že vlastnícke právo k nim nadobudol priamo zo zákona ( SNR). Žalobca trval ďalej na tom, že vlastnícke právo žalovaných, resp. ich právnych predchodcov im bolo na základe vtedy platného a účinného zákona odňaté zákonným spôsobom, pričom tieto skutočnosti sú preukázateľné a nespochybniteľné. Žalobca ďalej poukazuje na to, že od r. 1945 tak žalovaní, ani ich právni predchodcovia neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností, nemohlo teda dôjsť ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaných dedením od nevlastníka.

Žalovaní, ani ich právny zástupca s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali návrh žalobcu ako bezdôvodný zamietnuť. Žalovaní predovšetkým namietali aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o určenie, že štátny podnik má k sporným nehnuteľnostiam právo hospodárenia, poukazovali pritom predovšetkým na ust. o lesoch, kde je uvedené, že správca podľa ods. 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali, že na liste vlastníctva toho času nie je vedený štát, ale že na liste vlastníctva sú vedení žalovaní ako súkromné osoby, a teda nejde o vlastníctvo štátu. Ďalej v tejto súvislosti poukázali aj na to, že nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie vo veci, rovnako poukázali aj na to, že nie je daný v súlade s ust. naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože podľa osobitného predpisu o zmene správy lesného majetku rozhoduje ministerstvo, zakladateľ alebo zriaďovateľ správcu. Žalovaní zároveň poukazovali, že žaloba nie je dôvodná ani po vecnej, ani po

právnej stránke tak ako to argumentuje žalujúca strana. Žalovaná strana poukázala predovšetkým na citovaný výmer ONV v Z. zo dňa 21. 7. 1947, kde boli konfiškované nehnuteľnosti mpč. XXX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX v k. ú. A., pričom predmetom sporu sú nehnuteľností v k.ú. N.. Žalovaná strana poukazuje i na to, že nehnuteľnosti vedené vo vl. č. XX pre k.ú. N. neboli nikdy vlastníkom odňaté.

Za tejto procesnej situácie rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh na určenie, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, patrí žalobcovi právo hospodárenia, zamietol. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade nie je žalobca aktívne legitimovaný, pretože určenia práva hospodárenia sa možno dožadovať len k majetku, ktorý je v štátnom vlastníctve a ďalej súd poukazuje na to, že žalobca nemá ani naliehavý právny záujem v zmysle ust. / na takéto určenie.

V priebehu konania právny zástupca žalobcu žiadal pripustenie zmeny žaloby v tom zmysle, aby bolo určené, že Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností tak ako sú uvedené v petite podaného návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že bolo uložené právnemu zástupcovi žalobcu, resp. právny zástupca žalobcu prehlásil, že zabezpečí vyjadrenie Ministerstva obrany SR o vstupe, či nevstupe do konania ako ďalšieho účastníka na strane žalobcu. Do dňa rozhodnutia súdu nebolo dané takéto vyjadrenie. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že uznesením zo dňa 23. 2. 2010 súd návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalobcu nepripustil. Zároveň nepripustil ani zmenu žaloby na určenie, že štát je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Na poslednom pojednávaní súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol riadne predvolaný, avšak svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že predvolanie na pojednávanie v uvedenej právnej veci mu bolo doručené 22. 11. 2010. Dňa 14. 10. 2010 mu bolo doručené predvolanie na iné pojednávanie na OS v Bratislave III, a preto sa zúčastní tohto pojednávania.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že JUDr. Barbuš sa opakovane ospravedlňoval niekoľkokrát po sebe, a teda vedel, že bude vytýčený termín pojednávania, napriek tomu uprednostnil iné pojednávanie, preto súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. a podľa výsledku v konaní priznal úspešným žalovaným právo na náhradu trov konania. Právny zástupca vyčíslil trovy konania na sumu 51.149,42 eur.

Procesný súd po opätovnom prerátaní trov konania dospel k názoru, že žalovaní majú právo na náhradu trov konania v celkovej výške 27.818,66 eur. Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd postupoval v súlade s aktuálnou vyhláškou č. , ďalej vychádzal z hodnoty sporu vo výške 29.436,500 Sk, čo predstavuje sumu 977.112,79 eur. Súd priznal žalovaným v 1. a 4. rade trovy konania za tieto úkony právnej pomoci:

- 24. 8. 2010 - prevzatie a príprava zastupovania - § 10/1, § 14/1a - hodnota úkonu 2.378,69 eur,

- 1. 10. 2010 - vypracovanie vyjadrenia - § 13/2, § 14/1c - hodnota úkonu 1.189,35 eur,

- 12. 10. 2010 - zastupovanie pri výsluchu žalovaných v 1. a 4. rade - § 13/2, § 14/1d - 1.189,35 eur,

- 4. 11. 2010 - zastupovanie na pojednávaní - nemeritórne rozhodnutie - § 14/5 - 297,34 eur,

- 2. 12. 2010 - zastupovanie na pojednávaní na OS v Kežmarku - § 13/2, § 14/1d - 1.189,35 eur.

To znamená, za žalovaného v 1. a 4. rade súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných sumu po 6.244,08 eur.

Pokiaľ ide o žalovaných v 2., 3. a 5. rade, bola priznaná právnemu zástupcovi hodnota zastupovania u každého po 5.054,73 eur za tieto úkony právnej pomoci:

- 24. 8. 2010 - prevzatie a príprava zastupovania - § 10/1, § 14/1a - hodnota úkonu právnej pomoci 2.378,69 eur,

- 1. 10. 2010 - vypracovanie vyjadrenia - § 13/2, § 14/1c - hodnota úkonu 1.189,35 eur,

- 4. 11. 2010 - zastupovanie na pojednávaní - § 14/5 - 297,34 eur,

- 2. 12. 2010 - zastupovanie na pojednávaní na OS v Kežmarku - § 13/2, § 14/1d - 1.189,35 eur.

Úspešným žalovaným súd ďalej priznal právo na režijný paušál 5 x 7,21 eur - § 16/3 vo výške 36,05 eur, ďalej náhradu za stratu času 3 x cesta Kežmarok a späť, t.j. 3 x (2 x 12,02 eur), čo predstavuje sumu 72,12 eur a náhradu za použitie motorového vozidla R. XX 3 x cesta Kežmarok a späť podľa vzorca 3 x (2 x 30 km) = 180 km (0,14 eur palivo + 0,183 eur základná náhrada)/ 1 km x 180 km - § 16/4, spolu táto náhrada predstavuje sumu 58,14 eur. Procesný súd teda priznal úspešným žalovaným celkovú sumu trov konania vo výške 27.818,66 eur, vo zvyšujúcej časti uplatnenej sumy ich nárok neakceptoval.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).