Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-167-2005.pdf
PDF · 133.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/167/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľa: S. G., X. X, J., zastúpený JUDr. Danou Leštákovou, advokátkou, Závodná 4/A, Bratislava, proti odporcovi: I.. B. D., súdny exekútor, Exekútorský úrad Košická 6, Bratislava o zaplatenie istiny 16.133,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 9.658,20 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 26.02.2005 do zaplatenia ako i náhradu trov konania v sume 2.603,74 eur k rukám advokátky JUDr. Dany Leštákovej, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti istiny vo výške 6.475,60 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 63,22 eur na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.12.2004 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy 16.133,80 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia resp. náhrady škody, a žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ sa dňa 11.10.2002 zúčastnil ako dražiteľ dražby nehnuteľností, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve povinného X. S. S., K. XX, J., W.: XXXXXXXX.
Dražbu vykonával odporca, ktorý udelil dňa 11.10.2002 príklep k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľovi, nakoľko tento urobil najvyššie podanie a to v "Zápisnici o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti EX 155/2001-112 zo dňa 11.10.2002.
Navrhovateľ zložil dražobnú zábezpeku dňa 11.10.2002 vo výške 2.106.000,- Sk zložením do pokladne exekútora, a dňa 14.10.2002 doplatil zostatok ceny nehnuteľností vo výške 2.106.000,- Sk prevodom na účet exekútora č. XXXXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ zaplatil celkom cenu predmetných nehnuteľností 4.212.000,-Sk.
Okresný súd Bratislava II v uznesení Er 78/97-119, EX 155/2001 zo dňa 07.02.2004 neschválil príklep predmetných nehnuteľností, ktorý odporca udelil navrhovateľovi, z dôvodu, že pred začatím dražby uplatnil svoje vlastnícke právo na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby B. I., pretože dražba postihovala aj jeho vlastníctvo - nadstavbu nad draženým objektom.
Navrhovateľ odovzdal odporcovi peňažnú čiastku vo výške 4.212.000,- Sk ako kúpnu cenu nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo nenadobudol chybou exekútora, ktorej sa odporca dopustil tým, že vykonal dražbu napriek tomu, že si na predmet dražby uplatňoval vlastnícke právo B. I..
Odporca po neschválení príklepu Okresným súdom Bratislava II Er 78/97, EX155/2001, vrátil dňa 24.08.2004 na účet navrhovateľa peňažnú čiastku 4.212.000,- Sk.
Odporca zadržiaval peniaze navrhovateľa vo výške 4.212.000,-Sk v období od 14.10.2002 do 23.08.2004 bezdôvodne. Navrhovateľ nezískal z predmetných peňažných prostriedkov žiadny prírastok vo forme úroku, ktorý mu bol povinný odporca spolu s istinou vydať. Z uvedeného dôvodu bola dňa 23.9.2004 doručená odporcovi predžalobná upomienka s výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na úkor navrhovateľa získal vo forme úroku zo zadržiavaných peňažných prostriedkov.
Poukázal na ustanovenie § 33 EP s tým, že odporca navrhovateľovi objektívne zodpovedá za škodu, ktorú mu spôsobil tým, že zapríčinil neplatný priebeh exekúcie, a v tej súvislosti bezdôvodne zadržiaval peňažné prostriedky navrhovateľa, pričom poškodil navrhovateľa minimálne o úrok, ktorý by bol navrhovateľ z týchto peňažných prostriedkov získal ich uložením v peňažných ústavoch.
Výška škody, ktorú navrhovateľ porušením právnej povinnosti odporcu utrpel, je vo výške žalobnej istiny. Výpočet škody vychádza zo základnej úrokovej sadzby NBS vyhlásenej pre jednotlivé časové obdobia tak, ako to navrhovateľ špecifikoval v návrhu.
Odporca mu finančné prostriedky, ktoré získal vo forme úroku, nevydal s odôvodnením, že žiadne úroky nezískal, lebo peňažné prostriedky od navrhovateľa nemal uložené na účte ale len vo svojom trezore.
Dňa 13.11.2008 návrh rozšíril o úroky z omeškania, pričom súd uznesením zo dňa 02.12.2008 pripustil zmenu návrhu s tým, že navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 16.133,80 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 15.12.2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal v zmysle návrhu. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor.
Odporca v písomnom vyjadrení (odpore) uviedol, že v exekučnej veci EX 155/2001 proti povinnému X. S.
- S., uskutočnil dňa 11.10.2002 dražbu nehnuteľností podľa § 146 Exekučného poriadku na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.
Pred konaním tejto dražby dňa 07.10.2002 B. I. osobne do úradu priniesol žalobu o vylúčenie uvedenej veci z dražobného konania a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré malo zabrániť konaniu uvedenej dražby nehnuteľnosti. B. I. tvrdil, že nadstavba nehnuteľnosti je v jeho vlastníctve.
Po vyhodnotení týchto nových skutočností ako aj známych právne relevantných skutočností bol presvedčený, že zo strany povinného (S. X., ktorý v nadstavbe býval) sa jedná len o snahu prekaziť túto dražbu nehnuteľností prostredníctvom jemu blízkej osoby.
Pred začiatkom dražby o tejto skutočnosti informoval aj navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, čo dokazuje aj zápis v zápisnici o dražbe. Oboznámil ich so žalobou a upozornil na to, že vec bude komplikovaná a súd udelenie príklepu neschváli tak rýchlo, a je pravdepodobné, že konanie sa môže vliecť aj niekoľko rokov, kým súd právoplatne vec vyrieši, a až potom bude súd rozhodovať o schválení príklepu. Navrhovateľ napriek tomu trval na tom, aby odporca v dražbe pokračoval, a rozhodol sa vydražiť predmetné nehnuteľnosti.
Zloženie peňazí navrhovateľom v tvrdenej výške odporca potvrdil.
Keď súd ani po dvoch rokov nebol schopný príklep, udelený na dražbe nehnuteľností dňa 11.10.2002, schváliť, navrhovateľ začal byť nervózny a žiadal vrátenie sumy, ktorú zaplatil za nehnuteľnosť. Jeho žiadosti nemohol vyhovieť, pretože to Exekučný poriadok nedovoľuje.
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci rozhodol uznesením číslo Er 78/97-119 zo dňa 07.02.2004 o tom, že príklep, ktorý udelil navrhovateľovi na dražbe dňa 11.10.2002, neschválil. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné odvolanie. Po právoplatnosti uznesenia navrhovateľovi sumu vo výške 4.212 000,-Sk vrátil. Navrhovateľ žiadal aj vrátenie úrokov z tejto sumy, čo odporca odmietol.
Keďže nehnuteľnosti nebolo možné nijak rozdeliť (čo vyplýva zo znaleckého posudku), odporca pri dražbe neporušil žiadne ustanovenie Exekučného poriadku. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že chybou odporcu bolo to, že uskutočnil dražbu nehnuteľnosti aj napriek tomu, že k uvedenej nehnuteľnosti si uplatňoval vlastnícke právo B. I.Í., nakoľko jeho sporné právo nebolo nijako preukázané. Nie je pravda ani tvrdenie, že zapríčinil neplatný priebeh dražby. Tiež nie je pravda, že sumu 4.212.000,-Sk zadržiaval bezdôvodne, lebo takáto povinnosť mu vyplýva priamo so zákona, a táto suma by bola v prípade schválenia príklepu použitá na uspokojenie pohľadávok veriteľov povinného.
Odporca považuje za sporný nárok navrhovateľa, týkajúci sa zmeškaných úrokov. Tieto úroky by v prípade schválenia príklepu nezískal pretože by boli použité na uspokojenie veriteľov povinného. V prípade, ak by sa navrhovateľ nezúčastnil dražby, a tieto prostriedky inak investoval, nie je isté, či by za uvedené obdobie aj skutočne získal takú sumu, akú od odporcu teraz požaduje.
Uviedol, že suma najvyššieho podania z dražby nehnuteľnosti vo výške 4.212.000,- Sk bola zhodnotená len na výšku 4.502.732,37 Sk a rozdiel na úrokoch je 290.732,37Sk.
Ani navrhovateľ by nezískal viac, ak by mal túto sumu uloženú v rovnakej banke na účte. Jeho nárok nad túto sumu je preto neoprávnený.
Odporca navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz v rozsahu rozdielu sumy, ktorá bola na úrokoch získaná, teda 290.732,37 Sk a sumy, ktorú navrhovateľ požaduje, teda 486.047,- Sk. Navrhol, aby bola táto suma podľa ust. § 151 v spojení s § 152 ods. 1 a 2 a § 156 Exekučného poriadku zahrnutá do rozdeľovanej podstaty pri predaji vyššie uvedených nehnuteľností.
Podaním, doručeným súdu dňa 05.11.2010, a vyhlásením do zápisnice na súde dňa 25.11.2010, zobral navrhovateľ svoj návrh v časti istiny 6.475,60 eur a príslušného úroku z omeškania späť. Túto časť si navrhovateľ pôvodne uplatňoval ako náhradu škody - ušlý zisk, a to vo výške rozdielu medzi reálne získanými úrokmi odporcom (bezdôvodné obohatenie), a výškou žalovanej istiny. Ušlý zisk predstavoval škodu, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená tým, že nemohol s peňažnými prostriedkami disponovať a prišiel o úroky vo svojej banke na ktoré by mu vznikol nárok. V časti ušlého zisku zobral navrhovateľ návrh späť. Odporca sa k späťvzatiu časti návrhu nevyjadril v súdom stanovenej lehote, hoci bol riadne poučený podľa § 101 ods. 3 O.s.p., preto mal súd za to, že nemá námietky.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Súd preto konanie v časti istiny vo výške 6.475,60 eur (ušlý zisk) spolu s príslušným úrokom z omeškania zastavil.
V konaní navrhovateľ zotrval na návrhu zaviazať odporcu na zaplatenie 290.732,37 Sk (9.658,20 eur), teda odporcom získaného, a v odpore aj odporcom vyčísleného úroku z peňazí navrhovateľa v sume 4.212.000,- Sk, ktoré zložil v polovici ako dražobnú zábezpeku do pokladne odporcu, a v polovici prevodom na účet odporcu ako doplatok zostatku ceny nehnuteľností. Navrhovateľ v tejto časti žiadal od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, povereného pracovníka banky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojenými spismi, z čoho zistil nasledovné skutočnosti:
Odporca ako súdny exekútor na základe poverenia, vydaného OS Bratislava II, vykonal dňa 11.10.2002 v exekučnom konaní č. EX 155/2001 vo veci oprávneného Union, poisťovacia, a.s. proti povinnému X. S. S., exekúciu dražbou nehnuteľností, znalcom ohodnotených na 4.212.000,- Sk a špecifikovaných v zápisnici o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností podľa § 146 Exekučného poriadku.
Z predmetnej zápisnice vyplýva, že dňa 07.10.2002 podal B. I. žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, o čom boli účastníci dražby súdnym exekútorom oboznámení. Táto skutočnosť je zrejmá i zo záznamu o úkone, ktorý spísal súdny exekútor dňa 07.10.2002, a z ktorého vyplýva, že B. I. sa dostavil na Exekútorský úrad a založil do exekútorského spisu "vylúčenie nehnuteľnosti z dražobného konania".
Navrhovateľ sa dražby zúčastnil ako dražiteľ, pričom zložil dražobnú zábezpeku v hotovosti do pokladne súdneho exekútora. Zloženie zábezpeky je preukázané príjmovým pokladničným dokladom, vystaveným Exekútorským úradom Bratislava II, C.. B. D., súdny exekútor, na sumu 2,106.000,- Sk zo dňa 11.10.2002.
Následne súdny exekútor vykonal dražbu, a jediný dražiteľ - navrhovateľ urobil najvyššie podanie vo výške 4.212.000,- Sk. Súdny exekútor navrhovateľovi ako vydražiteľovi udelil príklep a skonštatoval, že proti udeleniu príklepu na dražbe neboli vznesené námietky.
Navrhovateľ dňa 14.10.2002 doplatil zostatok ceny nehnuteľnosti vo výške 2.106.000,- Sk prevodom na účet exekútora 2611008908/1100.
Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. Er 78/97-119, EX 155/2001 zo dňa 07.02.2004, právoplatným dňa 02.07.2004, predmetný príklep neschválil. V odôvodnení súd uviedol, že súdny exekútor udelil príklep S. G.. Keďže B. I.Í. uplatnil žalobou o vylúčenie veci z exekúcie svoje vlastnícke právo na časť nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby, a doručil ju aj exekútorovi dňa 07.10.2002, teda pred začatím dražby, a exekútor napriek tomu dražbu vykonal, vlastnícke právo na vydražiteľa neprešlo. Súd preto príklep udelený pri dražbe nehnuteľnosti nemohol udeliť.
Dňa 23.08.2004 previedol odporca z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet navrhovateľa sumu 4.212.000,- Sk, čo je doložené výpisom z účtu navrhovateľa.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 23.09.2004 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nevyčísleného úroku, ktorý odporca získal z prostriedkov navrhovateľa za obdobie od 14.10.2002 do 23.08.2004.
Odporca na výzvu písomne nereagoval, a požadované finančné prostriedky nevydal.
Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C 216/2002 vyplýva, že B. I. podal proti žalovanému: Exekútorský úrad Bratislava II, Mgr. B. D., súdny exekútor, dňa 07.10.2002 žalobu na vylúčenie nehnuteľnosti z dražobného konania s odôvodnením, že dražba postihuje aj jeho vlastníctvo, a to nadstavbu nad draženým objektom. Túto nadstavbu nad existujúcim objektom žiadal z dražobného konania vylúčiť v súdnom konaní, aj žiadosťou doručenou exekútorovi dňa 07.10.2002.
Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14.06.2005, právoplatným dňa 23.08.2005, ktorým žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko návrh mal byť podaný proti oprávnenému v exekučnom konaní.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C 226/2005 vyplýva, že B. I. podal proti žalovanému S. X. dňa 01.07.2005 žalobu o určenie vlastníckeho práva k nadstavbe na objekte, ktorý bol predmetom dražby.
Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.05.2007, právoplatným dňa 07.08.2007, ktorým žalobe vyhovel, a určil, že B. I. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - nadstavby a prístavby nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby.
Navrhovateľ zotrval počas konania a na pojednávaniach na svojej argumentácii, že odporca nesie zodpovednosť za neplatný priebeh dražby, keďže svojím postupom pri výkone dražby porušil exekučný zákon. Porušil ho tým, že vykonal dražbu, hoci pred začatím dražby uplatnil svoje vlastnícke právo na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, B. I., pretože dražba postihovala aj jeho vlastníctvo - nadstavbu nad draženým objektom. Preto, pre procesnú chybu odporcu, nebol súdom schválený príklep. Vzhľadom na to odporca zadržiaval peňažné prostriedky navrhovateľa neoprávnene a bezdôvodne sa na jeho úkor obohatil.
Navrhovateľ uviedol, že dražba a udelenie príklepu navrhovateľovi boli neprípustné, a odporca porušil ustanovenie § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého možno exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti súhlasí, a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Vlastníctvo povinného bolo spochybnené žalobou Ladislava Juríka, z uvedeného dôvodu existovala prekážka pre vykonanie dražby.
Návrh odporcu na zahrnutie žalobnej istiny do rozdeľovanej podstaty v tomto súdnom konaní je právne neprípustný. O takomto návrhu bol príslušný rozhodnúť exekučný súd pri neschválení dražby, pokiaľ by rozhodovanie bolo dôvodné. Nakoľko ale navrhovateľ žiadnu škodu nespôsobil ani nezískal žiadne úžitky z draženej nehnuteľnosti, nebolo dôvodné rozhodovať o skutočnostiach podľa § 151 v spojení s § 152 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Navyše navrhovateľ nie je účastníkom exekučného konania, preto úžitky z jeho peňažných prostriedkov aj náhrada škody, ktorú odporca nesprávnym úradným postupom spôsobil mu právom prináležia. Zodpovednosť za škodu, ktorá nesprávnym dražobným postupom vznikla, je povinný niesť odporca.
Odporca počas konania a na pojednávaniach poukázal na to, že skutočnosť, že niekto podá žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti z exekúcie a z dražby nie je dôvod na nevykonanie dražby, a v zmysle exekučného poriadku to nie je ani prekážka na vykonanie dražby.
Pred súdom poprel svoje vlastné tvrdenie, ktoré uviedol v odpore voči platobnému rozkazu, a to skutočnosť, že v období od 14.10.2002 do 23.08.2004 sa prostriedky navrhovateľa na účte exekútora zhodnotili o úroky vo výške 290.732,37 Sk. Rozpor vo svojich tvrdeniach odôvodnil tým, že peniaze od navrhovateľa mal v trezore v banke a nie na účte, preto žiadne úroky nezískal, a do odporu len napísal nejakú sumu, pričom ani nevie ako ju vypočítal. Doklad o prenajatí bezpečnostnej schránky v banke z rozhodného obdobia predložiť nevedel.
Uviedol, že po neudelení príklepu vybral peniaze z trezoru, vložil ich na svoj účet a zaslal ich navrhovateľovi. Poukázal na to, že v čase, keď sa konala dražba, nemusel mať peniaze na účte exekútora, Exekučný poriadok nijakým spôsobom neupravoval, kde tie peniaze exekútor musí mať. Peniaze, ktoré od navrhovateľa dostal po dražbe mal všetky v bezpečnostnej schránke, nakoľko pri krachu banky táto ručí len do výšky cca 950.000,- Sk.
Podľa vyjadrenia odporcu, mal tento na termínovanom účte svoje vlastné peniaze, a úrok, ktorý z nich získal, použil pri stavbe domu. Podľa jeho vyjadrenia je úplne jedno, že navrhovateľovi poslal po prevedení z termínovaného účtu na bežný účet svoje vlastné finančné prostriedky, lebo je jedno, aké peniaze mu vrátil, a či ich vrátil z účtu, alebo vybral z bezpečnostnej schránky. Rozhodol sa tak preto, lebo nevedel nájsť kľúčik od bezpečnostnej schránky, a peniaze chcel čo najskôr vrátiť. Peniaze z bezpečnostnej schránky následne minul na stavbu domu.
Súd zabezpečil výpisy z Tatrabanky z účtu odporcu č. 2XXXXXXXXX a tiež výpisy z účtu odporcu č. XXXXXXXXXX v rovnakej banke za rozhodné obdobie, a vypočul povereného zamestnanca banky Ing. Antona Kováčika k pohybom na účtoch.
Z tohto dokazovania súd jednoznačne ustálil, že účet odporcu č. XXXXXXXXXX bol bežným účtom a účet č. XXXXXXXXXX bol mesačným termínovaným účtom. Dňa 22.10.2002 vložil odporca na termínovaný účet s úrokovou sadzbou 6,4 % sumu 4.212.000,- Sk, pričom tieto finančné prostriedky boli na termínovanom účte jedinými, žiadne ďalšie vložené neboli. Z výpisov z termínovaného účtu z rozhodného obdobia je zrejmé, ako sa vložená suma postupne zhodnocovala o úroky až do dňa 23.08.2004, kedy bola zhodnotená úrokmi (v celkovej výške 290.732,37 Sk) na sumu 4.502.732,37,- Sk a prevedená a pripísaná v tejto výške na bežný účet exekútora č. XXXXXXXXXX.
Za deň, v ktorom došlo k prevodu, bol ešte odporcovi pripísaný úrok vo výške 230,73 Sk, teda celkový získaný úrok predstavuje 290.963,10,- Sk (9.658,20 eur), čo jednoznačne vyplýva z výpisu z účtu, i z vyjadrenie banky (č. l. 126 v spise). V rovnaký deň poukázal odporca zo svojho bežného účtu č. XXXXXXXXXX na účet navrhovateľa vo VÚB banke finančné prostriedky vo výške 4.212.000,- Sk, pričom úroky vo výške 290.732,37 Sk si ponechal, ako i úrok vo výške 230,73 Sk.
V zmysle vyjadrenia Ing. Kováčika a aj z výpisov z bežného účtu odporcu č. XXXXXXXXXX je nepochybné, že na tomto účte nebol dostatok finančných prostriedkov na prevedenie sumy 4.212.000,- Sk na účet do VÚB banky pred pripísaním sumy 4.502.732,37 Sk z termínovaného účtu na tento účet. Z uvedeného vyplýva, že najskôr boli peniaze prevedené z termínovaného účtu na bežný účet a následne poukázané v časti na účet navrhovateľa do VÚB banky.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie vyhodnotil súd tvrdenia odporcu ako účelové a považuje za jednoznačne preukázané, že odporca vložil na ním zriadený termínovaný účet finančné prostriedky navrhovateľa vo výške 4.212.000,- Sk, následne ich zhodnotené o úrok 290.732,37,- Sk, teda vo výške 4.502.732,37 Sk previedol na svoj bežný účet, z ktorého po neudelení príklepu vrátil navrhovateľovi
prevodom sumu 4.212.000,- Sk, pričom úroky vo výške 290.732,37 Sk si ponechal. Taktiež si ponechal pripísaný úrok za obdobie 22.08.2004 až 23.08.2004 (za jeden deň) vo výške 230,73 Sk.
Súd zistený a preukázaný skutkový stav posúdil nasledovne:
Podľa § 451 ods. 1) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2) OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech vydaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 veta prvá OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Po vykonanom dokazovaní a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti vydania bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške a aj v časti na zaviazanie odporcu na zaplatenie úroku z omeškania, i keď v tejto časti je nárok dôvodný sčasti.
Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi náhradu škody resp. vydanie bezdôvodného obohatenia na skutkovom základe uvedenom vyššie.
Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (exekučného poriadku - EP), okrem iného je porušenie právnej povinnosti uloženej ustanoveniami Exekučného poriadku prípadne iného zákona na toto konanie sa vzťahujúceho. Nemožno prisvedčiť správnosti tvrdeniam navrhovateľa, že exekútor vykonaním dražby napriek upozorneniu o podaní žaloby na vylúčenie veci z exekúcie, vykonaním dražby porušil zákon. Ustanovenia Exekučného poriadku umožňujú tretím osobám brániť sa uskutočneniu exekúcie na vec, ku ktorej má tretia osoba nejaké právo iba postupom uvedeným v ustanoveniach § 54 EP. Podanie takejto žaloby však nemá samo o sebe za následok povinnosť (ale ani právo) exekútora v exekúcii (dražbe) nepokračovať. V takom prípade má tretia osoba iba možnosť na ním tvrdenú skutočnosť upozorniť exekučný súd, ktorý zváži, či z úradnej moci nerozhodne o odklade exekúcie z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 56 ods. 2 EP. Vykonanie dražby v danom prípade bolo teda uskutočnené v súlade so zákonom a nemôže preto zakladať zodpovednosť za náhradu škody.
Inak však treba hodnotiť zodpovednosť odporcu za bezdôvodné obohatenie.
Je nesporné, že dražobná zábezpeka ako aj zaplatenie najvyššieho podania je výťažkom dražby. Podľa teraz platného znenia Exekučného poriadku (§ 12 ods. 4 EP), výťažok exekútor vedie na osobitnom účte, zriadenom pre tento účel. Túto povinnosť zákon exekútorovi uložil až s účinnosťou od 01.09.2005. Do 31.08.2005 zákon neupravoval ako má exekútor s výťažkom naložiť. Exekútorovi teda v rozhodnom
čase nič nebránilo, aby výťažok viedol na svojom účte, alebo aby mal výťažok uložený v trezore banky (toto tvrdenie však odporca ničím nepreukázal).
Akékoľvek nakladanie s výťažkom je však nakladanie s majetkom (vlastníctvom) vydražiteľa, teda navrhovateľa. Vydražiteľ sa totiž stáva vlastníkom veci, ktorú vydražil, až právoplatným schválením príklepu súdom, i keď so spätnou účinnosťou ku dňu udelenia príklepu. Ak k schváleniu príklepu nedôjde, pôvodné vlastníctvo draženej veci ako aj výťažku zostáva zachované. To v konečnom dôsledku znamená, že ak súd neschválil príklep, a exekútor nakladal s výťažkom, pričom výsledkom tohto nakladania s vlastníctvom vydražiteľa (navrhovateľa) bolo zväčšenie majetku vydražiteľa v podobe príslušenstva (úroku), ktoré bolo pripísané na účet exekútora, ide o zväčšenie majetku navrhovateľa, ktoré je odporca povinný vydať podľa § 451 ods. 1 OZ. V prípade, že si odporca úrok, o ktorý bol majetok navrhovateľa zväčšený, ponechal, ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ.
Výška bezdôvodného obohatenia odporcu zodpovedá sume, ktorú banka pripísala na jeho účet, teda sume 9.658,20 eur, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané, preto súd odporcu na zaplatenie zaviazal.
K tvrdeniu odporcu v písomnom odpore proti platobnému rozkazu, že nie je isté, či by navrhovateľ za uvedené obdobie získal sumu, ktorú od odporcu požadoval žalobou, súd uvádza, že tieto úvahy iba potvrdzujú tú skutočnosť, že samotný odporca pripustil a v odpore výslovne uviedol, že prostriedky navrhovateľa boli zhodnotené vo výške 290.732,37 Sk.
O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu rozhodol súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania je odporca povinný zaplatiť vo výške 8 % ročne zo žalovanej a súdom priznanej sumy od 26.02.2005 do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľovi požadovaný úrok z omeškania, nakoľko je nepochybné, že odporca sa do omeškania s peňažným plnením dostal. Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie nešpecifikovanej finančnej čiastky dňa 23.09.2004, súd však na túto výzvu neprihliadol, nakoľko nemal v konaní preukázané, že výzva bola skutočne odporcovi aj doručená. Preto súd ako prvý deň omeškania ustálil deň nasledujúci po doručení žaloby odporcovi, nakoľko je nepochybné, že doručením žaloby bol odporca na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaný.
Vzhľadom na takéto posúdenie omeškania odporcu, súd potom v časti požadovaného úroku z omeškania (už od 15.12.2004) nad rámec priznaného úroku z omeškania, návrh zamietol.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v časti podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a v časti podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko podľa judikatúry platí, že ak je návrh vzatý v časti späť a v tejto časti je konanie zastavené, nie je možné rozhodovať podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (pomerne, čiastočný úspech). Súd má za to, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 6.475,60 eur nie je úspechom alebo neúspechom žiadneho z účastníkov, nakoľko úspechom navrhovateľa v konaní je vyhovenie návrhu a úspechom odporcu je zamietnutie návrhu. Zastavenie konania nie je možné považovať za úspech niektorého z účastníkov, lebo v opačnom prípade by boli ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. zbytočné. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporca má právo na náhradu trov konania v zastavenej časti podľa § 146 ods. 2, veta prvá a navrhovateľ má právo na náhradu trov konania v časti vyhoveniu návrhu podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov konania teda rozhodol súd v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ zavinil späťvzatím návrhu v časti 6.475,60 eur zastavenie konania v tejto časti, je preto povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, ktorú predstavuje pomerná časť zaplateného súdneho poplatku za odpor (40%) vo výške 322,64 eur (zaplatený bol súdny poplatok 24.300,- Sk, teda
806,61 eur). Žiadne ďalšie trovy odporcovi podľa spisu nevznikli, ani si žiadne neuplatnil po tom, ako bol oboznámený s čiastočným späťvzatím návrhu.
O náhrade trov konania potom súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní úspech, má preto právo na náhradu trov konania a súd mu ich náhradu priznal.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia advokátkou. V časti súdneho poplatku je odporca povinný na zaplatenie jeho pomernej časti (60%) vo výške eur 483,97 eur (zaplatený bol súdny poplatok 24.300,- Sk, teda 806,61 eur).
Nakoľko navrhovateľovi súd priznal náhradu 60% súdneho poplatku a odporcovi náhradu 40% súdneho poplatku, zaviazal súd odporcu len na zaplatenie rozdielu, teda 20% súdneho poplatku vo výške 161,33 eur.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej pomoci v tarife 253,94 eur za jeden úkon právnej pomoci (odmena advokátky vyčíslená z tarifnej hodnoty 9.658,20 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), a to za úkony: prevzatie a príprava, podanie návrhu na súd, písomné vyjadrenie k odporu na výzvu súdu, návrh na pokračovanie v prerušenom konaní (1/2 odmeny podľa § 14 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) účasť na pojednávaniach v dňoch 30.05.2006, 29.05.2008, 02.10.2008, 10.11.2008, 06.10.2009, 19.02.2010, a 25.11.2010, ktoré boli odročené bez prejednania veci (súd priznal ? odmeny podľa § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), účasť na pojednávaniach v dňoch 19.01.2009, 26.11.2009, 12.10.2010 a 14.12.2010, teda spolu 2.348,94 eur.
K úkonom právnej pomoci priznal súd režijný paušál 2x 4,51 eur (rok 2004), 1x 4,98 eur (rok 2005), 2x 5,44 eur (rok 2006), 3x 6,30 eur (rok 2008), 3x 6,95 eur (rok 2009) a 4x 7,21 eur (rok 2010), teda spolu vo výške 93,47 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 2.442,41 eur. Celkovo súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.603,74 eur.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania štátu vo výške 63,22 eur v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., nakoľko táto suma bola uhradená zo štátnych finančných prostriedkov peňažnému ústavu Tatra banka a.s. na základe uznesenia súdu zo dňa 23.11.2010, za poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení dôkazov rozhodných pre konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 o. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.