Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/113/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci žalobcu: L. Č., Z.. XX.X.XXXX, B. R.. X. F. XX, XXX XX X., zastúpený advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: OVB Allfinanz Slovensko a.s., Bajkalská 30/A, 829 10 Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom, Jesenského 2, 814 99 Bratislava, o zaplatenie istiny 5.278,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.279,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 663,88 eur od 21.10.2007 do zaplatenia a zo sumy 615,29 eur od 21.1.2008 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 1.961,80 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 99.975,- Sk (3.318,56 eur) s prísl. titulom zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 13.12.2006. Uviedol, že v súlade s čl. 4 Zmluvy o sprostredkovaní vystavil žalovanému dňa 30.7.2007 faktúru, a to na províziu za sprostredkovateľskú činnosť vykonanú v mesiaci apríl a máj 2007, ktorú žalovaný neuhradil.

Súd vo veci vydal dňa 14.04.2008 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 99.975,- Sk /3.318,56 eur/ s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že neeviduje doručenie faktúry od žalobcu. Výška provízie žalobcu bola pre jednotlivé sprostredkovávané produkty upravená v províznych listoch, ktoré v súlade s čl. 3 bod 3.1 tvorili súčasť zmluvy o sprostredkovaní. V súlade so všeobecnými podmienkami províznych listov mal žalobcovi vzniknúť nárok na vyplatenie provízie kumulatívnym splnením určených podmienok, pričom žalobca nepreukázal, že by mu vznikol nárok na vyplatenie provízie. Žalovaný si navyše uplatnil u žalobcu nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty v sume 20.000,- Sk (663,88 eur) a zaplatenie storno provízií v sume 35 606,- Sk (1.181,90 eur).

Uznesením zo dňa 9.10.2008 súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.278,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 8.9.2007 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 6.9.2010 zobral žalobca žalobu čiastočne späť a trval na zaplatení sumy 1.279,17 eur s príslušenstvom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 13.12.2006, listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 13.12.2006 uzavrel žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom zmluvu, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia, investičných služieb, stavebného sporenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných služieb.

Dňa 30.7.2007 vystavil žalobca faktúru, a to na províziu za sprostredkovateľskú činnosť vykonanú v mesiaci apríl a máj 2007 v celkovej výške 99.975,- Sk. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil.

Z oznámenia o započítaní pohľadávok súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 19.09.2007 oznámil žalobcovi, že si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 20.000,- Sk (663,88 eur) a tento nárok si započítava voči žalobcovmu nároku na zaplatenie provízií za sprostredkovanie. Nárok na zmluvnú pokutu si žalovaný uplatnil z dôvodu, že žalobca v rozpore s ustanovením Článku 7 bod 7.5 Zmluvy v lehote 14 dní od jej skončenia nevrátil žalovanému všetky poskytnuté a ním spracované doklady a materiály uvedené v Článku 6 bod 6.6 Zmluvy o sprostredkovaní, t.j. všetky poisťovacie podklady, poistky, provízne listiny a poistné podmienky, doklady o bankových poplatkoch, ako aj všetky ostatné podklady súvisiace s činnosťou žalobcu.

Z prehľadu o výške záporných provízií súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 25.04.2008 oznámil žalobkyni, že na jeho províznom salde mu boli v roku 2007 priznané záporné provízie v sume 35.606,- Sk (eur).

V priebehu konania rozšíril žalobca svoj nárok s tým, že požadoval zaplatenie istiny 5.278,- eur s prísl. titulom nevyplatených provízií.

Dňa 20.10.2009 uhradil žalovaný sumu vo výške 3.998,83 eur, na základe čoho došlo k čiastočnému späťvzatiu čo do istiny. Dňa 9.10.2009 došlo zo strany žalovaného k ďalšej úhrade a to zaplateniu sumy 936,94 eur. Úhradou zo dňa 09.10.2009 uhradil žalovaný úrok z omeškania prináležiaci k vyplatenej sume 3.998,83 eur.

Predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie provízií vo výške zodpovedajúcej započítanej zmluvnej pokute 663,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne

zo sumy 663,88 eur od 21.10.2007 do zaplatenia a vo výške zodpovedajúcej započítanej storno provízie 615,29 eur úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 615,29 eur od 21.1.2008 do zaplatenia.

Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že odporcovi vrátila podklady prostredníctvom svojho nadriadeného pána H. v pobočke v Partizánskom. Na konci každého mesiaca sa odovzdávali vždy všetky podklady k uzatvoreným zmluvám napr. analýzy, zmluvy, prefotené občianske preukazy a podobne. Aj po ukončení spolupráce odovzdala všetky analýzy tak ako ostatné obchodné zástupkyne. Pokiaľ ide o storno provízie uviedla, že v prípade zrušenia zmlúv musela provízie vrátiť, ale počas zmluvného vzťahu jej chodili výpisy z provízií a vždy vedela o tom, ktoré zmluvy sú stornované. Klientov v týchto prípadoch navštívila, snažila sa im veci vysvetliť a v niektorých prípadoch klienti zmluvu obnovili. Po ukončení spolupráce už odporca nezasielal výpisy. Nevedela teda, ktoré zmluvy sú stornované a nemohla vyvíjať žiadnu činnosť smerom ku klientom. Nevie posúdiť či zmluvy, ktoré uviedol odporca vo svojom prehľade, boli naozaj stornované.

Právny zástupca žalobkyne namietal uplatňovanie zmluvnej pokuty voči sprostredkovateľovi a zároveň jej následné jednostranné započítanie so splatnými pohľadávkami žalobcu na vyplatenie provízií v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní pre neplatnosť dohody o zmluvnej pokute a taktiež z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti zakladajúcej právo na uplatnenie zmluvnej pokuty a jej následné jednostranné započítanie. Poukázal na skutočnosť, že bod 6.6 v súvislosti s bodom 7.5 Zmluvy o sprostredkovaní, na ktoré sa viaže predmetná zmluvná pokuta, ukladá sprostredkovateľovi povinnosť vrátiť OVB všetky podklady súvisiace s činnosťou sprostredkovateľa pre OVB, pričom takto formulované ustanovenia sú neurčité, a preto je Zmluva o sprostredkovaní v časti dohody o zmluvnej pokute neplatná. Zároveň uplatňovanie zmluvnej pokuty na základe týchto ustanovení Zmluvy o sprostredkovaní možno v zmysle považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zo strany sprostredkovateľa nedošlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany záujemcu, keďže všetky poisťovacie podklady, poistky, provízne listým a ostatné podklady súvisiace s činnosťou sprostredkovateľa pre spoločnosť OVB, boli prostredníctvom nadriadeného žalobkyne vrátené. Ďalej uviedol, že ani sám odporca nedokázal presne špecifikovať dokumenty, ktoré bola podľa jeho názoru navrhovateľka povinná v zmysle čl. 7.5 v spojení s čl. 6.6 Zmluvy o sprostredkovaní vrátiť, nakoľko tieto boli v Zmluve o Sprostredkovaní vymedzené len exemplifikatívne a aj sám odporca v priebehu celého konania len príkladom uvádza dokumenty, ktorých vrátenie bolo podľa jeho názoru zabezpečené ust. čl. 7 bod 7.5 Zmluvy o sprostredkovaní. Uviedol, že žalovaný si započítal zmluvnú pokutu v septembri 2007. Provízie boli splatné vždy 20. dňa príslušného mesiaca, čo preukázal listom žalovaného: vrátenie zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 7.6.2005. Dňa 20.10.2007 mal teda žalovaný vyplatiť provízie, ktoré si započítal, preto je od 21.10.2007 v omeškaní so zaplatením sumy 663,88 eur. Pokiaľ ide o storno provízie, poukázal na skutočnosť, že nie je zrejmé z akého právneho titulu si odporca uplatňuje voči navrhovateľke nárok na storno provízie. Z listinného dôkazu predloženého odporcom - Prehľad storno provízií predložený k vyjadreniu zo dňa 28.08.2009, je zrejmé, že storno provízie uplatňované zo strany odporcu sa nevzťahujú k zmluvám, z ktorých nároky

navrhovateľky na vyplatenie provízií a storno rezervy sa stali splatné v období od apríla 2007 do januára 2008. Odporca navrhovateľke od marca roku 2007 nedoručoval provízne výpisy, v ktorých by ju informoval o stave jej provízneho konta (a teda aj o prípadných storno províziách, ktoré odporca uplatňuje). Nárok navrhovateľky, voči ktorému odporca započítal storno provízie vznikol postupne, najneskôr v decembri 2007, pričom s ohľadom na splatnosť provízií sa stal splatným najneskôr dňa 20.01.2008, odporca sa dostal do omeškania s úhradou nároku navrhovateľky uplatňovanom v tomto konaní vo výške 615,29 eur najneskôr dňa 21.01.2008.

Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalobcu pokiaľ ide o storno provízie. Založil do spisu potvrdenia zmluvných partnerov, v ktorých prípadoch boli zmluvy stornované. Ide o potvrdenia Českej poisťovne Slovensko, ktorá sa zlúčila s Generáli, potvrdenie Generali, Amslico a Axa a ďalších zmluvných partnerov. Dôkazy o stornovaní získal od poisťovní a mal za to, že sú dostatočným dôkazom, že zmluvy boli stornované. K týmto zmluvám odporca príslušnú časť provízie vrátil zmluvným partnerom. Založil do spisu potvrdenie spoločnosti OVB Informatika, ktorá je dodávateľom informačného systému, v ktorom potvrdzuje, že záporné aj kladné provízie boli rozdeľované podľa rovnakého kľúča. Ak teda niekto nespochybňuje vyplatenie kladných provízií nemôže byť sporu o tom, že záporné provízie uplatňované odporcom v svojou výškou zodpovedajú pomeru, v akom boli v príslušnej zmluve predtým vyplatené kladné provízie. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu ustanovenia zmluvy či. 6.6 a 7.5 sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Navrhovateľka bola povinná uchovávať doklady, ktoré nadobudla pri vykonávaní svojej činnosti pre odporcu. Nie je sporné, že navrhovateľka uzavrela určitý počet zmlúv a nepreukázala, že by konkrétne tieto analýzy a návrhy zmlúv vrátila. Založil do spisu čestné vyhlásenia pracovníkov odporcu, prostredníctvom ktorých mohlo dôjsť k vráteniu týchto dokladov a to pána J. Š., A. F. a M. H.. M. H. aj viedla evidenciu vrátených dokladov. Podľa jej evidencie navrhovateľka analýzy a návrhy zmlúv nevrátila.

Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "") alebo dojednávať a uzatvárať v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

Podľa obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevnikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca dňa 13.12.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu, ktorá bola nazvaná ako zmluva o sprostredkovaní. Predmetom tejto zmluvy bola podľa jej čl. 1 bod 1.3 sprostredkovanie poistenia, investičných služieb, stavebného sporenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných služieb.

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorou budú vytvorené podmienky pre uzavretie zmluvy s treťou osobou. Naproti tomu pri zmluve o obchodnom zastúpení je záväzkom obchodného zástupcu sústavné vyvíjanie sprostredkovateľskej činnosti. Zmluva o sprostredkovaní sa tak od zmluvy o obchodnom zastúpení líši najmä tým, že zmluvou o sprostredkovaní sa dojednáva iba jednorazové sprostredkovania uzatvorenia jednej zmluvy a nie vyvíjanie sústavnej činnosti. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je tak zrejmé, že táto zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení a tak i súd dojednané znenie zmluvy posudzoval v súlade s jej obsahom podľa ustanovení o zmluve o obchodnom zastúpení.

Ako už bolo uvedené predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzatvorenie obchodu, resp. priamo s týmito záujemcami dojednávať a uzatvárať v mene a na

účet zastúpeného. Za vykonávanie tejto činnosti vzniká obchodnému zástupcovi právo na vyplatenie provízie. Výška provízie nebola v zmluve priamo určená,

keďže však podľa ustanovenia čl. 3 súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania sú i provízne listy, výška provízií sa určovala podľa týchto províznych listov. Časť provízií žalovaný uhradil žalobcovi a spornou zostala iba časť nároku žalobcu v sume 663,88 eur s prísl. a 615,29 eur s prísl.

Vzhľadom na čiastočné úhrady vykonané žalovaným a jeho tvrdenie, že zvyšnú časť žalovanej sumy započítal, zaoberal sa súd obranou žalovaného, či došlo k započítaniu a nárok žalobcu mal za nesporný.

Žalovaný v konaní na svoju obranu uviedol skutočnosť, že nárok žalobcu na vyplatenie časti provízie v sume v sume 663,88 eur zanikla z dôvodu započítania jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok žalovaného na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty mal vzniknúť v súlade s čl. 7 bod 5 zmluvy tým, že žalobca porušil svoje povinnosti po zániku zmluvy vrátiť žalovanému všetky vrátiť všetky poisťovacie podklady, poistky provízne listy a poistné podmienky, doklady o bankových poplatkoch, ako aj všetky ostatne podklady súvisiace s jeho činnosťou pre žalovaného.

Zákonná úprava obsiahnutá v a 545 , ktorá platí aj pre obchodné vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z až 302 , umožňuje zaistiť plnenie záväzkov v obchodných vzťahoch zmluvnou pokutou. V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda neplatná. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Záväzok, ktorého splnenie bolo zabezpečené povinnosťou žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 20.000,- Sk (663,88 eur) bol záväzok žalobcu vrátiť žalovanému prostredníctvom svojho vedúceho všetky jemu poskytnuté a ním spracované materiály uvedené v bode 6.6 a tiež podklady, analýzy a poradenské protokoly svojich klientov. V bode 6.6. zmluvy o sprostredkovaní bolo uvedené, že sprostredkovateľ sa zaväzuje po ukončení spolupráce vrátiť žalobcovi všetky poisťovacie podklady, poistky, provízne listy a poistné podmienky, doklady o bankových poplatkoch, ako aj všetky ostatné podklady súvisiace s jeho činnosťou pre žalovaného. Rozsah povinnosti žalobcu tak bol vymedzený iba exemplifikatívne, pričom takéto vymedzenie povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou, nie je možné v žiadnom prípade považovať za vymedzenie určité. Súd na základe týchto skutočností musí skonštatovať, že dohoda o zmluvnej pokute nespĺňa nároky kladené právnym poriadkom na tento právny úkon, keďže je nezrozumiteľná, z jej obsahu nie je zrejmé čo presne bol žalobca povinný žalovanému odovzdať a tak nie je dostatočne zrejmé ani to aká povinnosť mala byť dohodou o zmluvnej pokute zabezpečená. Súd tak dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 7 bod 7.5 zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.12.2006 je neplatná. Neurčitosti tejto povinnosti nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa nevedela presne špecifikovať, čo vrátila a nevystavoval sa žiaden doklad o vrátení. Ani svedkyňa M. H., vypočutá v konaní (zápisnica je súčasťou spisu ako listinný

dôkaz) nevedela presne špecifikovať, čo mali zástupcovia vrátiť a evidenciu, ktorá viedla, vypracovala na základe sprostredkovaných informácií, pričom pripustila, že neexistovala presná úprava, akou formou mali byť podklady vrátené.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné a neexistuje teda pohľadávka žalovaného, ktorú by bolo možné započítať s pohľadávkou žalobcu a nárok žalobkyne na zaplatenie istiny 663,88 eur je oprávnený.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie istiny 615,29 eur s prísl., žalovaný sa bránil tým, že táto časť provízie zanikla započítaním z dôvodu, že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie storno provízií. Súd je toho názoru, že žalovaný nárok na zaplatenie storno provízií nepreukázal, resp. nepreukázal

ich výšku a oprávnenosť. Ako dôkaz predložil žalovaný potvrdenia zmluvných partnerov, ktoré zmluvy boli zrušené, pričom nepredložil ako dôkaz žiadosti klientov o zrušenie zmlúv spolu so zmluvami, ktoré sprostredkoval žalobca. Žalovaný bol toho názoru, že potvrdenia zmluvných partnerov o zrušení zmlúv bez jednotlivých zmlúv a žiadostí o ich zrušenie sú postačujúcim dôkazom, keďže ide o potvrdenia tretích osôb. Podľa názoru súdu je takýto dôkaz nepostačujúci, pretože zmluvných partnerov žalovaného nemožno považovať za nezainteresované osoby a jediným dôkazom o stornovaní v určitej rozhodnej dobe je žiadosť klienta o zrušenie konkrétnej zmluvy. Iba z týchto dokladov je možné vyvodiť, aká zmluva bola stornovaná a v akom období, teda či vznikol nárok na storno provízie. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že neexistuje pohľadávka žalovaného spôsobilá na započítanie.

Predmetom konania zostal ďalej úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 663,88 eur od 21.10.2007 do zaplatenia. Žalobca predložil súdu list žalovaného zo dňa 7.6. 2005, z ktorého je zrejmé, že provízia sa vypláca vždy 20. dňa príslušného mesiaca, súd mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň, t.j. 21.10.2007, preto priznal žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 663,88 eur od tohto dátumu.

Žalobca si v konaní uplatňoval aj úrok z omeškania zo sumy 615,29 eur od 21.1.2008 do zaplatenia. Nárok navrhovateľky, voči ktorému odporca započítal storno provízie vznikol postupne, najneskôr v decembri 2007, pričom s ohľadom na splatnosť provízií (list zo dňa 07.06.2005) sa stal splatným najneskôr dňa 20.01.2008, odporca sa dostal do omeškania s úhradou nároku navrhovateľky uplatňovanom v tomto konaní vo výške 615,29 eur najneskôr dňa 21.01.2008.

Vzhľadom na uvedené súd návrhu žalobcu vyhovel.

O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa

O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnej žalobkyni právo na ich náhradu. Trovy konania vo výške pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 316,67 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.645,13 eur:

3 úkony zo sumy 99.975,- Sk (3.318,56 eur) pri sadzbe 121,17 eur

- prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom 25.5.2007

- návrh na súd zo dňa 28.1.2008

- písomné podanie zo dňa 1.10.2008

5 úkonov zo sumy 159.005,- Sk (5.278,- eur) pri sadzbe 180,93 eur

- účasť na pojednávaní dňa 9.10.2008

- mimosúdne rokovanie s protistranou dňa 29.01.2009

- mimosúdne rokovanie s protistranou dňa 05.03.2009

- účasť na pojednávaní dňa 20.10.2009

- čiastočné späťvzatie 2.9.2010

1 úkon právnej pomoci zo sumy 1.279,17 eur pri sadzbe 61,41 eur

1 x paušál 5,91 eur, 3 x 6,31 eur, 3 x 6,95 eur, 1 x 7,21 eur

Spolu: 1.329,57 eur + 52,90 eur +19 % DPH 262,66 eur = 1.645,13 eur

všetko v súlade s Vyhláškou č. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho

doručenia., písomne. ( )

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ods.

3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach

podľa odseku 120 ods. 2