Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-159-2010.pdf
PDF · 84.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-6C/159/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa V. T., nar. X.XX.XXXX,. bytom K. č. XXX,. právne zast. JUDr. A. K., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie M. č. XXXX,. Č., proti odporcom: 1/ V. B., nar. X.X.XXXX,. bytom K. č. XXX,. 2/ J. Š.,, nar. XX.X.XXXX,. bytom K. č. XXX,. 3/ A. B., nar. X.XX.XXXX,. bytom K. č. XXX,. 4/ J. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. č. XXX,. K. N. K., 5/ D. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom Z. N. B. č. XXX,. 6/ O. K., zast. starostkou obce B. P., 7/ - 11/ K. M., S. M., S. P., L. L., L. M., rod. M., odporcovia v 7. až 11. rade zastúpení S. P. F., B. č. XX,. XXX. XX. B., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že vlastníkom tej časti parcele E-KN 2176 o výmere 422 m2 parcele E-KN 2177 o výmere 443 m2, časti parcele E.KN 2181/1 o výmere 132 m2, časti parcele 2182/1 o výmere 40 m2, ktoré sú totožné s parcelou C-KN 935 o výmere 1037 m2 - orná pôda podľa geometrického plánu Š. K., G., Z. N. B. č. XXX. pod č. 38/2010 zo dňa 28.7.2010, overeného Správou katastra Č. pod č. 840/2010 zo dňa 4.8.2010 j e navrhovateľ V. T., nar. X.XX.XXXX.
Súd u r č u j e , že vlastníkom tej časti parcele 2180/1 o výmere 238 m2 a parcela 2181/1 o výmere 87 m2, ktoré sú totožné s parcelou CKN 932/2 o výmere 325 m2 - orná pôda a tá časť parcele E-KN 2180/1 o výmere 22 m2 a E-KN 2181/1 o výmere 6 m2, ktoré sú totožné s parcelou C-KN 933 o výmere 28 m2 - zastavaná plocha podľa geometrického plánu Š. K., G., Z. N. B. č. XXX. pod č. 38/2010 zo dňa 28.7.2010, overeného Správou katastra Č. pod č. 840/2010 zo dňa 4.8.2010 j e navrhovateľ V. T., nar. X.XX.XXXX.
Súd u r č u j e , že vlastníkom tej časti parcele E-KN 2180/1 o výmere 8 m2, totožnej s parcelou C- KN 931/7 o výmere 8 m2 - zastavaná plocha podľa geometrického plánu Š. K., G. Z. N. B. č. XXX. pod č. 38/2010 zo dňa 28.7.2010, overeného Správou katastra v Č. pod č. 840/2010 zo dňa 4.8.2010 j e navrhovateľ V. T., nar. X.XX.XXXX.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i s u d z u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.10.2010 domáhal určenia výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to parcelám EKN č. 2176 o výmere 430 m2 - orná pôda, EKN 2181/1 o výmere 403 m2 - orná pôda pre kat. úz. K., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1078. Parcela EKN 2177 o výmere 433 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. 874, EKN 2182/1 o výmere 481 m2 - orná pôda kat. úz. K., zapísaná na LV č. 721 a EKN 2180/1 o výmere 400 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. 718.
Na vyčlenenie uvedených parciel navrhovateľ si nechal vyhotoviť geometrický plán č. 38/2010 Š. K., G., Z. N. B. a podľa uvedeného geometrického plánu časť parcele EKN 2176 o výmere 422 m2.
Parcela EKN 2177 o výmere 433 m2, časť parcele EKN 2181/1 o výmere 132 m2 a časť parcele 2182/1 o výmere 40 m2, sú totožné s novovytvorenou parcelou CKN 935 o výmere 1037 m2 - orná pôda podľa geometrického plánu č. 38/2010.
Časť parcele EKN 2180/1 o výmere 238 m2 a časť parcele EKN 2181/1 o výmere 87 m2 sú totožné podľa vyššie uvedeného geometrického plánu s parcelou CKN 932/2 o výmere 325 m2 - orná pôda a časť parcele EKN 2180/1 o výmere 22 m2 a časť parcele EKN 2181/1 o výmere 6 m2, sú podľa vyššie uvedeného geometrického plánu totožné s parcelou CKN 933 o výmere 28 m2 - zastavaná plocha.
Časť parcele EKN 2180/1 o výmere 8 m2 je podľa geometrického plánu totožná s parcelou CKN 931/7 o výmere 8 m2 - zastavané plochy.
Navrhovateľ tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti od roku 1994 užíva v takom rozsahu, ako tieto užívali jeho rodičia A. a C. T. a rovnako ako jeho rodičia bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícky patria. Boli mu darované a časť z týchto nehnuteľností zdedil. Všetky parcele pokojne a nerušene užíval, má ich aj oplotené a doposiaľ si nikto do týchto nehnuteľností nerobil žiadne nároky. Odporcovia v 1. až 5. rade boli osobne vypočutí, za odporcu v 6. rade starostka O. K. pani P., zástupca S. P. F. sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil aj napriek doručeniu predvolania v zákonnej lehote.
Odporcovia v 1. až 5. rade uznávali vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam a žiadne nároky si do nehnuteľností nerobili.
Štatutárna zástupkyňa O. K. uvádzala, že ponecháva na rozhodnutie súdu, či bude akceptovať tvrdenie navrhovateľa a uznávala, že O. K. predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívala. V evidencii nehnuteľností pod B5 v podiele 11//72 je obec zapísaná ako spoluvlastník uvedených nehnuteľností a aj to je pravda, že pán navrhovateľ požiadal o prevod vlastníctva O. K., či už kúpu alebo iným spôsobom na svoju osobu, ale v tom období bola dcéra pána navrhovateľa poslankyňou obecného zastupiteľstva a Zákon o majetku miest a obcí vylučoval takýto postup, preto sa prevod nemohol uskutočniť.
Navrhovateľ predložil dohodu o osobnom užívaní pozemku, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Č. pod č. RII 219/73 zo dňa 6.8.1973, ktorou sa zriadilo právo osobného užívania V. T. a manželke M. T. k nehnuteľnosti vedenej ako parcela č. 986 o výmere 898 m2 kat. úz. K. pod stavbu ich rodinného domu na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru finančného v Č. zo dňa 30.7.1973 pod č. 486/73-máj. V bode II. uvedenej dohody ej uvedená aj suma, ktorú V. T. s manželkou zaplatili za uvedený pozemok a predstavovala 3.592,- Kčs.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že pôvodne pkn. parcele 2177 a 2182 boli zapísané v pkn. vl. 35 kat. úz. K.. V uvedenej vl. bolo zapísaných 33 parciel a rodičia navrhovateľa kúpili podiel od pozemnoknižných spoluvlastníkov K. a G. K. v roku 1935 a sú zapísaní v pkn. vl. 35 pod B17a, b.
Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi všetkých parciel boli A. B. a manželka F., ktorí kúpili podiely v roku 1929 od A. K. a sú zapísaní v pkn. vl. 35 pod B15a, b. Ako spoluvlastníci pod B13a, b boli zapísaní manželia S. na základe kúpnej zmluvy z roku 1926. Títo podieloví spoluvlastníci v roku 1936 si podelili parcele medzi sebou, pretože užívanie 33 parciel podľa jednotlivých podielov bolo pre nich nevyhovujúce. V rámci tejto deľby potom parcele pkn. 2177 a 2182 pripadli rodičom navrhovateľa, od ktorej doby parcele právni predchodcovia navrhovateľa užívali výlučne sami, v prírode si tieto oplotili a okrem rodičov navrhovateľa nikto iný tieto parcele neužíval, žiadne nároky do týchto nehnuteľností si nerobil, čím získal vlastnícke právo vydržaním v zmysle §-u 116 a nasl. Občianskeho zákonníka 141 z roku 1950 Zb. z.
Parcele pkn. 2176 a 2181 zapísané v pozemnoknižnej zápisnici 29 boli vo výlučnom vlastníctve otca navrhovateľa C. T., ktorému ešte jeho otec A. T. daroval svoje podiely vo všetkých parcelách zapísaných v pkn. hárku 29 a to ešte v roku 1933. V tejto zápisnici je zapísaných 29 parciel a užívanie v spoluvlastníctve podľa výšky svojich podielov spoluvlastníci nepovažovali za vhodné a preto si ich tiež v roku 1936 podelili, v rámci ktorej deľby pripadli právnemu predchodcovi navrhovateľa C. T. parcele 2176 a 2181. Teda od roku 1936 parcele 2176 a 2186 užíval výlučne C. T. a takto získal vlastnícke právo k uvedeným parcelám vydržaním v zmysle §-u 116 a nasl. Stredného občianskeho zákonníka.
Parcela pkn. 2180 bola vo vlastníctve A. B. a jeho manželky F. a v roku 1963 A. B. s manželkou a C. T. otec navrhovateľa z dôvodu vhodnosti si ústne zamenili uvedené parcele tak, že B. dali C. T. parcelu 2180 a C. T. dal B. parcelu CKN 836, na ktorej má v súčasnej dobe postavený rodinný dom odporca v 1. rade V. B., ktorý vlastne právo navrhovateľa uznáva. Od tohto roku parcelu 2180 užíval výlučne C. T., ktorý si parcelu oplotil, postavil si v roku 1973 na nej včelín, ktorý sa nachádza na nej doposiaľ a stal sa oprávneným držiteľom tejto nehnuteľnosti na základe zámeny podľa Občianskeho zákonníka ku dňu 1.1.1992. Navrhovateľ tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti užíva v takom rozsahu, ako ich užívali jeho rodičia, bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícky patria, keďže parcele mu darovali rodičia, aj uznesením Okresného súdu v Čadci 16D 1557/94, Dnot 11/1195 sa stal preberateľom celého dedičstva po svojom otcovi C. T..
Podľa §-u 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Takýmto iným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je aj inštitút vydržania, keď vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo užíva v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam.
Vzhľadom nato, že navrhovateľ tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli ešte jeho právni predchodcovia v časti, pokiaľ ide o pkn. parcele 2177, 2182 jeho rodičia na základe reálnej deľby z roku 1935, parcele 2176 a 2181 jeho otec C. T., ktoré takisto z pozemnoknižnými spoluvlastníkmi si podelili v roku 1936 a parcelu 2180 nadobudol na základe zámeny právny predchodca navrhovateľa s manželmi B..
Podmienkou vydržania je oprávnená držba. Vydržacia lehota, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, je desaťročná. Zo zákona aj z povahy veci vyplýva, že držba musí byť nepretržitá a držiteľ nesmie držbu stratiť. Je samozrejmé, že držiteľ musí po celú dobu vec fyzicky držať - užívať. Na území Slovenskej republiky pre nadobudnutie vlastníckeho práva do účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 bolo aplikované Rakúsko-uhorské právo, ktoré podľa rozhodnutia č. 911 bývalého Najvyššieho súdu z roku 1932, v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Teda pokiaľ v roku 1936 právny predchodca navrhovateľa, resp. právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli predmetné nehnuteľnosti reálnou deľbou, je možné aplikovať uvedené stanovisko bývalého Najvyššieho súdu a Rakúsko-uhorské právo, podľa ktorého však okrem takejto reálnej deľby dlhotrvajúceho nikým nerušeného užívania rozdelených nehnuteľností sa požadovala 32-ročná pokojná a nerušená doba užívania. Teda je zjavné, že právni predchodcovia navrhovateľa predmetné nehnuteľnosti nevydržali za účinnosti Rakúsko-uhorského práva, ale až za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka č. 141 z roku 1950 zo dňa 25.10.1950, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.1951. Aj Stredný občiansky zákonník poznal v §-e 116 a nasledujúcich inštitút vydržania, keď okrem nadobúdacieho titulu dobromyseľnosti, pokojnej a nerušenej držby sa vyžadovalo splnenie aj podmienky užívania nehnuteľností najmenej po dobu desiatich rokov. Teda právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli vydržaním vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka k 1.1.1961 a vzhľadom na to, že uvedený užívací stav si nedali za svojho života do súladu so stanom právnym na základe dedenia o nebohom otcovi, navrhovateľ časť nehnuteľnosti zdedil aj na základe rozhodnutia 16D 1557/94, Dnot 11/1995 na základe darovania jednej z predmetných nehnuteľností, kedy samotný navrhovateľ splnil vydržaciu dobu dňom 30.9.2004.
Pokiaľ k jednej z nehnuteľností bolo zriadené právo osobného užívania na základe dohody o zriadení osobného užívania pozemku z 31.7.1973, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Č. pod RII 219/73, stalo sa tak v čase účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40 z roku 1964, ktorý neupravoval inštitút vydržania, avšak na základe zriadenia osobného užívania pozemku, konkrétne parcele EN 986 o výmere 898 m2, pokiaľ aj na uvedené nehnuteľnosti ako užívateľ je v evidencii zapísaná O. K., na základe prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.1992 Občianskym zákonníkom novelizovaným pod č. 509/1991, právo osobného užívania pozemku podľa dovtedajších predpisov, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona, sa mení dňom účinnosti Občianskeho zákonníka č. 509 z roku 1991 na vlastnícke právo alebo vlastníctvo fyzickej osoby, kým
ustanovenie §-u 8 ods. 1 zák. č. 229 z roku 1991 Zb. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku nebolo dotknuté. Teda zo zákona navrhovateľ s manželkou nadobudli k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo.
Vzhľadom na takto zistení skutočný stav veci a právne posúdenie veci, pokiaľ aj v pozemnoknižných zápisniciach k predmetným pozemnoknižným parcelám sú vedení odporcovia pod 7 až 11 zastúpení S. pozemkovým fondom, ide iba o formálne zastúpenie, pretože je zjavné, že uvedené osoby sú neznáme a od roku 1935 žiadna z týchto osôb si nenárokovala do predmetných nehnuteľností žiaden podiel a na základe skutočností uvádzaných v skutkovom stave právne navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníckeho práva vydržal. Súd preto žalobnému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a vzhľadom na stanovisko navrhovateľa, že proti odporcom, ktorí budú uznávať jeho vlastnícke právo, nebude žiadať náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania neprisúdil, pretože vysporiadanie vlastníckeho práva je jednak v záujme samotného navrhovateľa a aj pri inom spôsobe vysporiadania vlastníctva by navrhovateľovi vznikli trovy a okrem toho odporcovia si nerobili žiadne nároky, uznávali vlastnícke právo navrhovateľa a keď nebolo možné vysporiadať vlastníctvo inou formou, boli formálne žalovaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.