Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/181/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľov: 1. N. G., C. E. XX, C., 2. A. G., C. C. X, C., obaja zastúpení JUDr. Monikou Tholtovou, advokátkou, so sídlom Mierová 167/B, Bratislava, proti odporcovi: Československá realitná, s. r . o., so sídlom Nám. Oslobodenia 8/26, Senica, IČO: 36 715 247, zastúpený Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 30/178, Pusté Uľany, o zaplatenie 4 149,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 4 149 ,- Eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 03. 09. 2009 až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 609,99 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 05. 02. 2010 domáhali vydania platobného rozkazu, ktorým by súd odporcu zaviazal k úhrade sumy 4 149,- Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že s odporcom dňa 18. 05. 2009 uzavreli Zmluvu o budúcej zmluve (ďalej aj len "Zmluva"), kde odporca vystupoval ako vedľajší účastník. Zmluvné strany sa zaviazali, že v súčinnosti s vedľajším účastníkom Zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu a za podmienok dohodnutých v Zmluve uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. Zmluvy. Navrhovatelia ako budúci kupujúci v hotovosti zaplatili odporcovi ako vedľajšiemu účastníkovi Zmluvy rezervačný poplatok vo výške 4 149,- Eur. Dňa 20. 08. 2009 navrhovatelia v 1. a 2. rade písomne odstúpili od Zmluvy z dôvodu zistenia podstatných skutočností. Na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku Q., pričom neboli o existencii záložného práva pri uzavretí Zmluvy informovaní a v rozhodnom čase nebolo vydané stavebné povolenie na dostavbu domu. V Zmluve sa totiž budúci predávajúci zaviazal dokončiť elektrické rozvody, dobudovať septik, dodať schody vedúce na poschodie a zaskliť vchodové dvere, všetko na vlastné náklady. Vzhľadom k tomu, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a zmluvné strany sú povinné vydať si to čo si plnili, navrhovatelia súčasne s odstúpením od Zmluvy vyzvali odporcu na vrátenie sumy 4 149,- Eur, zaplatenej ako rezervačný poplatok. Odporca dlžnú sumu vydať odmietol s tým, že rezervačný poplatok bol v súlade s čl. V Zmluvy pripísaný na jeho účet. Navrhovatelia vyzvali odporcu na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 20. 08. 2009, ktorý ju odmietol vyrozumením zo dňa 03. 09. 2009. Navrhovatelia si okrem zaplatenia istiny uplatňujú aj úroky z omeškania vo výške 9 % z istiny ročne od 03. 09. 2009 do zaplatenia.

Okresný súd Bratislava II vydal Platobný rozkaz č. k. dňa 09. 02. 2010, proti ktorému podal odporca dňa 05. 03. 2010 odôvodnený odpor. Platobný rozkaz bol preto ex lege zrušený a vo veci nariadené pojednávanie.

Odporca svoj odpor proti platobnému rozkazu odôvodnil tým, že v súvislosti s predmetnou zmluvou bolo plnené nielen zo strany navrhovateľov ale aj zo strany odporcu a budúceho predávajúceho. Úlohou odporcu ako vedľajšieho účastníka zmluvy bolo zabezpečiť pre obe strany všetky podklady potrebné k uzavretiu Zmluvy a budúcej kúpnej zmluvy, a taktiež bol sprostredkovateľom komunikácie medzi navrhovateľmi a budúcim predávajúcim. Odplatou za poskytnuté plnenie v prípade riadneho uzavretia Kúpnej zmluvy mal byť zložený rezervačný poplatok. V prípade neuzavretia kúpnej zmluvy alebo porušenia povinnosti zo strany budúceho predávajúceho mal odporcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7 % dohodnutej kúpnej ceny, ktorá mala paušálne vyjadrovať škodu spôsobenú v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy. S prihliadnutím k formulácii zmluvy má náklady spojené so sprostredkovaním predaja niesť budúci kupujúci. Odporca žiada návrh navrhovateľov zamietnuť alebo zaviazať navrhovateľov v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 2 120,- Eur odporcovi z titulu peňažnej náhrady poskytnutého plnenia.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľov a štatutárnej zástupkyne odporcu ako aj listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18. 05. 2009 vyplýva, že zmluva bola uzatvorená medzi budúcim predávajúcim, t. j. manželmi K. a budúcim kupujúcim, t. j. navrhovateľmi v 1. a 2. rade za účasti vedľajšieho účastníka.. Zmluvné strany sa zaviazali, že v súčinnosti s vedľajším účastníkom Zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu a za podmienok dohodnutých v Zmluve uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I Zmluvy. Bolo dohodnuté, že v prípade ak budúci kupujúci odstúpi od tejto zmluvy, je povinný nahradiť priamo bez vedľajšieho účastníka budúcemu predávajúcemu preukázateľne vynaložené náklady. V zmysle čl. V. Zmluvy budúci kupujúci skladá pri podpise tejto zmluvy k rukám vedľajšieho účastníka zmluvy rezervačný poplatok vo výške 4.149,20 EUR v hotovosti do pokladne. V prípade ak budúci kupujúci nepodpíše kúpnu zmluvu v termíne v súlade s dohodnutými podmienkami, vedľajší účastník je oprávnený predmetný rezervačný poplatok pripísať na svoj účet ako zmluvnú pokutu za nedodržanie podmienok dohodnutých v tejto zmluve. V článku VI. Zmluvy bolo dohodnuté, že platnosť Zmluvy okrem iného zaniká aj odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán alebo vedľajším účastníkom. Zmluvná strana je oprávnená odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu. Pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu alebo odstúpením od Zmluvy budúcim predávajúcim, budúci predávajúci bude povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 7 % z celkovej dohodnutej kúpnej ceny.

Z Príjmového pokladničného dokladu č. 7966213 má súd za preukázané, že navrhovateľka v 2. rade dňa 18. 05. 2009 odovzdala odporcovi sumu 4 149,- Eur ako zálohu na nehnuteľnosť.

Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 20. 08. 2009 vyplýva, že navrhovatelia odstúpili od Zmluvy a vedľajšieho účastníka žiadali o vrátenie sumy rezervačného poplatku vo výške 4 149,20 Eur. Dôvodom odstúpenia je skutočnosť, že na nehnuteľnosti viazne na základe zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku RIII 3585/90- vz-6/91 záložné právo, a tiež skutočnosť, že na dostavbu domu nebolo vydané stavebné povolenie, o čom navrhovatelia neboli pri uzavretí Zmluvy informovaní.

Z Vyrozumenia odporcu zo dňa 03. 09. 2009 vyplýva, že dôvody pre ktoré navrhovatelia odstupujú od zmluvy nie je možné akceptovať. Podľa bodu V. Zmluvy o zmluve budúcej bol rezervačný poplatok pripísaný na účet odporcu.

Zo Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 27. 08. 2007 uzavretej medzi odporcom a manželmi K. vyplýva, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o sprostredkovaní za účelom sprostredkovania predaja nehnuteľností tam uvedených, t. j. nehnuteľností, ktoré sú predmetom Zmluvy (zmluvy o budúcej zmluve). Okrem iného bolo dohodnuté, že manželia K. splnomocnili sprostredkovateľa, t. j. odporcu na konanie potrebné k vysporiadaniu nehnuteľnosti, na uzavretie zmluvy o zmluve budúcej s kupujúcim, na jednanie s

Katastrálnym úradom a na vybratie zálohy na kúpu nehnuteľnosti od kupujúceho vo výške 10 % z celkovej kúpnej ceny.

Z Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 15. 03. 2010 (t. j. po podaní návrhu na začatie konania) vyplýva, že odporca v hotovosti uhradil manželom K. sumu 4 149,- Eur, t. j. rezervačný poplatok na kúpu nehnuteľnosti.

Navrhovatelia v priebehu konania zotrvali na tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania. K veci ďalej uviedli, že odporca zadržiava sumu 4 149,- Eur bez právneho titulu. Nárok odporcu na zaplatenie peňažnej náhrady poskytnutého plnenia odmietajú a majú za to, že odporca tento svoj nárok nijako nepreukázal. Ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, čo je aj tento prípad, sa považujú za neprijateľné zmluvné podmienky a sú neplatné. Okrem uvedeného zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Odstúpenie od zmluvy však nie je porušením povinnosti ale výkonom práva. Preto je ustanovenie Zmluvy, ktoré hovorí o zmluvnej pokute v prípade odstúpenia od zmluvy v rozpore so zákonom a je neplatné a odporca peňažné prostriedky zadržiava bezdôvodne. O bezdôvodné obohatenie odporcu ide aj z dôvodu, že Zmluva nebola vedľajším účastníkom nikdy podpísaná. Tvrdenia odporcu o tom, že peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto konania boli vybrané na účet budúceho predávajúceho a boli mu odovzdané, považujú navrhovatelia vzhľadom na písomné vyrozumenie odporcu za účelovú obranu.

V priebehu konania odporca zmenil svoje skutkové i právne tvrdenia keď uviedol, že s poukazom na obsah sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi odporcom a budúcim predávajúcim dňa 27. 08. 2007, bol odporca budúcim predávajúcim okrem iného splnomocnený na vybratie zálohy na kúpu nehnuteľnosti od kupujúceho vo výške 10 % z celkovej kúpnej ceny. Spomenutou zálohou vo výške 10 % z kúpnej ceny je práve sporný rezervačný poplatok, ktorý hoci bol prevzatý odporcom, bol plnený na účet budúceho predávajúceho a teda odporca nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Tieto finančné prostriedky odporca už uhradil budúcemu predávajúcemu.

Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa si každý z účastníkov môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia č. (účinného ku dňu 03. 09. 2009) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení považuje súd návrh navrhovateľov za dôvodný, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovatelia s manželmi K. uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že v súčinnosti s vedľajším účastníkom zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam. V zmysle zmluvných dojednaní navrhovatelia v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve odovzdali odporcovi rezervačný poplatok vo výške 4 149,20 Eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že navrhovatelia ako budúci kupujúci od zmluvy o budúcej zmluve dňa 20. 08. 2009 odstúpili. Z uvedeného dôvodu je preto pri skúmaní charakteru poskytnutého plnenia podstatný obsah jedine zmluvy o budúcej zmluve. Odporca si v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľov navrhovateľmi zaplatený rezervačný poplatok pripísal v zmysle článku V. Zmluvy na svoj účet ako zmluvnú pokutu, čo výslovne uviedol vo Vyrozumení zo dňa 03. 09. 2009.

Súd má za to a z ustanovenia článku V. Zmluvy jednoznačne vyplýva, že suma 4 129,20 Eur uhradená navrhovateľmi do pokladne odporcu, mala charakter "rezervačného poplatku". Odporca bol pritom len uschovávateľom vyššie uvedených peňažných prostriedkov a tieto boli nárokom budúcich predávajúcich. Hoci bolo dojednané, že v prípade ak budúci kupujúci nepodpíšu kúpnu zmluvu, odporca je oprávnený predmetný rezervačný poplatok pripísať na svoj účet ako zmluvnú pokutu, takéto dojednanie je absolútne neplatným zmluvným dojednaním. Uvedené dojednanie umožňuje vedľajšiemu účastníkovi zmluvy, ponechať si vyššie uvedené peňažné prostriedky ako zmluvnú pokutu za nesplnenie hmotnoprávnej povinnosti budúcich kupujúcich voči budúcim predávajúcim, hoci s budúcimi kupujúcimi, t. j. navrhovateľmi nie je v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu. Takáto dohoda účastníkov zmluvy je právne neprípustná, a teda výkon práva odporcu v zmysle tohto absolútne neplatného dojednania nepožíva právnu ochranu. Odporcovi v súvislosti s odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve zo strany navrhovateľov ako budúcich kupujúcich žiadny nárok nevznikol a ak si tieto finančné prostriedky ponechal, urobil tak bez právneho dôvodu.

Pre úplnosť súd k počiatočnému tvrdeniu odporcu, že si rezervačný poplatok ponechal v zmysle článku V. zmluvy o budúcej zmluve ako zmluvnú pokutu v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľov dodáva, že v zmysle článku V. Zmluvy bol oprávnený pripísať si rezervačný poplatok na

svoj účet ako zmluvnú pokutu len v tom prípade, že budúci kupujúci nepodpíše kúpnu zmluvu tak ako bolo dohodnuté, t. j. ako sankciu za nedodržanie podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Pripísanie rezervačného poplatku ako zmluvnej pokuty na účet odporcu bolo preto v zmysle zmluvy možné na úplne inom skutkovom základe ako tom, ku ktorému skutočne došlo, t. j. pre prípad odstúpenia od zmluvy budúcim kupujúcim. Inštitút zmluvnej pokuty je právnym nástrojom slúžiacim k zabezpečeniu záväzkov a možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti ale výkonom práva, ktoré bolo v tomto prípade dohodnuté v priamo v zmluve. Výkon práva účastníka zmluvného vzťahu nemôže byť v žiadnom prípade sankcionovaný zmluvnou pokutou, a tak ako je uvedené vyššie, už vôbec nie v prospech tretej osoby, ktorá nie je účastníkom tohto hmotnoprávneho vzťahu.

Odporca v priebehu konania účelovo zmenil obranu tak, že prijatá suma bola zálohou na kúpnu cenu, ktorú on odovzdal predávajúcemu v zmysle inej zmluvy, a to zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi ním a predávajúcim, z ktorého dôvodu nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Hoci súd považuje obranu odporcu za zmätočnú a účelovú, keď v priebehu konania menil nielen právnu ale aj skutkovú argumentáciu, je potrebné uviesť, že pre právny nárok navrhovateľov je obsah sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi odporcom a budúcimi predávajúcimi (manželia K.) právne irelevantný. Menovaná zmluva nie je pre skúmanie nároku navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu vecne ani právne podstatná a vzájomné záväzky a dojednania účastníkov zmluvy o sprostredkovaní sú vo vzťahu k navrhovateľom, ktorých nijako nezaväzujú, právne bez významu. Pre posúdenie opodstatnenosti tejto obrany odporcu a dôvodnosti postupu odporcu pri odovzdaní prijatej sumy budúcemu predávajúcemu je rozhodný obsah zmluvy o budúcej zmluve. Tvrdenie odporcu, že peniaze odovzdal budúcemu predávajúcemu na základe sprostredkovateľskej zmluvy je teda právne nedôvodné. Odporca nemal do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy od účastníkov (t.j. od budúceho kupujúceho a predávajúceho) súhlasné oprávnenie vydať prijatú sumu budúcemu predávajúcemu pred uzavretím kúpnej zmluvy. Pokiaľ takto konal nemá to oporu zmluvných dojednaniach podľa zmluvy o budúcej zmluve, a preto postup odporcu nepožíva právnu ochranu a nezbavuje ho zodpovednosti vydať navrhovateľom bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti nie je bez významu ani skutočnosť, že odporca peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto konania odovzdal manželom K. až po začatí tohto konania dňa 15. 03. 2010, čo je viac ako pol roka potom, čo navrhovateľom oznámil, že peňažné prostriedky pripísal na vlastný účet.

Bez významu sú aj tvrdenia odporcu o tom, že v súvislosti so Zmluvou navrhovateľom poskytol čiastočné plnenie tým, že zabezpečil doklady potrebné k uzavretiu Zmluvy a bol sprostredkovateľom komunikácie medzi účastníkmi Zmluvy. Odporca súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že okrem predmetnej Zmluvy vstúpil s navrhovateľmi do akéhokoľvek iného právneho vzťahu, z ktorého by mu voči navrhovateľom vyplýval nárok na úhradu za jeho sprostredkovateľskú činnosť. Ak takýto nárok odporcovi vznikol tak jedine voči budúcemu predávajúcemu, s ktorým mal takúto zmluvu uzatvorenú (viď Sprostredkovateľská zmluva zo dňa 27. 08. 2007), pričom zo zmluvy o budúcej zmluve mu takýto nárok voči navrhovateľom nevyplýva.

Ak si odporca po odstúpení navrhovateľov od zmluvy o budúcej zmluve finančné prostriedky v sume 4 149,- Eur predstavujúce rezervačný poplatok ponechal, urobil tak bez opory v zákone ako aj bez opory v zmluvných dojednaniach. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje ex tunc (od počiatku) a účastníci sú si povinní vydať prijaté plnenia. Odporca bol ohľadne prijatia sumy 4 129,- Eur len v pozícii uschovávateľa (rezervačného poplatku) a po odstúpení budúceho kupujúceho od zmluvy (v dôsledku čoho zmluva zanikla) bol povinný vydať (teda vrátiť) prijaté plnenie. Ak takto nekonal, získal na úkor budúceho kupujúceho bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je povinný navrhovateľom vydať. V zmysle platnej právnej úpravy inštitútu bezdôvodného obohatenia je odporca povinný vydať navrhovateľom všetko o čo sa na ich úkor obohatil, t. j. sumu 4 149,- Eur.

S poukazom na vyššie uvedené právne závery súdu, keď navrhovatelia preukázali dôvodnosť svojho návrhu, súd návrhu v časti istiny v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 4 149,- Eur.

Odporca do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil, preto sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. S poukazom na uvedené má navrhovateľ popri nároku na zaplatenie istiny nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % istiny ročne od 03. 09. 2009 až do zaplatenia. Súd sa stotožnil s návrhom navrhovateľov a za prvý deň omeškania určil deň, kedy odporca vyrozumel navrhovateľov o tom, že dlžná suma 4 149,- Eur bola pripísaná na jeho účet. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd vyhovel návrhu navrhovateľov v celom rozsahu aj v časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a navrhovateľom, ktorí mali v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne navrhovateľov JUDr. Moniky Tholtovej, advokátky, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. pozostávajú zo:

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 151,05 Eur (bez 19 % DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 4 149,- Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 20. 10. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 10. 12. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 37,76 Eur (bez 19 % DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 4 149,- Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní zo dňa 01. 12. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),

3/ Režijný paušál - 3 x 7,21 Eur, t. j. 21,63 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 339,86 Eur + režijný paušál 21,63 Eur, spolu 361,49 Eur.

b/ Uhradený súdny poplatok - 248,50 Eur.

Trovy konania spolu, t. j. trovy právneho zastúpenia 361,49 Eur + uhradený súdny poplatok 248,50 Eur, spolu 609,99 Eur.

Súd priznal navrhovateľom trovy právneho zastúpenia tak, ako boli jeho právnym zástupcom vyčíslené, nakoľko boli vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou správne a primerane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.