Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/111/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: SWAM spol s r.o., Vozárova 1, Košice, IČO: 17 147 158 zast. JUDr. Igor Raáb, advokát, Kuzmányho 57, Košice proti odporcovi: Renault Slovensko, spol. s r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 736 003 zast. Mgr. Přemysl Marek, advokát, PETERKA & PARTNERS, v.o.s. advokátska kancelária, o.z., Kapitulská 18/A, Bratislava o určenie neplatnosti výpovede koncesionárskej zmluvy takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 463,52 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.7.2005 žiadal navrhovateľ, súd určil, že výpoveď koncesionárskej zmluvy zo dňa 2.1.2003 danej navrhovateľovi odporcom dňa 16.6.2003, č. je neplatná.

Návrhom zo dňa 30.4.2008 navrhovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že bude znieť: Výpoveď Koncesionárskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.1.2003 daná žalovaným dňa 16.6.2003je neplatná. Súd pripustil zmenu petitu uznesením zo dňa 21.5.2008.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, koncesionárska zmluva Renault zo dňa 2.1.2003, dodatok č. 1/2004 zo dňa 30.6.2004, ročný dodatok ku koncesionárskej zmluve - osobitné podmienky pre rok 2005 s prílohami, výpoveď zo dňa 16.6.2003, žiadosť o uzatvorenie koncesionársky zmluvy zo dňa 1.6.2004, odpoveď zo dňa 18.8.2004, príloha, žiadosť o uzatvorenie koncesionárskych zmlúv zo dňa 6.6.2005 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Z koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 súd zistil, že odporca ako dovozca uzatvoril s navrhovateľom ako koncesionárom zmluvu, ktorej predmetom bol odbyt zmluvného tovaru odoberaného od dovozcu prostredníctvom koncesionára, starostlivosť o všetkých zákazníkov Renault a zachovanie dobrého mena značky Renault v zmluvnej oblasti koncesionára.

Z výpovede zo dňa 16.6.2003 súd zistil, že odporca vypovedal koncesionársku zmluvu bez uvedenia dôvodu v zmysle ust. čl. 15.1.1 koncesionárskej zmluvy ku dňu 30.6.2003 s tým, že výpovedná doba je 24 mesačná a uplynie dňa 30.6.2005.

Zo žiadosti o uzatvorenie koncesionársky zmluvy zo dňa 1.6.2004 súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o uzatvorenie koncesionárskych zmlúv.

Z dodatku č. 1/2004 zo dňa 30.6.2004 súd zistil, že sporové strany uzatvorili dodatok ku koncesionárskej zmluve, ktorého predmetom bolo prispôsobiť zmluvu ustanoveniam nariadenia Európskej komisie č. 1400/2002. počas zostávajúcej doby platnosti zmluvy do 30.6.2005.

Z odpovede zo dňa 18.8.2004 súd zistil, že odporca odmietol s navrhovateľom uzatvoriť nové koncesionárske zmluvy z dôvodu, že vypovedal koncesionársku zmluvu dňa 16.6.2003 a oznámil mu, že už vybral koncesionára na predaj nových vozidiel odo dňa skončenia jeho koncesionárskej zmluvy.

Z ročného dodatku ku koncesionárskej zmluve - osobitné podmienky pre rok 2005 zo dňa 3.1.2005 s prílohami súd zistil, že sporové strany prijali dodatok, ktorého predmetom boli o.i. špecifikácie ročných cieľov predaja nových vozidiel a náhradných dielov na rok 2005.

Zo žiadosti o uzatvorenie koncesionárskych zmlúv zo dňa 6.6.2005 súd zistil, že navrhovateľ opätovne požiadal odporcu o uzatvorenie nových koncesionárskych zmlúv na predaj nových vozidiel, zabezpečenie služieb v oblasti opráv a údržby a na predaj značkových náhradných dielov.

Podľa ust. čl. 3 ods. 4 Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch v sektore motorových vozidiel výnimka sa uplatňuje pod podmienkou, že vertikálna dohoda uzavretá s distributérom alebo opravovňou ustanovuje, že dodávateľ ktorý chce dohodu vypovedať, musí podať výpoveď písomne a musí v nej podrobne , objektívne a transparentne uviesť dôvody výpovede, aby sa dodávateľovi zabránilo ukončiť vertikálnu dohodu s distributérom alebo opravovňou pre postupy, ktoré sa, podľa tohto nariadenia, nemôžu obmedzovať.

Podľa ust. čl. 3 ods. 4 Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch v sektore motorových vozidiel zákaz ustanovený v článku 81 ods. 1 sa nevzťahuje na dohody, ktoré existovali v deň pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska a ktoré na základe pristúpenia spadajú do pôsobnosti článku 81, ods 1 , ak sú do šiestich mesiacov odo dňa pristúpenia zmenené a doplnené tak, že spĺňajú podmienky ustanovené v tomto nariadení.

Podľa ust. čl. 12 posledná veta Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch

v sektore motorových vozidiel toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Podľa ust. čl. 15.1 Koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 táto zmluva nadobúda účinnosť dňom 1.10.2002 na dobu neurčitú.

Podľa ust. čl. 15.1.1 Koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 zmluva môže byť vypovedaná doporučeným listom zmluvnými stranami s výpovednou lehotou 24 mesiacov, vždy ku poslednému dňu v mesiaci. Pre včasnosť podania výpovede je rozhodný dátum jej podania.

Podľa ust. čl. 15.2 Koncesionárskej zmluvy Renault zo dňa 2.1.2003 zmluva vrátane všetkých jej platných príloh je účinná počas celej výpovednej doby až do jej uplynutia.

Podľa ust. preambuly dodatku č. 1/2004 ku koncesionárskej zmluve zo dňa 2.1.2003 dňa 2.1.2003 uzatvorili zmluvné strany Koncesionársku zmluvu Renault. Dňa 16.6.2003 bola Zmluva odporcom ako dovozcom vypovedaná v súlade s článkom 15.1.1. Zmluvy a to ku dňu 30.6.2003. Výpovedná lehota je 24 mesačná a uplynie dňa 30.6.2005....

Nariadenie Európskej komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 zmluvy o európskej únii na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel nadobudlo na Slovensku účinnosť dňom jeho vstupu do Európskej únie, t.j. dňa 1.5.2004. Na úpravu zmlúv o distribúcii motorových vozidiel platných ku dňu 1.5.2004 je určené prechodné obdobie.

V dôsledku uvedených skutočností má Dodatok za cieľ prispôsobiť Zmluvu ustanoveniam nového nariadenia tak, aby bola počas zostávajúcej doby jej platnosti ( t.j. do 30.6.2005 ) v súlade s novými pravidlami súťažného práva.

Podľa ust. , ods. 2 ústavný zákon slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa ust. , ods. 2 účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa ust. 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. , ods.1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. , ods.1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil po konsolidácii argumentácie skutočnosťou, že výpoveď odporcu zo dňa 16.6.2003 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s ust. čl. 3, ods. 4 Nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 o uplatňovaní článku 81, ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd o zosúladených postupoch v sektore motorových vozidiel ( ďalej len Nariadenia ) nakoľko podľa jeho názoru odporca bol povinný v zmysle citovaného ustanovenia Nariadenia vo

výpovedi podrobne, objektívne a transparentne uviesť dôvody výpovede. Právnu záväznosť nariadenia na vzťah sporových strán odôvodnil aplikáciou ustanovenia čl. 7, ods. 2 Ústavného podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Na základe uvedeného mal za to, že aj keď odporca dal navrhovateľovi výpoveď dňa 16.6.2003 v zmysle ustanovení koncesionárskej zmluvy a v tom čase platnej právnej úpravy na území SR mal povinnosť v zmysle ust. čl. 7, ods. 2 Ústavného zákona svoju výpoveď riadne odôvodniť a podrobne, objektívne a transparentne v nej uviesť dôvody výpovede aby sa voči nim mohol navrhovateľ brániť. Ako podporný dôvod určenia neplatnosti výpovede uviedol aj skutočnosť, že odporca s ním uzatvoril ročný dodatok ku koncesionárskej zmluve - osobitné podmienky pre rok 2005 zo dňa 3.1.2005 s prílohami ktorého predmetom boli o.i. špecifikácie ročných cieľov predaja nových vozidiel a náhradných dielov na rok 2005. Týmto konaním odporcu, keďže stanovil navrhovateľovi ciele predaja nových motorových vozidiel a náhradných dielov na celý rok 2005 a nie do doby ukončenia platnosti koncesionárskej zmluvy 30.6.2005 mal za to, že odporca svojim konkludentným konaním spôsobil automatickú prolongáciu koncesionárskej zmluvy do 31.12.2005 a z toho dôvodu neplatnosť výpovede.

Odporca v konaní uviedol, že podľa jeho názoru výpoveď zo dňa 16.6.2003 bola daná navrhovateľovi v súlade s ustanoveniami koncesionárskej zmluvy a v tom čase platnou právnou úpravou. Namietol nedôvodnosť uplatnenia nepravej retroaktivity Nariadenia nakoľko žiadne z jeho ustanovení Nariadenia nepravú retroaktivitu neodôvodňovalo a ani neodôvodňuje. Ďalej namietol dôvodnosť navrhovateľom namietanej absolútnej neplatnosti výpovede nakoľko Nariadenie oprávňuje len subjektom vertikálnych dohôd uplatniť si tzv. Blokovú výnimku v zmysle ust. čl. 81, ods. 3 Zmluvy avšak v prípade ak by aj strany vertikálnej dohody úmyselne alebo z nedbanlivosti konali v rozpore s Nariadením nemalo by to za následok absolútnu neplatnosť dohody ale len nemožnosť aplikácie Blokovej výnimky. Nakoniec uviedol, že výklad navrhovateľa je v priamom rozpore s ustanoveniami konsolidovaného znenia Nariadenia nakoľko toto v ust. čl. 10, ods. 2 stanovilo subjektom na

území SR harmonizačnú lehotu od vstupu SR do EÚ po dobu 6 mesiacov na zosúladenie existujúcich dohôd s nariadením.

Predmetom konania bolo určenie momentu právnej záväznosti Nariadenia na území SR a následky prípadného nezosúladenia existujúcej dohody s ustanoveniami Nariadenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že navrhovateľ v konaní ako listinný dôkaz predložil nekonsolidované znenie Nariadenia a súd si na základe argumentácie odporcu zaobstaral jeho konsolidovanú verziu, ktorá obsahuje aj konsolidované znenie čl 10. V oboch vyhotoveniach Nariadenia je však v čl. 12 posledná veta ustanovenie o tom, že toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Z konsolidovaného znenia však preukázateľne vyplýva, že Nariadenie v znení predloženom navrhovateľom bolo právne záväzné od 1.10.2002 len pre tzv. "staré" členské štáty Európskej únie nakoľko práve z konsolidovaného znenia Nariadenia priamo vyplýva, že pre štáty, ktoré sa stali členmi Európskej únie dňom 1.5.2004 ( je v ňom výslovne uvedené vrátane Slovenska ) sa Nariadenie stáva priamo záväzným dňom 1.5.2004 pričom práve pri novopristupujúcich členoch Európska komisia stanovila 6 mesačnú harmonizačnú lehotu na dohody, ktoré existovali v deň pristúpenia. Pri existujúcich dohodách pred dňom vstupu Slovenska do EÚ Európska komisia priamo určila, že až po uplynutí harmonizačnej lehoty dňom 31.10.2004 sa na dohody nezosúladené s Nariadením nebude vzťahovať bloková výnimka čl. 81, ods. 3 Zmluvy. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že Európska komisia pri vstupe Slovenska do EÚ priamo predpokladala existenciu dohôd nezosúladených s Nariadením a dokonca týmto neodňala citovanú blokovú výnimku a poskytla im 6 mesačnú lehotu od vstupu krajiny do EÚ a až po uplynutí tejto harmonizačnej lehoty a prípadnom nezosúladení konkrétnej dohody s ustanoveniami Nariadenia im dňom 30.10.2004 odňala blokovú výnimku.

Na základe uvedeného súd skonštatoval, že v žiadnom prípade nemohlo nezosúladenie dohody medzi sporovými stranami pri jej uzatváraní dňa 2.1.2003 spôsobiť absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ust. . Právna úprava platná v tom čase umožňovala zmluvným stranám uzatvoriť dohodu, ktorá oprávňovala dovozcu dať koncesionárovi výpoveď bez uvedenia dôvodu, čo

odporca spravil. Sám navrhovateľ vo svojich vyjadreniach v konaní viackrát uviedol, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď v zmysle slovenskej právnej úpravy a v súlade s ustanoveniami dohody.

Navrhovateľ v konaní argumentoval nepravou retroaktivitou Nariadenia na základe ktorej sa vznik ( zmena, zánik ) právneho vzťahu posudzuje podľa právneho predpisu účinného v čase, keď došlo k právnej skutočnosti zakladajúcej právny vzťah, ale samotné práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu sa posudzujú podľa nového právneho predpisu. Súd sa v prípade nepravej retroaktivity a jej aplikácie na Nariadenie stotožnil s námietkou odporcu a konštatoval, že nepravú retroaktivitu a jej prípadné právne následky na existujúce právne vzťahy umožňuje len konkrétne ustanovenie európskeho aktu. Navrhovateľ v konaní v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ktoré ustanovenie Nariadenia zakladá nepravú retroaktivitu.

Navrhovateľ ďalej v konaní argumentoval faktom, že sám odporca si uvedomil rozpor existujúcej Koncesionárskej zmluvy s ustanoveniami Nariadenia a dodatkom č. 1 zharmonizoval ustanovenia Zmluvy s Nariadením.

Súd skonštatoval, že výpoveďou zo dňa 16.6.2003 sa de facto Koncesionárska zmluva zmenila so zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú na zmluvu na dobu určitú do 30.6.2005 nakoľko všetky ostatné práva a povinnosti zmluvných strán ostali zachované a právne vymáhateľné. S ohľadom na tento fakt a skutočnosť, že Európska komisia stanovila harmonizačnú lehotu Nariadenia pre Slovensko do 31.10.2004 a táto preukázateľne skončila pred uplynutím výpovednej doby Koncesionárskej zmluvy bol odporca v prípade ak chcel využívať blokovú výnimku vyplývajúcu z ust. čl. 81, ods. 3 Zmluvy o Európskej únii povinný zosúladiť ustanovenia Koncesionárskej dohody s Nariadením na dobu od 31.10.2004 do 30.6.2005 čo aj dodatkom č. 1/2004 zo dňa 30.6.2004 na základe konsenzu s navrhovateľom urobil. K nezosúladeniu Koncesionárskej zmluvy s Nariadením došlo len v časti výpovede avšak podľa názoru súdu by sa rozpor Zmluvy s Nariadením bol prejavil len v prípade, ak by dal odporca navrhovateľovi výpoveď po 30.10.2004 k čomu preukázateľne neprišlo.

Navrhovateľ ďalej v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že rozpor výpovede Koncesionárskej zmluvy zo dňa 16.6.2003 s ustanoveniami Nariadenia by spôsobil absolútnu neplatnosť výpovede v zmysle ust. . Vzhľadom na to, že Nariadenie upravuje len práva a povinnosti strán dohody, ktoré majú za následok možnosť uplatnenia blokovej výnimky na dohodu a využitie jej výhod má súd za to, že konanie v rozpore s ustanoveniami Nariadenia by spôsobilo, len nezákonnosť využívania výhod blokovej výnimky a prípadný sankčný nárok európskych inštitúcií alebo regresný nárok prípadného poškodeného voči odporcovi vyplývajúci z nezákonného využitia blokovej výnimky avšak v žiadnom prípade by nespôsobil absolútnu neplatnosť výpovede.

Ďalším argumentom navrhovateľa v konaní bolo prijatie ročného dodatku ku Koncesionárskej zmluve, v ktorom odporca v prílohe stanovil navrhovateľovi ciele predaja nových vozidiel a náhradných dielov na celý rok 2005. Na základe skutočnosti, že Koncesionárska zmluva ako právny inštitút nie je upravená v slovenskom právnom poriadku a obsahom najviac zodpovedá zmluve o obchodnom zastúpení a výhradnom obchodnom zastúpení aplikoval ust. , ktoré hovorí, že záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Ak sa po uplynutí tohto času zmluvné strany naďalej zmluvou spravujú, predpokladá sa, že platnosť zmluvy sa predĺžila bez obmedzenia.

Je pravdou, že odporca uzatvoril s navrhovateľom ročný dodatok, kde mu stanovil ciele predaja na celý rok 2005 avšak druhým a základným predpokladom prolongácie platnosti zmluvy po uplynutí doby je preukázaný fakt, že sa obe zmluvné strany zmluvou naďalej spravujú. Sám navrhovateľ v konaní predložil list odporcu zo dňa 23.5.2005, v ktorom mu odporca pripomenul ukončenie Koncesionárskej zmluvy ku dňu 30.6.2005, čím jednoznačne deklaroval svoju vôľu ukončiť zmluvný vzťah v určenej dobe a navrhovateľ v konaní nepreukázal konanie odporcu po 30.6.2005 preukazujúce správanie sa odporcu ustanoveniami zmluvy. Odporca navyše v konaní uviedol, že ročný dodatok na rok 2005 mal paušalizované znenie pre všetkých regionálnych koncesionárov na území SR pričom práve navrhovateľ mal a musel vedieť, že v jeho prípade mu odporca stanovuje ciele predaja len na adekvátne obdobie do

ukončenia platnosti Koncesionárskej zmluvy a jeho tvrdenie, že mu odporca napriek danej výpovedi určil ciele do konca roka považuje za účelové v snahe akýmkoľvek spôsobom docieliť neplatnosť výpovede.

Odporca na tento argument navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nesprávne posúdil Koncesionársku zmluvu ako zmluvu o obchodnom zastúpení a vôľou sporových strán pri

uzatvorení Koncesionárskej zmluvy bolo uzatvoriť zmluvu ako zmluvu inominátnu v zmysle príslušných ustanovení . Súd je toho názoru, že ak by vôľou zmluvných strán bolo uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení, tak by ju tak nazvali alebo prinajmenšom by v záhlaví zmluvy uviedli príslušné ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení ako je v obchodnej praxi ( a pri zmluvách tejto dôležitosti ) bežnou praxou.

Navrhovateľ v priebehu konania nevedel presne vyšpecifikovať svoju argumentáciu v časti či podľa jeho názoru prišlo konaním odporcu k absolútnej neplatnosti výpovede od jej podania dňa 16.6.2003 alebo vstupom SR do EÚ dňa 1.5.2004. V prípade jeho výkladu viazanosti SR Nariadením dňom jeho pôvodnej účinnosti pre "staré" členské štáty EÚ 1.10.2002 by upravenie výpovede v Koncesionárskej zmluve vo forme, že nie je potrebné túto odôvodňovať malo v zmysle navrhovateľovho výkladu absolútnej neplatnosti za následok skôr absolútnu neplatnosť Koncesionárskej zmluvy ako takej nie neplatnosť výpovede. V prípade ak by súd zobral do úvahy argumentáciu navrhovateľa, že dňom vstupu SR do EÚ vznikla odporcovi povinnosť odôvodniť výpoveď danú skôr, tak názor súdu je, že žiadny právny akt ( ani európskej inštitúcie ) nemôže dodatočne zmeniť podmienky pre platnosť úkon, ktorý bol urobený skôr ako nastala záväznosť aktu.

Na základe faktu, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď dňa 16.6.2003, t.j. preukázateľne pred vstupom SR do EÚ dňom 1.5.2004 a preukázateľne pred uplynutím harmonizačnej lehoty dňa 30.10.2004 súd vyhodnotil výpoveď ako platnú, z toho dôvodu platnosť Koncesionárskej zmluvy bola zákonne ukončená dňom 30.6.2005 a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ust. , ods. 1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. , ods.5 trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Odporca si v konaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia:

Trovy právneho zastúpenia:

1 úkon - prevzatie a príprava - á 38,31 EUR

1 úkon - vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia - á 19,15 EUR

1 úkon - vyjadrenie k návrhu vo veci samej 21.9.2005 - á 38,31 EUR

1 úkon - pojednávanie 21.6.2007 ? nemeritórne pojednávanie - á 11,38 EUR

1 úkon - vyjadrenie k návrhu vo veci samej 30.4.2008 - á 48,63 EUR

1 úkon - pojednávanie 15.5.2008 ? nemeritórne pojednávanie - á 12,16 EUR

1 úkon - pojednávanie 11.5.2010 - á 55,49 EUR

1 úkon - pojednávanie 13.7.2010 - á 55,49 EUR

1 úkon - pojednávanie 23.11.2010 - á 55,49 EUR

spolu ...334,41 EUR

DPH ......63,54 EUR

3x režijný paušál 4,98 EUR

1x režijný paušál 5,91 EUR

2x režijný paušál 6,31 EUR

3x režijný paušál 7,21 EUR

spolu ...55,10 EUR

DPH ....10,47 EUR

celkom 463,52 EUR

Celková výška trov právneho zastúpenia bola súdom priznaná odporcovi vo výške 463,52 EUR.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým,, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.