Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-251-2003.pdf
PDF · 156.38 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3C/251/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. č. XX,. P., právne zastúpeného JUDr. A. P., advokátkou so sídlom kancelárie H. č. XXX,. P., proti odporcovi: A. - S. P., a.s., IČO: XXXXXXXX. so sídlom D. R. č. X,. B., v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 203.843,49 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.966,54 eur od 23.08.2003 až do zaplatenia, a s 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12,07 eur od 18.03.2005 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
O trovách konania v časti nároku na priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a ich mimoriadneho zvýšenia, ako aj v časti účelne vynaložených nákladov spojených s liečením súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy Slovenskej republiky vo výške 68,91 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16.429,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.11.2003 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 240.000,-Sk s 13 % úrokom z omeškania od 01.08.2003 až do zaplatenia a sumu 2.281.250,-Sk s 13 % úrokom od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 22.08.2002 v obci L. O. na ceste I/59 utrpel pri ním nezavinenej dopravnej nehode ťažký úraz. Dopravnú nehodu zavinil vodič osobného motorového vozidla zn. Peugeot 205 ev.č. BLK 27-02 Ing. L. L., ktorý vošiel do jazdnej dráhy motocykla zn. Honda evidenčné číslo PO 999AA, ktorý riadil navrhovateľ. V dôsledku úrazu navrhovateľ utrpel rozdrvenie miechy, trieštivú zlomeninu 5. hrudného stavca, kompresívnu zlomeninu tela štvrtého až šiesteho hrudného stavca, zlomeninu oblúkov stavcov, poúrazové krvácanie do hrudníka, otras mozgu s následkom poúrazovej paraplégie, obmedzenia hybnosti chrbtice, nedomykavosti ritných zvieračov, neschopnosti žiť normálnym pohlavným životom a ťažkosti po poranení (bolesti, unikanie moču, psychické strádanie). Podľa lekárskych posudkov, základné bodové ohodnotenie bolestného vo výške 1.227,5 bodov predstavuje pri hodnote 60,-Sk/1 bod sumu 73.650,-Sk, sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 2.900 bodov činí 174.000,-Sk ako maximálny možný mimosúdny limit a do dnešného dňa navrhovateľ požadované plnenie neobdržal. Ťažké zranenia spôsobili, že navrhovateľ sa podrobil komplikovaným liečebným rehabilitačným zákrokom, pri ktorých znáša zvlášť bolestivé stavy, ktoré sa prejavujú dodnes. Je preukázateľné, že v konkrétnom prípade vytrpená bolesť spôsobená poškodením zdravia bola väčšia a závažnejšia ako v ostatných prípadoch takéhoto poškodenia zdravia. Bol nútený podstúpiť náročnú operáciu na hrudnej chrbtici, infúznu a transfúznu liečbu, trpel bolesťami, prežíval mučivé útrapy. Bol v ústavnom ošetrení od úrazu v K. od 01.09.2002 do 22.01.2003 a podrobil sa transplantácii fetálnych nervových buniek v R. - N. od 30.03.2003 do 25.04.2003. Navrhovateľ je mobilný iba na invalidnom mechanickom vozíčku, trpí poúrazovou paraplégiou, stratou motoriky, neovláda základné vylučovacie funkcie, má trvale poškodenú nervovú sústavu, je nesebestačný, výlučne odkázaný na pomoc druhých, je obmedzený, vylúčený v možnosti uplatniť sa pracovne, v osobných záľubách, v kultúrnom vyžití a v športe, ktorý pred úrazom pravidelne vykonával. Navrhovateľ pracoval ako súkromný podnikateľ, realizoval sa pracovne v zahraničí, venoval sa aktívne mototuristike, jachtingu.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3C 251/2003-73 zo dňa 04.06.2004 súd návrhu v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 240.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 23.08.2003 až do zaplatenia a sumy 2.108.250,-Sk vyhovel, v časti úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 240.000,-Sk od. 01.08.2003 do 22.08.2003 súd konanie zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Uznesením č.k. 23Co 386/2004-101 zo dňa 05.04.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2005, Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bolo konanie o zaplatenie 13 % úroku z omeškania zo sumy 240.000,-Sk od 01.08.2003 do 22.08.2003 zastavené, ako aj vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť sumu 2.108.250,-Sk ponechal nedotknutý a v ostatných častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd poukázal na to, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená predmetnou dopravnou nehodou v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému Ing. L. L..
-3-
sp.zn. 3C 251/2003
Z tohto dôvodu odvolací súd poukázal na možnú prekážku litispendencie podľa § 83 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Súčasne poukázal na to, že súd je v občiansko-súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, a preto i pri ustálení zavinenia na vzniku dopravnej nehody v súvislosti, s ktorou si navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnil, mal prvostupňový súd vyčkať na výsledky trestného konania, a až na ich základe ustáliť, či sa na jej vzniku svojím zavineným protiprávnym konaním podieľal i navrhovateľ. Odvolací súd vzhľadom na závažnosť zranení, ktoré navrhovateľ utrpel pri predmetnej dopravnej nehode nesúhlasil s 20-násobným zvýšením základného bodového ohodnotenia a ponechal na zváženie prvostupňovému súdu či ustálené bodové ohodnotenie zodpovedá dokazovaním zistenému skutkovému stavu.
Po vrátení veci odvolacím súdom okresnému súdu na ďalšie konanie podaním zo dňa 17.07.2007 (tunajšiemu súdu doručeným dňa 23.07.2007) v znení úpravy a doplnenia zo dňa 30.03.2010 a zo dňa 06.05.2010 navrhovateľ navrhol zmenu návrhu na začatie konania tak, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.966,54 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.966,54 eur od 23.08.2003 až do zaplatenia, sumu 337.681,74 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 337.681,74 eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, sumu 16.430,99 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.430,99 eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a trovy konania spolu s trovami právneho zastúpenia s 13 % úrokom z omeškania ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Uznesením č.k. 3C 251/2003-178 zo dňa 07.05.2010 tunajší súd zmenu návrhu na začatie konania vo vyššie uvedenom znení pripustil.
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2005 sa navrhovateľ súčasne domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 503.880,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % od 18.03.2005 až do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. V návrhu poukázal na to, že dňa 22.08.2002 v obci L. O. na ceste I/59 utrpel pri ním nezavinenej dopravnej nehode ťažký úraz. Dopravnú nehodu zavinil vodič osobného motorového vozidla zn. Peugeot 205 ev.č. BLK 27-02 Ing. L. L., ktorý vošiel do jazdnej dráhy motocykla zn. Honda evidenčné číslo PO 999AA, ktorý riadil navrhovateľ. Ďalej poukázal na to, že dňa 03.03.2005 si uplatnil u odporcu nároky na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto dopravnou nehodou v celkovej výške 503.880,-Sk. Predmetná vec bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 129/2005.
Vzhľadom k tomu, že vec vedená pod sp.zn. 3C 251/2003 a 3C 129/2005 spolu vecne súviseli, súd ich uznesením č.k. 3C 251/2003-172 zo dňa 20.04.2010 spojil na spoločné konanie.
Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom návrhu v znení jeho neskorších zmien a doplnení.
Odporca na pojednávaniach po vrátení veci odvolacím súdom vzniesol námietku premlčania ohľadne časti nároku bolestného spojeného s operáciami navrhovateľa vykonanými v apríli roku 2003, t.j. v časti, v ktorej navrhovateľ podal návrh na pripustenie zmeny návrhu (rozšírenie žaloby). Poukázal na to, že návrh na pripustenie zmeny návrhu podal navrhovateľ na súd až dňa 23.07.2007, a preto navrhovateľovi uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Odporca súčasne vzniesol námietku premlčania ohľadne náhrady hotových výdavkov spojených s liečením navrhovateľa, ktoré navrhovateľ vynaložil do 06.05.2003. Odporca ďalej poukázal na to, že nárok navrhovateľa na náhradu nákladov spojených s operáciou navrhovateľa v Novosibirsku nie je dôvodný aj z toho dôvodu, že navrhovateľovi tento liečebný
-4-
sp.zn. 3C 251/2003
postup nebol schválený zdravotnou poisťovňou navrhovateľa a táto navrhovateľovi odmietla refundovať predmetné náklady. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil v rámci nákladov spojených s liečením aj nárok na úhradu cestovných nákladov a úhradu rehabilitačných pomôcok, odporca súčasne navrhol, aby súd vykonal dopyt na príslušné orgány, či navrhovateľovi nebol priznaný príspevok na dopravu a na nákup rehabilitačných pomôcok. Odporca taktiež navrhol, aby súd vykonal dôkaz znaleckým posudkom znalca z odboru cestná doprava za účelom zodpovedania otázky, či sa navrhovateľ v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou 60 km/hod, mohol vyhnúť stretu s motorovým vozidlom škodcu, Ing. L. L.. Súčasne namietal správnosť záverov lekárskych posudkov MUDr. O. zo dňa 20.11.2002, a to konkrétne, že niektoré položky sú v predmetnom znaleckom posudku ohodnotené 2-krát. Súčasne poukázal na dobu, ktorá uplynula od vyhotovenia predmetných lekárskych posudkov, ktoré boli vyhotovené ešte pred operáciou, ktorej sa navrhovateľ podrobil v N., a preto navrhol, aby súd za účelom komplexného posúdenia zranení a zdravotného stavu navrhovateľa a s tým súvisiaceho bodového ohodnotenia jeho zranení a sťaženia spoločenského uplatnenia vykonal dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia. Súčasne navrhol, aby súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia za účelom zistenia, aký vplyv mala skutočnosť, že navrhovateľ sa pohyboval rýchlosťou cca 66 km/h na rozsah jeho zranení pri dopravnej nehode.
Okrem výsluchu účastníkov konania, svedkov a znalca Ing. M. B., súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to okrem iného s lekárskymi posudkami o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.11.2002 vypracovanými MUDr. O., doplnkom č. 2 k znaleckému posudku Ing. M. B. č. 67/2002, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 2T/74/2003, pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 22.08.2002 utrpel navrhovateľ ťažký úraz, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 22.08.2002 o 16.45 hod. na ceste č. I/59, smer jazdy R. - B. B., kde Ing. L. L. počas odbočovania na miestnu komunikáciu v smere jazdy vľavo vošiel do jazdnej dráhy motocykla zn. Honda, idúceho v ľavom jazdnom pruhu, ktoré riadil navrhovateľ. V dôsledku úrazu utrpel navrhovateľ viacero mimoriadne ťažkých poškodení zdravia, rozdrvenie miechy, trieštivú zlomeninu 5. hrudného stavca s posunom, kompresívnu zlomeninu tela 4. hrudného stavca, 6. hrudného stavca, zlomeninu oblúkov stavcov 4, 5, 6, 7, poúrazové krvácanie do hrudníka riešené punkciou, otras mozgu ľahkého stupňa s následnou poúrazovou paraplégiou, obmedzením hybnosti chrbtice ľahkého stupňa, čo malo za následok, že navrhovateľ je trvalo odkázaný na používanie invalidného mechanického vozíka, nie je plne sebestačný vo všetkých denných činnostiach, nie je schopný žiť normálnym pohlavným životom. V dôsledku uvedených zranení neudrží moč a stolicu, trpí infektmi močových ciest, kŕčmi v dolných končatinách, nemá funkčné brušné svalstvo, má zdravé iba horné končatiny a hornú časť hrudníka, je odkázaný na pomoc iných osôb.
Zo znaleckého posudku znalca Ing. M. B. z odboru doprava cestná č. 67/2002, mal súd za preukázané, že v čase reakcie vodiča motocykla sa motocykel nachádzal v ľavom jazdnom pruhu v smere svojej jazdy a vozidlo zn. Peugeot bolo motocyklom už predchádzané. S ohľadom na rozhľadové podmienky vyplývajúce z tvaru vozovky, vo vonkajšom spätnom zrkadle zozadu prichádzajúci motocykel zn. Honda, ktorý jazdil v ľavom
-5-
sp.zn. 3C 251/2003
jazdnom pruhu a vozidlá v pravom jazdnom pruhu predchádzal, vodič vozidla zn. Peugeot vidieť musel, pričom vodič motocykla zn. Honda dopravnej nehode zabrániť mohol za podmienok: a) nižšou rýchlosťou jazdy, ak by vodič motocykla v čase reakcie jazdil rýchlosťou 53 km/h (vodič motocykla Honda predchádzal rýchlosťou 66 km/h) a brzdil by plným brzdným spomalením tak, ako v skutočnosti brzdil, pred miestom nárazu do vozidla Peugeot by s motocyklom zastavil, b) skoršou reakciou - vodič motocykla pred sebou pomaly idúcu kolónu vozidiel sa rozhodol obísť po ľavej strane, na vozidlo Peugeot odbočujúce doľava reagoval v čase 1,9 sekundy pred zrážkou, v čase začiatku jeho odbočovania doľava. Skôr reagovať zmenou rýchlosti alebo smeru jazdy nemal dôvod.
Vodič vozidla Peugeot dopravnej nehode zabrániť mohol za podmienok - skôr, ako začal odbočovať doľava na miestnu komunikáciu tesne pred začatím úkonu sa mal presvedčiť, či už nie je predchádzaný vozidlom jazdiacim v ľavom jazdnom pruhu za ním a či pri odbočovaní neohrozí vodičov jazdiacich za ním. Z uvedeného vyplýva, že v čase začiatku odbočovania doľava vozidla Peugeot bolo už vozidlo motocyklom predchádzané a vodič vozidla ho vidieť mohol.
V znaleckom posudku Ing. M. B. č. 67/2002, v doplnku č. 2 k predmetnému znaleckému posudku, ako aj v rámci výsluchu, znalec vylúčil možnosť, že navrhovateľ pri najvyššej povolenej rýchlosti, t.j. rýchlosti 60 km/h mohol zabrániť predmetnej dopravnej nehode či už priestorovým vyhnutím sa motorovému vozidlu Ing. L. L. alebo ubrzdením.
Trestné stíhanie voči obžalovanému Ing. L. L. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bolo právoplatne skončené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2T 74/2003-339 zo dňa 04.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 2To 30/2009-354 zo dňa 18.11.2009, ktorými bol Ing. L. L. právoplatne odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa 22.08.2002 o 16.45 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 205, ev. č. BLK 27-02, vykonával jazdu po ceste I/59 v smere jazdy R. - B. B., kde na križovatke ciest I/59 a miestnej komunikácie v obci L. O., okres R. počas odbočovania na miestnu komunikáciu v smere jazdy vľavo vošiel do jazdnej dráhy motocykla zn. Honda, ev. č. PO 999 AA, idúceho v ľavom jazdnom pruhu, ktorý riadil Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX,. pričom pri náraze motocykla do ľavého predného stĺpika osobného motorového vozidla a
následkom pádu vodiča motocykla došlo k zraneniu motocyklistu, ktorý utrpel zranenie chrbtice a miechy s trvalým ochrnutím dolných končatín.
Keďže odporca z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. neodškodnil navrhovateľa za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v jeho základnom ohodnotení - pričom maximálny možný limit je 240.000,- Sk, navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil súdnou cestou aj tento nárok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedná za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti za zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
-6-
sp.zn. 3C 251/2003
Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a predpisov, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,-Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-Sk.
Podľa § 7 ods. 3 tejto vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i na sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)
Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu
poškodeného. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené na poškodení na zdraví jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Patria sem aj bolesti spôsobené rehabilitačnou starostlivosťou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Toto poškodenie sa prejavuje viditeľným spôsobom, ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo v celkovej strate možnosti voľby povolania, nedostatku osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne v kultúrnej, športovej činnosti a podobne.
Z hľadiska právneho posúdenia nároku na náhradu bolestného vo výške 495.000,-Sk a náhrady hotových výdavkov spojených s liečením navrhovateľa sa súd, vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania ohľadne týchto nárokov, v prvom rade zaoberal otázkou dôvodnosti tejto námietky.
-7-
sp.zn. 3C 251/2003
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek:
a) kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde
b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví.
Pokiaľ sa navrhovateľ potom domáhal náhrady bolestného za operáciu, ktorej sa podrobil dňa 09.04.2003 a 21.04.2003 v N., súd dospel k záveru, že námietka premlčania je v celom rozsahu dôvodná. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu škody spočívajúcej v bolestnom za túto operáciu na súde návrhom na pripustenie zmeny návrhu zo dňa 17.07.2007, ktorý bol súdu doručený dňa 23.07.2007. Pre posúdenie dôvodnosti vnesenej námietky premlčania bolo potom rozhodné, kedy nárok na bolestné vznikol. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že bolesti navrhovateľa pretrvávali aj po operácii (predmetný nárok je podmienený vypracovaním lekárskeho posudku), a že až po vypracovaní lekárskeho posudku mal navrhovateľ možnosť objektívne zistiť výšku bolestného. Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co 509/2006 zo dňa 28.11.2007) za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre posúdenie vzniku nároku na bolestné je potom rozhodné kedy vytrpená bolesť dosiahla takej intenzity, ktorá je podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodniteľná. V súdenej veci podľa názoru sudu bol podstatným okamihom pre vznik tohto nároku čas vykonania operácie, kedy navrhovateľ vytrpel bolesť, vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený už pri vypracovaní lekárskych posudkov MUDr. O. dňa 20.11.2002, ktorý na výsluchu zo dňa 04.05.2004 uviedol, že v prípadoch poškodenia zdravia, ktoré utrpel navrhovateľ možno za ustálený zdravotný stav považovať stav už niekoľko týždňov po úraze a samotná operácia v N. mala už len odstrániť, resp. aspoň čiastočne zlepšiť poškodenie zdravia navrhovateľa. Navrhovateľ potom bezprostredne po vykonaní predmetných operácií mohol požiadať o vyhotovenie lekárskeho posudku
za účelom zistenia bodového ohodnotenia bolestného, nárok na ktoré mu mal vzniknúť v súvislosti s operáciami. Z uvedených dôvodov súd nárok v tejto časti zamietol.
Pokiaľ sa navrhovateľ súčasne domáhal náhrady nákladov spojených s liečením súd s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby súčasne prihliadol na námietku premlčania ohľadne náhrady nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil pred 06.05.2003, nakoľko si navrhovateľ na súde uplatnil predmetné nároky až dňa 06.05.2005. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní, a to na výsluchu zo dňa 29.05.2003, avšak tento čo do dôvodu a výšky nešpecifikoval. Súd ďalej poukazuje na to, že navrhovateľ ohľadne uplatneného nároku v trestnom konaní riadne nepokračoval, keďže podaním zo dňa 03.12.2003 oznámil konajúcemu súdu, že si v trestnom konaní neuplatňuje
-8-
sp.zn. 3C 251/2003
nárok na náhradu škody, nakoľko si ho uplatnil v civilnom konaní, preto súd dospel k záveru, že v danom prípade na plynutie subjektívnej premlčacej doby nemožno aplikovať § 112 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery právnej vedy, podľa ktorých predpokladom spočívania premlčacej doby po dobu trvania konania, a teda spojené s neukončením premlčacej doby je, že oprávnený subjekt riadne pokračuje v začatom konaní. Ak potom veriteľ v začatom konaní na súde alebo inom orgáne (napr. trestnom súde v adhéznom konaní, t.j. v konaní o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania) riadne nepokračuje, skončí premlčacia doba bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené (premlčanie v takýchto prípadoch beží i po dobu konania; pozri Občanský zákonník I, Komentář, Švestka, J. a Spáčil, J. a kol., Nakladatelství C.H. Beck, Praha, 2008). Na doplnenie súd poukazuje aj na to, že Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. 2To 30/2009-354 zo dňa 18.11.2009 vynechal výrok o náhrade škody z dôvodu, že právny zástupca poškodeného oznámil súdu, že nárok na náhradu škody si poškodený uplatnil v občianskom súdnom konaní. Na základe uvedeného súd potom priznal navrhovateľovi nasledovné účelne vynaložené náklady spojené s liečením: nákup lieku Baclofen vo výške 29,70 Sk zo dňa 07.05.2003 (pokladničný doklad na č.l. 28 spisu sp.zn. 3C 129/05), nákup kompresu z gázy 8 vrstiev, 5 cm/ks vo výške 210,-Sk zo dňa 09.05.2003 (pokladničný doklad na č.l. 28 spisu sp.zn. 3C 129/05) nákup lieku Baclofen vo výške 29,70 Sk zo dňa 19.05.2003 (pokladničný doklad na č.l. 29 spisu sp.zn. 3C 129/05) a nákup zdravotníckeho materiálu, a to Ideal - ovínadlo pružné, pletené, Idealtex - elastické obvínadlo, Ideal - ovínadlo pružné, pletené v celkovej výške 94,10 Sk (pokladničný doklad na č.l. 29 spisu sp.zn. 3C 129/05). Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu nákladov spojených s kopírovaním vo výške 116,50 Sk zo dňa 14.05.2003 a vo výške 13,50 Sk zo dňa 15.05.2003 (obidva pokladničné doklady na č.l. 29 spisu sp.zn. 3C 129/05), súd mu náhradu týchto nákladov nepriznal, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by sa jednalo o účelné náklady spojené s jeho liečením. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v celkovej výške 12,07 eur (t.j. 363,50 Sk) a vo zvyšnej časti z vyššie uvedených dôvodov návrh zamietol.
Pri stanovení výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal z lekárskych posudkov MUDr. B. O. zo dňa 20.11.2002. Z týchto mal súd preukázanú výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorých počet bodov určil ošetrujúci lekár navrhovateľa v Národno- rehabilitačnom centre v K., a to bolestné ohodnotil na 613,75 bodu (ako základné) a sťaženie spoločenského uplatnenia na 2900 bodov, pričom za každý bod sa poskytuje náhrada v sume 60,-Sk. MUDr. O. podľa prílohy A., časť I. ods. 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšil bodové ohodnotenie bolestného na dvojnásobok pre potrebu infúznej a transfúznej liečby, náročný operačný zákrok na hrudnej chrbtici, dlhodobú imobilizáciu a celkové strádanie, t.j. na 1.227,50 bodov. Celková výška odškodnenia z titulov obidvoch nárokov u jedného poškodenia na zdraví je maximalizovaná a nesmie presiahnuť sumu 240.000,-Sk. Z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-Sk. Pokiaľ si potom navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu bolestného v maximálne stanovenej výške, t.j. 72.000,-Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 168.000,-Sk postupoval v súlade s predmetnou Vyhláškou, nakoľko výška bolestného (60,-Sk x 1.227,50 bodov = 73.650,-Sk) a sťaženia spoločenského uplatnenia (60,-Sk x 2900 bodov = 174.000,-Sk) prevyšuje uvedené maximálne výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Pokiaľ odporca v konaní sporoval závery lekárskeho posudku MUDr. O., súd s ohľadom na obsah výpovede MUDr. O. zo dňa 04.05.2004, v ktorej sa menovaný podrobne
-9-
sp.zn. 3C 251/2003
so sporovanými skutočnosťami vysporiadal a vysvetlil postup pri vyhotovení predmetných lekárskych posudkoch, nemal pochybnosti o správnosti týchto lekárskych posudkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že po výpovedi MUDr. O., počas ktorej vyčerpávajúco vysvetlil postup pri stanovení predmetného bodového ohodnotenia, sa odporca uspokojil so závermi lekárskeho posudku a na prípadnom znaleckom dokazovaní ohľadne preskúmania bodového ohodnotenia ďalej netrval a ponechal ho na úvahe súdu. Je potrebné uviesť, že v konaní sa následne nevyskytli žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili závery týchto lekárskych posudkov. Pokiaľ odporca ako dôvod, pre ktorý by mal byť vypracovaný znalecký posudok ohľadne bodového ohodnotenia zranení navrhovateľa znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, uviedol, že od vypracovania lekárskych posudkov uplynula dlhá doba, a preto je potrebné skúmať prípadnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia súd poukazuje na to, že lekárske posudky boli vypracované po tom, ako bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený (z čoho okrem iného vychádzal v rámci svojej obrany v konaní aj samotný odporca), pričom v konaní neboli ani len tvrdené žiadne zmeny, ktoré by mali za následok nesprávnosť týchto záverov. V tomto sa návrh odporcu na vykonanie predmetného znaleckého dokazovania, aj s ohľadom na dobu, ktorú mal odporca na navrhnutie vykonania tohto dokazovania, ako aj s ohľadom na protirečivosť stanovísk odporcu, keď na jednej strane tento vychádza z toho, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený pri vypracovaní lekárskych posudkov a na druhej strane by súd mal znalecky skúmať ďalšie skutočnosti, ktoré mali nastať po jeho vypracovaní a mohli by mať vplyv na výšku bodového ohodnotenia (v konaní nikto tieto skutočnosti ani len netvrdil), javí súdu ako účelový.
Vzhľadom na závažnosť zranení navrhovateľa, ako aj jeho zdravotný stav a s tým súvisiace vážne obmedzenia v normálnom živote súd sa stotožnil s návrhom na začatie konania a vo veci aplikoval § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovuje výnimku z vyššie uvedenej zásady týkajúcej sa limitovania maximálnej výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumou 240.000,-Sk, keď súd v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže odškodnenie primerane zvýšiť, a to bez ohľadu na maximalizáciu výšky týchto nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 6 ods. 2 vety prvej a z § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky. Vyhláškou č. 47/1995 Z.z., ktorou bola novelizovaná vyhláška č. 32/1965 Zb. bola zmiernená kvalifikácia prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 7 ods. 3 vyhlášky, keďže pre aplikáciu predmetného ustanovenia sa už nevyžaduje výnimočný charakter prípadu ani mimoriadny zreteľ, nakoľko postačujúci je prípad hodný osobitného zreteľa. Vychádza sa pritom zo základnej zásady poskytnutia spravodlivej náhrady, teda aby sa poškodenému dostalo čo najúplnejšej adekvátnej náhrady. V prípade, že vzťah proporcionality (vzťah primeranosti medzi výškou odškodnenia a spôsobenou škodou) nie je daný aplikáciou § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je daný dôvod na aplikáciu § 7 ods. 3 predmetnej vyhlášky. Súd poukazuje na to, že predpokladom primeraného zvýšenia sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenia poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a pre plnenie jeho životných a spoločenských úloh.
Bolesť má nemateriálnu psychickú zložku, preto súd musel skúmať, či v organizme poškodeného nastali objektívne zistiteľné zmeny vyvolané zranením, a či pri liečení alebo odstraňovaní následkov úrazu vznikli poškodenému bolesti v takej intenzite, že to zakladá
-10-
sp.zn. 3C 251/2003
prípad hodný osobitného zreteľa. Súd skúmal, či poškodený znášal zvlášť mučivé útrapy a či následné operácie boli bolestivé. Vychádzajúc z lekárskeho posudku MUDr. O., ako aj z jeho výpovede mal
súd preukázané, že navrhovateľ, vzhľadom na rozsah a charakter jeho zranení (rozdrvenie miechy, trieštivá zlomenia 5. hrudného stavca s posunom, kompresívna zlomenina tela 6. hrudného stavca, kompresívna zlomenina tela 6. hrudného stavca, zlomenina oblúkov stavcov Th 4., 5., 6., 7., operácia za účelom obnovenia priesvitu miechového kanála), vytrpel veľmi veľké bolesti, ktoré boli kompenzované častým požívaním analgetík. Na základe uvedeného súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ vytrpel v súvislosti s predmetnými zraneniami a ich následným liečením mučivé bolesti, a preto súd mimoriadne zvýšil bolestné na 35-násobok peňažného ekvivalentu základného bodového ohodnotenia, čo pri základnom bodovom ohodnotení 613,75 bodu a hodnote 60,-Sk za 1 bod činí 36.825,-Sk x 35 = 1.288.875,-Sk, po odpočítaní súdom právoplatne priznanej sumy bolestného vo výške 368.250,-Sk a základného bodového ohodnotenia o výške 72.000,-Sk, t.j. výšku 28.169,19 eur (848.625,-Sk).
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote, keďže sa vychádza z toho, že človek ako spoločenský tvor sa uplatňuje v rodine, v práci, vo verejnom živote, v kultúre, v športe. Následky poškodenia zrejme sa prejavujú v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne, že poškodený je z takéhoto spoločenského uplatnenia úplne vylúčený. Pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také náhradné pôžitky, ktoré za priznanú náhradu si poškodený môže reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť, je treba tiež prihliadnuť na to, že prakticky žiadna peňažná náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia. Súd potom pri stanovení výšky mimoriadneho zvýšenia základného bodového ohodnotenia vychádzal z predpokladov, ktoré mal navrhovateľ vo veku, v ktorom došlo k jeho poškodeniu zdravia (navrhovateľ mal v čase nehody 42 rokov), a to pred predmetným úrazom oproti stavu, ktorý nastal po poškodení jeho zdravia, a to tak v osobnom, ako aj profesijnom živote. Je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ pred úrazom podnikal na základe živnostenského oprávnenia, pričom vykonával obchodnú a realitnú činnosť, organizoval rôzne podujatia, mal obchodné aktivity aj v zahraničí, bol spoluzakladateľom motorkárskeho klubu W. H., bol držiteľom preukazu vodcu malého plavidla, okrem iného z pripojených fotografií mal súd preukázané, že odporca viedol aktívny spoločenský, kultúrny a športový spôsob života, bol turista, venoval sa jachtingu. Od predmetného úrazu navrhovateľ nemôže tieto aktivity vykonávať a je odkázaný na starostlivosť od iných ľudí. Navrhovateľ je od 15.05.2003 úplne invalidný z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav mu bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P. č. 03/19839-00003 zo dňa 24.03.2003 priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 4320 hodín ročne, pričom predmetný príspevok poberá doposiaľ. Vzhľadom na imobilitu navrhovateľa mu bol súčasne okrem iných poskytnutý príspevok na úpravu domu. Navrhovateľ v súvislosti s poškodením zdravia musí mať striktný denný režim (vykonáva pravidelné cvičenia, aby nedostával kŕče, čo mu zaberie 4 až 5 hodín denne, má problémy s vylučovaním moču a stolice), ktorý ho popri jestvujúcemu ochrnutiu ešte viac obmedzuje v spôsobe života, ktorý viedol pred tým, ako utrpel predmetné zranenia. Navrhovateľ trpí stratou sexuálnych funkcií, v dôsledku zranení neudrží moč a stolicu, v dôsledku dopravnej nehody, ako aj v súvislosti s diametrálnou zmenou spôsobu života vyhľadáva psychologickú pomoc. Do decembra 2009 navštevoval psychologickú poradňu v P., kde denne navštevoval sedenia u MUDr. P. a MUDr. M.. Od
-11-
sp.zn. 3C 251/2003
decembra 2009 vzhľadom k jeho imobilite pravidelne, keď je na tom psychicky zle, volá na linku dôvery, kde sa pri rozhovore so psychológom snaží zlepšiť svoj psychický stav. V prakticky najproduktívnejšom veku je vylúčený z pracovného, spoločenského a rodinného života, pričom nie je daná možnosť zlepšenia jeho zdravotného stavu, trpí urologickými komplikáciami, trvale berie lieky proti kŕčom, ktoré pri dlhodobom užívaní majú negatívny vplyv na jeho pečeň a obličky. Pokiaľ ide o poškodenie zdravia súd poukazuje na to, že navrhovateľ trpí podľa stupnice najvážnejším stupňom postihnutia citlivosti a pohyblivosti končatín, navrhovateľ má od 9. hrudného stavca nadol úplnú stratu pohyblivosti a citlivosti a teda na vnemy tepelné, dotykové a aj na bolesť trpí najvyšším stupňom postihnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd navrhovateľovi priznal 40-násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 2.900 bodov x 60,-Sk = 174.000,-Sk x 40 = 6.960.000,-Sk, po odpočítaní
súdom právoplatne priznanej sumy bolestného vo výške 1.740.000,-Sk a základného bodového ohodnotenia vo výške 168.000,-Sk, t.j. výšku 167.695,68 eur (5.052.000,-Sk).
Pokiaľ odporca navrhoval, aby súd v súdenej veci aplikoval § 441 Občianskeho zákonníka, súd nevzhliadol dôvody na jeho aplikáciu. V súdenej veci sa jednalo o prípad náhrady škody, kedy došlo k stretu prevádzok dvoch prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorý zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 Občianskeho zákonníka). Pri hodnotení miery účasti prevádzkovateľov na spôsobení celkovej škody, ktorá vznikla pri strete ich vozidiel je potrebné skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli jeho hlavnými príčinami, a to všetky vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody. Nemožno ich posudzovať izolovane. Objektívna miera účasti na vzniknutej škode subsumuje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého z prevádzkovateľov, ak je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Príčinou vzniku škody je tá okolnosť, bez existencie ktorej by k škodovému následku nedošlo; nemusí ísť pritom o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z hlavných príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide. Ak sa jedná o také okolnosti alebo konania, resp. opomenutia, s ktorými nebol škodový následok v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode. Predmetnú dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel navrhovateľ uvedené zranenia, spôsobil Ing. L. L., pričom navrhovateľ už podľa vyššie podrobne rozobratých záverov znaleckého posudku Ing. B. mohol dopravnej nehode zabrániť len v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou okolo 53 km/h. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ porušil dopravné predpisy tým, že sa pohyboval vyššou než povolenou rýchlosťou (60 km/h), t.j. rýchlosťou okolo 66 km/h potom nemohla byť dôvodom, ktorý bol jednou z príčin dopravnej nehody, a teda porušenie tejto povinnosti nezakladá aplikáciu § 441 Občianskeho zákonníka, nakoľko ani pri najvyššej povolenej rýchlosti by navrhovateľ nemohol zabrániť predmetnej dopravnej nehode, či už priestorovým alebo časovým vyhnutím sa motorovému vozidlu Ing. L. L..
Pokiaľ odporca navrhoval vykonať znalecké skúmanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia za účelom zistenia, aký vplyv na rozsah zranení mohla mať skutočnosť, že navrhovateľ sa pohyboval rýchlosťou 66 km/h oproti stavu, keď by sa pohyboval povolenou rýchlosťou 60 km/h súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že rozdiel v nárazovej rýchlosti v uvedených prípadoch predstavuje 7 km/h Z pripojeného trestného spisu vyplýva, že konečná poloha poškodeného, t.j. navrhovateľa nebola policajným orgánom zadokumentovaná, nakoľko navrhovateľ bol už odvezený na ošetrenie, a jeho konečná poloha po nehode podľa výpovedí
-12-
sp.zn. 3C 251/2003
svedkov F. S. a Ing. L. L. sa odlišuje. Súd za účelom ustálenia priebehového deja vypočul svedka Ing. L. L., z výpovede ktorého vyplynulo, že do jeho motorového vozidla narazil motocykel navrhovateľa bez jazdca, teda potom, ako došlo k oddeleniu motocykla od navrhovateľa. Zo zápisnice o jeho výsluchu v trestnom konaní navyše vyplynulo, že po náraze motorky do jeho vozidla videl navrhovateľa ležať cca 5, resp. 6,3 metrov od jeho vozidla. Svedka F. S. nebolo možné vypočuť, nakoľko tento už v priebehu trestného konania dňa 29.03.2003 zomrel. Z uvedených dôvodov, keďže rozdiel v nárazovej rýchlosti pri porovnaní uvedených prípadov bol len 7 km/h a navyše v čase nárazu motocykla už navrhovateľ nesedel na motocykli a do motorového vozidla škodcu nenarazil, súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, nakoľko sa vykonanie tohto dôkazu súdu javilo ako neúčelné a neprispelo by k úplnejšiemu objasneniu veci.
Pokiaľ odporca namietal, že pri skúmaní porušenia povinnosti navrhovateľa nebolo prihliadnuté na zákon č. 660/2002 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 315/1996 Z.z., súd
poukazuje na to, že zákon č. 660/2002 Z.z. nadobudol účinnosť až dňa 19.11.2002, t.j. po predmetnej dopravnej nehode. Navyše súd poukazuje na to, že otázka porušenia konkrétnych dopravných predpisov zo strany škodu Ing. L. L. už bola preskúmavaná v trestnom konaní, pričom v otázke viny (ktorá v sebe
zahŕňa predmetné právne posúdenie porušenia právnych predpisov) je súd podľa § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsudkom vydaným v trestnom konaní.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania, súd návrhu v časti, v ktorej sa domáhal úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 7.966,54 eur počnúc od 23.08.2002 do zaplatenia, vyhovel, nakoľko výška úrokov z omeškania je stanovená Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a predstavuje dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania, t. j. 13 % (2 x 6,5 %). Z vyjadrenia odporcu učineného na pojednávaní dňa 09.01.2004 vyplýva, že odporcovi boli doručené všetky podklady a posudky od navrhovateľa dňa 07.08.2003. Pokiaľ sa však navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania z výšky mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, súd mu úrok z omeškania v tejto časti nepriznal, nakoľko povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka (k tomu viď rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 90/2004 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 74/2005). Z uvedeného potom vyplýva, že odporca sa bude môcť dostať do omeškania s náhradou mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia iba v prípade, ak si nesplní povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, t.j. rozsudkom. Na doplnenie súd uvádza, že pre súd je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku a v danom prípade sa nejedná o prípad prezumovaný § 154 ods. 2 O.s.p., nakoľko v prípade úrokov z omeškania sa jedná o príslušenstvo istiny a nie dávky, ktoré sa stanú zročné v budúcnosti. Z rovnakých dôvodov súd potom zamietol aj návrh na priznanie úrokov z omeškania z náhrady trov konania. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal úrokov z omeškania z náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením, súd mu priznal predmetné úroky vo výške 6 % ročne (dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania mal výšku 6 % ročne) zo sumy 12,07 eur počnúc od 18.03.2005, nakoľko mal preukázané, že navrhovateľ odporcovi doručil vyčíslenie predmetných nákladov dňa 03.03.2005.
-13-
sp.zn. 3C 251/2003
O trovách konania v časti nároku na priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a ich mimoriadneho zvýšenia, ako aj v časti účelne vynaložených nákladov spojených s liečením súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko sa jedná o zložitú vec z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd súčasne aplikujúc § 148 O.s.p. priznal trovy štátu, ktoré Slovenská republika platila titulom vyplateného svedočného MUDr. B. O. vo výške 68,91 eur, priznanej uznesením tunajšieho súdu č.k. 3C 251/2003-70 zo dňa 30.06.2004, právoplatným dňa 02.07.2004, keďže táto suma bola svedkovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
Keďže bol navrhovateľ od platenia súdneho poplatku oslobodený, poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov prešla vzhľadom na výsledok súdneho konania na odporcu, pričom výška súdneho poplatku bola stanovená podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a predstavuje 6 % z priznanej sumy (t.j. súčtu sumy priznanej týmto rozsudkom a časťou, ktorá bola právoplatne priznaná rozsudkom zo dňa 04.06.2004, t.j. suma 27.3824,56 eur, keďže sa jednalo o uplatnenie jedného nároku), t.j. vo výške 16.429,- eur. Súd uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok v uvedenej výške na účet tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
-14-
sp.zn. 3C 251/2003
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).