Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/51/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľky U. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v D., P. XX, t.č. v D., E. X, proti odporcovi O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., P. XX, za účasti mal. C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ako kolíznym opatrovníkom, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov U. T., rod. B. a O. T. uzavreté dňa 2.9.1989 v Košiciach II, zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného národného výboru v Košiciach II vo zväzku 11 ročníka 1989 na strane 32 pod poradovým číslom 372 rozvádza.

Zveruje mal. C. T., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaväzuje počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. C. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Upravuje styk odporcu s mal. C. tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend v čase od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas letných prázdnin vždy v období od 1.7. od 8:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 8:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod., počas zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 8:00 hod. do 31.12. do 18:00 hod. a od 1.1. od 8:00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18:00 hod. je odporca oprávnený mať mal. syna v osobnej starostlivosti. Navrhovateľka je povinná v uvedených termínoch syna riadne pripraveného odovzdať odporcovi vo svojom byte a oproti tomu je odporca povinný v určenom čase syna odovzdať navrhovateľke v jej byte.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom doručeným súdu dňa 29.3.2009 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom s tým odôvodnením, že manželstvo už neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Uviedla, že manželstvo účastníkov bolo veľmi málo komunikatívne, čo viedlo k postupnému odcudzeniu sa a nezáujmu o rozvíjanie vzťahu, až napokon k úplnému citovému ochladeniu. V dôsledku nespokojnosti navrhovateľka uviedla, že v apríli 2009 odišla zo spoločnej domácnosti aj s deťmi. Uviedla, že má priateľa, s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť a zároveň uviedla, že odporca žije v mieste ich trvalého bydliska s partnerkou a jej dvomi mal. deťmi. Mal. C. navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Úpravu styku navrhla neobmedzene.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré súdu doručil dňa 12.7.2010 súhlasil s rozvodom manželstva, nesúhlasil s navrhnutou úpravu práv a povinností k mal. C.. Navrhol maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať navrhovateľku prispievať na jeho výživu sumou 90 eur mesačne. K veci samej uviedol, že medzi účastníkmi postupne dochádzalo k vzájomnému odcudzeniu, až sa účastníci v januári 2009 dohodli na rozchode a od apríla sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločného bydliska do druhého spoločného bytu účastníkov aj so synmi. Na pojednávaní odporca netrval na písomnom návrhu zveriť mal. C. do svojej osobnej starostlivosti, súhlasil s tým, aby bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že bude prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne.

Kolízny opatrovník v časti úpravy práv a povinností k mal. C. navrhol zveriť ho do osobnej starostlivosti matky a zaviazať odporcu prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, rodnými listami X. T., nar. X.X.XXXX a mal. C. T., nar. XX.X.XXXX, správou kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Košiciach, fotokópiou daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby navrhovateľky za r. 2009 a opismi mzdových listov navrhovateľky za obdobie od 04/2010 do 09/2010 a odporcu za obdobie od 09/2009 do 08/2010, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 2.9.1989 v Košiciach II, ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu v Košiciach II, vo zväzku 11, ročníka 1989, na str. 32, pod por. č. 372. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej a sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko mali v D. na ul. P. č. XX. Z manželstva účastníkov pochádza mal. C., nar. XX.X.XXXX a plnoletý X. T., nar. X.X.XXXX.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že manželstvo uzavreli v r. 1989 po predchádzajúcej krátkej, asi 6-mesačnej známosti, z lásky. Obaja zhodne uviedli, že prvé výraznejšie problémy sa objavili v manželstve v r. 2007 a tieto sa následne len prehĺbili, nepodarilo sa ich účastníkom vyriešiť, aj napriek ich snahám o nájdenie riešenia a pokusom začať odznova. Navrhovateľka uviedla, že ona v manželstve s odporcom nebola spokojná, vadili jej nespočetné aktivity odporcu, ktorým sa venoval na úkor rodiny a nebol v tomto smere ochotný akceptovať ani výčitky navrhovateľky a zmeniť svoj životný štýl. Uviedla, že v dôsledku uvedeného začali sa s odporcom navzájom odcudzovať a začala sa medzi nimi vytvárať aj komunikačná bariéra. Uviedla, že jej reakciou na vzniknutú situáciu boli návštevy diskoték s kamarátkami, na ktoré chodila so súhlasom odporcu. Uviedla, že chcela tráviť čas medzi ľuďmi. Odporca potvrdil svoje rôznorodé aktivity vo voľnom čase, ktoré mu zaberali voľný čas, ktorý potom nemohol venovať rodine a preto uviedol, že sa snažil navrhovateľku pochopiť, pochopiť jej potrebu byť medzi ľuďmi, aj keď uvedený spôsob trávenia voľného času - návštevy diskoték, mu nebol celkom po vôli. Vypovedal, že napriek mnohým svojim aktivitám rodinu dostatočne zabezpečil a zároveň sa jej aj dostatočne venovať. Za ďalší problém manželského spolužitia, ktorý vzťahy účastníkov narušil, odporca oznašil rozdielnosť prístupu účastníkov k otázkam výchovy detí a to zvlášť výchovy staršieho syna X.. Odporca uviedol, že navrhovateľka nebola na syna dostatočne náročná. Problémy staršieho syna v škole v septembri 2008 prehĺbili už narušené vzťahy účastníkov až do tej miery, že sa prestali viac-menej zhovárať a riešili spolu len bežné záležitosti. Odporca vypovedal, že v októbri 2008 sa u neho objavili zdravotné problémy, ktoré v dôsledku narušených vzťahov v manželstve nemal s kým riešiť a navrhovateľku o svojich problémoch neinformoval. Povedal jej o nich až v januári 2009 s tým, že to považoval za akúsi poslednú možnosť na záchranu manželstva, ktorá však nevyšla. V januári 2009 sa účastníci dohodli žiť oddelene, od apríla 2009 sa navrhovateľka aj s deťmi zo spoločnej domácnosti odsťahovala a od tej doby žijú účastníci oddelene. Ani jeden z nich neprejavil snahu o obnovenie manželského spolužitia, obaja túto možnosť označili za nereálnu z dôvodu, že obidvaja nadviazali známosť s iným partnerom.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom len "ZoR"), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené do tej miery, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo za účelom riadnej výchovy detí, založené na vzájomnej úcte a zhode, citovom zblížení manželov a ich všestrannej vzájomnej pomoci a spoločnom hospodárení. Manželstvo účastníkov v súčasnosti už neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže účastníci dlhodobo žijú oddelene, spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Ani jeden z účastníkov neprejavil snahu o obnovenie manželského spolužitia. Vážny rozvrat manželstva účastníkov bol zapríčinený nedostatočnou vzájomnou komunikáciou, vzájomným nerešpektovaním potrieb druhého partnera a rozdielnymi názormi účastníkov na výchovu detí, ktoré všetky skutočnosti vyústili až do úplného citového odcudzenia sa účastníkov a nadviazania známosti s inými partnermi.

Za zisteného stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom a neplní svoj účel, preto súd v zmysle ust. § 23 ods. 1 ZoR toto manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovné prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR, pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe vykonaného dokazovania súd podľa ust. § 24 ods. 1 ZoR upravil výkon rodičovských práv a povinností účastníkov k mal. C. na čas po rozvode tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd súhlasne s prejavom vôle účastníkov zveril na čas po rozvode mal. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá aj v súčasnej dobe sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje jeho výchovu a výživu.

Mal. C. je žiakom 6. ročníka ZŠ na Bernolákovej ul. č. 16 v Košiciach. V súvislosti s návštevou školy platí navrhovateľka maloletému stravu v školskej jedálni vo výške 18 eur mesačne, výučbu nemeckého jazyka, návštevu krúžku stolného tenisu a športových hier - za každú z uvedených aktivít platí sumu 20 eur/šk. rok, t.j. 2 eurá/aktivita/mesiac. Zdravotný stav maloletého je dobrý, v súvislosti s problémami alergického charakteru používa vakcíny 1x mesačne, za vakcíny platí navrhovateľky sumu 5 eur/ polrok. Ďalšie náklady spojené s maloletým sú bežného charakteru na zabezpečenie jeho stravovania a odievania. Zvýšené náklady má navrhovateľka s maloletým každoročne na začiatku školského roka a počas školských prázdnin.

Maloletý býva spolu s navrhovateľkou a starším bratom v 2-izbovom byte v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. Za byt navrhovateľka platí nájom vo výške 120,36 eura mesačne, inkaso 41 eur, za odpad sumu 94 eur ročne, t.j. 7,83 eura mesačne.

Od času odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti prispieval odporca na výživu mal. C. sumou 94 eur mesačne, v ktorej sume bol zahrnutý aj príspevok odporcu na stavebné sporenie a na životnú poistku maloletého, o úhrade ktorých sa účastníci dohodli, že aj stavebné sporenie, aj životnú poistku maloletého budú hradiť spoločne, každý z nich vo výške 1.

Navrhovateľka do apríla 2010 podnikala ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia. Vychádzajúc z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2009, ktoré si súd vyžiadal, bol základ dane navrhovateľky vo výške 7.755,02 eura/rok t.j. mesačne 646,25 eura. Od apríla 2010 je navrhovateľka zamestnaná v obchodnej spoločnosti KORASS s.r.o. so sídlom v Košiciach, Pražská 2, ktorej jediným spoločníkom je starší syn účastníkov konania X. T.. Zamestnávateľ potvrdil dosiahnutý čistý príjem navrhovateľky za obdobie 04 - 09/2010 vo výške 1.801,40 eura, t.j. 300,23 eura mesačne. Spolu s odporcom je navrhovateľka bezpodielovou spoluvlastníčkou dvoch bytov a to 3-izbového bytu na P. ul. v D., v ktorom žije odporca a 2-izbového bytu na E. ul., v ktorom žije navrhovateľka s deťmi. Zároveň je spolu s odporcom spoluvlastníčkou osobného motorového vozidla Škoda Fabia, rok výr. 2004. Náklady navrhovateľky spočívajú v nákladoch na havarijné poistenie motorového vozidla vo výške 16,20 eura mesačne, v nákladoch na povinné zmluvné poistenie vo výške 6,67 eura mesačne, v nákladoch na poistné za byt na E. ul. vo výške 2,67 eura mesačne a za byt na P. ul. vo výške 1,61 eura mesačne. Uviedla, že platí životné poistky pre obidve deti vo výške 13,91 eura mesačne a stavebné sporenie pre oboch synov vo výške 44 eur mesačne. Za svoj mobilný telefón a mobilný telefón maloletého platí sumu asi 30 eur mesačne. Na splátku hypotekárneho úveru, za ktorý bol zakúpený byt na E. ul., uhrádza mesačne 150,27 eura. Taktiež uviedla, že spláca podľa svojich možností, pôžičky poskytnuté jej matkou a to vo výške 150.000,- Sk na zariadenie bytu (pôžička poskytnutá navrhovateľke) a vo výške 180.000,- Sk na byt (pôžička poskytnutá obidvom účastníkom). Ďalšie náklady navrhovateľky sú náklady bežného charakteru na zabezpečenie chodu domácnosti.

Odporca je zamestnaný v spol. U.S.Steel Košice s.r.o. a podľa opisu mzdového listu zaslaného jeho zamestnávateľom za obdobie 09/2009 - 08/2010 jeho priemerná čistá mesačná mzda dosiahla výšku 902,23 eura. Za výkon činnosti domového dôverníka uviedol, že poberá sumu asi 67 eur kvartálne, t.j. 22,33 eura mesačne. Odporca býva v 3-izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, za ktorý mesačne uhrádza nájomné vo výške 167 eur a inkaso vo výške asi 40 eur. V byte býva spolu so svojou priateľkou a jej dvomi mal. deťmi. Priateľka odporcovi na bývanie neprispieva, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, prispieva len na stravovanie. Mesačne odporca spláca hypotekárny úver splátkou vo výške 157 eur, platí výživné na mal. C. vo výške 90 eur + príspevok vo výške 1 poistného na životné poistenie a na stavebné sporenie pre oboch synov, mesačnou splátkou 100 eur spláca dlh, ktorý mu vznikol pôžičkou čerpanou na zakúpenie motorového vozidla, jedná sa o dlh vo výške asi 5.000 eur. Mesačnou splátkou 60 eur spláca spotrebný úver, ktorý čerpal v novembri 2009 za účelom opravy motorového vozidla, ktoré rozbil. Odporca tvrdil, že príjmy navrhovateľky sú

vyššie, ako ich súdu potvrdil zamestnávateľ navrhovateľky a ako vyplývajú z opisu daňového priznania, avšak svoje tvrdenie odporca nepreukázal.

Vychádzajúc zo zistených skutočností - priemerného čistého mesačného príjmu odporcu vo výške 902,23 eura od zamestnávateľa a príjmu 22,33 eura mesačne za výkon činnosti domového dôverníka, zo zisteného priemerného čistého mesačného príjmu navrhovateľky zo živnosti vo výške 646,25 eura mesačne a od 04/2010 vo výške 300 eur mesačne, ktorá navrhovateľka zároveň zabezpečuje pre maloletého osobnú starostlivosť a zohľadniac odôvodnené potreby maloletého, ktoré sú nákladmi bežného charakteru, súd určil sumu 150 eur, ktorou je povinný prispievať odporca na zabezpečenie výživy maloletého ako primeranú a postačujúcu na zabezpečenie životných podmienok pre maloletého takých, aké by tieto podmienky mohli byť, keby jeho rodičia spolu žili a viedli spoločnú domácnosť. Súd uvádza, že výživou sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj, vrátane zaobstarávania bývania, stravovania, nákladov vznikajúcich v súvislosti so štúdiom, kultúrnych, športových a iných osobných potrieb dieťaťa. Súd má za to, že výživné vo výške 150 eur zodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam a citovaným ustanoveniam zákona.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 cit.ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Keďže účastníci sa na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku nedohodli o úprave styku odporcu s mal. Erikom a súčasne nežiadali styk neupraviť, upravil styk odporcu s mal. Erikom súd spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia, rešpektujúc pri tom návrhy a vyjadrenia obidvoch rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka a prihliadnuc pri tomto rozhodnutí aj na zabezpečenie záujmov maloletého.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

Pre výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí platia ust. §272 až 273c