Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-117-2010.pdf
PDF · 87.62 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-2C/117/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku- samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľa M. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom č.XXX,. XXX. XX. S. V., občan SR, zastúpený AK JUDr. K. JUDr. P. v. o. s., so sídlom: H. X,. XXX. XX. K. proti odporcovi P. D. T. v S. B., so sídlom: Z. XX,. XXX. XX. S. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpené advokátom JUDr. L. O., so sídlom: N. S.. E. č.XX,. XXX. XX. P. o určenie neplatnosti ustanovenia stanov družstva takto:
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. O trovách konania b u d e r o z h o d n u t é samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že bod 6. článku 22 stanov P. D. T. v S. B. v platnom znení zo dňa 11.10.2002 v zmysle, ktorého sa vysporiadanie vyrovnacieho podielu družstva s členom vykoná v lehote 3 rokov po uplynutí 10 rokov od ukončenia členstva v družstve je neplatný a žiadal, aby žalovaný bol povinný vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov od schválenia riadnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, v ktorom členstvo zaniklo. Navrhovateľ
v návrhu uviedol, že na základe jeho žiadosti o vyplatenie majetkového podielu v minulosti nebolo vyhovené a skutočnosť, že nemá záujem byť už naďalej členom družstva oznámil listom zo dňa 17.2.2010 žalovanému. Tento list mu bol doručený 18.2.2010 a v ňom zároveň žiadal o aktualizovanie jeho majetkového podielu a jeho vyplatenie ako vyrovnacieho podielu. Žalovaný nereagoval a toto jeho konanie považoval žalobca za priečiace sa dobrým mravom a následne teda neplatné. Uviedol, že v zmysle článku 22 bod 6. stanov sa vysporiadanie vyrovnacieho podielu družstva s členom vykoná v lehote 3 rokov po uplynutí 10 rokov od ukončenia členstva v družstve. Neprichádza do úvahy, aby trpel 13 rokov tým, že s jeho majetkovou hodnotou bude nakladať iná osoba teda žalovaný. Poukázal na ustanovenie §233 ods.4 Obchodného zákonníka a §39 Občianskeho zákonníka .
Na pojednávaní navrhovateľ resp. jeho právny zástupca trvali na podanom návrhu. Právny zástupca odporcu n árok navrhovateľa neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že namieta tiež aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože v zmysle žaloby to vyzerá tak, že namieta neplatnosť stanov aj za ďalších členov družstva a chce riešiť ich právne postavenie. Vzniesol tiež námietku premlčania pretože na podanie námietky voči prijatým stanovám existuje lehota a príslušné ustanovenie, ktoré je žalobou napádané v stanovách je plne v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka . Zákon takúto úpravu umožňuje a žalovaný využil túto možnosť inej úpravy. Právny zástupca navrhovateľa trval na tom, že jeho klient je aktívne legitimovaný. Nerieši problém ostatných členov družstva, ale jeho problém, ktorý vznikol v súvislosti s jeho vystúpením z družstva. Toto vystúpenie bolo doručené 18.2.2010 žalovanému a po 3 mesiacoch zaniká členstvo v družstve. Nárok takisto nepovažoval za premlčaný. Nesúhlasil ani
s tvrdeniami, že ustanovenie stanov je v súlade s Obchodným zákonníkom , pretože sa prieči dobrým mravom a ide o absolútnu neplatnosť. Odporca neumožnil jeho klientovi ani prístup k stanovám a tie si musel získať iným spôsobom.
Z výsledkov vykonaného dokazovania z stanov PD T. v S. B., z majetkového podielu č.30942, z oznámenia o vystúpení člena z družstva ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise súd zistil nasledovný skutkový a právny stav. Z nesporných tvrdení účastníkov konania i z priložených listín si súd podľa §120 ods.3 O.s.p. osvojil skutočnosť, že žalobca bol členom družstva teda členom žalovaného a listom zo 17.2.2010, ktorý bol doručený dňa 18.2.2010 po uplynutí zákonnej lehoty jeho členský pomer skončil.
Podľa §221 ods.1 Obchodného zákonníka družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Podľa §233 ods.1 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.
Podľa §233 ods.2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
Podľa §233 ods.3 Obchodného zákonníka pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.
Podľa §233 ods.4 Obchodného zákonníka právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.
Podľa §233 ods.5 Obchodného zákonníka ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.
Stanovy žalovaného v článku 22 upravujú spôsob výpočtu majetkového podielu, spôsob jeho vyplatenia i lehoty jeho vyplatenia avšak táto lehota je skutočne upravená tak, že vysporiadanie podielu sa vykoná v lehote 3 rokov po uplynutí 10 rokov od ukončenia členstva
v družstve okrem zaplateného peňažného vkladu v nominálnej hodnote, ktorý je splatný do 3 mesiacov od ukončenia členstva.
Rovnako odchylne v porovnaní so znením Obchodného zákonníka ustanovujú stanovy, kedy majú povinnosť vypočítavať vyrovnávací podiel a to tak, že tento sa vypočíta do 3 mesiacov po ročnej účtovnej uzávierke za rok, v ktorom členstvo zaniklo. (článok 22 bod 5 stanov) Teda až vtedy vzniká povinnosť vyrovnací podiel vypočítať. Z tohto je teda zrejmé, že keďže ešte rok 2010 neskončil, v ktorom teda došlo k ukončeniu členstva v družstve žalobcu nenastala ešte právna skutočnosť, ktorá by zakladala povinnosť resp. možnosť žalobcu v zmysle zákona i stanov plniť. Žaloba bola teda podaná predčasne súd takúto povinnosť do budúcna nemôže uložiť. Pritom aj, keby to bolo možné, teda žeby taká povinnosť sa už mala splniť žalobca neuvádza sumu vyrovnacieho podielu, ktorú by mal žalovaný plniť. Žalobný petit je teda v tomto neurčitý a tak ako je navrhnutý by ho súd nemohol vysloviť vo výroku rozsudku nakoľko by
bol nevykonateľný. Nebolo by možné s poukazom na znenie §234 Obchodného zákonníka i článok 22 stanov najmä nato, že takýto vyrovnací podiel nemusí byť vyplatený v peniazoch, ale môže spočívať i vo vrátení nehnuteľnosti, podielových listoch a dokonca vyrovnací podiel môže mať i zápornú hodnotu.
Súd by preto mohol rozhodnúť o tomto návrhu v tejto časti len vtedy ak by si žalovaný nesplnil povinnosť tento podiel určiť v zmysle stanov a zároveň by aj žiadal v návrhu, aby žalovaný tento podiel určil.
Pre úplnosť k tejto problematike súd uvádza, že žalobca v korešpondencii so žalovaným, ale aj v návrhu uvádza nesprávne pojmy o aktualizácii výšky majetkového podielu a o jeho výplate alebo i o výplate členského podielu. Pojem majetkový podiel a spôsob jeho výplaty používal iba v zákone č.42/1992 Zb. Ak nevyužil člen družstva pri transformácií družstva oprávnenia a postupy tam uvedené teda nestal sa členom transformovaného družstva, tak na jeho výplatu už nárok po transformácii pri ukončení členstva nemá. Má nárok už iba na vyrovnací podiel v zmysle §233 Obchodného zákonníka (a aj na podiel zo zisku za obdobie trvania členstva, ktorý by sa mal vysporiadať spolu s vyrovnacim podielom toto však žalobca nežiada) a tento nie je totožný s majetkovým podielom. Zákon nepozná ani nárok na členský podiel, preto súd má zato, že na takéto výzvy
žalobca z hľadiska práva ani reagovať nemusel. Toto sa uvádza v súvislosti s tvrdeniami žalobcu v žalobe.
Možno tiež konštatovať, že §233 ods.4 Obchodného zákonníka také znenie ako sa uvádza v žalobe nepozná a ak by tak bolo z tohto znenia je zrejmé, že ešte účtovná uzávierka nemohla byť vykonaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto nemal ani dôvod rozhodnúť o vyslovení, že bod 6. v článku 22 stanov Poľnohospodárskeho družstva T. v S. B. je neplatný. Má zato, že keďže ešte nebolo možné rozhodnúť o práve na plnenie pre jeho predčasnosť a nevykonateľnosť niet ani dôvod rozhodnúť o tejto neplatnosti. Žalobca už ani nie je členom družstva. Stanovy boli zrejme riadne schválené a žalobca sa v lehote stanovenej zákonom (1 mesiac) nedomáhal ich zrušenia v častiach, o ktorých si myslel, že odporujú zákonu. Došlo tak ku preklúzii, nie premlčaniu ako uvádza odporca, práva.
Za daného stavu preto súd nevidí naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti predmetného článku stanov a to i vzhľadom nato, že ostatní členovia družstva sa tohto nedomáhali a asi od prijatia stanov v roku 1992 nedošlo k ich zmene.
Ak by sa, ale žalobca domáhal riadnou žalobou na plnenie a dôvodil by neplatnosť tohto článku v zmysle §39 teda pre rozpor s dobrými mravmi súd by bol nútený riešiť aspoň ako predbežnú otázku túto skutočnosť a rozhodnúť. Súdu je známa rozhodovacia prax súdov v Českej republike, kde majú totožnú právnu úpravu a na toto zároveň poukazuje. Ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu uverejnené pod číslom 51/2001 sbírky soudnych rozhodnutí a stanovisek, 29Cdo427/2006 , 29Cdo2241/2009 a iné. Podľa týchto stanovísk stanovy, v ktorých lehoty pre splatnosť vyporiadacieho podielu sú upravené odchylne od ustanovenia §233 ods.4 Obchodného zákonníka a určujú lehotu 10 rokov a viac, v tejto časti je možno považovať za rozporné s dobrými mravmi a teda neplatné. Dokonca aj lehota 7 rokov ako uvádzal pôvodný transformačný zákon je neprimeraná (29Odo433/2004 )
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a teda má zato, že za danej situácie neexistuje u žalobcu naliehavý právny záujem v zmysle §80 písm. c O.s.p.
na určenie neplatnosti predmetného bodu stanov aj keď stanovy sú jednoznačne právnym úkonom.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
2C117/2010 -43
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a)sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho ) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
V Kežmarku, dňa 10. novembra 2010