Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/51/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľa: M.. Z. Š., N. M. XX, N. proti odporcovi : 1. Roľnícke obchodné družstvo Skalica, so sídlom Zápotočná 5, Skalica, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nad predmestím 10, Skalica 2. Obvodný pozemkový úrad v Senici, Vajanského 17, Senica, 3. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, Bratislava o zaplatenie 200.000,- Sk s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd konanie v časti týkajúcej sa odporcov v 2. a 3. rade z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume X.XXX,XX €. na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd odporcovi v 2. rade náhradu trov n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 3. rade náhradu trov konania v sume XX,XX €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu na účet OS Senica v sume XXX,XX €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.12.1992 domáhal poskytnutia finančnej náhrady 40.000,- Sk za trvalé porasty na pozemku v G..Ú.. Z., A.. Č.. XXXX V. A.. Č.. XXXX, S. hone od odporcu v 1. rade. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím č. A. XX/X-XXXX N.C. P. Z. R. W. XX.X.XXXX mu bola odňatá držba nehnuteľnosti, a to časť pozemku v G..Ú.. Z., A.. Č.. XXXX V. parc. Č.. XXXX, S. hone , na ktorej sa v tom čase mal vysadených 3.000 koreňov viniča a 100 ovocných stromov, pritom predmetné nehnuteľnosti mu boli v roku 1990 právnym predchodcom odporcu v 1. rade vrátené, avšak bez trvalých porastov. Náhradu navrhovateľ požadoval v sume 10,- Kčs za jeden koreň viniča a 100,- Kčs za jeden ovocný strom. Vinič ani ovocné stromy navrhovateľ v návrhu bližšie nešpecifikoval.

Okresný súd Senica dňa 13.5.1996 pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 120.000,- Sk. Zvýšenie žalovanej sumy navrhovateľ zdôvodnil tým, že ceny viniča a stromov vzrástli.

Okresný súd Senica vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom č.k. -72 dňa 13.5.1996, ktorým návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol z dôvodu, že v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade neprišlo k dohode o náhrade za trvalé porasty v peňažnej forme, preto mu mohla byť náhrada poskytnutá len vo veciach alebo v podieloch na imaní odporcu v 1. rade.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. zo dňa 31.12.1997 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v znení neskorších predpisov upravuje spôsoby náhrady za trvalé porasty, ak by však vecné plnenie alebo plnenie podielom na imaní nebolo možné prichádzalo by do úvahy peňažné plnenia, avšak po náležitom zistení aké porasty a v akom množstve sa na predmetnom pozemku v čase prevzatia odporcom v 1. rade nachádzali a aká bola ich hodnota vzhľadom na ich vek a stav. Ďalej uviedol, že nie pochybností, že navrhovateľ je osobou oprávnenou v zmysle v znení neskorších predpisov a prislúcha mu právo za chýbajúce porasty, nakoľko si tento nárok včas uplatnil.

Okresný súd Senica dňa 2.9.1999 pripustil vstup odporcu v 2. a 3. rade do konania.

Okresný súd Senica dňa 8.9.2005 pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 200.000,- Sk.

Okresný súd Senica vo veci druhý krát rozhodol rozsudkom č.k. -243 zo dňa 8.9.2005, ktorým odporcovi v 1. rade uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť sumu 61.835,- Sk, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol o trovách konania. Rozsudok odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa je voči odporcovi v 1. rade v časti dôvodný, pričom výšku náhrady mu priznal podľa znaleckého posudku. Voči odporcovi v 2. a v 3. rade návrh zamietol, nakoľko nemali pasívnu legitimáciu.

Na odvolanie navrhovateľa voči trovám konania a odvolanie odporcu v 1. rade vo veci samej a proti nepriznaniu trov konania, Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -300 zo dňa 17.10.2006, napadnutý rozsudok v časti povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 61.835,- Sk a v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v doposiaľ vykonanom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle v znení neskorších predpisov, svoj nárok voči odporcovi v 1. rade ako osobe povinnej si uplatnil včas, nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať mu boli vydané ku dňu 1.1.1991, avšak naďalej zostáva spornou otázka, aké trvalé porasty sa nachádzali na predmetných nehnuteľnostiach, v akom boli stave, kedy boli vysadené a či boli riadne obrábané, v čase prevzatia nehnuteľností právnym predchodcom odporcu v 1. rade a či a aké porasty sa na nehnuteľnostiach nachádzali v čase ich vydania navrhovateľovi v roku 1991, v ktorom smere bolo potrebné doplniť dokazovanie a riadne zhodnotiť všetky vykonané svedecké výpovede. Odporca v 1. rade vo svojom odvolaní uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatnených nad rozsah pôvodne žalovanej sumy 40.000,- Sk, nakoľko k rozšíreniu žalôb o žalované vyššie sumy prišlo až po uplynutí premlčacej lehoty.

Navrhovateľ na návrhu trval.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť.

Voči odporcom v 2. a 3. rade bol návrh vo veci samej právoplatne zamietnutý rozsudkom č.k. -243 zo dňa 8.9.2005, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2005.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov a ich vyjadreniami, pripojenými spismi Okresného súdu Senica sp. zn. a sp. zn. , výsluchmi Z. L.. O. Z., L.. W. D., O.F. A., V. U., L.. Ľ. A., W.. V. Č., L.. I. S., Š. D., V. N., V. H., O. W., M. Ř., L. C., správou odporcu v 1. rade, správou Mestského úradu Skalica, rozhodnutiami ONV v Senici z roku 1984 o schválení projektov HTÚP, rozhodnutím A. XXXX/XX R. W. XX. M. XXXX, rozhodnutím ONV v Senici číslo A. XX/X-XXXX R. W. XX.X.XXXX, správou o odovzdaní poľnohospodárskej pôdy zo dňa 12.3.1981, odpoveďou JRD v Skalici a Mestského úradu Skalica na uplatnené náhradu škody navrhovateľom, správou Agrostavu, a.s. Senica, návrhom na geometrický plán Ing. Jána Hraštu, výpisom R. pozemkovokni S. Č.. XXXX A. G..Ú.. Z., S. R. evidencie A. G..Ú.. Z. U. Č.. XXXX, návrhom geometrického plánu Ing. Jána Haraštu z roku 1974, zoznamom pestovateľov viníc zo Štátneho okresného archívu Senica, žiadosťou matky navrhovateľa o rozdelenie pozemkov z 15.10.1974, záznamom z rokovania o priebehu HTÚP na JRD v Skalici dňa 10.12.1980, znaleckým posudkom č. 66/96 Ing. Jána Bielického a jeho doplnením, rozhodnutím Štátneho notárstva v Senici č.k. D 60/87 zo dňa 2.4.1987 a zistil tento stav veci:

Z S. R. pozemkovokni S. Č.. XXXX A. G..Ú.. Z. vyplýva, že rodičia navrhovateľa na R. G. R. R. W. XX.X.XXXX nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti S. hone A.. Č.. XXXX - F. S. S. X.XXX O.X, XXXX/ X - S. S. S.O. X.XXX O.X, XXXX/X - F. S. S. X.XXX O.X, XXXX/X - S. S. S. XXX O.X, XXXX/X - R. S. S. XXX O.X V. 7503 - A. S. S. XXX O.X.

Z návrhu geometrického plánu na rozdelenie A. Č.. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X V. 7503 W. XX.XX.XXXX Ing. Jána Haraštu predloženého navrhovateľom vyplýva, že na základe tohto návrhu malo prísť k rozdeleniu A. A. Č.. XXXX - F. S. S. X.XXX O.X, XXXX/X - S. S. S. X.XXX O.X, XXXX/ X - F. S. S. X.XXX O.X, XXXX/X - S. S. S. XXX O.X, XXXX/X - R. S. S. XXX O.X V. 7503 - „. S. S. XXX O.X tak, že by sa z týchto parciel vytvorili tri nové pozemky s rovnakou rozlohou. Návrh tohto geometrického plánu nebol realizovaný, ale na jeho základe matka navrhovateľa spolu s navrhovateľom dňa 15.10.1974 požiadala Mestský národný výbor v Skalici o rozdelenie nehnuteľností, tak ako bolo uvedené v geometrickom pláne na tri parcely s rovnakou rozlohou, pričom si chceli ponechať len jednu parcelu od cesty, kde sa nachádzala vinohradnícka búda, zvyšné dve časti nachádzajúce sa na zvyšných dvoch tretinách pozemku žiadali rozdeliť na nové parcely v šírke 9,40 m a v dĺžke 434 m, kde by tieto mali prístup od cesty na náprotivnej strane pôvodného pozemku. V odôvodnení návrhu matka navrhovateľa uviedla, že nevládze obrábať cca 36 árov viniča.

Podľa výpisu z I. D. A. G..Ú.. Z. U. Č.. XXXX R. W. XX.X.XXXX vyplýva, že navrhovateľ spolu Z. jeho N. Š. boli okrem iného podielovými spoluvlastníkmi D. A.. Č.. XXXX - F. S. S. X.XXX O.X, A.. Č.. XXXX

- S. S. S. X.XXX O.X, R. S. S. X.XXX O.X, P. A. S. S. XXX O.X V. parc. Č.. XXXX - R. S. S. XXX O.X.

Zo zoznamu pestovateľov viníc Štátneho okresného archívu Senica vyplýva, že matka navrhovateľa mala evidované vinice na rozlohe 0,37 ha.

Rozhodnutím Okresného národného výboru (ďalej len ONV) v Senici Č. A. XXXX/XX R. W. XX. M. XXXX bol daný súhlas k vykonaniu pozemkových úprav pre JRD v Skalici, z dôvodu, že v Skalici sa nachádza cca 460 ha neobrábanej pôdy na ktorej je potrebné previesť hospodársko-technické úpravy pozemkov (ďalej len HTÚP).

Zo záznamu z rokovania o priebehu HTÚP na Jednotnom roľníckom družstve v Skalici (ďalej len JRD v Skalici) dňa 10.12.1980 vyplýva, že bolo dohodnuté, že Agrostav Senica bude generálnym projektantom a dodávateľom rekultivácií i D. C. R. S. rozlohe XX,X C., samotné práce buldozérom mali začať v mesiaci február 1981.

Správou zo dňa 12.3.1981 bolo JRD v Skalici oznámené, že ďalším C. Z. W. L. W. W. G. W.X. XX.X.XXXX M. V. C. R., A.. Č.. XXXX/X S. S. XX,XXXX C..

Rozhodnutím ONV v Senici číslo PLVH 99/5-1981 zo dňa 18.3.1981 bolo rozhodnuté o zriadení práva užívania k poľnohospodárskej pôde pre JRD S. Skalici parc. Č.. XXXX S. S. XX Á. XX O.X, G. A.. Č.. XXXX S. S. XX Á. XX O.X, H. Z. S. S. X,XXXX C. S. k.Ú.. Z. (Ď. U. A. P. D.), vlastníkom ktorých v tom čase bol navrhovateľ a M. O. N. Š., každý v podiele 1/2-ica. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že pôda je neobrábaná, O. D. V. XX F. nevládze pôdu obrábať a navrhovateľ je v zamestnaneckom pomere.

Rozhodnutiami ONV v Senici z roku 1984 boli schválené projekty HTÚP pre JRD v Skalici v rôznych C. V. D.. O. C., S. A. G., S. A. W., G. C., C. L., C. L. V. L.. Rozhodnutie o schválení HTÚP pre hon R. sa nepodarilo zabezpečiť.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Senici č.k. D 60/87 zo dňa 2.4.2987 vyplýva, že O. D. N. Š., R. W.V. XX.XX.XXXX a jediným dedičom bol navrhovateľ a predmetom dedičstva boli aj nehnuteľnosti zapísané S. pozemkovokni S. Č.. XXXX A. G..Ú.. Z..

Z odpovede JRD v Skalici zo dňa 18.10.1991 vyplýva, že navrhovateľ sa na nich obrátil so žiadosťou o náhradu škody za porasty zničené v rámci HTÚP v Skalici. Z vyjadrenia Mestského úradu Skalica zo dňa 26.8.1990 vyplýva, že navrhovateľ sa na nich obrátil so žiadosťou o náhradu škody za zničené trvalé porasty v zmysle .

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 24.8.1994 špecifikoval, že na pozemku mal 2800 koreňov frankovky, 200 koreňov bielej zmesky, 100 ovocných stromov, z ktorých bolo 45 sliviek, zvyšok boli marhule, broskyne, čerešne, jablká a hrušky, z ktorých koľko ktorých bolo nevedel uviesť. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 3.10.1994 špecifikoval, že vinič bol vysadený v rokoch 1950-1957, bol priebežne obnovovaný, zaberal plochu 36 árov, na každom áre bolo vysadených 100 hláv viniča a sad bol vysadený v asi v roku 1955 a bolo v ňom 50 sliviek, 20 marhulí, 10-15 jabloní, čerešní a 20 orechov. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 17.5.1995 doplnil že z 2.500 hláv frankovky bolo 300 hláv vysadených v roku 1950 a každý rok bolo do celkového množstva dosadených 200 hláv, 500 hláv bieleho hrozna bolo vysadených niekedy v roku 1960 a že 50 stromov sliviek bolo asi 15 ročných, 2 čerešne 5 ročné, 4 hrušky 20 ročné, 2 ringloty, 15 broskýň 8 ročné, 2 marhule a 35 jabloní asi 15-20 ročné. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 4.6.1998 uviedol, že vyrúbaných bolo 2.500 hláv frankovky, 500 hláv Müller-turgov, všetko vo veku asi 20 rokov, zo 100 vyrúbaných stromov bolo 50 sliviek, 20 marhulí, 10 hrušiek, 20 broskýň, 15 jabloní a 2 čerešne. Navrhovateľ trval na tom, že vinohrad bol obrábaný až do jeho prevzatia JRD v Skalici, i keď nebýval v Skalici, pravidelne do Skalice chodil a staral sa aj o vinohrad. Pred vyvlastnením bol upozornený, že dôjde k vyvlastneniu a poradili mu, aby pozemok rozdelil na dve alebo tri časti, nechal si jednu a ostatné sa snažil odpredať, preto bol v roku 1974 vyhotovený návrh geometrického plánu na rozdelenie pozemku, a pretože museli odpredaj nejako zdôvodniť, uviedli, že matka je stará.

Navrhovateľ uviedol, že V. H. bolo pridelených 10 árov z ich pozemku niekedy v rokoch 1982-1984, teda až potom, čo bol vinič i sad vyrúbaný a rozoraný, preto V. H. nemôže uviesť koľko viniča a stromov bolo na jeho pozemku.

Navrhovateľ s pridelením náhradného pozemku alebo cenných papierov s podielom na imaní odporcu v 1. rade nesúhlasil a medzi ním a odporcom v 1. rade k inej dohode neprišlo.

Navrhovateľ žiadal vypočuť Z. L.. O. Z., L.. W. D., O. A., V. U., L.. Ľ. A.V., W.. V. Č., L.. I. S., Š. D. V. V. N..

Odporca v 1. rade uviedol, že JRD v Skalici dostalo v roku 1981 do užívania na základe rozhodnutia ONV v Senici pôdu scelenú od drobnopestovateľov, čomu predchádzalo rozhodnutie č. PLVH 2031/78 zo dňa 20.júna 1978 o vykonaní HTÚP v Skalici, kde sa v časti odôvodnenia uvádza, že Rada MsNV v Skalici požiada o vydanie súhlasu k pozemkovej úprave cca 460 ha neobrobenej pôdy. Odporca v 1. rade nedal podnet na vykonanie HTÚP, pričom výkonom projektu bol poverený Agrostav Senica. JRD v Skalici dostalo dňa 12.3.1981 do užívania hon vedený A. Č. A. XXXX/X S. S. XX,XXXX ha, pričom v tom čase sa už na tejto parcele nenachádzali žiadne trvalé porasty, hon bol scelený a preoraný. V roku

1991 JRD v Skalici odovzdalo hon R. pôvodným vlastníkom v stave v akom ho prevzali, a to zoraný. Odporca v 1. rade žiadal zistiť, či na pozemku o rozlohe 37 árov je možné vysadiť 3.000 hláv viniča ako tvrdí navrhovateľ. Odporca v 1. rade ponúkol navrhovateľovi náhradný pozemok s vysadeným viničom alebo cenné papiere s podielom na imaní odporcu v 1. rade, čo navrhovateľ odmietol.

Zo znaleckého posudku č. 66/96 Ing. Jána Bielického zo dňa 27.3.1996 vyplýva, že na ploche 37 árov bolo možné vysadiť 2.500 hláv hrozna Frankovky a 500 hláv bieleho hrozna tak, že spon vinice bol 1 m x 1,24 m, čo síce nezodpovedá súčasným spôsobom a mechanizácii obrábania, avšak zodpovedalo to obyčajom používaným v roku 1950. Ďalej znalec určil hodnotu trvalých porastov nachádzajúcich na pozemku v roku 1981 podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti , t.j. vyhl. č. v znení vyhl. č. 289/1990 Zb, pričom vychádzal z údajov špecifikovaných navrhovateľom na pojednávaní dňa 17.5.1995 a ich hodnotu určil na 61.835,-Sk.

Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 66/96 znalca Ing. Jána Bielického zo dňa 3.3.2007 vyplýva, že spon viniča určil vydelením vysadenej plochy počtom kusov vysadeného viniča, pričom obvyklý spon viníc v Skalici konzultoval s Ing. Noskom. Pri zohľadnení veku a počtu hláv viniča ako i druhu a počtu stromov vychádzal z uznesenia o pribratí znalca z údajov obsiahnutých v spise a údajov navrhovateľa. Na otázku, aký vplyv má obrábanie viniča alebo starostlivosť o stromy na ich hodnotu, znalec uviedol, že cena viniča sa neznižuje v závislosti od ošetrovania alebo zarastenia a cena stromov sa môže pri neošetrovaných, slabých alebo poškodených stromoch znížiť až o 60%.

Z. L.. O. Z. v čase HTÚP pracoval v JRD v Skalici ako agronóm. Rozhodnutie o realizácii HTÚP v Skalici bolo rozhodnutím vtedajšej KSS, pričom objednávku na odstránenie trvalých porastov a iných prác dalo JRD v Skalici, tieto práce potom realizoval Agrostav Senica.

Z. L.. W. D. uviedol, že jednotlivé práce súvisiace s realizáciou HTÚP v Skalici vykonával Agrostav Senica.

Agrostav a.s., Senica oznámil, že nemá vedomosť aké poľnohospodárske kultúry a v akom množstve boli v súvislosti s HTÚP v Skalici v roku 1981 zničené, nakoľko príslušné stredisko, ktoré tieto práce vykonávalo bolo zrušené.

Z. O. A., narodená v roku 1927 uviedla, že ako dvadsaťročná chodila okopávať vinohrad k rodičom navrhovateľa v hone R., ktorý vinohrad bol v tom čase čerstvo vybudovaný. Nevedela uviesť koľko hláv viniča na pozemku bolo ani akú mal rozlohu.

Z. V. U. uviedla, že má vedomosť, že rodičia navrhovateľa mali v Skalici vinohrad a sad stromov, nevedela však uviesť počet stromov, ani viniča ani rozlohu pozemku.

Z. L.. Ľ. A. uviedol, že v 70-tych rokoch pracoval v komisii HTÚP, ktorej úlohou bolo v rámci HTÚP oddeliť opustené vinohrady od obrábaných, pričom pracujúci vlastníci vinohradov mali nárok, aby im zostalo 25 árov a dôchodcovom 10 árov pozemkov, zvyšok sa zaradil do HTÚP. K evidencii množstva a druhu odstránených trvalých porastov v rámci HTÚP v Skalici uviedol, že táto by mohla existovať len na jednotlivé hony, určite nie však na konkrétne parcely.

Z. W.. V. Č. uviedol, že má vinohrad v tej istej oblasti ako navrhovateľ, pričom v roku 1974 bol vinohrad navrhovateľa na predaj a pretože oň mal záujem bol si ho pozrieť, pozemok bol veľký, 40 árov bol vinohrad s asi 2.500 až 3.000 hlavami viniča, prevažne frankovky, zvyšok bol sad s marhuľami, slivkami a jabloňami v počte viac ako 100 stromov.

Z. L.. I. S. uviedol, že sa na neho ako na pracovníka Obvodného úradu životného prostredia navrhovateľ obrátil za účelom zistenia množstva vyrúbaných trvalých porastov počas HTÚP. Svedok navrhovateľovi urobil výpisy z projektov týkajúcich sa vyvlastnenia, pričom z projektov sa dalo zistiť, len koľko a akých kultúr bolo zničených na jednotlivých honoch, ale nedali sa zistiť kultúry na konkrétnych parcelách. Projekt bol robený za účelom zistenia nákladov na odstránenie porastov.

Navrhovateľ doložil rukou písaný text, z ktorého vyplýva, že na hone R. vo S. XX,XXXX C. N. X.XXX O.X G. F. V. egre S. po V. X.XXX G., XX.XXX O.X S. V. stromov priemerom XX Y. XXX G., Z. A. W. XX Y. XXX G. V. priemerom XX Y. XX G..

Z. Š. D. uviedol, že na hone R. jeho pozemok susedí s pozemkom navrhovateľa, s ktorým má spoločnú hranicu, pričom z jeho pozemku Agrostav asi v roku 1979 vyrúbal 2 marhule, 3 orechy, 7 sliviek, 450 hláv frankovky, niekoľko hláv bolo biele. Jeho pozemok je rovnako dlhý ako pozemok navrhovateľa 650 m, ale jeho pozemok má šírku 10 m, navrhovateľov 24 m. Z. D. bolo odňatých 40 árov, pričom navrhovateľovi dvojnásobok 80-90 árov. Svedok potvrdil, že navrhovateľ mal na pozemku vysadených 3.000 - 3.500 hláv viniča, ktorý bol starý asi 20 rokov a bol obrábaný navrhovateľom alebo brigádnikmi. Vyschnuté hlavy viniča boli dosádzané. Na pozemku navrhovateľa bolo asi 500 stromov, presne to odhadnúť nevie, išlo o jablone, marhule, slivky, v hornej časti pozemku boli mladšie stromy, v dolnej staršie.

Z. V. N., ktorá v rokoch 1974 až 1998 pracovala na majetkovom oddelení Mestského úradu uviedla, že v roku 1978 sa pristúpilo k HTÚP, pričom pôvodným vlastníkom sa ponechalo 25 árov, spravidla za vinohradníckou búdou, ak boli v produktívnom veku, ak nie ponechalo sa im 10 árov, zvyšok sa dostal do užívania JRD v Skalici. V niektorých lokalitách boli dávané náhradné pozemky. Ako zapisovateľka komisie HTÚP chodila na obhliadky pozemkov, ktoré sa mali odčleniť, pričom bola aj na obhliadke pozemku navrhovateľa, kde bol vysadený vinič do hláv, nie do radov, pričom ich počet a druh nevedela odhadnúť. Na pozemku navrhovateľa bol i sad stromov, ale nevie uviesť koľko.

Z. V. H. uviedol, že dostal ako náhradu za zabratý vinohrad, Č. A. A.. Č.. XXXX S. k.Ú.. Z. v hone R., patriaceho navrhovateľovi a jeho O.. Kedy presne náhradné pozemky dostal nevie, ale po tom, ako mu bol pridelený ako náhradný pozemok časť z pozemku navrhovateľa, tak sa naň bol pozrieť tak za jeden až dva mesiace. V čase keď pridelenú časť pozemku navrhovateľa prevzal, to bola pustatina, na ktorej nebolo poznať, že by tam bol vyklčovaný vinohrad, ako na jeho pozemku, kde predtým vinohrad bol. Na jeho časti pozemku boli dva suché stromy, ktoré vytrhli v rámci HTÚP. Tiež uviedol, že na zvyšnej časti pozemku navrhovateľa, boli za vinohradníckou budovou asi 2-3 áre viniča, čo mohlo byť 200-300 hláv, ako je doteraz. Ďalej svedok uviedol, že začiatkom 90-tych rokov ho navrhovateľ žaloval o vydanie tej časti A. A.. Č.. XXXX, ktorá mu bola ako náhradný pozemok pridelená.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. mal súd preukázané, že navrhovateľ v roku 1992 podal žalobu na Z. V. H. na vydanie nehnuteľnosti A.. Č.. XXXX S. k.Ú.. Z. vo vlastníctve navrhovateľa, ktorá bola ako náhradný pozemok za zabraté pozemky pridelená V. H.. Zo spisu je zrejmé, že V. H. na pridelenom pozemku vysadil vinič, ktorý pred vrátením pozemku navrhovateľovi všetok odstránil, nakoľko tvrdil, že pridelený pozemok bol pustatina a boli na ňom len 3-4 stromy. V spise sa nachádza aj rozhodnutie MVN Skalica zo dňa 16.12.1980 o pridelení V. H. za jemu zabraté pozemky náhradných pozemkov v hone R., a to i pozemku ktorého vlastníkom bol navrhovateľ, V. H. parc. Č.. XXXX S. S. XX,XX Á.. Podľa fotokópie doručenky bolo toto rozhodnutie V. H. doručené dňa 23.12.1980. Rozhodnutím pozemkového úradu v Senici zo dňa 31.10.1991 zaniklo pre V. H. právo užívania k pozemku navrhovateľa A.. Č.. XXXX S. S. X.XXX O.X.

Z. O. W. sa vyjadril ku skutočnosti, kedy bol na pridelenom pozemku svedkovi V. H., ktorý pozemok tvoril časť nehnuteľnosti patriacej navrhovateľovi a jeho matke v hone R., orať, pričom si nepamätal, či to bolo v roku 1980, 1990 alebo 1992. V konaní vedenom na Okresnom súde Senica sp. zn. V. H., ktorý bol v tomto konaní odporcom, podpísal vyhlásenie, že pozemok, ktorý dostal pridelený v hone R., bol niekoľko rokov neobrábaný a bez kultúr.

Z. M. Ř. uviedol, že pozná pozemok navrhovateľa v hone R., nakoľko od roku 1979 býva kúsok odtiaľ. Keď svedok V. H., ktorého je švagrom, dostal pridelenú časť pozemku navrhovateľa, bola táto časť zarastená, bol na nej nejaký strom, ale vinohrad si nepamätá. V. H. na pozemku budoval nový vinohrad, na ktorý mu M. Ř. kupoval štepy. Či na ostatnej časti pozemku navrhovateľ bol súvislý vinohrad, si nepamätal. V konaní vedenom na Okresnom súde Senica sp. zn. V. H. podpisoval nejaké vyhlásenie, ale jeho obsah si nepamätá.

Z. L. C. uviedol, že nepoznal stav vinohradov v hone R. v roku 1980. Vo vinohrade V. H. bol asi v roku 1996, má postavenú vinohradnícku búdu pri ceste, prehlásenie V. H.G. v roku 1992 žiadne nepodpisoval.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 15.7.1981 žalobu na F. A. o zaplatenie 3.500,- Sk ako náhrady za zobratú úrodu za 1.000 kg sliviek, 400 kg jabĺk a 100 kg hrušiek v roku 1980 na nehnuteľnosti A.. Č.. XXXX - XXXX S. k.Ú.. Z., vo vlastníctve navrhovateľa, ktorá bola ako náhradný pozemok pridelená F. A.. V spise sa nachádza rozhodnutie MNV Skalica zo dňa 3.12.1979 o pridelení F. A. za jemu zabraté pozemky náhradných pozemkov v hone R., ktorých vlastníkom bol navrhovateľ, V. H. A.. Č.. XXXX S. S. XX,XX Á. V. parc. Č.. XXXX S. S. X,XX Á.. R. v F. A. v tomto spise vyplýva, že na pridelenom pozemku bolo asi 20 neošetrovaných stromov, z ktorých si úrodu v roku 1980 zobrala N. Š.. Pozemok opísal ako pustatina zarastenú vysokou trávou. Z potvrdenia MNV Skalica zo dňa 23.3.1982 vyplýva, že parcela navrhovateľa bola rozdelená na náhradné pozemky, pričom časť bola na tri diely pre H. G., H. V. V. A. F.. Z oznámenia MNV Skalica zo dňa 10.3.1982 vyplýva, že rozhodnutie, ktorým bola časť pozemku navrhovateľa pridelená F. A., bolo zmenené, pretože táto časť pôdy navrhovateľa prešla do užívania JRD.

Podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len ), oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v .

Podľa , ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v , zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.

Podľa , povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia.

Podľa , oprávnenej osobe prislúcha právo na náhradu za trvalý porast, ktorý na pozemku bol v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, ak v čase vydania pozemku na ňom nie je iný porovnateľný trvalý porast tej istej kultúry.

Podľa , ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa , ostatné náhrady podľa a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu ( ) podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. 13a) Taktiež náhradu podľa a poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

Podľa , oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v . Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia pozemkového úradu alebo súdu, končí táto lehota uplynutím šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa prvá veta , právo na vydanie nehnuteľnosti podľa môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992.

Podľa , náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne v podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov; 13b) dane a poplatky súvisiace s takýmto prevodom sa nevyrubujú.

Podľa druhá veta , takisto oprávnená osoba, ktorej bola vec vydaná, nemôže proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s vydávanou vecou, než sú uvedené v tomto zákone.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Keďže navrhovateľ využil v konaní svoje dispozičné právo a vzal návrh na začatie konania proti odporcom v 2. a 3. rade späť v celom rozsahu, súd konanie podľa ods. l proti odporcom v 2. a 3. rade zastavil. Odporcovia v 2. a 3. rade so späťvzatím návrhu súhlasili.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení týkajúcich sa množstva a kvality trvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach v počte 3.000 hláv viniča a 100 ovocných stromov, a keďže vykonaným dokazovaním sa nepodarilo ustáliť iné množstvo trvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach, súd preto návrh navrhovateľa zamietol.

Súd už v prechádzajúcich rozhodnutiach v danej veci ustálil, že navrhovateľ je oprávnenou osobou (v roku 1987 už bol jediným vlastníkom predmetných odňatých nehnuteľností, nakoľko podiel 1/2-ice svojej

matky nadobudol dedením) v zmysle , ktorej prislúcha právo domáhať sa náhrady za trvalé porasty, keďže predmetné odňaté nehnuteľnosti boli odňaté rozhodnutím ONV Senica č. PLVH 99/5-1981 zo dňa 18.3.1981 a bolo k nim zriadené právo užívania pre JRD v Skalici. Navrhovateľovi boli predmetné odňaté nehnuteľnosti vrátené ku dňu 1.1.1991, fakticky mu boli odovzdané dňa 27.3.1991. Tiež súd ustálil, že odporca v 1. rade je povinnou osobou v zmysle , nakoľko tento predmetnú nehnuteľnosť ku dňu účinnosti mal v užívaní. Rovnako už bola posúdená aj otázka, či navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči povinnej osobe včas, teda v lehote do 31.12.1992. Navrhovateľ sa ešte v priebehu roku 1990 a 1991 obrátil na Mestský úrad Skalica i JRD v Skalici so žiadosťami o náhradu za trvalé porasty a s JRD aj rokoval o náhrade za trvalé porasty, ale k dohode medzi nimi neprišlo, preto navrhovateľ dňa 29.12.1992 podal žalobu na súd o náhradu za trvalé porasty.

Voči odporcom v 2. a 3. rade, voči ktorým navrhovateľ rozšíril žalobu, bol návrh navrhovateľa právoplatne zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -243 zo dňa 8.9.2005, právoplatným dňa 3.11.2005.

Spornou otázkou v celom konaní bolo množstvo, druh a kvalita trvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach a to v dvoch obdobiach. Jednak ku dňu 27.3.1991, kedy boli nehnuteľnosti fakticky vydané navrhovateľovi, kde medzi účastníkmi nebolo sporné, že na vydaných nehnuteľnostiach sa vôbec žiadne trvalé porasty nenachádzali. A jednak v období od 18.3.1981, kedy bolo vydané rozhodnutie o zriadení práva užívania k predmetným odňatým nehnuteľnostiam do 25.11.1981, kedy boli odobraté užívateľské práva. Navrhovateľ sa počas celého konania domáhal náhrady za 3.000 hláv viniča a 100 ks ovocných stromov, ktoré sa podľa jeho tvrdenia nachádzali na predmetnej odňatej nehnuteľnosti v čase jej prevzatia JRD v Skalici. Odporca nepoprel, že by na predmetných odňatých nehnuteľnostiach pred tým ako ich fakticky prevzali do užívania, neboli žiadne trvalé porasty, ale tvrdil, že v čase ich reálneho prevzatia po vykonaných úpravách, ktoré zabezpečovala spoločnosť Agrostav Senica, už na predmetných odňatých nehnuteľnostiach neboli žiadne trvalé porasty, pozemky v hone R. prevzali preorané.

Vykonaným dokazovaním najmä zabezpečenými rozhodnutiami ONV Senica, bolo preukázané, že od roku 1978 sa pripravovala hospodársko-technická úprava pozemkov v Skalici, v zmysle ktorej mala byť časť pôdy súkromných vlastníkov daná do užívania JRD v Skalici. Už dňa 20.6.1978 bol rozhodnutím ONV Senica daný súhlas k vykonaniu HTÚP v Skalici. Podľa záznamu z rokovania na JDR Skalica ohľadom HTÚP zo dňa 10.12.1980 bolo dohodnuté, že Agrostav Senica zabezpečí rekultiváciu pozemkov, a to i na hone R. v rozlohe XX,X C., pričom samotné práce na tomto hone mali začať v mesiaci február 1981. Dňa 12.3.1981 bolo JRD v Skalici oznámené, že hon R. je spôsobilý, aby si ho prevzali do držby. Dňa 18.3.1981 bolo ONV v Senici vydané rozhodnutie PLVH 99/5-1981, ktorým bolo zriadené právo užívania k predmetným odňatým nehnuteľnostiam navrhovateľa pre JRD v Skalici. Z uvedených rozhodnutí a záznamov je zrejmé, že k faktickej úprave pozemkov v hone R., teda k odstráneniu trvalých porastov na nich, prišlo niekedy od začiatku roku 1981 do 12.3.1981, kedy Agrostav Senica vykonal samotné práce na pozemkoch vedúce k odstráneniu trvalých porastov. Súd sa preto nemohol obmedziť na skúmanie stavu trvalých porastov od 18.3.1981, kedy bolo rozhodnuté o zriadení práva užívania pre JRD v Skalici do 25.11.1981, kedy boli odobraté užívateľské práva tak, ako to uviedol odvolací súd vo svojom uznesení. Je nepochybné, že samotné úpravy na pozemkoch prebehli pred tým, ako boli vydané konkrétne rozhodnutia týkajúce sa konkrétnych vlastníkov o zriadení práva užívania k častiam ich pozemkov. Preto súd pri zisťovaní množstva, druhu a kvality trvalých porastov musel vychádzať zo stavu pred samotných fyzickým odstránením porastov a keďže sa nezistilo a ani to vzhľadom na okolnosti nebude možné zistiť, ktorý deň presne prišlo k odstráneniu trvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach navrhovateľa, vychádzal zo stavu k 1.1.1981, čo je krátko potom, čo sa rozhodlo, že Agrostav Senica bude vykonávať rekultivačné práce v rámci HTÚP a pred tým ako boli práce na hone R. na február 1981 naplánované.

Pri posúdení otázky presného množstva, druhu a kvality trvalých porastov na predmetnej odňatej nehnuteľnosti súd mohol vychádzať len zo svedeckých výpovedí, z tvrdení účastníkov konania a

podporne z katastra nehnuteľností a zoznamu pestovateľov viníc, nakoľko presné záznamy alebo dokumentácia predmetných odňatých nehnuteľností k 1.1.1981 neexistuje.

Najskôr je však potrebné uviesť, že navrhovateľ sa domáha náhrady za trvalé porasty len na A.. Č.. XXXX V. A.. Č.. XXXX. Z rozhodnutia ONV v Senici PLVH 99/5-1981 zo dňa 18.3.1981 je zrejmé, že právo užívania pre JRD v Skalici bolo zriadené G. parc. Č.. XXXX S. S. XX Á. XX O.X, G. A.. Č.. XXXX S. S. XX Á. XX O.X, H. Z. S. S. X,XXXX C. S. k.Ú.. Z. (teda k predmetným odňatým nehnuteľnostiam). Z pozemkovoknižnej vložky, z geometrického plánu aj z výpovede svedka Š. D. je zrejmé, že v roku 1979 pôvodný pozemok patriaci navrhovateľovi a jeho matke mal tvar dlhého obdĺžnika, ktorý vzhľadom na rozlohu a svedkom Š. D.Á. uvádzanú dĺžku, ktorú mali rovnakú aj susedné pozemky, mal rozmery približne XX,X O. Q. XXX O.. Svojimi obomi krátkymi stranami susedil s prístupovými cestami, a dlhými stranami susedil s pozemkami susedných vlastníkov. Na A.. Č.. XXXX S. S. XXX O.X - R. sa nachádzala vinohradnícka búda a táto parcela susedila z jednej strany s prístupovou cestou. Za A.. Č.. XXXX sa na obdĺžnikovom tvare pozemku nachádzali A.. Č.. XXXX v celkovej výmere X.XXX O.X, D. G. S. S. X.XXX O.X N. I. S., S. S. X.XXX O.X boli evidované R. V. vo XXX O.X N. I. P. A. V. na . Č.. XXXX S. S. X.XXX O.X N. I. F.. Celková výmera pozemku navrhovateľa tak bola XX.XXX O.X. Navrhovateľovi bola v zmysle rozhodnutia ONV v Senici PLVH 99/5-1981 zo dňa 18.3.1981 odňatá časť vo výmere XX.XXX O.X, A. V. H. bola rozhodnutím MNV Skalica zo dňa 16.12.1980 pridelená časť parc. Č.. XXXX S. S. X.XXX O.X. V. navrhovate R. S. u A.. Č.. XXXX, na ktorej bola postavená vinohradnícka búda a časť A.. Č.. XXXX S. celkovej X.XXX O.X. Z tohto vyplýva, že navrhovateľovi zostal pozemok v rozlohe asi 10 árov, na ktorom bola postavená vinohradnícka búda. Navrhovateľ v konaní neuviedol, či na časti pozemku, ktorá mu zostala za vinohradníckou búdou sa nenachádzala tiež časť vinohradu a nejaké stromy.

Súd ohľadom zisťovania množstva, druhu a kvality trvalých porastov na predmetných odňatých nehnuteľnostiach vykonal rozsiahle svedecké dokazovanie, kde vypočul svedkov navrhnutých navrhovateľom i odporcom v 1. rade, ako i účastníkov. Navrhovateľ sa už v návrhu domáhal náhrady za 3.000 hláv viniča a 100 ovocných stromov, vysadených na predmetnej odňatej nehnuteľnosti. Avšak v priebehu konania v roku 1994 najskôr špecifikoval, že na pozemku mal 2800 koreňov frankovky a 200 koreňov bielej zmesky, pričom na neskorších pojednávaniach už tvrdil, že na predmetných odňatých nehnuteľnostiach mal 2.500 hláv frankovky a 500 hláv bieleho hrozna. Ohľadom celkového množstva ovocných stromov navrhovateľ tvrdil počas celého konania, že mal vysadených na predmetných odňatých nehnuteľnostiach 100 stromov, avšak viac krát uviedol iné druhy i množstvá z jednotlivých druhov stromov. Najskôr 50 sliviek, 20 marhulí, 10-15 jabloní, čerešní a 20 orechov, potom uviedol 50 sliviek, 2 čerešne, 4 hrušky, 2 ringloty, 15 broskýň, 2 marhule a 35 čerešní a nakoniec uviedol 50 sliviek, 20 marhulí, 10 hrušiek, 20 broskýň, 15 jabloní a 2 čerešne. Teda už samotné tvrdenia navrhovateľa boli v priebehu konania rozporné, pričom z vyjadrení navrhovateľa nevyplýva, že by v konkrétnych vyjadreniach len upresňoval predtým uvedené množstvo a druh trvalých porastov.

Svedkovia navrhnutí navrhovateľom uviedli, že z rozhodnutia vtedajšej komunistickej strany prišlo v Skalici k realizácii HTÚP, kde vlastníkom vinohradov odňali časť pozemkov s tým, že dôchodcovia mali nárok, aby im zostalo len 10 árov, zvyšok bol scelený a pridelený do užívania JRD v Skalici. Pri HTÚP na odňatých pozemkoch boli odstránené všetky trvalé porasty, pričom realizáciu tohto zabezpečovala spoločnosť Agrostav Senica. Stredisko, ktoré práce priamo zabezpečovalo je zrušené a nezachovali sa žiadne konkrétne doklady ohľadom množstva a druhu trvalých porastov odstránených z jednotlivých pozemkov. Jediná dokumentácia vzťahujúca sa na odstránené trvalé porasty bola z rozpisom na jednotlivé hony, nie parcely jednotlivých vlastníkov. Z týchto záznamov, ktoré boli odhadom trvalých porastov na jednotlivých honoch a slúžili pre Agrostav Senica za účelom zistenia nákladov na odstránenie porastov, vyplýva, že na hone R. S. S. XXX.XXX O.X N. X.XXX O.X G. F. V. egre S. po V. X.XXX G., XX.XXX O.X S. V. stromov G.. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa ohľadom množstva a druhu trvalých porastov na nemu odňatých predmetných nehnuteľnostiach, ktoré predstavovali 1/14-inu z celkovej odňatej plochy v hone R. (P. Y. XXX.XXX O.X, P. D. XX.XXX O.X), nemu odstránené vinice predstavovali X/X-L. R. celkovej S. (P. Y. XX.XXX O.X, P. D. X.XXX O.X) a P. Z. A. X/X-L. R. celkov A. Z. (P. Y. XXX Z., odstránených navrhovateľovi XXX Z.), teda vo vzťahu k celkovej odňatej ploche by sa na časti zabratej navrhovateľovi nachádzalo priemerne dvojnásobne viac trvalých porastov ako na pozemkoch iných vinohradníkov, čo síce nepreukazuje, že by na odňatých predmetných nehnuteľnostiach navrhovateľa nemohli byť ním uvádzané množstvá trvalých porastov,

ale je nepravdepodobné, že by sa na ostatných pozemkoch nachádzalo o toľko menej porastov, aby množstvo na pozemku navrhovateľa tvorilo tak vysoký podiel trvalých porastov na celkovej odňatej ploche.

Navrhovateľ navrhnutými svedkami i výpismi z pozemkovoknižných vložiek a podľa zoznamu pestovateľov viníc preukázal, že na pozemku, ktorý vlastnil spolu s matkou v hone R. bol vinohrad i ovocné stromy. Už pri kúpe toho pozemku rodičmi navrhovateľa v roku 1947, bola časť pozemku evidovaná ako vinice. I zo zoznamu pestovateľov viníc vyplýva, že matka navrhovateľa bola evidovaná ako pestovateľka viniča na ploche X,XX C.. Svedkyňa O.F. A. potvrdila, že chodila okopávať vinohrad k rodičom navrhovateľa, ktorý bol čerstvo vybudovaný, to však bolo niekedy okolo roku 1947, nakoľko uviedla, že tam chodila ako dvadsaťročná a narodená je v roku 1927. K rozlohe pozemku a poštu háv viniča sa však nevedela vyjadriť. Jedinými svedkami, ktorí sa vyjadrili k počtu trvalých porastov na pozemku navrhovateľa boli svedok W.. V. Č., ktorý bol pozrieť pozemok navrhovateľa v roku 1974, pričom podľa neho vinohrad bol asi 40 árov s asi 2.500 až 3.000 hlavami viniča prevažne frankovky a v sade bolo viac ako 100 stromov marhúl, sliviek a jabloní a Z. Š. D., ktorého pozemok susedil s navrhovateľovým, mal len polovičnú rozlohu, pričom na jeho pozemku bolo 450 hláv frankovky a 12 stromov, na pozemku navrhovateľa mohlo byť 3.000 - 3.500 hláv viniča a asi 500 stromov. Výpovede týchto svedkov sčasti zodpovedajú tvrdeniam navrhovateľa, avšak svedok W.. V. Č. videl vinohrad ešte v roku 1974, teda v čase keď chcel navrhovateľ s matkou pozemok rozdeliť na tri časti a dve z nich odpredať, čo im nebolo povolené, a teda výpoveď tohto svedka nepreukazuje stav na pozemku navrhovateľa k 1.1.1981. Svedok Š. D. zasa uviedol oveľa viac porastov ako tvrdí navrhovateľ, pričom už pri navrhovateľom tvrdených 3.000 hlavách viniča na rozlohe 37 árov, by sa toto množstvo viniča na túto plochu zmestilo len pri veľmi hustej výsadbe, teda až 3.500 hláv viniča ako tvrdí svedok, by muselo byť vysadených ešte oveľa hustejšie, čo je nepravdepodobné, nakoľko pozemok navrhovateľa je rozsiahly a nemali by dôvod vysádzať vinohrad extrémne husto. I svedkom tvrdených asi 500 stromov, ktoré mali byť na pozemku navrhovateľa nezodpovedá tvrdeniam navrhovateľa.

K veci bol vypočutý i svedok V. H., ktorého navrhovateľ výpoveď považoval za nepodstatnú, lebo mu jeho časť pozemku ako náhradný pozemok pridelili až niekedy v roku 1982 - 1984, avšak súd má z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. preukázané, že asi 10 árov z pozemku navrhovateľa bolo V. H. pridelených rozhodnutím z 16.12.1980, ktoré bolo svedkovi doručené 23.12.1980. Svedok v tomto konaní nevedel presne uviesť rok kedy pozemok dostal, ale uviedol, že si bol pozemok pozrieť asi tak za mesiac, dva potom, čo ho dostal pridelený, nakoľko išlo o náhradný pozemok za jemu zabraté pozemky. Z toho vyplýva, že svedok V. H. pozemok navrhovateľa videl niekedy začiatkom roka 1981, kedy podľa jeho tvrdenia na pozemku navrhovateľa bola pustatina, na jemu pridelenej časti boli len dva stromy, že by sa tam nachádzal vinohrad nebolo poznať, za vinohradníckou búdou navrhovateľa boli 2-3 áre viniča, asi 200-300 hláv, ako je tomu v súčasnosti. V. H. mal časť pozemku navrhovateľa pridelený až do roku 1991, pričom počas tejto doby tu vybudoval vinohrad, a keďže pri vrátení pozemku navrhovateľovi sa s ním nedohodol o náhrade za vybudovaný vinohrad, tento odstránil.

Znaleckým posudkom č. 66/96 znalca Ing. Jána Bielického a jeho doplnením č. 1, znalec potvrdil, že na rozlohe 37 árov bolo možné vysadiť 3.000 hláv viniča pri spone 1 m x 1.24 m, čo síce nezodpovedá súčasným spôsobom, ale zodpovedalo to obyčajom používaným v roku 1950. Znalec sa s ohľadom na navrhovateľom tvrdené množstvo, druh, vek viniča a jeho pravidelné dosádzanie ako i na množstvo, druh a vek stromov, vyjadril k hodnote týchto porastov podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti , tak ako to ustanovuje zákon. Tiež uviedol, že prípadné neobrábanie viniča nemá vplyv na jeho hodnotu, pričom u stromov je hodnota závislá na ošetrovaní a stave stromov.

Súd mal z pripojeného spisu Okresného súdu Senica preukázané, že časť pozemku navrhovateľa bola ešte na konci roku 1979 rozdelená na tri časti, ktoré boli pridelené G. H., V. H. V. Rudolfovi , s ktorým navrhovateľ v roku 1981 viedol spor o náhradu za zozberanú úrodu. Tieto osoby navrhovateľ v konaní ako svedkov nenavrhol, hoci preukázateľne v priebehu roku 1980 na časti navrhovateľovho pozemku hospodárili, teda museli poznať podrobne jeho stav, pričom o týchto osobách navrhovateľ musel vedieť,

nakoľko už v roku 1981 viedol spor s F. A.. Táto časť pozemku navrhovateľa bola uvedeným osobám odobratá, nakoľko sa pozemky mali začleniť do HTÚP.

V danej veci ide o sporové konanie, kde povinnosťou navrhovateľa je preukázať ním tvrdené skutočnosti, alebo navrhnúť vykonanie dôkazov alebo svedkov, ktorí tieto skutočnosti môžu potvrdiť. Navrhovateľ v konaní navrhol vypočuť veľké množstvo svedkov, ktorých súd k veci vypočul, pričom podrobným rozborom ich výpovedí sa súd zaoberal vyššie, avšak nielenže sa výpovede jednotlivých svedkov od seba odlišovali tak, že nepotvrdzovali tvrdenia navrhovateľa, ale i samotný navrhovateľ v konaní menil svoje tvrdenia ohľadom druhu trvalých porastov, pričom počet uvádzaných stromov nedával súčet navrhovateľom tvrdených 100 stromov odstránených z predmetných odňatých nehnuteľností a aj ich druh menil tri krát. Iných svedkov navrhovateľ nežiadal vypočuť.

Súd mal v konaní preukázané, že na pozemku navrhovateľa bola vinica i sad ovocných stromov, tiež je nepochybné, že plocha vo výmere XX.XXX O.X N. navrhovateľovi odňatá a daná do užívania JRD v Skalici, pričom k písomnému rozhodnutiu o odňatí prišlo až dňa 18.3.1981, avšak práce s odstraňovaním trvalých porastov na odňatých pozemkoch začali už začiatkom roka 1981, nakoľko v čase rozhodnutia o daní do užívania predmetných odňatých nehnuteľností pre JRD v Skalici, boli už tieto preorané. Odstránenie porastov vykonával Agrostav Senica, ktorý podrobné záznamy nemá. Navrhovateľovi zostala časť pozemku vo výmere asi 10 árov s vinohradníckou búdou. Zvyšná časť pozemku bola až do roku 1991 pridelená V. H.. Z veľkou pravdepodobnosťou z predmetnej odňatej nehnuteľnosti navrhovateľa boli v rámci HTÚP skutočne odstránené nejaké trvalé porasty, avšak ich množstvo, druh, kvalitu a vek je možné v súčasnosti zistiť len svedeckými výpoveďami, nakoľko o tom žiadna presná dokumentácia neexistuje, avšak súd výpovede svedkov i navrhovateľa zhodnotil už vyššie ako rozporné, na základe ktorých nemôže ustáliť ani určité minimálne množstvo porastov odstránených z predmetných odňatých nehnuteľností tak, aby mohol ohľadom tejto minimálne preukázanej časti priznať navrhovateľovi náhradu. Z vykonaného dokazovania teda nie je dostatočne zrejmé ani určité minimálne množstvo hláv viniča a stromov, ktoré boli s určitosťou odstránené z predmetných odňatých nehnuteľností, a už vôbec nie druh, vek a kvalita týchto trvalých porastov, za ktoré by súd náhradu mohol priznať. Je nesporné, že navrhovateľ sa cíti postupom odňatia pozemku z jeho užívania v roku 1981 dotknutý, avšak pokiaľ sa s odporcom ako povinnou osobou nedohodol v zmysle o náhrade za trvalé porasty, musí v súdnom konaní dostatočne preukázať svoje tvrdenia, na priznanie náhrady v súdnom konaní nie je dostatočný fakt, že navrhovateľovi boli nejaké trvalé porasty z predmetných odňatých nehnuteľností odstránené, ale musí preukázať ich množstvo, druh a kvalitu. Cieľom je napraviť , resp. zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ktoré sa na odňatej pôde napáchali, k čomu patrí aj nárok na náhradu za odstránené trvalé porasty z odňatých nehnuteľností, pričom citovaný zákon uprednostňuje dohodu účastníkov a len v prípade, že k dohode nedôjde, rieši otázku náhrady súd, kde navrhovateľ znáša dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutkových okolností rozhodných pre priznanie náhrady.

Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení o množstve, druhu a veku trvalých porastov nachádzajúcich sa na predmetných odňatých nehnuteľnostiach pred ich odstránením, v čase keď boli dané do užívania JRD v Skalici. Ďalších svedkov vypočuť nežiadal. Ďalším doplnením alebo novým znaleckým dokazovaním, by sa nepreukázali nové skutočnosti, nakoľko znalci pre posúdenie veci potrebujú dostatočne presné údaje o množstve, druhu a veku porastov. Z listinných dôkazov nevyplývajú presné údaje o trvalých porastoch na predmetných odňatých nehnuteľnostiach v rozhodnom čase. Ani v súčasnosti vykonaná ohliadka pozemku navrhovateľa, by v danom prípade neobjasnila potrebné skutočnosti.

Súd preto z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa celkom zamietol, a preto sa ďalej nezaoberal otázkou vznesenej námietky premlčania odporcom v 1. rade voči nárokom navrhovateľa presahujúcim pôvodne žalovanú sumu 40.000,- Sk.

Navrhovateľ svoj návrh podal na súde prvého stupňa dňa 29.12.1992. V návrhu uplatnil náhradu za trvalé porasty vo výške 40.000,- Sk. Neskôr, v priebehu konania upravil svoj návrh a žiadal priznať sumu 120.000,- Sk ako náhradu za trvalé porasty, a to návrhom zo dňa 22.3.1996, čo bolo pripustené

uznesením súdu prvého stupňa dňa 13.5.1996. Návrhom zo dňa 8.9.2005 upravil navrhovateľ svoj návrh tak, že žiadal ako náhradu za trvalé porasty sumu 200.000,- Sk. Táto zmena bola pripustená uznesením súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 8.9.2005.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 veta prvá, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992. Neuplatnenie práva v lehote právo zanikne - ide o preklúziu práva.

Navrhovateľ svoje nároky uplatnil podľa z.č. v znení noviel. Podľa tohto zákona svoje práva mal, konkrétne náhradu za trvalé porasty na odňatých nehnuteľnostiach, uplatniť do 31.12.1992. Do tejto lehoty musel vyčísliť i výšku náhrady, ktorú požaduje za trvalé porasty. V tomto termíne navrhovateľ vyčíslil sumu 40.000,- Sk. Neskôr túto sumu upravoval, prvýkrát návrhom zo dňa 22.3.1996 a druhýkrát návrhom zo dňa 8.9.2005. V oboch prípadoch treba vychádzať z toho, že jeho nároky nad 40.000,- Sk boli prekludované s poukazom na ustanovenie z.č. v znení noviel.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd preto zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 1. rade, ktorý mal v konaní plný úspech, keďže návrh navrhovateľa bol voči nemu v celom rozsahu zamietnutý, náhradu trov konania v sume 1.997,06 €.

Trovy konania odporcu v 1. rade pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 3.708,- Sk = 123,08 €, a z trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade v sume 1.873,98 €.

Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej služby po 1.500,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní v dňoch 18.3.1999, 3.6.1999, 15.6.1999, 22.7.1999, 2.9.1999), t. j. 9.000,- Sk = 298,75 €, a režijný paušál za 6 úkonov právnej služby v roku 1999 po 100,- Sk, t. j. 600,- Sk = 19,92 €. Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade súd ďalej priznal odmenu v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej služby po 4.250,- Sk = 141,07 € (účasť na pojednávaní dňa 26.2.2004) plus režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2004 v sume 136,- Sk = 4,51 €. A napokon súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade odmenu v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej služby po 4.250,- Sk = 141,07 € (účasť na pojednávaní dňa 31.5.2005), za 4 úkony právnej služby po 6.650,- Sk (odvolanie zo dňa 31.10.2005, účasť na pojednávaní v dňoch 9.1.2007, 12.4.2007, 24.5.2007), t. j. 26.600,- Sk = 882,96 €, a za 1 úkon právnej služby po 3.325,- Sk = 110,37 € (účasť na pojednávaní dňa 29.5.2007 - 1 úkon). Právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade súd priznal tiež režijný paušál za 2 úkony v roku 2005 po 150,- Sk, t. j. 300,- Sk = 9,96 €, a za 4 úkony v roku 2007 po 178,- Sk, t. j. 712,- Sk = 23,63 €. Spolu odmena a režijný paušál 1.632,24 €.

Právny zástupca odporcu v 1. rade si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa o cestovných náhradách za pracovnú cestu Z. - Z. a späť dňa 26.2.2004, a to za spotrebu PHM v sume 186,37 Sk = 6,19 € (60 km x 9,3 l/100 km x 33,40 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 324,- Sk = 10,75 € (60 km x sadzba náhrady 5,40 Sk/1 km), spolu 16,94 €, ďalej za pracovnú cestu Z. - Z. a späť dňa 31.5.2005, a to za spotrebu PHM v sume 162,29 Sk = 5,39 € (60 km x 6,9 l/100 km x 39,20 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 372,- Sk = 12,35 € (60 km x sadzba náhrady 6,20 Sk/1 km), spolu 17,74 €, a napokon za 4 pracovné cesty na trase Z. - Z. a späť v dňoch 9.1.2007, 12.4.2007, 24.5.2007 a 29.5.2007, a to za jednu cestu za spotrebu PHM v sume 201,78 Sk = 6,70 € (60 km x 9,5 l/100 km x 35,40 Sk/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 372,- Sk = 12,35 € (60 km x sadzba náhrady 6,20 Sk/1 km), spolu 19,05 € x 4 cesty = 76,20 €. Spolu cestovné náhrady 110,88 €.

Právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal tiež náhradu za stratu času za pracovnú cestu Z. - Z. a späť dňa 26.2.2004, a to za 1 hodinu cesty (1 polhodina x 533,- Sk), t. j. 1.066,- Sk = 35,38 €, ďalej za pracovnú cestu Z. - Z. a späť dňa 31.5.2005, a to za 1 hodinu cesty (1 polhodina x 250,- Sk), t. j. 500,- Sk = 16,60 €, a napokon za 4 pracovné cesty na trase Z. - Z. a späť v dňoch 9.1.2007, 12.4.2007, 24.5.2007 a 29.5.2007, za jednu cestu za 1 hodinu (1 polhodina x 297,- Sk), t. j. 594,- Sk = 19,72 €, krát 4 cesty = 78,88 €. Spolu náhrada za stratu času 130,86 €.

Spolu trovy právneho zastúpenia odporcu v 1. rade 1.873,98 €.

Odporcovi v 2. rade, ktorý mal tiež v konaní plný úspech, nakoľko voči nemu bolo konanie zastavené, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odporca v 2. rade si žiadne trovy neuplatnil.

Navrhovateľa súd tiež zaviazal zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v 3. rade, ktorý mal v konaní plný úspech, nakoľko konanie bolo voči nemu zastavené, a to v sume 2.016,- Sk = 66,91 €, pozostávajúcej z účelne vynaložených nákladov cestovného osobným motorovým vozidlom za cestu na trase N. - Z. a späť v dĺžke 180 km, a to za spotrebované pohonné hmoty v sume 900,- Sk (vzdialenosť 180 km x cena benzínu 42,50 Sk x spotreba 11,76 l/100km) a za náhradu za každý km jazdy v sume 1.116,- Sk (180 km x 6,20 Sk). Argument navrhovateľa, že odporca v 3. rade je štátny orgán, že nie je pasívne legitimovaný, a že navrhovateľ je v konaní v zmysle oslobodený od súdnych poplatkov neobstojí, nakoľko odporca aj ako štátny orgán má právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, v danom konaní nebol pasívne legitimovaný, ale ako účastníka konania ho označil samotný navrhovateľ a oslobodenie navrhovateľa v danom konaní od súdnych poplatkov ho nezbavuje povinnosti pri procesnom neúspechu v konaní nahradiť protistrane trovy konania, nakoľko v danom prípade priznanie alebo nepriznanie trov konania závisí od procesnej úspešnosti účastníka v konaní, pričom súd nezistil dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania v spore úspešnej strane.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle a navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech a ktorého majetkové a osobné pomery neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, je dôchodca, má pravidelný príjem z dôchodku a predtým pracoval ako režisér, uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Senica náhradu trov štátu v sume 3.215,- Sk = 106,71 €, pozostávajúcej z vyplateného znalečného znalcovi Ing. Bielickému za podaný znalecký posudok v sume 978,- Sk = 32,46 € a za doplnenie znaleckého posudku v sume 2.165,- Sk = 71,86 €, a z vyplateného svedočného svedkovi V. H. S. sume 36,- Sk = 1,19 € V. Ivanovi v sume 36,- Sk = 1,19 €, ktoré sumy boli hradené preddavkovo z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( , - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia