Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-167-2009.pdf
PDF · 240.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/167/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky C.. I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Ul. P. č. 9, zastúpená JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3 proti odporcovi Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava 1, vec sa týka pobočky G., Ul. C. slovenskej XX, G. o zaplatenie nemajetkovej ujmy s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.8.2009 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej istinu 1700 eur s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Európskou centrálnou bankou platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia s odôvodnením, že v čase od 1.11. 2000 do 30.11.2008 bola zamestnaná u odporcu ako posudkový lekár, zaradená na odbor lekárskej posudkovej činnosti /ďalej len OLPČ/. Jej nadriadenou bola C.. C. J. - vedúca M.. Približne od apríla 2008 sa ich vzťahy z jej neznámych dôvodov zhoršili a tieto prerástli do otvorených útokov proti nej. C.. J. sa niekoľkokrát vyjadrila, že ju donúti skončiť pracovný pomer. V snahe toto dosiahnuť, X.X. a X.X. roku XXXX jej dala úplne bezdôvodné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s varovaním, že pri ďalšom porušení pracovnej disciplíny môže byť s ňou skončený pracovný pomer a zakrátko po upozornení z 1.8.2008 podala riaditeľovi pobočky, C.. P. návrh, aby jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny. Riaditeľ návrh C.. J. akceptoval a XX.X.XXXX jej bola na pracovisku doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce s tým, že jej pracovný pomer mal skončiť k 30.11.2008. Návrhom z 24.10.2008 sa na tunajšom súde domáhala neplatnosti výpovede, vec sa viedla pod sp. zn. 6C XXX/XXXX, ktorý návrh z dôvodu späťvzatia výpovede zo strany odporcu vzala späť a súd v predmetnej veci konanie zastavil. Napriek tomu, že sa domáhala, aby odporca prijal opatrenia na zamedzenie diskriminácie zo strany C.. J., nestalo sa tak. Pretože je v nepriateľskom prostredí, ktoré jej C. . J. na pracovisku vytvárala, nemohla ďalej u odporcu pracovať, a preto požiadala dňa 21.11.2008 odporcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2008. Ešte pred doručením výpovede podala dňa 12.8.2008 na Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava na C.. J. sťažnosť, v ktorej uviedla, že ju nadriadená šikanuje, diskriminuje. Žiadala sťažnosť prešetriť, pričom výslovne uviedla, že snahou C.. J. je skončiť s ňou pracovný pomer. Jej podozrenie sa potvrdilo a 25.8.2008 dostala výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Na základe jej sťažnosti, neskôr doplnenej, Sociálna poisťovňa, ústredie vykonala šetrenie a zistila, že vo veciach, v ktorých jej bolo vytýkané odborné pochybenie C.. J. a dané dvakrát po sebe z tohto dôvodu upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny, postupovala z lekárskeho hľadiska správne. Etická komisia na svojom zasadnutí 19.9.2008 preto navrhla odvolať výpoveď z 25.8.2008, na základe čoho generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne rozhodol, že schvaľuje výsledky šetrenia etickej komisie a uložil riaditeľovi pobočky v termíne do XX.XX.XXXX prehodnotiť dôvody výpovede. Za celú dobu čo pracovala u odporcu vykonávala svoju prácu zodpovedne, kvalifikovane, nebola nikdy disciplinárne potrestaná a nikdy jej neboli vytýkané odborné pochybenia pri výkone jej práce. Nevie, z akého dôvodu bola proti nej jej nadriadená zaujatá a diskriminovala ju. Okrem spomínaných nedôvodných upozornení na porušenie pracovnej disciplíny 1.8.2008 jej ústne bez odôvodnenia nariadila, že posudzované prípady v každej posudkovej komisii musí pred zasadnutím komisie prejednať s ňou, čo dovtedy nevyžadovala. Následne 4.8.2008 znova ústne bez odôvodnenia jej oznámila, že nemôže vykonávať kontrolu spôsobilosti na prácu. Taktiež v presne nezistený deň v mesiaci august 2008 jej bez akéhokoľvek vysvetlenia a rozumného dôvodu zmenila tajomníčku posudkovej komisie a v nasledujúcom období jej odmietla zvýšiť plat, napriek tomu, že sa na jej oddelení platy zvyšovali. Prenasledovanie zo strany C.. J. nadobudol taký rozmer, že zasahovalo aj jej rodinu, obviňovali ju, že sa jej vyhráža, čo vôbec nebola pravda. Tento stav sa veľmi negatívne prejavil na jej zdravotnom stave a na zdravotnom stave jej otca. Priamo s vedením pobočky konflikt nejako nepociťovala, avšak C.. J. ako jej priama nadriadená svoje postavenie hrubo zneužívala, nerešpektovala ani pokyny ústredia a tvrdo sa snažila presadiť svoje. Bolo nepochybne jej záujmom, aby zo zamestnania odišla, čo sa jej v konečnom dôsledku podarilo. Počas obdobia, keď u odporcu vykonávala prácu, túto robila rada, prinášala jej uspokojenie, zvyšovala si kvalifikáciu a mala predpoklad ďalšieho postupu. Nemala absolútne žiaden dôvod na zmenu zamestnania. Pretože odporca neprijal žiadne opatrenia na zamedzenie jej evidentnej diskriminácie C.. J., bola nútená v záujme svojho zdravia a zdravia svojej rodiny skončiť pracovný pomer. Ako samoživiteľka štvorročného syna v čase všeobecného nedostatku pracovných príležitostí musela prijať iné, menej kvalifikované zamestnanie s nižším zárobkom. Kým u odporcu mala mesačný príjem okolo XX.XXX Sk, v súčasnosti má plat cca XXX eur /XX.XXX Sk/, pričom v prvých dvoch mesiacoch po nástupe mala plat iba XX.XXX Sk /XXX eur/. V dôsledku konania odporcu bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie. Nemôže rátať s pôvodným predpokladaným služobným postupom, prípadne rozvíjaním svojich schopností a zvyšovaním kvalifikácie v práci, ktorú vykonávala rada. Domnieva sa preto, že sú dané všetky zákonom stanovené dôvody preto, aby jej bola priznaná nemajetková ujma v peniazoch. Tiež sa domnieva, že vzhľadom na dobu, ktorú bola diskriminovaná, jej závažnosť najmä z pohľadu toho, že sa jedná o organizáciu /kde je na diskrimináciu kladená mimoriadna dôležitosť, preukázateľný následok a ostatné okolnosti prípadu/ je suma 1700 eur skôr symbolická. Navrhovateľka svoj návrh právne kvalifikovala v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 , 2 , 4 a 6 Zákonníka práce a § 2 ods. 1 , § 2a ods. 2 , 3 3 , 8 8 , § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. /antidiskriminačný zákon/.
Odporca žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že v návrhu je citovaných 10 ustanovení Zákonníka práce a Antidiskriminačného zákona, ktoré mali porušiť, vôbec však nie je špecifikované v čom, resp. akým konaním malo dôjsť k ich porušeniu. V súdnom konaní musí byť v prvom rade preukázaná diskriminácia a šikanovanie navrhovateľa ako zamestnanca pobočky sociálnej poisťovne /táto skutočnosť nebola Etickou komisiou sociálnej poisťovne preukázaná tak, ako tvrdí navrhovateľka/ a až potom môže navrhovateľka žiadať finančné odškodnenie, ktoré však musí byť riadne zdôvodnené. Uviedli, že upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny boli dôvodné a opodstatnené a postup, ktorý zvolili bol v súlade so Zákonníkom práce . Návrh na späťvzatie žaloby o neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol zo strany navrhovateľky podaný z dôvodu skončenia pracovného pomeru, z iniciatívy C.. E. a nie z dôvodu odvolania výpovede zo strany zamestnávateľa. Výpoveď bola vzatá späť nie z vecných dôvodov, za ktorými si stoja a vedia ich zdokladovať, ale z dôvodu formálnych nedostatkov uvedených vo výpovedi. Hrubé odborné pochybenia, ktorých sa navrhovateľka dopustila pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vedia preukázať, ako aj ďalšie porušenia pracovnej disciplíny v súvislosti dochádzkou navrhovateľky do zamestnania. Podotkli tiež, že náplňou Etickej komisie podľa jej štatútu nie je prehodnocovať porušenia pracovnej disciplíny, ale skúmať, či na pracovisku nedošlo k diskriminácii a šikanovaniu zamestnancov a porušovaniu zásad rovnakého zaobchádzania. Takéto zistenia v záverečnej správe etickej komisie nie sú konštatované. Samotné posudzovanie prípadov lekárskej posudkovej činnosti u nadriadeného je štandardný postup a prípady sa prejednávajú počas ranných konzultácií u vedúcej lekárky. Každú lekársku správu overuje vedúca odboru lekárskej posudkovej činnosti. K obvineniam a vyhrážkam došlo zo strany navrhovateľky a jej matky. Navrhovateľka priamo v kancelárii riaditeľa pobočky C.. J. ohovárala a obvinila, že dňa X.X.XXXX telefonovala jej matke, pani R. E. domov a vyhrážala sa jej a že z tohto dôvodu má jej matka vysoký tlak a otec epileptický záchvat. Tieto jej obvinenia z vyhrážok na jej rodinu sú absolútne vymyslené. Svedkom bol riaditeľ Sociálnej poisťovne, pobočka G., MVDr. L. P.. Vec bola riešená na
M. úrade v G., odbor všeobecnej vnútornej správy a tiež na OO PZ SR v G.. Navrhovateľka nemusela skončiť pracovný pomer a prijať iné zamestnanie ako uvádza v návrhu, pretože výpoveď zo strany zamestnávateľa bola vzatá späť a navrhovateľka pracovala v pobočke aj naďalej. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou podala navrhovateľka na základe jej vyjadrenia u riaditeľa pobočky v D. poisťovne, potom ako si našla pracovné miesto uvedené v návrhu a potrebovala skončiť pracovný pomer pred uplynutím výpovednej doby. Naviac navrhovateľka povedala na druhý deň po stretnutí Etickej komisie C.. J. v prítomnosti riaditeľa pobočky C.. P., že jej chce robiť zástupkyňu preto, lebo to vraj chcú všetci lekári a vyjadrila sa, že C.. J. jej nikdy nijako neublížila. Posudkoví lekári sa však nijakého hlasovania o tom, že by C.. E. mala vykonávať funkciu zástupkyne vôbec nezúčastnili.
Dokazovaním vykonanom na pojednávaní vypočutím účastníkov, svedkyne C.. C. J., oboznámením sa s písomnými dôkazmi - listom navrhovateľky adresovaným Sociálnej poisťovni, ústredie zo dňa 12.8.2008 / čl. 6/, Zápisom z druhého zasadnutia Etickej komisie D. poisťovni, pobočka G. zo dňa XX.XX.XXXX, listom adresovaným navrhovateľkou D. poisťovni, ústredie zo dňa XX.X.XXXX /čl. XX/, Zápisom z rokovania Etickej komisie v D. poisťovni, pobočka G. zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o rozviazanie pracovného pomeru navrhovateľkou adresovanou D. poisťovni, pobočka G. zo dňa XX.XX.XXXX, listom adresovaným odporcom navrhovateľke zo dňa X.X.XXXX /čl. XX/, listom adresovaným z toho istého dňa D. poisťovňou, pobočka G. C.. P. /čl. 24/, vyjadrením C.. J. /čl. 25/, oznámením C.. J., vedúcej M., adresované C.. P. zo dňa X.X.XXXX, listom navrhovateľky adresovaným C.. J. zo dňa XX.X.XXXX, dokladom z čl. 31, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, záznamom C.. J. o ústnej sťažnosti C. C. zo dňa XX.X.XXXX, stanoviskom k ústnej sťažnosti C. C., dané C.. J. C.. P. zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou navrhovateľky o rozviazanie pracovného pomeru u odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodou o skončení pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu /pobočka G./, zápisom o prerokovaní výpovede C.. E. zo dňa XX.X.XXXX s prezenčnou listinou /čl. 39, 40a/, evidenciou dochádzky navrhovateľky u odporcu v marci XXXX /čl. 40 až 41/, dovolenkovým lístkom z dňa XX.X. a XX.X.XXXX, listom M. úradu G., odbor všeobecnej vnútornej správy G. /19.5.2009/ adresovaným C.. J. /čl. 43/, záznamom o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. na OO PZ Prievidza /1.8.2008/, lekárskou správou D. poisťovni, pobočka G. týkajúcou sa S. J., posudkom - lekárskou správou týkajúcej sa S. J. zo dňa XX.X.XXXX, potvrdením o dočasnej PN u C. /čl. 65/, listom M. úradu G., odbor všeobecnej vnútornej správy G. adresovaným C.. J. zo dňa XX.X.XXXX, čiastkovým protokolom činností D. poisťovne, pobočka G. /čl. 73 až 83/, O. správou z kontroly lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia, pobočka G. za sledované obdobie jún XXXX, R. kódexom D. poisťovne, pobočka G., lekárskymi správami /čl. 88/, oznámením L. G., so sídlom v J. /čl. 117/, mzdovými listami navrhovateľky /čl. 118 až 129/, listom navrhovateľky adresovaným odporcovi zo dňa XX.XX.XXXX a X.XX.XXXX, listom adresovaným navrhovateľkou D. poisťovne, pobočka G. zo dňa XX.XX.XXXX, listom adresovaným navrhovateľkou odporcovi zo dňa XX.XX.XXXX, obsahom pripojeného spisu M. súdu G. sp. zn. 6C XXX/XXXX a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracovala u odporcu ako posudkový lekár zaradená na odbor lekárskej posudkovej činnosti a že jej nadriadenou, vedúcou M. bola C.. J..
Z výpovede navrhovateľky a svedkyne C.. J. mal súd zistené, že niekedy od apríla XXXX sa vzťahy medzi navrhovateľkou a jej nadriadenou C.. J. výrazne zhoršili.
Listom zo dňa 3.4.2008 podpísaným C.. C. J. bolo navrhovateľke zo strany jej vtedajšieho zamestnávateľa dané upozornenie na dlhodobé porušovanie základných povinností zamestnanca uvedených v § 81 písm. a/ Zákonníka práce a čl. 9 ods. 6 platného Pracovného poriadku D. poisťovne. V upozornení sa uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že tento problém bol s ňou viackrát riešený slovne a aj napriek tomu pravidelne porušuje vyššie uvedené záväzné zákonné a interné normy, predkladajú jej upozornenie o porušení pracovnej disciplíny v písomnej podobe s tým, že ak dôjde k ich opakovanému porušeniu, bude D. poisťovňa, pobočka G. postupovať podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce , t. j. skončením pracovného pomeru navrhovateľke zo strany zamestnávateľa.
Listom zo dňa 3.4.2008 C.. J., vedúca M., riaditeľovi pobočky poisťovne C.. L. P. vo veci písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny posudkovou lekárkou C.. I. E. oznámila, že navrhovateľka opakovane porušila pracovnú disciplínu tým, že sa nezapisovala v knihe dochádzky, čo bolo v minulosti riešené ústnym pohovorom /v roku 2006/, kedy riaditeľ pobočky dostal anonymné udanie na navrhovateľku, že porušuje pracovnú disciplínu tým, že sa nezapisuje v knihe dochádzky. Druhé ústne upozornenie dostala v roku 2007 kedy sa opakovane znovu nezapísala do knihy dochádzky. Pri kontrole dochádzky za marec 2008 /evidencia dochádzky navrhovateľky v tomto mesiaci je založená v spise na čl. 40 a 41/ bolo zistené, že v dňoch X.X., XX.X, XX.X, XX.X, XX.X, XX.X a XX.X.XXXX nie je navrhovateľka zapísaná v knihe príchodov, z toho dňa XX.X. a XX.X. robila kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu v G., čo je ospravedlnené, ostatné dni sú neospravedlnené. V práci tieto dni bola, ale nebola zapísaná v knihe dochádzky, z čoho nevie vypočítať, koľko hodín v tieto dni odpracovala. V knihe odchodov v mesiaci marec nebola odpísaná dňa XX.X.XXXX, čo taktiež nemá ospravedlnené a tiež nedokáže vypočítať, koľko v ten deň odpracovala hodín. Dňa XX.X.XXXX vedúcej M. predložila dochádzku s tým, že v dňoch XX. a XX.X.XXXX mala dovolenku, túto však nepodpísala ani zástupkyňa vedúcej C.. E., ani vedúca M. C.. J.. Na druhý deň X.X.XXXX predložila druhú evidenciu dochádzky s tým, že dňa XX. a XX.X.XXXX bola PN. Dátum vystavenia práceneschopnosti bol XX.X.XXXX. Po telefonickom dohovore s praktickou lekárkou C.. D., ktorá vystavila PN zistili, že potom, čo nemala podpísanú dovolenku ju navštívila a chcela vypísať pracovnú neschopnosť, ktorú jej C.. D. vypísala s tým, že bola tie dva dni chorá. Vypísanie pracovnej neschopnosti považuje za účelovú, pretože bola vystavená až potom, čo C.. E. nebola podpísaná dovolenka. Z vyššie uvedených dôvodov dáva navrhovateľke písomné upozornenie pre porušenie pracovných povinností, pretože už dve ústne upozornenia v minulosti neboli účinné.
Listom zo dňa 8.8.2008 C.. C. J. riaditeľovi pobočky odporcu C.. L. P. podala návrh na skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou pre opakované porušenie pracovnej disciplíny. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že ako vedúci zamestnanec odboru lekárskych posudkových činností pobočky D. poisťovni v G. pri overovaní lekárskych správ z uskutočnených komisií posudkových lekárov zistila, že v lekárskej správe navrhovateľky pri posúdení zdravotného stavu S. J. /čl. 88/, ktoré uskutočnila v rámci výkonu posudkovej činnosti dňa XX.X.XXXX je posúdenie jej ochorení nadhodnotené a teda nesprávne z nasledujúcich dôvodov:
1. v lekárskej správe chýba J. index,
2. pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľky bola nesprávne určená rozhodujúca diagnóza, rozhodujúcou diagnózou podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je alimentárna obezita - následky obezity s postihnutím podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 %,
3. v lekárskej správe nebolo doložené pre rozhodujúcu diagnózu /alimentárnu obezitu/ odborné lekárske vyšetrenie endokrinologické. Doklad z takého vyšetrenia bol nahradený meraním z automatu lekárne D. mesto zo dňa XX.X.XXXX /čl. 31/. Hoci takýto doklad nie je lekárskym úkonom, C.. E. ho použila ako doklad pre posúdenie invalidity žiadateľky.
Dňa X.X.XXXX ako priamo nadriadený vedúci zamestnanec v prítomnosti odbornej referentky pani P. O. ústne upozornila a vyzvala C.. E. na okamžitú opravu zápisnice z komisie z vyššie uvedenej žiadateľky. Pri opakovanej kontrole predmetného spisu bolo zistené, že bol doplnený len J. index, ale hodnotenie zdravotného stavu pani J. opravené nebolo. Na opakovanú výzvu na opravu navrhovateľka nereagovala, že čoho vyplýva, ž svojím protiprávnym konaním, ktoré je v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z ako aj v rozpore s metodickými pokynmi ústredia D. poisťovne, porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Po závažnom porušení pracovnej disciplíny, ktoré zistila u navrhovateľky pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľky o invalidný dôchodok pani J. ako aj v záujme predchádzania chybovosti pri posudzovaní zdravotného stavu iných žiadateľov a zachovanie vážnosti inštitúcie D. poisťovne dňa X.X.XXXX navrhovateľke v prítomnosti riaditeľa a právnika pobočky ústne nariadila, aby v rámci výkonu posudkovej činnosti každú komisiu vopred prekonzultovala s ňou ako vedúcou M., pobočky D. poisťovne v G.. Hoci mala navrhovateľka po tomto dátume komisie v dňoch X.X a X.X.XXXX ani jednu z uskutočnených komisií s ňou neprekonzultovala a na opakovanú výzvu ani nereagovala. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že navrhovateľka neuposlúchnutím príkazu nadriadeného zamestnanca opakovane porušila pracovnú disciplínu.
Z dôvodu, že navrhovateľka ju neodôvodnene ohovárala a krivo obviňovala, bola nútená podať na M. prokuratúru v G. podnet na začatie trestného stíhania navrhovateľky, pretože má dôvodnú obavu, že ohováranie navrhovateľky pred riaditeľom pobočky poisťovne ako jej priamym nadriadeným ale aj pre ostatnými zamestnancami pobočky je spôsobilé značnou mierou ohroziť je vážnosť v zamestnaní u kolegov v práci, ako aj u ostaných spoluobčanov a klientov poisťovne, ktorým poskytujú služby a tým ju výrazne poškodiť nielen v zamestnaní. Návrh na skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou oprela článok 7 bod 3 pracovného poriadku a odôvodnila ho viacnásobným porušením pracovnej disciplíny navrhovateľkou, za ktoré už bola disciplinárne riešená spolu s písomným upozornením na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce .
Listom zo dňa 12.8.2008 podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na C.. C. J. sťažnosť adresovanú odporcovi , v ktorej okrem iného uviedla, že dňa X.X.XXXX prevzala na svojom pracovisku upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 3.4.2008 podpísané C.. J.. Dňa XX.X.XXXX prevzala na pracovisku listinu podpísanú C.. J., z toho istého dňa nazvanú ako „Ústna sťažnosť pani C. C.“ /čl. 34/, v ktorej C.. J. žiadala, aby sa do XX.X.XXXX vyjadrila k údajnej ústnej sťažnosti pani C., prečo netrvala na tom ,aby sa kontrola posudzovania na prácu vykonávala v prítomnosti posudzovanej osoby a predložila tlačivo o prerokovaní vývoja obnovy pracovnej schopnosti po 26. týždňoch. Napriek neprimerane krátkej lehote na vyjadrenie doručila riaditeľovi pobočky vyjadrenie v ktorom uviedla, že práceneschopnosť pani C. bola vystavená XX.X.XXXX a práceneschopná bola XX.XX.XXXX, teda XX.XX.XXXX trvala PN iba XX týždňov, preto nebolo potrebné vyplňovať tlačivo o prerokovaní vývoja pracovnej schopnosti. Je však pravdou, že pani C. bola dňa XX.XX.XXXX vystavená nová práceneschopnosť na inú diagnózu a od X.X.XXXX došlo ku zmene posudkového lekára u ošetrujúcej lekárky C.. P.. Pokiaľ ide o osobnú prítomnosť pacienta pri posudzovaní spôsobilosti na prácu navrhovateľka dostatočne odôvodnila, kedy nemusí posudkový lekár trvať na osobnej prítomnosti pacienta pri posudzovaní, pričom svoje argumenty doložila písomnými dôkazmi. C.. J. sa napriek objektívnemu a v skutočnosti zodpovedajúcemu vysvetleniu s tým neuspokojila. Naďalej sa snažila diskriminovať a poškodzovať navrhovateľku. Dňa 25.6.2008 písomne oznámila riaditeľovi pobočky C.. P. /čl. 35/, skresľujúce skutočnosti o jej údajných pochybeniach v súvislosti so spomínanou sťažnosťou pani C.. Na základe týchto zavádzajúcich skutočností bolo bez zodpovedajúceho prešetrenia X.X.XXXX na pracovisku doručené navrhovateľke upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Okrem toho C.. J. ústne nariadila X.X.XXXX navrhovateľke, že posudzované prípady v každej posudkovej komisii musí pred zasadnutím komisie prejednať s ňou. Na základe toho potom dňa X.X.XXXX jej písomne vrátila zápisnicu z komisie zo dňa XX.X.XXXX vo veci S. J. s tým, že jej vytýkala nadhodnotenie zdravotného stavu pacientky a žiadala zdôvodniť, prečo nebol rešpektovaný jej ústny pokyn z 1.8.2008. Z neznámych dôvodov navrhovateľku ako podriadenú kvalifikovanú a skúsenú lekárku C.. J. bezdôvodne šikanuje a diskriminuje. Otvorene sa vyjadrila a snaží donútiť ju, aby sama rozviazala pracovný pomer alebo ona s ňou skončí pracovný pomer zo strany zamestnávateľa. Jej nátlak sa viditeľne stupňuje najmenej od mesiaca apríl 2008, kedy zaslala navrhovateľke prvé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je však nepravdivé, žiadneho porušenia pracovnej disciplína sa navrhovateľka nedopustila. C.. J. naďalej pokračuje v jej prenasledovaní a šikanovaní, navrhovateľke dňa XX.X.XXXX na jej pracovisku opäť doručila výzvu, by sa vyjadrila k údajnej sťažnosti pani C.. Majú dôvodné podozrenie, či sa pani C. vôbec na niekoho sťažovala, pretože postup C.. J. pri vybavovaní tejto údajnej sťažnosti je v rozpore so všetkými citovanými ustanoveniami zákona o sťažnostiach. Ak sa skutočne bola sťažovať pacientka, ústne s ňou mal byť spísaný záznam a ten jej mal byť predložený na prečítanie a podpis, aby sa k nemu mohla vyjadriť a brániť sa. Záznam so sťažnosťou mal byť riadne zaevidovaný a sťažovateľka mala byť o spôsobe vybavenia sťažnosti upovedomená. O prešetrení sťažnosti mal byť spísaný záznam. Hoci 1.8.2008 za prítomnosti C.. J., C.. P. a I.. L. trvala na spísaní záznamu, na tom, aby bola pacientka predvolaná, vyjadrila sa k jej tvrdeniam a ak sa skutočne na niekoho sťažovala, aby bola sťažnosť dôsledne prešetrená, žiaden z jej návrhom akceptovaný nebol. X.X.XXXX bola nezákonne nútená podpísať prevzatie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že odmietnutie nemá význam. Nedopustila sa žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Vo veci pacientky I. P., jej bolo vyčítané odborné medicínske pochybenie, hoci jej bolo predložené stanovisko lekára z ústredia v J. v tom zmysle, že jej postup bol správny. C.. J. však trvá na svojom a stanovisko lekára ústredia neakceptuje. Rovnako vo veci pacientky J. nad rámec svojich oprávnení, v rámci recenzie zasahuje navrhovateľke do jej rozhodovacej
právomoci a šikanózne žiada o písomné odôvodnenie, prečo neopravila zápisnicu z XX.X.XXXX. Čo sa týka posúdenia dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu u p. J. zo dňa XX.X.XXXX, navrhovateľka trvá na tom ,že je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX %. Vedúca lekárka trvá na tom, že nie je invalidná a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovila na 35 % pre alimentárnu obezitu s následnými degeneratívnymi zmenami na pohybovom aparáte. Ďalším nespochybniteľným dôkazom šikanózneho a diskriminačného správania sa C.. J. k navrhovateľke je ústny pokyn z X.X.XXXX, aby všetky posudzované prípady pred ich posúdením v komisii prejednala s C.. J.. Taktiež jej 4.8.2008 ústne bez uvedenia dôvodu oznámila, že nemôže vykonávať kontrolu spôsobilosti na prácu napriek tomu, že žiadala, aby jej vzhľadom na závažnosť tento pokyn dala písomne. Taktiež bez zodpovedajúceho vysvetlenia a bezdôvodne v auguste 2008 zmenila navrhovateľke tajomníčku komisie a odmietla jej zvýšiť plat, aj keď na jej oddelení k zvyšovaniu platov došlo.
V liste zo dňa XX.X.XXXX adresovanom C.. J. navrhovateľka trvala na tom, že pacientka J. je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX%.
V zmysle ustanovenia § 63 ods. 5 Zákonníka práce odporca v prítomnosti riaditeľa pobočky vedúcej OLPČ a JUDr. Nemčického oboznámil navrhovateľku s dôvodom výpovede a umožnil jej k výpovedi sa vyjadriť. Navrhovateľka s výpoveďou nesúhlasila.
Dňa 25.8.2008 si navrhovateľka výpoveď danú jej z pracovného pomeru odporcom podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce prevzala s dodatkom, že s výpoveďou nesúhlasí.
Vo vyššie uvedenej výpovedi výpovedi sa uvádza, že porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľka dopustila tým, že pri posudzovaní pracovnej neschopnosti C. C. nedostatočne vykonávala kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu. Nedostatky kontrolnej činnosti boli v nedostatočnom zdokumentovaní zdravotného stavu, v diskrepancii od jej písomného vyjadrenia a zdôvodňovania, prečo pacientka nemusela byť posudzovaná v jej prítomnosti. V jej písomných záznamoch nebolo poznačené, že pacientka bola posudzovaná v neprítomnosti. Ďalšie porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľky o invalidný dôchodok pani J.. Neuposlúchnutím príkazu nadriadeného zamestnanca opakovane porušila pracovnú disciplínu, pričom plnenie pokynov nadriadených vydaný v súlade s právnymi predpismi je prvoradá a základná povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. a/ Zákonníka práce .
Navrhovateľka s výpoveďou danou jej odporcom z pracovného pomeru nesúhlasila a preto návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.10.2008 sa domáhala neplatnosti výpovede z 25.8.2008.
Potom, ako navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX prevzala od odporcu odvolanie výpovede podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu k 30.11.2008 nekončí a trvá naďalej na dobu neurčitú, vzala navrhovateľka návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a následne M. súd v G. uznesením č. k. 6C XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2009.
Na základe následnej žiadosti navrhovateľky o rozviazanie pracovného pomeru dohodou s odporcom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej uviedla, že z dôvodu, že na základe jej sťažnosti neboli prijaté opatrenia proti jej diskriminácii C.. J., nie je schopná ďalej vykonávať svoju prácu a žiada v zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práce o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2008, sa účastníci dohodli na skončení pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.11.2008.
Z listu adresovanom právnym zástupcom navrhovateľky odporcovi zo dňa XX.X.XXXX, ktorý bol doplnením pôvodnej sťažnosti na C.. J. mal súd zistené, že tento bol písaný až potom ako bola navrhovateľke daná zo strany odporcu výpoveď z pracovného pomeru. Podľa právneho zástupcu navrhovateľky konanie C.. J. smeruje k tomu, aby navrhovateľku donútila ku skončeniu pracovného
pomeru dohodou. Toto podozrenie sa v plnej miere malo potvrdiť 25.8.2008, kedy bola navrhovateľka zavolaná do kancelárie riaditeľa pobočky D. poisťovne, pobočka G., kde boli prítomní riaditeľ pobočky C.. P., C.. J. a I.. L.. Riaditeľom pobočky bola C.. E. oboznámená s tým, že jej bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zo dňa 25.8.2008 a táto jej bola predložená v písomnom vyhotovení. Potom, čo si navrhovateľka výpoveď prečítala a napísala na ňu „nesúhlasím“ jej bol predložený taktiež dopredu pripravený zápis o prerokovaní výpovede z XX.X.XXXX. Následne navrhovateľke bolo prítomnými oznámené, že jej výpoveď nebude daná, ak podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru. Tento nátlak navrhovateľka jednoznačne odmietla. Výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú, neobstojí skutkovo ani právne, neobsahuje zákonné náležitosti a postup pri jej realizácii, nebol v súlade s pracovným poriadkom a Zákonníkom práce .
Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. spísaným OO PZ Prievidza dňa 1.8.2008 mal súd zistené, že C.. C. J. sa dostavila sa na políciu, aby podala oznámenie na osobu R. E., matku C.. E. z G.. Dňa X.X.XXXX bola na chate v L. Rudne - T. E., kde v čase o XX:XX hod. volala oznamovateľke na jej služobný mobil neznáma žena. Táto sa predstavila ako E., hneď začala oznamovateľku urážať, povedala je doslova tieto slová: „ty sviňa svinská košovská, čo ťa nenávidí celá dedina a ubližuješ mojej dcére. Za to ti vyškriabem oči, vyšklbem ti vlasy a ublížim aj tvojmu synovi.“ Vzhľadom k tomu, že od začiatku mala oznamovateľka zapnutý na telefóne hlasité odpočúvanie, nadávky počula aj jej matka C. I.. Keď sa nadávky opakovali, matka C. I. zobrala oznamovateľke telefón z ruky a povedala žene na druhej strane, aby dala pokoj jej dcére. Táto žena na druhej strane hovor prerušila. Oznamovateľka uviedla, že podľa hlasu bezpečne a jednoznačne spoznala R. E., ktorá je matkou navrhovateľky.
Zo zápisu z rokovania etickej komisie D. poisťovne konaného v D. poisťovni, pobočka G. dňa XX.X.XXXX mal súd zistené, že v súlade s príkazom generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. 3/2007 „Zriadenie poradných orgánov generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne a poradných orgánov riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne“ a Etickým kódexom sociálnej poisťovne bola generálnym riaditeľom sociálnej poisťovne zriadená etická komisia sociálnej poisťovne na prešetrenie a stanovenie postupu pri riešení sťažnosti C.. I. E. vo veci šikanovania a diskriminácie zo strany vedúcej odboru lekárskej posudkovej činnosti D. poisťovne, pobočka G. C.. C. J.. Členovia komisie sa zišli v D. poisťovni, pobočka G. za účelom prešetrenia sťažnosti zaslanej advokátskou kanceláriou s vyústením do výpovede danej zamestnávateľom z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a odborného pochybenia kvalifikovanej ako šikanovanie a diskriminácia vedúcou zamestnankyňou C.. J.. Rokovanie komisie viedla predsedníčka C.. D. La N., členovia komisie boli vopred oboznámený so stanoviskom R. P., v ktorom sa odborne vyjadrila ku kvalite práce obidvoch posudkových lekárok na základe výsledkov recenzií lekárskych správ spracovaných pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity a na účely úrazovej renty. V stanovisku sa konštatuje, že lekárske správy vypracované tak navrhovateľkou ako aj C.. J. sú na dobrej medicínskej úrovni, posudkové závery sú správne. G.. P. v závere stanoviska zastáva názor, že vzniknutý problém je potrebné riešiť objektívnou konfrontáciou všetkých uvádzaných tvrdení v prítomnosti obidvoch posudkových lekárok a nie len jednostranne. Zároveň odporúča účasť zástupcov zainteresovaných útvarov na objektívnom a nestrannom prešetrení vzniknutého problému, ktorý sa v aktuálnom štádiu javí byť skôr problémom morálno-etickým na úrovni medziľudských vzťahov a nie problémom odborno-medicínskym.
Z vyššie uvedeného rokovania etickej komisie, z výpovede C.. J. vyplynulo, že výpoveď daná navrhovateľke bola z dôvodu nedôslednosti, ignorovania jej pokynov navrhovateľkou a porušovaním pracovnoprávnych predpisov. Členov komisie informovala o tom ako navrhovateľka odmieta akceptovať jej príkazy a trvá na tom, aby jej všetko čo od nej vyžaduje bolo podané písomne. Odmietla, že by z jej strany išlo o šikanovanie alebo akékoľvek znevýhodnenie zamestnanca. Vzhľadom na uvádzané časté porušovanie pracovnej disciplíny a pochybenia v uplatňovaní pracovných postupov navrhovateľky volila zdanlivo iný postup ako u ostatných zamestnancov, avšak v súlade s právomocami a zodpovednosťou vedúcej zamestnankyne. Súčasne potvrdila, že zvýšenie platov posudkových lekárov, ku ktorému došlo od júla 2008 sa navrhovateľky netýkalo z už spomínaných dôvodov.
Z pohovoru s posudkovou lekárkou C.. I. E. pred etickou komisiou vyplynulo, že na otázku členov, kedy došlo k zmene správania sa vedúcej B. takmer po X rokoch vzájomnej spolupráce a čo bolo príčinnou, nedokázala táto definovať dôvody zmien. Upozornila, že na písomnom zadávaní pokynov zo strany priamej nadriadenej vedúcej zamestnankyne trvá preto, aby mala dostatok informácií, lebo v mnohých veciach o ktorých jej kolegovia vedia ona informovaná nie je. Na podporu svojich postojov a názorov nevedela povedať meno zamestnanca, ktorý je podobného názoru. Tvrdila, že všetci zamestnanci si myslia, že postupy vedúcej C.. J. nie sú správne, ale zo strachu o miesto by nikto nešiel vypovedať pred komisiu. Na otázku členov etickej komisie ako by si predstavovala ďalšiu prácu D. poisťovni, pobočka G., po prípadnom späťvzatí výpovede zo strany zamestnávateľa nedokázala hneď odpovedať a vyžiadala si čas na rozmyslenie a možnosť vyjadriť sa písomne k predbežným záverom komisie. Navrhovateľka bola v čase rokovanie komisie PN, nebola podľa jej vlastných slov psychicky ani fyzicky v pohode, na základe uvedenej skutočnosti nesúhlasila v tom momente so vzájomnou konfrontáciou s C.. J. a preto na nej komisia netrvala.
Z vyššie uvedeného zápisu z rokovania etickej komisie mal súd takisto zistené, že D. poisťovňa v tom čase nemala voľné pracovné miesto „nezávislého zamestnanca, špecialistu“, resp. zamestnanca B. v inom organizačnom útvare s miestom výkonu práce v pobočke D. poisťovne G., ktoré by zodpovedalo predstavám a odborným kompetenciám navrhovateľky.
Zo záverov rokovania etickej komisie vyplynuli tieto odporúčania:
1. odvolanie výpovede zo strany zamestnávateľa doručenej navrhovateľke, pretože vecne príslušný organizačný útvar spochybnil výhrady medicínskej odbornosti voči navrhovateľke uvedené jednak v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny v auguste XXXX ako aj v samotnej výpovedi,
2. C. J. a navrhovateľke striktné dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov iných záväzných právnych predpisov a interných riadiacich noriem platných pre vedúcich zamestnancov a zamestnancov D. poisťovne. G. zamestnanca je plniť príkazy vedúceho zamestnanca týkajúce sa výkonu práce, pracovnej disciplíny a ostatných činností súvisiacich s napĺňaním cieľov D. poisťovne. V prípade ich porušenia je potrebné vecne a konkrétne popísať porušenie povinnosti a za prítomnosti C. B. /členky etickej komisie a referentky kancelárie riaditeľa D. poisťovne, pobočka G./ urobiť zápis,
3. dotknutým zamestnancov dodržiavať zásady R. kódexu D. poisťovne. V prípade porušenia zásad je potrebné presne a vecne popísať problém a uchovať ho v písomnej forme za účelom prípadného riešenia s pracovnoprávnymi dôsledkami,
4. riešiť v najbližšej budúcnosti akékoľvek vzniknuté problémy týkajúce sa vzájomných pracovnoprávnych a osobných vzťahov medzi zúčastnenými v prítomnosti nezávislej osoby - v tomto prípade členky komisie C. B., resp. osloviť ktoréhokoľvek iného člena komisie zriadenej na tento účel,
5. ďalšie stretnutie komisie, za účelom posúdenia vývoja aktuálnej situácie, pracovných vzťahov a vzájomného rešpektovania sa s možnosťou konfrontácie dotknutých zamestnankýň, prípadne ďalších zamestnancov odboru M. D. poisťovne, pobočka G..
Listom zo dňa 10.10.2008 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcovi oznámila, že z odpovede odporcu na sťažnosť navrhovateľky zo dňa 12.8.2008 doplnenú 28.8.2008 a zo zápisu z rokovania etickej komisie a rozhodnutia generálneho riaditeľa D. poisťovne vyplýva, že pri prešetrovaní ich sťažností bolo konštatované, že navrhovateľka v prípade C. C. a S. J. odborne nepochybila. Závery o správnosti odborného postupu navrhovateľky v uvedených prípadoch ako aj pokyn generálneho riaditeľa prehodnotiť dôvody jej výpovede z pracovného pomeru akceptujú. V priebehu šetrenia sťažnosti C.. E. však nebolo zisťované, či sa pani C. vôbec sťažovala na C.. E., či bola jej sťažnosť riadne zaevidovaná a či bol postup C.. J. v súvislosti so šetrením tejto „údajnej sťažnosti“ správny a v súlade s citovanými právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach. V tomto smere považujú prešetrenie sťažnosti navrhovateľky za nedostatočné. Konštatovanie, že navrhovateľka odborne vo veci C. C. a C. J. nepochybila a pokyn generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne prehodnotiť dôvody jej výpovede z pracovného pomeru potvrdzujú, že C.. J. postupovala voči navrhovateľke diskriminačne. Jej postup je preto v rozpore s právnymi predpismi citovanými v sťažnosti,
najmä ustanovením § 82 Zákonníka práce o povinnostiach vedúcich zamestnancov. Tvrdenie C.. J. pred etickou komisiou, že volila zdanlivo iný postup u C.. E. je zavadzajúce a v zjavnom rozpore s nespochybniteľnými písomnými dôkazmi. Keďže navrhovateľka nemá úmysel skončiť pracovný pomer a teda zotrvá na tom istom pracovisku s C.. J., je dôvodná obava, že v budúcnosti môže opakovane dôjsť k diskriminačnému a šikanóznemu postupu C.. J.. V danom prípade však zamestnávateľ okrem prehodnotenia výpovede C.. E. /ešte doposiaľ ani nebola vzatá späť/ a konštatovania jej odborného nepochybenia, žiadnym spôsobom nezabezpečil, že C.. J. v budúcnosti upustí od protiprávneho konania a nenapravil ňou vyvolaný diskriminačný stav. Aj pre tieto skutočnosti je spôsob vybavenia ich sťažnosti nedostatočný, naďalej trvajú na tom ,aby bolo dôsledne prešetrené aj to, či sa pani C. na navrhovateľku sťažovala a či bol postup C.. J. pri jej prešetrovaní zákonný spolu s postupom I.. L..
Listom zo dňa 27.10.2008 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcu upovedomila o tom, že neobdržala žiadne rozhodnutie o výsledku prehodnotenia, prípadne odvolania výpovede podľa § 61 od. 4 Zákonníka práce , čo potvrdzuje ich doterajšie podozrenia, že C.. J. má naďalej eminentnú snahu diskriminačným a šikanóznym spôsobom vyštvať ju zo zamestnania. Na dôslednom prešetrení sťažnosti trvajú najmä z hľadiska diskriminácie a šikanovania navrhovateľky a žiada prijať účinné opatrenia na to aby v budúcnosti k takým nezákonným postupom nedochádzalo.
Ďalším listom zo dňa 4.11.2008 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcovi oznámila, že z doterajších oznámení odporcu ako aj záverov etickej komisie a rozhodnutia generálneho riaditeľa nemožno konštatovať, že sťažnosť navrhovateľky prešetrili úplne. Pre správne a úplné vybavenie sťažností navrhovateľky vôbec nie je rozhodujúce, či je ich treba považovať za sťažnosť v zmysle zákona č. 152/1198 Z.z. o sťažnostiach. Podstatné je, že navrhovateľka v uvedených sťažnostiach napádala postup C. pri šetrení údajných sťažností na ňu. S týmito okolnosťami sa však zamestnávateľ ani nadriadený orgán vôbec nezaoberal a neskúmal dôvodný predpoklad, že na navrhovateľku žiadna sťažnosť podaná nebola a tvrdenia C.. J. a následný postih navrhovateľky bol evidentne svojvoľný a šikanózny.
Listom zo dňa 11.11.2008 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu reaguje na odvolanie výpovede z pracovného pomeru. V tomto liste adresovanom pobočke D. poisťovni v G. oznamuje, že podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone, dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Podľa ods. 4 vyššie citovaného ustanovenia zákona výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi možno odvolať len z jeho súhlasom. Odvolanie výpovede ako aj súhlas s jeho odvolaním treba urobiť písomne. Výpoveď z 25.8.2008 doručená navrhovateľke obsahuje niekoľko porušení pracovnej disciplíny, ktoré a jej kládli za vinu. Odvolanie výpovede zo dňa 7.11.2008 však nekonkretizuje, ktoré z porušení pracovnej disciplíny zamestnávateľ nepovažuje za dané, prípadne z akých dôvodov výpoveď odvolal. Je toho názoru, že tak ako musí byť skutkovo vymedzený dôvod výpovede, musí byť v odvolaní výpovede skutkovo vymedzené a odôvodnené jej odvolanie. Len v takom prípade sa zamestnanec môže vyjadriť, či s odvolaním výpovede súhlasí. Odvolanie výpovede je dôležitý právny úkon zo závažnými zákonnými dôsledkami. Vychádzajúc z toho, že podstatnými náležitosťami právneho úkonu sú existencia vôle, prejav tejto vôle a existencia právnym predpisom ustanovených právnych následkov, z odvolania výpovede zo dňa 7.11.2008 nemožno bez pochybností určiť, či a ktoré dôvody výpovede zamestnávateľ nepovažuje za dané, či ich chce odvolať a s akými právnymi následkami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa k neurčitému odvolaniu výpovede zatiaľ nemôžu vyjadriť a žiadali ho doplniť.
Z podania /zápisu/ G.. Y. P., riaditeľky sekcie NP,ÚP, G. a GP a B. adresovaného I.. I. J., riaditeľovi odboru kontroly a sťažností D. poisťovne - ústredie z augusta XXXX, mal súd zistené, že sťažnosť navrhovateľky na C.. J. bola odstúpená odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne ústredie, ktorý dlhodobým sledovaním kvality práce oboch posudkových lekárok na základe recenzií lekárskych správ, ktoré vypracovávajú pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity a na účel úrazovej renty konštatuje, že lekárske správy vypracované tak navrhovateľkou ako aj C.. J. sú na dobrej medicínskej úrovni, posudkové závery sú správne. Isté rezervy vidia v odôvodňovaní medicínsko-posudkových záverov, ktoré ale po vzájomnej konzultácii s recenzentom posudkové lekárky
vždy akceptujú a podľa pokynov aj upravia. Posúdenie zdravotného stravu C.. E. v konkrétnom prípade pani S. J. dňa XX.X.XXXX so záverom, že menovaná je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, odbor lekárskej posudkovej činnosti pokladá za správne, medicínske odôvodnené. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľkou v prípade I. P. dňa XX.X.XXXX so záverom, že menovaná je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, odbor lekárskej posudkovej činnosti takisto pokladá za správne, medicínske odôvodnené. V časti sťažnosti, v ktorej sa C.. E. sťažuje na to, že vedúca útvaru lekárskej posudkovej činnosti D. poisťovne, pobočka G., C.. J. jej prikázala konzultovať s ňou každý posudzovaný prípad pred vyhotovením posudku uviedli, že je to v súlade s článkom 5 ods. 7 metodického pokynu D. poisťovne č. XX/XXXX. Postup organizačných zložiek D. poisťovne pri výkone lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení metodického usmernenia D. poisťovne č. XX/XXXX a č. XX/XXXX pred vyhotovením posudku / v rámci prípravy posudkového lekára na posúdenie zdravotného stavu/ posudkový lekár pobočky prekonzultuje svoj posudkový záver s vedúcim útvaru lekárskej posudkovej činnosti pobočky. Ak vedúci útvaru lekárskej posudkovej činnosti pobočky v rámci konzultácie nesúhlasí s posudkovým záverom a s %- tuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú posudkovým lekárom, prehodnotí prípad s príslušným posudkovým lekárom pobočky, prípadne s ďalšími posudkovými lekármi. Vedúci útvaru lekárskej posudkovej činnosti pobočky každú „lekársku správu“ vyhotovenú posudkovým lekárom pobočky overí a potvrdí svojím podpisom. Z uvedeného vyplýva povinnosť posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne vždy konzultovať svoje posudkové závery s vedúcim útvaru lekárskej posudkovej činnosti. G. chybovosť posudkovej lekárky C.. E. za mesiac jún XXXX, ktorá bola pôvodne vykazovaná 9 % bola po odbornej konzultácii konkrétneho prípade realizovanej v rámci odboru lekárskej posudkovej činnosti D. poisťovne, ústredie oddelenia súdnej agendy, recenznej činnosti a vzdelávania vyhodnotená na 0 %. Odbor lekárskej posudkovej činnosti z medicínsko-posudkového hľadiska nemá zásadné výhrady voči kvalite práce navrhovateľky a C.. J. v oblasti lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia a úrazové poistenia.
Boli prešetrené takisto pracovné postupy posudkovej lekárky sociálneho poistenia /navrhovateľky/ pri výkone kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu počas PN pani C. C. v trvaní od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu je zaznamenaná v tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Osobná účasť pani C. v čase kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu na predmetnom tlačive nie je zaznamenaná okrem kontroly vykonanej dňa XX.XX.XXXX. Z ustanovenia § 154 ods. 3 písm. g/ a § 154 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonať aj bez účasti posudzovanej fyzickej osoby. Opodstatnenosť účasti, resp. neúčasti pani C. na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu je možné preukázať nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie menovanej. V tejto súvislosti upozorňujú na skutočnosť, že predvolať fyzickú osobu na kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu je v súlade so zákonom č. 461/2009 Z.z. povinnosťou ošetrujúceho lekára, nie posudkového lekára D. poisťovne. Z hľadiska pracovného postupu navrhovateľky v oblasti vykonávania kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ako aj vykonania záznamu vývoja obnovy pracovnej schopnosti pani C., neboli podľa dostupnej dokumentácie preukázané nedostatky odbornej úrovne vykonávania lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia je toho názoru, že vzniknutý problém je potrebné riešiť v prvom rade v pôsobnosti riaditeľa pobočky D. poisťovne, objektívnou konfrontáciou všetkých uvádzaných tvrdení, v prítomnosti obidvoch posudkových lekárok a nielen jednostranne. Zároveň odporučila účasť zástupcov zainteresovaných útvarov na objektívnom a nestrannom prešetrení vzniknutého problému, ktorý sa v aktuálnom štádiu javí skôr ako problém morálno-etický, na úrovni medziľudských vzťahov a nie ako problém odborno-medicínsky.
Zo zápisu z druhého zasadnutia R. komisie konaného v D. poisťovni, pobočka G. XX.XX.XXXX mal súd zistené, že v súlade s príkazom generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. 3/2007 a R. kódexom D. poisťovne bola na pokyn generálneho riaditeľa D. poisťovne W.. K. C. zriadená komisia na prešetrenie a stanovenie postupu pri riešení sťažnosti navrhovateľky na šikanovanie a diskrimináciu zo strany vedúcej odboru lekárskej posudkovej činnosti D. poisťovne, pobočka G. C.. J.. Členovia komisie sa opätovne zišli s cieľom preveriť plnenie rozhodnutia generálneho riaditeľa na podnet R. komisie konanej dňa XX.X.XXXX a informovať sa o dopade konfliktu na atmosféru na pracovisku M. a celej pobočky. Komisiu viedla C.. D. La N., z odboru ľudských zdrojov D. poisťovne, ústredie. O. Sociálnej poisťovne, pobočka G. C.. P. informoval členov etickej komisie o späťvzatí výpovede z pracovného pomeru navrhovateľky.
V čase stretnutia etickej komisie chýbal súhlas navrhovateľky so späťvzatím výpovede. Týmto úkonom D. poisťovňa, pobočka G. uznala svoje pochybenie vo veci výpovede navrhovateľky a súčasne aj pochybenie v prístupe k navrhovateľke vo veci upozornení zakladajúcich výpovedné dôvody. Tým sa naplnilo odporúčanie generálneho riaditeľa z jeho rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX.
Z vyššie uvedeného zápisu mal súd tiež zistené, že spoločné stretnutie členov R. komisie s C.. J. a navrhovateľkou a s ďalšími zamestnancami odboru lekárskej posudkovej činnosti na požiadanie navrhovateľky neustále nasvedčuje, že sa jedná o neidentifikované osobné spory a konfrontácie, ktoré majú negatívny dopad na pracovno-právne vzťahy a vyvolávajú stres, napätie a nesústredenosť v celom odbore. Nikto z vypočutých zamestnancov nemá pocit útokov zo strany vedúcej, ba nemá ani vážnejšie výhrady voči správaniu sa, spôsobu vedenia a zabezpečovania informovanosti zo strany vedúcej M. C.. J.. Rovnako sa vyjadrili k spolupráci s C.. E., ktorú vnímajú ako dobrého odborníka, ochotného poradiť, viesť nových zamestnancov pri adaptácií. Vzťahy s oboma dotknutými popisujú ako úplne štandardné pracovné vzťahy. Netušia o pôvode nevraživosti dotknutých osôb a vzniknutá situácia, ktorú sprevádza napätie začína byť aj pre nich neúnosná. Vzhľadom na skutočnosť, že ostatní zamestnanci nevyjadrili nespokojnosť s vedením M. a vzhľadom na to, že M. D. poisťovne, pobočka G. dosahuje pod vedením C.. J. veľmi dobré výsledky, nie je v súčasnosti /realizácia pilotného projektu zmeny postupov pri B./ žiadúce a ani efektívne pre organizácie z dôvodu osobnej nevraživosti realizovať personálnu zmenu vo funkcii vedúcej M. ako bolo požadované právnym zástupcom navrhovateľky.
Zo záverov 2. rokovania R. komisie vyplynuli tieto odporúčania:
1. vedúcej M. viesť pravidelné pracovné porady so zápisom a dôkazmi tom, že všetci zamestnanci M. bolo informovaní o aktuálnych požiadavkách a postupoch týkajúcich sa výkonu práce v danom období,
2. vedúcej M. C.. J. ospravedlniť sa navrhovateľke za pochybenie pri výpovedi vo veci porušovania pracovnej disciplíny a spochybnenie odborného stanoviska,
3. zamestnancom M. striktne postupovať podľa platných právnych predpisov a interných aktov riadenia vzťahujúcich sa na zamestnanca D. poisťovne a prácu lekára M.,
4. všetkým zamestnancov M. a vedúcej zamestnankyni M. prísne dodržiavať zásady etiky, dodržiavať korektné vzťahy a neprenášať osobné spory na pracovisko.
Podľa článku 8 bod 6 Etického kódexu Sociálnej poisťovne, ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2008, za účelom riešenia podnetov na porušenie etického kódexu D. poisťovne bude zriadená generálnym riaditeľom D. poisťovne etická komisia ako dočasný poradný orgán generálneho riaditeľa D. poisťovni v súlade s príkazom generálneho riaditeľa č. 3/2007, zriadenie poradných orgánov generálneho riaditeľa D. poisťovne a poradných orgánov riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne. R. komisia bude zložená minimálne z X členov vedúcich zamestnancov ústredia a pobočiek podľa povahy podnetu. R. komisia bude predkladať návrh riešenia podnetu na porušenie R. kódexu na rozhodnutie priamo generálnemu riaditeľovi.
Z listu L. G. so sídlom v J. zo dňa XX.X.XXXX mal súd zistené, že navrhovateľka pracuje vo vyššie uvedenej nemocnici ako lekárka na psychiatrickom oddelení od X.XX.XXXX. Od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX pracovala na znížený úväzok X,XX s osobným príplatok XX.XX Sk, od X.X.XXXX pracuje na plný pracovný úväzok. Má ukončenú atestáciu prvého stupňa z neurológie a atestáciu z posudkového lekárstva. Je v pracovnom zaradení lekár psychiatrického oddelenia a pre toto pracovné zaradenie je potrebná špecializácia v odbore psychiatria, ktorú ešte nezískala. Odbornú spôsobilosť získa až ukončením špecializovaného štúdia, ktoré toho času prebieha. Vedia, že navrhovateľka ukončila pracovný pomer v predchádzajúcom zamestnaní dohodou podľa § 60 Zákonníka práce .
Zo mzdového listu predloženého terajším zamestnávateľom navrhovateľky mal súd zistené, že priemerný čistý mesačný príjme navrhovateľky za obdobie december XXXX až jún XXXX bol vo výške XXXX,XX eur.
Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky v roku 2007 u predchádzajúceho zamestnávateľa bol vo výške XX.XXX Sk a v roku XXXX vo výške XX.XXX Sk.
Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní pred súdom mal súd zistené, že problémy medzi ňou a C.. J. začali od apríla XXXX. Vtedy bola zavolaná do riaditeľne pobočky a v prítomnosti riaditeľa a I.. L. jej bolo dané prvé upozornenie. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo vzťahy medzi ňou a C.. J. sa rapídne zhoršili práve v roku XXXX. Mala záujem sa C.. J. spýtať, v čom je problém, odpoveď z jej strany však nedostala žiadnu. Vo vzťahu k iným zamestnancom pobočky sa C.. J. správala aj po apríli XXXX rovnako ako v období predchádzajúcom. Problémy medzi ňou a C.. J. začali prvým upozornením, s ktorým vyjadrila nesúhlas a žiadala uviesť, čo jej je vytýkané, na čo odpoveď zo strany C.. J. nedostala. Vzápätí sa potom riešila ústna sťažnosť pani C., ku ktorej dávala aj svoje stanovisko, táto tzv. ústna sťažnosť bola jedných z podkladov k druhému údajnému porušeniu pracovnej disciplíny. Keď žiadala, aby pani C. bola buď predvolaná alebo aby sa ústna sťažnosť riešila v rámci zákona o sťažnostiach, nebolo jej vyhovené. Následne riešila prípad pani P., ktorú posúdila na XX % čo jej bolo vytknuté ako chyba, pričom ústredie poisťovne jednoznačne potvrdilo správnosť jej záveru. X.X.XXXX bola zavolaná do riaditeľne a za prítomnosti riaditeľa, C.. J. a I.. L. jej bolo dané druhé písomné upozornenie z porušenia pracovnej disciplíny, ktoré stálo na prípade pani P. a pani C.. Dňa X.X.XXXX keď prišla do práce mala ísť vykonávať komisiu do terénu, bolo jej však odkázané, že do terénu nesmie ísť, pretože mala už vytýkané druhé porušenie pracovnej disciplíny. Išla do riaditeľne za pánom riaditeľom, sedela tam aj C.. J., pri tejto príležitosti sa ústne sťažovala na situáciu, ktorá sa stala X.X. kde po všetkých týchto stresujúcich faktoroch C.. J. hľadala u nich doma kolegu C.. J., ktorý tam nikdy nechodieval. Jej rodičia boli rozčúlení, na druhý deň jej bezdôvodne bola vymenená tajomníčka, pričom jej nebol ani oznámený dôvod. Poobede v ten istý deň zavolala jej C.. J., že zle posúdila pani J., bolo jej vytknuté, že nedala J. index, tento tam naozaj chýbal, doplnili ho. Následne X.X.XXXX mali poradu, na konci ktorej jej bolo dané písomné stanovisko C.. J., išlo o vrátenú zápisnicu zo dňa XX.X.XXXX ohľadne pani J., kde sa písalo, že po ústnom upozornení jej osoby bolo posúdenie zdravotného stavu menovanej pacientky nadhodnotené a že pokles pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je XX %. X. žiadala písomné odôvodnenie, prečo zápisnica nebola opravená, pretože ju ako pacientku posúdila na XX %. Termín jej dala C.. J. do X.X.. K. X.X. bola celý deň v teréne a dňa X.X. bol podaný návrh na jej výpoveď z pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny. Následne bola 2 týždne OČR so synom, jeden deň bola v práci, XX.X.XXXX následne mala plánovanú dovolenku, následný deň bola predvolaná do riaditeľne, kde opäť v prítomnosti pani J., I.. L. a riaditeľa jej bola daná výpoveď z pracovného dôvodu pre porušenie pracovnej disciplíny s tým, že mala možnosť podať si žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou, s čím nesúhlasila. Medzitým podala sťažnosť na ústredie poisťovne, kde žiadala, aby všetky prípady posúdili nezávisle ďalší posudkoví lekári a súčasne sa sťažovala na to, že je v práci C.. J. diskriminovaná. Túto sťažnosť podávala 12.8. kedy ešte nevedela, že je podaný návrh na skončenie pracovného pomeru. Hoci aj s takýmto postupom odporcu počítala. Po prvom zasadnutí R. komisie bolo doporučené generálnych riaditeľom D. poisťovne prehodnotiť dôvody výpovede, pretože všetky dôvody, ktoré boli uvedené a upozornenia boli znegované. Medzitým bolo druhé zasadnutie R. komisie a ešte predtým dňa XX.XX.XXXX prevzala odvolanie výpovede zo strany odporcu za čo sa jej opakovane ospravedlnil riaditeľ C.. P.. V zápisnici zo zasadnutia R. komisie bolo odporučené ospravedlniť sa aj C.. J. za pochybenie, táto jej aj mala povedať: „nevedela som, že odchádzaš, tak potom prepáč“. Keďže R. komisia chcela, aby sme sa zmierili, navrhla C.. J. pred C.. P., pretože svoju prácu, ktorú dovtedy robila mala rada, skončila atestáciu s vyznamenaním a nemala dôvod odísť od svojho zamestnávateľa, v úmysle aby sa medzi nimi spolupráca zlepšila, aby pracovala C.. J. ako vedúca a ona ako jej zástupkyňa, pričom funkcia zástupkyne platená nie je. Toto nebolo akceptované. Žiadala, aby jej nebola odvolaná len výpoveď, ale aj prvé a druhé porušenie pracovnej disciplíny. Tomuto vyhovené nebolo, preto požiadala o rozviazanie pracovného pomeru. Bolo to na základe toho, že už i na základe jej sťažnosti neboli prijaté opatrenia proti jej diskriminácii C.. J. a preto nebola schopná vykonávať ďalej svoju prácu. Pracovný pomer skončila teda dohodou k XX.XX.XXXX s tým, že nedostala ani 14 - ty plat a odmeny kvôli porušeniam pracovnej disciplíny. Do L. G. nastúpila dňa X.XX.XXXX, teda hneď ako skončila pracovný pomer u odporcu. R. predtým mala zdravotné problémy, pokiaľ ide o knihu dochádzky, dochádzku si zapisovala tak ako jej to bolo povedané, keď nastúpila k odporcovi do pracovného pomeru. Takýmto spôsobom sa zapisovali všetci posudkoví lekári. Následne riaditeľ urobil opatrenie, že všetci museli ísť na pobočku zapisovať svoj príchod a rovnako aj odchod. Čo sa týka spornej dovolenky týždeň pred ňou C.. J. mala od stredy do piatku dovolenku, povedala, že v stredu príde do práce, že urobí komisiu, prišla
a odišla taxíkom vo štvrtok bola u lekára. Nevie jednoznačne resp. nechcela povedať, či aj niekto iný okrem nej mal s C.. J. na pracovisku nejaké problémy. Predložila do spisu aj jednu stranu knihy príchodov a odchodov do a zo zamestnania / čl. 58/ a uviedla, že sa tam nachádza aj meno C.. J., pričom jej odchod je tam uvedený, príchod však nie. Nevedela uviesť, aký mala C.. J. dôvod, resp. záujem, aby zo svojho predchádzajúceho zamestnania odišla. Uviedla, že je zamestnankyňou L. J., pracovný pomer má uzavretý od X.XX.XXXX, pričom platovo zarobí mesačne o cca X.XXX Sk menej. Pracuje ako lekár na psychiatrii, pripravuje sa na atestáciu z psychiatrie a takisto na atestáciu z medicíny návykových chorôb. Uviedla, že v dôsledku udalosti u predchádzajúceho zamestnávateľa sa jej zdravotný stav zhoršil, avšak len dočasne - odkedy pracuje na novom pracovisku je zdravotne v poriadku. O predchádzajúcich problémoch jej rodina vedela, pričom rodičia na tom zdravotne dobre nie sú. Na otázku sudcu v čom bola znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť a spoločenské uplatnenie u odporcu navrhovateľka uviedla, že nikdy nemala obdobné upozornenie, po sedem a štvrť roku jej bolo vytýkané porušenie pracovnej disciplíny, následne aj druhé vytýkané odborné pochybenia, jej odbornosť zrazu dobrá nebola. Napriek, tomu, že sa bránila, dokázalo sa, že nepochybila, stále sa jej však dokazovalo, že pochybila. C.. J. stále trvá na tom, že pracovnú disciplínu hrubo porušila, že takisto zle posúdila pacientky. I v súčasnej dobe by sa mohlo stať, keď príde napríklad do poisťovne, že budú na ňu hľadieť tak, že ju z práce vyhodili.
Právny zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní mal za to, že odporca dal navrhovateľke neplatnú výpoveď z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré neexistovalo. Neexistenciu dôvodov pre výpoveď priznal odporca pod ťarchou kvalifikovaných odborných stanovísk nadriadeného orgánu, ktorý ako jediný v tejto veci mohol posúdiť správnosť vytýkaných postupov zo strany navrhovateľky. V rámci prešetrovania dôvodnosti výpovede sa domáhali aj prijatia opatrení, ktoré by zamedzili v budúcnosti v diskriminácií navrhovateľky na pracovisku, pretože z týchto zistených skutočností vyplynulo, že odporca vo vzťahu k navrhovateľke najmä prostredníctvom konania C.. J. postupoval diskriminačne. Keďže nedošlo k náprave ani prijatiu opatrení, ktoré by diskrimináciu navrhovateľky zamedzili, stratila navrhovateľka dôveru v zamestnávateľa, ktorý má chrániť záujmy zamestnancov a dodržiavať bezvýhradne ustanovenia Zákonníka práce a Antidiskriminačného zákona. Dôvod, pre ktorý navrhovateľka následne skončila pracovný pomer bol v jej žiadosti presne vymedzený, išlo o diskriminačné správanie zo strany C.. J.. Korešpondencia v tejto veci s odporcom bola síce podpisovaná riaditeľom pobočky, ale ako sa vyjadril na pojednávaní, podkladom pre jeho rozhodnutia boli podklady od C.. J.. Keďže niet pochýb o tom, že odporca vo vzťahu k navrhovateľke postupoval diskriminačne, dôkazné bremeno v zmysle antidiskriminačného zákona je práve na ňom a on musí preukázať, že jeho konanie nebolo diskriminačné a z doposiaľ vykonaného dokazovania toto nevyplýva, nemožno to ani konštatovať, považujú preto za preukázané, že ich nárok je oprávnený. Následkom diskriminácie zo strany odporcu došlo k tomu, že navrhovateľka bola nútená opustiť zamestnanie v ktorom bola niekoľko rokov predtým, bola úspešná, prácu mala rada a realizovala sa v nej. Prácu, ktorú bola nútená následne prijať a ktorú vykonáva i teraz nie je odrazom jej kvalifikácie neurológa, je nútená si dopĺňať vzdelanie a aj keď teraz pracuje na plný úväzok, spočiatku pre zdravotné problémy, stres, psychickú nepohodu bola nútená pracovať iba na 0,6 úväzok. Konanie odporcu malo vplyv aj na rodinný život navrhovateľky, na jej povesť.
Právny zástupca odporcu na rozdiel od navrhovateľky tvrdil, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka mala nárok na nemajetkovú ujmu, že by zo strany odporcu boli porušené jej základné práva a že nemajetková ujma je priamym následkom porušenia základného práva, teda že existuje príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a zisteným porušením práva zo strany odporcu. Podľa jeho názoru nedošlo k diskriminačnému konaniu odporcu voči navrhovateľke. Navrhovateľku nikto nenútil, ani nepresviedčal, sama požiadala o skončenie pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce bez udania dôvodu. Pokiaľ ide o R. komisiu, táto naozaj zasadala dvakrát, pri oboch stretnutiach nekonštatovala, že by došlo zo strany odporcu k šikanovaniu, ani zamestnanci, či už posudkoví lekári, resp. tajomníčky sa nevyjadrili, že by bola na pracovisku nejaká šikana, bolo to kvalifikované ako neidentifikované osobné spory medzi navrhovateľkou a C.. J..
O. pobočky D. poisťovne v G., C.. L. P. na pojednávaní uviedol, že ako riaditeľ pobočky pracuje od 1.5.2007. Zo začiatku nebadal žiadne problémy medzi navrhovateľkou a ďalšími zamestnancami pobočky. Niekedy začiatkom roku 2008 sa dozvedel o problémoch medzi navrhovateľkou a C.. J.. G. za ním C.. J. s tým, že s navrhovateľkou, čo sa týka pracovnej disciplíny, resp. odborných
pochybení sú nejaké nezrovnalosti, na ktoré chce upozorniť. Je presvedčený, že navrhovateľka tak ako i ďalší zamestnanci odporcu mali a aj majú vytvorené dobré pracovné podmienky. Čo sa týka nejakých odborných pochybení k tomuto sa vyjadriť nevedel. Zo svojho pohľadu môže uviesť, že C.. J. keď prišla za ním, ukázala mu pochybenia navrhovateľky v tom zmysle, že do zápisnice o posúdení zdravotného stavu pani J., aby sa navýšilo percento neschopnosti vykonávať pracovnú činnosť bol vložený lístok z lekárne, na základe ktorého bolo navýšené percento pracovnej neschopnosti vykonávať pracovnú činnosť o XX %. G. lístok bol bez mena, bez adresy, nebolo z neho zrejmé, kto vlastne absolvoval predmetné vyšetrenie, mohol to byť hocikto, nemusela to byť práve pani J.. V dochádzke navrhovateľky do práce sa nevedel vyjadriť, ani k hrubým odborným pochybeniam, resp. k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky. Čo sa týka zistení ohľadne porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, na tieto upozornila C.. J. s tým, že si navrhovateľku následne predvolá. Na prehodnotenie dôvodnosti výpovede z pracovného pomeru daného navrhovateľke, došlo na základe podnetu z ústredia, pretože je záujem na tom, aby posudkoví lekári pobočku neopúšťali, pretože je akútny nedostatok posudkových lekárov. Všetky záležitosti ohľadne upozornení navrhovateľky boli konzultované s C.. J., s I.. L. a následne sa riešili s navrhovateľkou.
Svedkyňa C.. C. J. na pojednávaní pred súdom uviedla, že s navrhovateľkou nie je v nepriateľskom vzťahu. Berie ju ako kolegyňu, keď táto u nich pracovala snažila sa jej skôr pomáhať. V roku 2000 vyhrala konkurz, pričom navrhovateľka prišla do pobočky pracovať asi o rok neskôr. Nie je pravda, že by s navrhovateľkou neboli v minulosti žiadne problémy. Problém bol vždy vtedy, že tak ako u všetkých lekárov aj u navrhovateľky overovala zápisnice, môžu sa vždy vyskytnúť nejaké chyby, jej úlohou je zistiť, či zápisnica je v poriadku po medicínskej a právnej stránke. Kým ostatní lekári, keď ich na nejakú chybu upozornila, títo ju opravili, ale navrhovateľka opraviť chyby odmietla. To bol jediný problém s navrhovateľkou, okrem dochádzky. Na dochádzku bola navrhovateľka opakovane ústne upozorňovaná, bolo jej vytýkané, že sa nezapisuje do knihy dochádzky. V minulosti keď lekári vykonávali prácu v teréne, iba vo výnimočných prípadoch, keď nebol k dispozícii šofér a auto, lekár sa odpísal deň predtým v knihe dochádzky, že ide do terénu, ale keď robil komisiu v budove poisťovne, v knihe dochádzky musel byť zapísaný. Toto navrhovateľka opakovane nerobila. Nechcela to riešiť písomnými napomenutiami preto sa zdá, že tento problém je len v poslednú dobu. Navrhovateľku však aj v minulosti ústne upozorňovala, táto si však z týchto upozornení nič nerobila. Stalo sa, že v minulosti prišiel na navrhovateľku anonym, bola pranierovaná ako vedúca, že s tým nič nerobí, že prečo by navrhovateľka mala mať nejaké privilégia voči ostatným lekárom. Nakoniec dva dni neprišla do práce, ani jej nič neoznámila, pričom ostatní lekári jej vždy povedali dôvod, pre ktorý do práce neprišli. Navrhovateľka jej nakoniec predložila dva návrhy, buď že si vyberie dovolenku, ktorú jej podpíše, ktorú si chcela čerpať, len jej to neoznámila a keď to odmietla, jednoducho jej povedala, že jej zástupkyni to oznámila, len po komunikácii s ňou táto jej povedala to, že túto skutočnosť mala navrhovateľka oznámiť jej. Na navrhovateľku boli sťažnosti aj zo strany pacientov, ale bývalý riaditeľ to nechcel riešiť písomne. Sťažnosti sa prejednávali u riaditeľa v kancelárií. V každom roku na navrhovateľku bolo viacero sťažností.
Svedkyňa predložila do spisu oznámenie na navrhovateľku zo dňa X.XX.XXXX podpísané R. T. /čl. 61/ uviedla, že čo sa týka sťažností zo strany pacientov, vždy sa to vyriešilo ústne. Nikdy nebol robený žiaden záznam. Či sú u odporcu k dispozícií nejaké ďalšie oznámenia, resp. sťažnosti na navrhovateľku sa vyjadriť nevedela. U odporcu bol vždy taký systém, že po ukončení komisie zápisnicu overuje vždy podľa zákona č. 461/2003 Z.z vedúci M. a až opravená zápisnica sa posiela na ústredie. Z. keď robí kontrolu nemá šancu zistiť nejaké pochybenia zo zápisnice a preto aj na základe komplexnej kontroly, ktorá bola vykonaná v septembri XXXX, ktoré vykonávali lekárky ústredia nenašli im žiadnu chybu, kontrolovali jej dokonca aj zápisnice z porád, odborné semináre, ktoré mala v poriadku. Predložila o tom do spisu aj fotokópiu čiastkového protokolu kontroly činnosti odporcu, ktorá je založená v spise na čl. 73 až 83. K pochybeniam navrhovateľky uviedla, že nemohla dopustiť, aby D. poisťovňa vyplácala invalidný dôchodok na základe neidentifikovateľného lístku z automatu, pretože to nie je odborné vyšetrenie a ani nečítala v žiadnej literatúre, že by sa takéto niečo mohlo použiť. Keby takúto zápisnicu podpísala, pochybila by. Išlo o prípad pani J.. Nebolo to tak, že hneď navrhovateľka dostala písomné upozornenie, naopak ústne ju požiadala, aby doložila v tomto prípade odborné vyšetrenie. Namiesto toho navrhovateľka napísala list riaditeľovi kde uviedla, že menovanú posúdi na XX % hoci v zákone je maximálna hranica XX %. Z uvedeného dôvodu sa rozhodla s riaditeľom, že pani J. bude posudzovať iná posudková lekárka C.. Q., ktorá si dala urobiť odborné vyšetrenia a na základe nich bola správne pani J. posúdená a bola jej zistená diagnóza, ktorú navrhovateľka v zápisnici vôbec neuvádza /čl.
88/. Tým, že opravenú zápisnicu videlo ústredie považovalo ju za bezchybnú. R. komisia nebola na tieto pochybenia zvedavá, jej výsledkom bolo to, že navrhovateľku nešikanovala, čoho by nebola ani schopná. U navrhovateľky bol problém i s pani C., táto prišla na evidenciu PN za pani G., že rok marodila, posudkovú lekárku nevidela, pričom chcela ísť hneď za riaditeľom. Táto pani bola nahnevaná, vec vyriešila sama, ako vedúca oddelenia zavolala ošetrujúcej lekárke C.. P., tá jej potvrdila, že pani C. bola posudzovaná len na základe zdravotnej dokumentácie s tým, že navrhovateľka ani nenamietala, že táto pacientka nie je prítomná v komisii. Podľa metodického pokynu kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa má robiť v prítomnosti pacientka a výnimka je len v prípade imobility konkrétnej osoby. Navyše zápisy na druhej strane PN - ky uvádzajú, že bude práceschopná, pričom už bola PN jeden rok. V januári XXXX prišiel k nim pracovať C.. J., ktorého navrhovateľka mala upozorniť na niektoré veci, čo však neurobila. Navrhovateľka vtedy mala vypracovať konkrétny doklad, keby tak bola urobila pani C. by sa vôbec nemusela sťažovať. Bola by informovaná. Na druhý deň po skončení zasadnutia etickej komisie ju volal riaditeľ k nej do kancelárie, kde jej navrhovateľka oznámila, že jej vlastne nikdy neublížila, že jej v živote len pomohla, k čomu môže uviesť, že navrhovateľka u nich bola v postate už v piatom zamestnaní, v čase keď jej nepredĺžili zmluvu v kúpeľoch ju prijali do zamestnania, inak by zostala bez práce. Po ľudskej stránke dovolila navrhovateľke slúžiť rovnako aj v čase, keď kojila svoje dieťa, v tom čase mohla prísť do práce neskôr a s práce skôr odísť. Navrhovateľka mala privilégia, ktoré nemala ani ona, ani žiaden iný posudkový lekár. Ranilo ju, že po jednom písomnom napomenutí, keď sedeli u riaditeľa mala večer telefonát, vynadala jej matka navrhovateľky. To, že ju navrhovateľka nechcela rešpektovať vidí v jej povahových vlastnostiach. Nikdy jej neublížila, nezvýšila na ňu hlas, nikdy nespravila takú vec, pre ktorú by sa jej nemohla pozrieť kľudne do očí. Keď si prečítala sťažnosť, ktorú napísala riaditeľovi na ústredie, k tejto s nemohla vyjadriť, informácia bola len z jednej strany, od nej ani od riaditeľa pobočky nikto vyjadrenie nežiadal. S navrhovateľkou v minulosti nemala žiaden konflikt, keď bola chorá, prišla ju pozrieť, keď sa jej narodilo dieťa, takisto ju boli pozrieť. Rovnako ani s inou zamestnankyňou nikdy žiaden konflikt nemala. Ak aj navrhovateľke vytkla nejakú chybu, išlo jej len o dobré meno odporcu. Žiaden iný úmysel nemala, takisto nezaregistrovala problém medzi navrhovateľkou a jej kolegyňami. Jediný problém mala navrhovateľka s C.. E., niekedy minulý rok, kedy navrhovateľka obvinila C.. E. z toho, že jej chodí do vecí, pozerala čo má na stole a podobne, čo vyvrcholilo tým, že obe nechceli spolu sedieť, preto ich odsadila. Na dôvodoch výpovede danej navrhovateľke z pracovného pomeru trval s tým, že k späťvzatiu výpovede došlo len z dôvodu formálnej chyby, zle uvedeného dôvodu výpovede. Nie je pravda, že by ona osobne mama záujem na tom, aby navrhovateľka so zamestnania odišla. Tiež nie je pravda, že by sa pred niekým vyjadrila, že donúti navrhovateľku skončiť pracovný pomer u odporcu. Majú úzus na oddelení, že všetky zisťovačky, resp. zmenové prípady sa konzultujú u nej, kde sú jasné veci, kde sa zdravotný stav nemení, konzultácia potrebná nie je. Všetci lekári bez problémov sporné prípady s ňou konzultujú, ide o konzultáciu na medicínskej úrovni, pričom lekári sú tomu radi. Nie je pravda, že by sa tajomníčky u lekárov nikdy nemenili. Navrhovateľke sama povedala, aby si zápisnicu, ktorú jej tajomníčka napíše prečítala, podľa tých chýb, ktoré v spornej zápisnici boli, navrhovateľka si zápisnicu neprečítala, resp. všetko nechala na tajomníčku. Navrhovateľka má pritom v náplni práce viesť tajomníčky a nie aby sa ona sa vo všetkom na tajomníčku spoľahla. Vzhľadom na charakterové vlastnosti navrhovateľky tejto vybrala inú, vhodnejšiu tajomníčku. Je pravda, že navrhovateľka jeden rok odmenu napriek porušeniu pracovnej disciplíny dostala, aj keď táto bola krátená, čo im bolo ústredím vytknuté. Na konci roka potom už odmenu nedostala. Navrhovateľke sa za pochybenia neospravedlnila, za týmito si stojí, len jej oznámila „ak si myslíš, že som ti niečím ublížila, tak sa ti ospravedlňujem“.
Svedkyňa ďalej uviedla, že hoci v závere zápisu z etickej komisie sa uvádza, že má robiť zápisy z porád, tieto si pravidelne riadne robí, pričom poradu na oddelení mávajú jedenkrát mesačne.
K tomu, či sťažnosť na navrhovateľku bola riadne zaevidovaná a riešená ako sťažnosť svedkyňa uviedla, že bývalý riaditeľ si neželal, aby sa viedli záznamy o podaných sťažnostiach, v prípade pani C., išlo o ústnu sťažnosť, ktorých majú veľa, berú ich ako podnet na vykonanie kontroly a nie ako typickú sťažnosť. Ak pacient nejakú lekárku namieta, pridelí sa inému lekárovi, ide o bežný postup. Ústne podanie pani C. považovali za podnet na vykonanie kontroly, nešlo o typickú sťažnosť, pričom pani C. namietala postup navrhovateľky. Takýchto podnetov majú veľa. G. J. doteraz poberá dôchodok na základe zápisnice C.. Q.. Navrhovateľke C.. Y. vytkla u pani P. nadhodnotenie stavu, nesprávne stanovené rozhodujúce ochorenie. K tomu svedkyňa predložila do spisu recenznú správu z kontroly lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky D. poisťovne G. za obdobie jún XXXX, z ktorej mal súd zistené, že u I. P. posudzovanej navrhovateľkou je stav nadhodnotený, nesprávne
je stanovené rozhodujúce ochorenie. V správe sa uvádza, ktoré ďalšie vyšetrenia u I. P. treba urobiť. Zápisnicu popísala zástupkyňa svedkyne C.. E., o tejto chybe pôvodne nevedela, dozvedela sa o nej od C.. E. a táto chyba následne bola opravená na základe e-mailu od C.. X. /čl. 84/.
Svedkyňa ďalej uviedla, že pochybenia na etickej komisii riešené neboli. Navrhovateľka napísala sťažnosť riaditeľovi ústredia, túto sťažnosť jej doniesli v deň, keď sa konala etická komisia, bolo to v piatok. Sťažnosť si prečítala v sobotu, a teda nemohla sa vyjadriť k niečomu, čo nečítala. Pri druhom zasadnutí sa táto vec neriešila, vypočúvali sa už konkrétni zamestnanci odporcu. Závery etickej komisie nemôže akceptovať, po odbornej stránke táto komisia neskúmala nič.
Sťažnosťou navrhovateľky sa ústredie zaoberalo, jej to však neoznámili. Žiadne jej stanovisko ústrediu predložené nebolo. Etická komisia skúmala, či nedošlo k šikanovaniu a podobne. V komisii doktori medicíny neboli.
Svedkyňa ďalej uviedla, že u pani C. dala len podnet na vykonanie kontroly. Túto utíšila a povedala jej, že sa na vec pozrie, zistí, či navrhovateľka konala správne. Je pravda, že k veci dávala aj písomné stanovisko, označila to ako stanovisko k sťažnosti, pričom chybu si priznáva. Navrhovateľka však nepostupovala podľa predpisov odporcu, pani C. aj keby sa nesťažovala, pri kontrole PN- iek by na pochybenia navrhovateľky prišla. Celú vec s ústredím nekonzultovala, nevie na základe čoho ústredie vychádzalo, konzultačný list, ktorý mal byť vypísaný v tejto veci nevidela, tieto odborné veci etická komisia ani nikto iný s ňou nekonzultoval, nikto jej nič nedal vedieť, nikto nebol zvedavý na jej názor ohľadne pani C., p. J. a p. P.. K sťažnosti, ktorú podal právny zástupca navrhovateľky sa ona ani riaditeľ pobočky nemali možnosť vyjadriť.
Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovno-právnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov /antidiskriminačný zákon/.
Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odbornej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podľa § 13 ods. 4 vyššie citovaného zákona zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa ods. 1, 2; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia zákona zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa ods. 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov /antidiskriminačný zákon/.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. /antidiskriminačný zákon/, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania, viery alebo rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia zákona nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Podľa ods. 8 vyššie citovaného ustanovenia zákona neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka nepriaznivé a priamo súvisí aj s domáhaním právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo b/ s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, c/ so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, v obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb, z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý by mal podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa táto domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
Ustanovenie § 13 Zákonníka práce zakotvuje povinnosť zamestnávateľov zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Toto ustanovenie takisto oprávňuje zamestnanca podať zamestnávateľovi sťažnosť, v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania ako aj povinnosť zamestnávateľa odpovedať na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu. Súčasne zakotvuje právo zamestnanca domáhať sa na súde právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom.
Antidiskriminačný zákon vymedzuje priamu diskrimináciu ako konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Za nepriamu diskrimináciu zákon považuje navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn na diskrimináciu.
V súvislosti s vymedzením obsahových kontúr zásady rovnakého zaobchádzania aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov je pre šírku aplikácie v praxi mimoriadne dôležitý § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch ako aj iných druhov právnych vzťahov spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou, ak je možné prijatie takýchto opatrení požadovať vzhľadom na konkrétne okolnosti a na možnosti osoby, ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať. Zo znenia § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona vyplýva, že zákonodarca diferencuje medzi obsahom pojmu zákaz diskriminácie a pojmu dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý v porovnaní so zákazom diskriminácie koncipuje podstatne širšie osobitosti od tohto ustanovenia z hľadiska aplikačnej praxe je, že aj výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi zákon podriaďuje pod zásadu rovnakého zaobchádzania, čo má zásadný právny význam aj z hľadiska procesno-právnych záruk dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania.
Smernice upravujúce zásadu rovnakého zaobchádzania ako aj judikatúra Európskeho súdneho dvora vyžadujú, aby v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania členský štát zakotvil účinné sankcie, ktoré by boli pre porušovateľov účinné, primerané a odstrašujúce. Členské štáty sú povinné zabezpečiť právne garancie pre poškodené osoby, aby sa mohli brániť proti porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania aj v situáciách, keď vzťah v rámci ktorého došlo k porušeniu tejto zásady sa už skončil.
Podľa § 9 antidiskriminačného zákona každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou a každý sa môže domáhať na súde svojich práv, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich úpravách, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa § 9 antidiskriminačného zákona oprávnená osoba sa môže najmä domáhať, aby a/ sa upustilo od takéhoto konania ak je to možné, b/sa napravil protiprávny vzťah alebo c/ sa poskytlo primerané zadosťučinenie. Zavinenie odporcu /zamestnávateľa/ nemá pri posudzovaní uvedeného problému pred súdom právny význam. Na druhej strane danosť zavinenie zamestnávateľa sa môže odzrkadliť vo výške súdom priznanej nemajetkovej ujmy. Právo domáhať sa aby sa upustilo od takéhoto konania, je možné brať do úvahy len vtedy, ak by takéto konanie ešte trvalo aspoň vo forme hrozby do budúcnosti v podobe opakovania. Aj za tu uvedeného predpokladu nie vo všetkých prípadoch bude možné sa domáhať, aby sa upustilo od takéhoto konania. Pôjde najmä o situácie keď takéto konanie trvá len v podobe hrozby opakovania, s čím sa antidiskriminačný zákon nezaoberá.
Práva na napravenie protiprávneho stavu, t. j. na odstránenie následkov protiprávneho konania sa má žalobca podľa § 80 písm. b/ O.s.p. domáhať žalobou na plnenie. V žalobe by žalobca mal uviesť spôsob odstránenia následkov protiprávneho konania za predpokladu, že tieto následky protiprávneho konania ešte trvajú, j keď samo protiprávne konanie už pominulo. Ak sa žalobca domáha primeraného zadosťučinenia, mal by v žalobe presne uviesť, aké zadosťučinenie požaduje /napr. znenie ospravedlnenia/.
Až v prípade, ak primerané zadosťučinenie by nebolo dostačujúce, najmä ak by v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osobe podľa antidiskriminačného zákona, prichádza do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania z rôznych v zákone uvedených dôvodov nemožno spájať len so subjektívnym pocitom poškodenia dôstojnosti, t. j. výlučne len so psychickou reakciou poškodenej osoby, ale aj objektívne, akoby intenzitu nepriaznivého následku spočívajúceho napríklad v znížení dôstojnosti, pociťovala z pravidla každá osoba. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa antidiskriminačného zákona prichádza do úvahy v prípade, ak primerané zadosťučinenie by nebolo postačujúce.
Výšku náhradu nemajetkovej ujmy antidiskriminačný zákon nezakotvuje. Určí ju súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolností, za ktorých došlo k jej vzniku.
Závažnosť ujmy treba posudzovať najmä z hľadiska intenzity a trvania nepriaznivého následku konania spočívajúceho v znížení dôstojnosti a to s prihliadnutím na oprávnenú osobu /zamestnanca/ ako aj na všetky ďalšie okolnosti.
Z procesnoprávneho hľadiska antidiskriminačný zákon formuluje dôkazné bremeno tak, že žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak aj sám žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky dôvodný nebol.
Ako už bolo konštatované vyššie z procesnoprávneho hľadiska antidiskriminačný zákon formuluje dôkazné bremeno tak, že žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak aj sám žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľka v konanaí také dôkazy nepredložila.
Navrhovateľka v konaní tvrdila, že odporca porušil zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že od apríla XXXX navrhovateľke z neznámych dôvodov sa vzťahy medzi ňou a je nadriadenou C.. J. zhoršili natoľko, že prerástli do otvorených útokov proti nej, s cieľom, aby skončil u odporcu jej pracovný pomer, v dôsledku čoho jej bolo dané v dňoch X.X. a X.X.XXXX nedôvodné upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny s upozornením možného skončenia pracovného pomeru, v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Diskrimináciu navrhovateľka videla aj v tom, že jej bola v skutočnosti daná výpoveď a aj po jej späťvzatí odporcom už u odporcu, u ktorého bolo nepriateľské prostredie pracovať naďalej nemohla a preto požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou. Diskrimináciu videla aj v tom, že jej nadriadená jej bezdôvodne nariadila, že posudzované prípady v každej posudkovej komisii musí pred zasadnutím komisie prejednať s ňou, čo dovtedy nevyžadovala, v bezdôvodnom vymenení tajomníčky „posudkovej komisii“ a v odmietnutí v nasledujúcom období zvýšiť jej plat napriek tomu, že sa na jej oddelení platy zvyšovali. Prenasledovanie zo strany C.. J. malo nadobudnúť taký rozmer, že zasahovalo aj jej rodinu, bola obviňovaná z toho, že sa jej vyhráža, čo vôbec nebola pravda. Tento stav sa mal veľmi negatívne prejaviť na je zlom zdravotnom stave a zdravotnom stave jej otca. V dôsledku takéhoto správania jej nadriadenej bola nútená skončiť pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa a prijať iné, menej kvalifikované zamestnanie s nižším zárobkom. nemôže už rátať s pôvodným predpokladaným služobným postupom, prípadne rozvíjaním svojich schopností a zvyšovaním kvalifikácie v práci, ktorú dovtedy vykonávala.
Po vypočutí účastníkov, svedkyne C.. J. a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi v spore nemal súd preukázané, že by odporca navrhovateľku nejakým spôsobom diskriminoval, resp. že by s ňou zaobchádzal inak ako s inými svojimi zamestnancami.
Predovšetkým treba povedať, že navrhovateľka namietala predovšetkým správanie sa jej bezprostredne nariadenej zamestnankyni odporcu, keď predtým viac ako X rokov bol ich vzájomný vzťah bezproblémový.
Je pravda, že vzájomné problémy medzi navrhovateľkou a jej priamou nadriadenou, C.. J., riešila na dvoch zasadnutiach aj R. komisia odporcu, ktorá nezistila, že by sa odporca prostredníctvom C.. J. správal voči navrhovateľke diskriminačne, že by túto akýmkoľvek spôsobom diskriminoval, prípadne, že by navrhovateľka bola voči ktorémukoľvek inému zamestnancovi odporcu nejako znevýhodňovaná. Naopak, R. komisia po vypočutí navrhovateľky, C.. J. a ostatných zamestnancov odporcu dospela dospela k záveru, že medzi navrhovateľkou a svedkyňou C.. J. ide o neidentifikované osobné spory a konfrontácie, ktoré majú negatívny dopad na pracovno-právne vzťahy a vyvolávajú stres, napätie a nesústredenosť v celom odbore.
G. názoru súdu, tak svedkyňa J., ako i navrhovateľka, teda obe, mali prispieť k tomu, aby vzťahy medzi nimi neboli napäté, zlé.
Z výpovede odporcu, svedkyne C.. J. ako i z písomných dôkazov založených v spise /napr. evidencia dochádzky u navrhovateľky v marci XXXX, vybavovanie dovolenky, resp. PN - ky na XX. a XX.X.XXXX navrhovateľkou/ mal súd preukázané, že navrhovateľka nebola vždy pri plnení si svojich pracovných povinností dôsledná, v dôsledku čoho C.. J. ako bezprostredne navrhovateľke nadriadená sa snažila u navrhovateľky postupovať štandardným spôsobom /tak, ako by postupovala aj v inom obdobnom prípade/, výmenou tajomníčky, nesúhlasom so zvýšením platu, viacnásobným upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny a keď podľa jej názoru neboli tieto postupy účinné, podala podnet / všetko v rámci svojej kompetencie/ na skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou, čo viedlo odporcu k tomu, že navrhovateľke bola doručená výpoveď z pracovného pomeru, ktorú následne odporca vzal späť /podľa navrhovateľky pre jej vecnú nedôvodnosť, podľa odporcu pre formálne nedostatky výpovede/.
Navrhovateľka takisto využila svoje právo, aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu a pre nesúhlas s výpoveďou využila všetky dostupné právne prostriedky na svoju obranu.
Navrhovateľka si bola vedomá tej skutočnosti, že ako podriadená u odporcu inej zamestnankyni, C.. J., bola povinná plniť niektoré je pokyny, čo však navrhovateľka nerobila /riadne nezapisovala svoje príchody do práce a odchody z práce, ňou posudzované prípady o priznanie invalidných dôchodkov so svojou nadriadenou aj napriek metodickému pokynu D. poisťovne nekonzultovala, resp. odmietala konzultovať hoci každú lekársku správu overuje vedúca M. a podobne/, naopak, sama požadovala od svojej nadriadenej, aby jej všetky pokyny dávala písomne /kvôli údajnému šikanovaniu zo strany nadriadenej/.
Nie sú podľa súdu pravdivé vyjadrenia navrhovateľky, že bola donútená skončiť u odporcu pracovný pomer z dôvodu šikanovania, resp. nerovnakého zaobchádzania s ňou. Hoci odporca s navrhovateľkou pôvodne chcel skončiť pracovný pomer, výpoveď danú navrhovateľke vzal späť a sama navrhovateľka následne požiadala odporcu o skončenie pracovného pomeru dohodou, v čase keď už mala dojednané zamestnanie u iného subjektu, pričom krátko pred skončením svojho pracovného pomeru u odporcu / XX.XX.XXXX/ bola ochotná u bývalého zamestnávateľa /odporcu/ zostať v prípade, že by pracovala v pozícii zástupcu svojej nadriadenej /C.. J./, na ktorú sa sama opakovane sťažovala.
Je pre súd len ťažko predstaviteľné, že by navrhovateľka v prípade, že by svojou nadriadenou bola šikanovaná, resp. keby s ňou nadriadená zaobchádzala inak, ako s ostatnými zamestnancami, mala záujem bližšie s ňou v ďalšom období spolupracovať /zastupovať ju/.
Naopak z výpovede svedkyne C.. J., ktorú navrhovateľka nenamietala, mal súd zistené, že navrhovateľka mala u odporcu krátko po narodení dieťaťa rôzne úľavy týkajúce sa dĺžky pracovnej doby.
Navrhovateľka tiež v konaní nijako nepreukázala, že by sa jej, resp. jej otcovi v roku XXXX z dôvodu problémov v práci zhoršil zdravotný stav ani to, že by na novom pôsobisku /nový zamestnávateľ/ nemohla ďalej profesne rásť, resp. že by u svojho terajšieho zamestnávateľa zarábala menej, ako u predchádzajúceho /opak je pravda, viď mzdové listy/.
Je síce pravda, že do vzájomných rozporov medzi navrhovateľkou a C.. J. boli sčasti zatiahnuté aj rodiny /veci riešila polícia, M. úrad G./, navrhovateľka však v konaní nepredložila súdu žiaden dôkaz, že by konanie odporcu tak ako tvrdila, malo mať vplyv aj na rodinný život navrhovateľky a jej povesť. Na výslovnú otázku sudcu, v čom bola znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť a spoločenské postavenie /tvrdila to/ navrhovateľka len uviedla, že po 7,5 rokoch výkonu práce u odporcu jej bolo vytýkané porušenie pracovnej disciplíny, skutočnosť ktorá sa stala všeobecne známou.
Aplikujúc vyššie citované ustanovenia zákonov na vyššie zistený skutková stav veci, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, pretože súd v konaní nezistil, že by odporca navrhovateľku diskriminoval, resp. že by u nej došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a teda nebol daný ani základ navrhovateľkou v konaní uplatneného nároku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Náhradu trov si v konaní uplatnila len navrhovateľka, v spore však úspešná nebola a preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení ).