Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-35-2009.pdf
PDF · 105.9 KB
No categories available
6C/35/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Ing. I. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom V. K. P. XXX,. K. P., zastúpeného JUDr. F. G., Š. XXX/X,. I., proti odporkyni Ing. V. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom L. M., J. XXX/X,. zastúpenej JUDr. J. M., advokátom so sídlom v L. M., M. P. XXX/XX,. v konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva k členskému podielu v S. B. D. L. M., takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 12 340,-eur v lehote 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o priznanie 6 100,-eur sa konanie z a s t a v u j e .
V časti o priznanie 260,-eur sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 545,13 eura, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, písomným návrhom zo dňa 05. 05. 2009, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12. 05. 2009, žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a to garáži v katastrálnom území L. M. na LV č. 2445, súpisné číslo 2287, postaveného na pozemku parcela KN č. 3326/381 a k pozemku parcela KN č. 3326/38 tak, že táto nehnuteľnosť bude prikázaná jemu do výlučného vlastníctva. Súčasne žiadal určiť odporkyňu za výlučnú vlastníčku členského podielu v S. B. D. L. M. a za nájomníčku 3-izbového družstevného bytu č. 8 s úžitkovou plochou 75 m2 v bytovom dome súpisné číslo 614, na ulici J. v L. M.. Odporkyňu žiadal zaviazať zaplatiť mu 50% z rozdielu tržných cien medzi cenou nehnuteľností, ktoré nadobudne vo výlučného vlastníctva navrhovateľ a cenou členského podielu v S. B. D. ktorý nadobudne odporkyňa.
Vzhľadom na nejasný petit súd na žiadosť navrhovateľa nariadil znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľnosti a to garáže - znaleckým posudkom č. 92/2009 zo dňa 01. 09. 2009, vypracovaným Ing. J. P., bola určená trhová cena garáže spolu so zastavaným stavebným pozemkom sumou 3 940,-eur. Znalec pre vypracovanie znaleckého posudku vychádzal z vtedy aktuálneho výpisu listu vlastníctva zo dňa 17. 08. 2009. Následne súd dokazovaním (správou zo S. B. D. L. M.) zistil, že navrhovateľ a odporkyňa boli v minulosti členmi SBD, pričom im bol pridelený 3-izbový byt č. 9 v L. M. na ulici J. XXX/ X.. Súd preto za účelom zistenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, len pre účely určenia výšky súdneho
poplatku, nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. J. P., ktorý znaleckým posudkom č. 125/2009 zo dňa 07. 12. 2009, určil všeobecnú hodnotu bytu č. 9 na J. ulici č. XX/XX. v L. M., sumou 39 400,-eur.
Na základe týchto znaleckých posudkov navrhovateľ podaním zo dňa 25. 03. 2010, upravil žalobný návrh tak, že žiadal prikázať do svojho vlastníctva garáž zapísanú na LV č.- 2455 k. ú. L. M., spolu so zastavaným pozemkom parcela KN č. 3326/381, v hodnote určenej znalcom Ing. P., t. j. 3 340,-eur. Súčasne žiadal určiť, že odporkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou členského podielu v SBD L. M. v hodnote stanovenej znaleckým posudkom, t. j. 39 400,-eur s tým, že žiadal, aby mu odporkyňa vyplatila rozdiel vo výške 17 730,-eur. Tento návrh bol súdu doručený dňa 01. 04. 2010.
Navrhovateľka v priebehu konania, darovacou zmluvou zo dňa 23. 12. 2009, evidovanou na Správe katastra L. M. pod V 3804/2009, darovala svoj spoluvlastnícky podiel v garáži (1-icu), synovi M. M. a byt darovala v celosti dcére I. M. - vklad vlastníckeho práva na obdarovaných I. M. a M. M. povolila Správa katastra L. M. dňa 27. 01. 2010.
V priebehu konania zobral navrhovateľ podaním zo dňa 09. 08. 2010 späť návrh v časti o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku garáži - v tejto časti bolo konanie zastavené uznesením tunajšieho súdu 6C/35/2009 -169 zo dňa 06. 09. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2010. Týmto podaním navrhovateľ súčasne zmenil žalobný petit a žiadal zaviazať odporkyňu vyplatiť ho z jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1-ice na členskom podiele v SBD v rozhodnom období zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva k tomuto členskému podielu, vyjadrenom všeobecnou tržnou hodnotou 3-izbového bytu č. 10 sumou 18 700,-eur. Na pojednávaní dňa 12. 10. 2010 navrhovateľ opäť opravil zrejmú nesprávnosť, pokiaľ ide o označenie bytu a domáhal sa vyplatenia polovice trhovej hodnoty bytu č. 9. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 12. 10. 2010, súd pripustil zmenu návrhu podľa tohto podania. Po tom, ako súd pripustil zmenu návrhu, navrhovateľ zobral návrh v časti o vyplatenie sumy 6 100,-eur späť a domáhal sa vyplatenia polovice trhovej hodnoty bytu vo výške 380 000,-Sk s tým, že po prepočte a zaokrúhlení žiadal priznať sumu 12 600,-eur.
Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že po rozvode manželstva s odporkyňou nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nakoľko odporkyňa odmietla pristúpiť na vyriešenie sporu vo veci samej mimosúdnou dohodou žiadal, aby mu v rámci vyporiadania BSM odporkyňa zaplatila polovicu trhovej ceny bytu. Uviedol, že svoju bytovú situáciu riešil kúpou menšieho rodinného domu, na ktorý má hypotekárny úver 900 00,-Sk, ktorý spláca mesačne v splátkach po 187,-eur.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a tento žiadala zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania keď vychádzala z toho, že ich manželstvo s odporcom bolo rozvedené v roku 2005, kedy zaniklo BSM. Do troch rokov od rozvodu manželstva účastníci neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, ani nepodali návrh na vyporiadanie BSM, ale právo k bytu bolo vyporiadané rozhodnutím súdu. Pokiaľ navrhovateľka získala nejaký majetok, získala ho na základe uznesenia o schválení zmieru, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2006. Nasledujúcim dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Navrhovateľ nárok uplatnil na súde návrhom, ktorý bol doručený dňa 12. 05. 2009, teda po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Odporkyňa žiadala zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľ v byte nebýval od 01. 05. 2003, teda dlhú dobu pred rozvodom manželstva. V byte, ktorý súčasne vlastní ich spoločná dcéra, býva ona spolu s tromi deťmi pochádzajúcimi z manželstva s navrhovateľom. Poukázala aj na to, že sa väčšou mierou pričinila o nadobudnutie tohto bytu, nakoľko ho dostala ako družstevno- stabilizačný byt od svojho zamestnávateľa, ktorý jej dokonca odpustil polovicu pôžičky na zaplatenie členského podielu, ktorý bol zaplatený vo výške 37 000,-Sk. Pokiaľ boli urobené nejaké úpravy v byte z dreva, tieto realizoval jej otec, ktorý bol stolár. Odporkyňa poukázala na svoju zlú sociálnu situáciu, keď momentálne je nezamestnaná a poberá len dávky v nezamestnanosti vo výške 227,20 eura. Zo svojho príjmu platí poplatky spojené s užívaním bytu - nájomné 110,-eur a inkaso 93,-eur. Dospelé deti, dcéra I. a syn M., študujú na vysokej škole a najmladší syn E. chodí do základnej školy. Navrhovateľ platí výživné určené súdom a to dcére I. 166,-eur mesačne, synovi M. 120,-eur mesačne a synovi E. 110,-eur mesačne. Odporkyňa uviedla, že mala snahu sa s navrhovateľom dohodnúť, keď mu ponúkla na vyporiadanie BSM sumu 200 000,-Sk, ktorú mienila získať tým, že by si zobrala pôžičku v čase, keď už vedela, že príde o zamestnanie. Navrhovateľ však túto ponuku neakceptoval.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že manželstvo účastníkov, ktoré bolo uzavreté dňa 10. 10. 1987, bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 12C/62/2003 -91 zo dňa 12. 09. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2005. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 04. 04. 2006, č. k. 8C/346/2005 -26, bol v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu schválený zmier, na základe ktorého nájomníčkou bytu č. 9 v L. M. na ulici J. č. XXX/X,. na 5. pochodí, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, sa stala ako členka družstva Ing. V. M.. Ing. I. M. nemal právo na zabezpečenie bytovej náhrady a bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke trovy konania 150,-Sk. Z tohto spisu vyplýva, že účastníci sa stali spoločnými nájomcami bytu a za trvania manželstva sa stali aj členmi SBD L. M., čím vznikol medzi nimi spoločný nájom bytu aj spoločné členstvo. Uzavretím zmieru účastníci riešili vtedy aktuálnu situáciu, t. j., že v byte zostala po rozvode manželstva bývať Ing. V. M. s troma mal. deťmi a Ing. I. M. uzavrel dňa 08. 03. 2006 nové manželstvo a svoju bytovú situáciu mal vyriešenú bývaním v byte svojej manželky.
Z uvedeného potom vyplýva, že členstvo navrhovateľa v SBD sa skončilo právoplatnosťou tohto uznesenia (26. 04. 2006) a nájomníčkou bytu, ako členka SBD, zostala odporkyňa. Zo správy SBD L. M. súd zistil, že odporkyňa dňa 02. 02. 2009 požiadala o prevedenie uvedeného bytu do osobného vlastníctva s tým, že zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzavretá dňa 05. 02. 2009 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 17. 03. 2009. Týmto dňom sa nájomný vzťah odporkyne zmenil na vlastnícky vzťah. Odporkyni nebola vyplatená zostatková hodnota členského podielu, keď členský podiel, ako jedna časť hodnoty bytu, bol použitý na financovanie výstavby bytu. Pri prevode bytu do vlastníctva, celá hodnota bytu, vrátane členského podielu (jeho zostatková hodnota), prešla na vlastníka bytu. Z toho dôvodu bytové družstvo nemohlo vyčísliť zostatkovú hodnotu členského podielu na sporný byt. Odporkyňa, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vyplatila dohodnutú cenu bytu, ktorá sa rovnala nesplatenej časti investičného úveru pripadajúceho na prevádzaný byt k 30. 06. 2009 vo výške 1 044,57 eura. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 05. 02. 2009 s tým, že vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra L. M. povolený dňa 17. 03. 2009 pod V 397/2009.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo zistené, že ku dňu rozvodu manželstva účastníkov títo boli spoločnými nájomcami družstevného bytu a obidvaja boli členmi bytového družstva. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM, pričom v 3-ročnej lehote (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ) zaniklo spoločné členstvo účastníkov v SBD a uznesením tunajšieho súdu 8C/346/2005 -26 zo dňa 04. 04. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2006, sa jedinou nájomníčkou bytu stala odporkyňa. Tým, že byt zostal v užívaní odporkyne, táto získala určitú finančnú hodnotu, keď ekvivalentom práva k družstevnému bytu je trhová cena, za ktorú bolo možné získať byt (právo k družstevnému bytu) do svojej dispozície. Pokiaľ sa totiž prevádzajú členské práva a povinnosti k bytu, prevádza sa vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostáva vo vlastníctve družstva, voči ktorému má i nový člen povinnosti. Potom možno za všeobecnú cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú možno v konkrétnom čase a mieste nadobudnú členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a pod. Hodnotou družstevného bytu preto nie je jeho zostatková hodnota členského podielu.
V konaní sa nepodarilo zistiť, v akých finančných reláciách sa v roku 2005 prevádzali členské práva k bytom vo vlastníctve SBD L. M.. Cena, za ktorú bolo možné prevádzať členské práva a povinnosti k bytu, bola a je zrovnateľná s kúpnou cenou bytov. Súd preto pre objektívne zistenie všeobecnej ceny, za ktorú bolo možné v čase rozvodu manželstva účastníkov nadobudnúť členské práv a a povinnosti k 3-izbovému bytu, vychádzal z cien, za ktoré sa v danom období predávali obdobné byty vo vlastníctve fyzických osôb. Tieto ceny mal súd zistené najmä z oznámenia znalca Ing. J. P. zo dňa 27. 08. 2010, ktorý oceňoval aj obdobné byty v rokoch 2005 a 2006.
Byt účastníkov bol väčší 3-izbový, s podlahovou plochou 77,96 m2, nachádzal sa na 5. poschodím, orientovaný na juh a sever a ku dňu rozvodu manželstva bol v podstate v pôvodnom stave (v byte boli vykonané iba stierky a niektoré drevené obklady, ktorý zhotovil otec odporkyne). Pre účely tohto konania, súd ako obdobné byty posúdil tri byty ohodnotené znalcom Ing. J. P. v apríli a v máji 2005, nachádzajúce sa v L.. M. na ulici K., Ž. a S., každý byt v cene 780 000,-Sk, byt ohodnotený v júni 2005 na ulici Žiarska sumou 800 000,-Sk, byt ohodnotený v októbri 2005 na ulici H. sumou 790 000,-Sk a byt
na ulici Ž. ohodnotený v januári 2006 sumou 710 000,-Sk. Spolu hodnota týchto 6-tich bytov bola 4 640 000,-Sk. Za účelom objektívneho zistenia trhovej hodnoty bytu, súd si na základe návrhu navrhovateľa zabezpečil aj spisy Správy katastra L. M.,
a to V 514/2006, predmetom bol v júli 2005 prevod vlastníctva 3-izbového bytu na ulici H. za 750 000,- Sk a V 1359/05, predmetom bol v máji 2005 prevod vlstnaíctva 3-izbového bytu na ulici J. za 825 000,- Sk. za tieto dva byt 1 575 000,-Sk. Matematickým prepočtom (6 215 000,- Sk : 8 bytov = 776 875,- Sk/ 1 byt) a zaokrúhlením súd určil priemernú cenu 3-izbového bytu v L. M. na sídlisku P., 775 000,-Sk, čo je v prepočte 25 725,29 eura. Odporkyňa medzičasom kúpila predmetný byt do vlastníctva a na základe tejto zmluvy zaplatila kúpnu cenu 1 044,57 eura. Nakoľko priemerná cena bytu 25 725,29 eura bola cena za prevod bytu vo vlastníctve, súd zohľadnil platbu 1 044,57 eura, ktorú odporkyňa bola nútená zaplatiť za účelom získania vlastníctva bytu, a potom pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľa, súd vychádzal z hodnoty bytu 24 680,-eur, z čoho polovica je 12 340,-eur.
Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania vznesenou odporkyňou, nakoľko 3-ročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť až prvým dňom nasledujúcim po uplynutí 3-ročnéj lehoty na vyporiadanie BSM (§ 149 ods. 3 Obč. zákonníka). V tomto smere súd poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozhodnutí 2MCdo 21/2005 , podľa ktorého ak do troch rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve (§ 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom družstva, úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu titulom vyporiadania spoločného majetkového práva, za použitia analógie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Toto majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka . Premlčacia doba začína plynúť nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli tri roky od zániku manželstva (rozhodnutie).
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 12C/62/2003 -91 zo dňa 12. 09. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2005. Nakoľko členský podiel v SBD k bytu je majetkovým právom, ktoré tvorí predmet BSM, účastníci si ho mohli vyporiadať do 3 rokov od rozvodu manželstva podľa zásad uvedených v § 150 O. s. p. . V konaní však bolo nesporne zistené, že k takémuto vyporiadaniu nedošlo - v lehote 3 rokov od rozvodu manželstva účastníci neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM a ani nepodali návrh na súd, ktorým by žiadali vyporiadať BSM. Členský podiel predstavuje majetkovú hodnotu, akú má na mysli ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka a nakoľko uplynula lehota 3 rokov od rozvodu manželstva (28. 10. 2008), možno toto majetkové právo vyporiadať už iba podľa zásad uvedených v § 142 Obč. zákonníka. Skutočnosť, že v lehote 3 rokov od zániku BSM zaniklo spoločné členstvo účastníkov v SBD (uznesením tunajšieho súdu 8C/346/2005 -26 zo dňa 04. 04. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2006) potom nezakladá samostatný nárok na vyplatenie členského podielu.
Členský podiel v SBD ako majetkové právo preto mohlo byť uplatnené na súde najskôr 29. 10. 2008, nakoľko až týmto dňom nastali účinky zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Obč. zákonníka. Týmto dňom začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zákonníka, na uplatnenie si majetkového práva na súde. Návrh bol podaný dňa 12. 05. 2009, teda v zákonnej premlčacej dobe, takže súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú odporkyňou.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd určil hodnotu majetkového práva navrhovateľa voči odporkyni k družstevnému bytu sumou 12 340,-eur. V tejto časti preto návrhu vyhovel a odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 12 340,-eur. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, súd prihliadol na súčasnú sociálnu situáciu odporkyne, ktorá je nezamestnaná a podľa vlastného tvrdenia nemá žiadne úspory, ani iné finančné zdroje, ktoré by jej umožňovali zaplatiť okamžite navrhovateľovi túto sumu. Odporkyňa sa však sama vzdala majetku, konkrétne polovice garáže v prospech syna a celého bytu v prospech dcéry, takže sama vytvorila situáciu, že si zmenšila šance získať úver v peňažnom ústave. Navrhovateľ má právo na vyplatenie priznanej istiny v primeranej lehote, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p. poskytol odporkyni dlhšiu lehotu - 3 mesiace, na získanie finančných prostriedkov za účelom zaplatenia sumy priznanej navrhovateľovi v tomto konaní.
V časti o priznanie sumy 6 100,-eur zobral navrhovateľ návrh späť, pričom odporkyňa s týmto čiastočným späťvzatím návrhu súhlasila. S poukazom na ustanovenie § 96 O. s. p. preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Navrhovateľ po poslednej úprave petitu žiadal priznať sumu 12 600,-eur. Súd však za objektívnu hodnotu majetkového práva navrhovateľa k bytu určil 12 340,-eur, takže v časti o priznanie sumy 260,-eur súd návrh zamietol.
Navrhovateľ si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil náhradu trov konania vo výške 1 388,-eur a to preddavok na trovy znaleckého dokazovania 340,-eur, súdny poplatok za konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku garáži vo výške 118,-eur, časť súdneho poplatku, ktorý zaplatil za konanie o vysporiadanie spoluvlastníctva k členskému podielu v SBD 780,-eur (zaplatený bol vo výške 1 182,-eur), cestovné pre dve osoby hromadným dopravným prostriedkom (vlakom) vo výške 50,-eur a administratívne náklady a poštovné 100,-eur.
V predmetnej veci navrhovateľ pôvodne žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ku garáži, keď návrh podal 12. 05. 2009, teda v čase, keď trvalo spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k predmetnej nehnuteľnosti. V súvislosti s týmto nárokom vznikli navrhovateľovi trovy spočívajúce v zaplatení a súdneho poplatku 118,-eur a odmeny za znalecký posudok Ing. J. P. (č. posudku 92/2009 zo dňa 01. 09. 2009) vo výške 78,49 eura, pričom tento znalecký posudok bol vypracovaný v záujme zistenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti. V priebehu konania odporkyňa darovala svoj spoluvlastnícky podiel v garáži synovi a to zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra L. M. dňa 27. 01. 2010. Napriek tomu navrhovateľ ešte na prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v predmetnej veci dňa 27. 07. 2010, trval na podanom návrhu, a až podaním zo dňa 09. 08. 2010 zobral návrh v tejto časti späť. Pokiaľ by bol navrhovateľ pred prvým pojednávaním zisťoval aktuálne vlastnícke vzťahy (napr. aj elektronicky cez tzv. „kataster portál“), mohol v tejto časti návrh zobrať späť pred prvým pojednávaním a v dôsledku toho by mu bol súdny poplatok vrátený - krátený len o 6,63 eura podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. Ani odporkyňa však navrhovateľa neinformovala o zmene vlastníckych vzťahov ku garáži, a preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov, ktoré vynaložil v súvislosti s uplatnením nároku na zrušenie podielového spoluvlastníctva ku garáži v rozsahu 1-ice zaplateného súdneho poplatku, t. j. 59,- eur a trovy vzniknuté zaplatením odmeny znalcovi za ocenenie garáže v plnej výške, t. j. 78,49 eura, spolu 137,49 eura.
Pokiaľ ide o majetkové právo k bytu, v súvislosti s tým navrhovateľ uhradil odmenu za znalecký posudok 160,39 eura a zaplatil súdny poplatok 1 063,50 eura. Ako primerané trovy súd posúdil aj náhradu cestovných výdavkov navrhovateľa a jeho právneho zástupcu (8 ciest) vo výške hromadného dopravného prostriedku spolu vo výške 50,-eur. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov uplatnených vo výške 100,-eur za (administratívne náklady a poštovné), pretože navrhovateľ tieto náklady nešpecifikoval a ich vynaloženie ničím nepreukázal. V súvislosti s uplatnením nároku na zaplatenie majetkového práva k bytu, navrhovateľ účelne vynaložil trovy 1 273,89 eura. Navrhovateľ mal v tejto časti však len čiastočný úspech, nakoľko pôvodným návrhom uplatnil priznanie sumy 18 700,-eur a rozhodnutím súdu mu bolo priznané len 12 340,-eur, čo je 66 % z uplatneného nároku. Skutočnosť, že v časti o priznanie sumy 6 100,- eur zobral návrh v priebehu konania späť nemá vplyv pre náhradu trov konania, nakoľko z procesného hľadiska toto čiastočné späťvzatie návrhu zavinil navrhovateľ. Podľa
§ 142 ods. 2 O. s. p. preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil (úspech navrhovateľa 66 % v pomere k úspechu odporkyne 34 %) a potom priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v súvislosti s uplatnením majetkového práva k bytu v rozsahu 32 %, čo zo sumy 1 273,89 eura prestavuje 407,64 eura. Spolu potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 545,13 eura, ktoré je odporkyňa, vzhľadom na jej sociálnu situáciu a výšku priznaných trov, povinná zaplatiť v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ zložil na výzvu súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania (za účelom zistenia všeobecnej hodnoty bytu a garáže) vo výške 340,- eur. Na toto znalecké dokazovanie bolo vynaložené
spolu 238,88 eura (garáž 78,49 eura a byt 160,39 eura), takže nespotrebovaný zostatok preddavku vo výške 101,12 eura bude navrhovateľovi vrátený po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).