Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-14C/269/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v Bratislave samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: E.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., G. XX, zast.: JUDr. Martinom Timcsákom, advokátom, Búdkova 26, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra SR, sídlo: Pribinova 2, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd konanie v časti petitu: „ súd určuje, že odporca tým, že bez súhlasu E.. O. J. sprístupnil E. R., trvale bytom T., U. č.XX, jej list adresovaný ministrovi vnútra, ktorý obsahoval:

1. meno a priezvisko E.. O. J. 2. pracovné zaradenie E.. O. J. u odporcu 3. pozíciu E.. O. J. ako národnej expertky na Úrade koordinácie EÚ pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady EÚ 4. všetko osobné údaje E.. O. J., porušil povinnosť mlčanlivosti stanovenú o ochrane osobných údajov v plat.znení/písm.d) určovacieho petitu žaloby/ z a s t a v u j e.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom zo dňa 28.11.2008 žiadala, aby súd určil, že

a/ odporca tým, že vyslanie E.. O. J., národnej expertky v Úrade koordinátora Európskej únie pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie na Generálny Sekretariát Rady Európskej únie (ďalej Rady EÚ) hodnotil negatívne z dôvodu nedostatočnej spätnej väzby E.. O. J. k odporcovi, pričom toto zaslal na Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ako aj na Európsky inštitút pre verejnú správu v Maastrichte, neoprávnene zasiahol do cti E.. O. J., nakoľko intenzita jej komunikácie s odporcom plne zodpovedala jej povinnostiam v pozícii národnej expertky v Úrade koordinátora Európskej únie pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie a preto nemôže byť podkladom pre negatívne hodnotenie E. O. J., dôvodiac, že negatívne hodnotenie odporcu, týkajúce sa vyslania navrhovateľky je voči nej difamujúce, pravdu skresľujúce, nakoľko nezohľadňuje práva a povinnosti navrhovateľky v jej pozícii národnej expertky. Požadovanú správu odporcovi dňa 15.5.2006 prostredníctvom emailovej pošty zaslala, pričom vyslovila určitú pochybnosť ohľadne svojho oprávnenia podávať takéto správy, a to pre odlišný charakter práce Generálneho sekretariátu Rady EÚ, na ktorom navrhovateľka pôsobila v porovnaní s Európskou komisiou, na ktorej pôsobil p. P.. Pri výkone svojej funkcie bola povinná riadiť sa Rozhodnutím Rady zo 16.júna 2003 o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny

sekretariát Rady. Práva a povinnosti pridelených národných expertov vyplývajú z čl.5 Rozhodnutia Rady /v texte Rozhodnutia Rady uvádzaných v legislatívnej skratke „PNE“).PNE nie je oprávnený pri vykonávaní svojich úloh prijímať žiadne pokyny od svojho zamestnávateľa alebo národnej vlády. Takisto je povinný zdržať sa akýchkoľvek činností v prospech svojho zamestnávateľa, vlády alebo akejkoľvek inej osoby, súkromnej spoločnosti alebo verejnej inštitúcie. Z čl. 5 ods.1 písm. h/ Rozhodnutia Rady je následne jednoznačne zrejmé, že nesmie prijímať pokyny od zamestnávateľa a ani od národnej vlády, pričom je aj povinná zdržať sa akýchkoľvek činností v ich prospech. Z hľadiska odporcom namietanej jednej správy navrhovateľky je potrebné osobitne poukázať na čl.5 bod 2 Rozhodnutia Rady a v ňom stanovenú povinnosť mlčanlivosti. Akákoľvek implikovaná žiadosť na PNE, aby pracoval v záujme, alebo v prospech vysielajúceho štátu počas pridelenia, alebo aby poskytol informácie o takých prípadných úkonoch, by bola v rozpore s Rozhodnutím Rady 2007/829/ES z 5.12.2007 a musí sa odmietnuť. Podľa tohto oznámenia Rady EÚ PNE má počas pridelenia pracovať výlučne pre Generálne riaditeľstvo a v jeho záujme. Špecifické činnosti PNE sa nemajú oznamovať nikomu, dokonca ani vysielajúcej štátnej správe. Oficiálna komunikácia medzi ňou a Ministerstvom vnútra SR v období jej pridelenia plne zodpovedá jej povinnostiam vyplývajúcim z jej pozície. Negatívne hodnotenie navrhovateľky zo strany odporcu je preto absolútne neopodstatnené a vzhľadom na jeho difamačný charakter vo vzťahu k nej možno uviesť, že predstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv.

b/ Odporca tým, že o E. O. J., národnej expertke na Úrade koordinátora Európskej únie pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie v týždenníku PLUS 7 DNÍ, číslo 46, ročník 2007 v článku EXPERTKA, na str. 52 uviedol, že O. J. podmienku trojročnej praxe potrebnú pre jej prijatie do funkcie národného experta nespĺňala, pričom prax štandardistky v obchodnom reťazci Carrefour jej zarátaná nebola, neoprávnene zasiahol do cti E.. O. J., nakoľko tieto informácie sa nezakladajú na pravde, dôvodiac, že navrhovateľka bola odo dňa 1.11.2002 v pracovnom pomere u odporcu na základe pracovnej zmluvy č. p.: J.-X-XXX/X-XXXX. Po dohode účastníkov konania skončil tento pracovný pomer dňa 14.2.2003.Rozhodnutím zo dňa 15.2.2003 č. p.: J.-XX-XX/X/XXXX bola u odporcu vymenovaná do prípravnej štátnej služby. Dňa 1.1.2004 bola zaradená do funkcie generálneho štátneho radcu. Od 1.5.2005 je v pozícii národnej expertky v Úrade koordinátora EÚ pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady EÚ. Spĺňala podmienku potrebnej trojročnej praxe pre jej pridelenie funkcie národnej expertky pre boj s terorizmom. Ku dňu 1.5.2005 nastúpila do pozície národnej expertky. Odborná prax na plný úväzok navrhovateľky trvala 3 roky, 9 mesiacov a 29 dní. Uvedený záver potvrdzuje aj potvrdenie o započítaní odbornej praxe zo strany odporcu zo dňa 28.11.2007, ako aj potvrdenie Rady EÚ o tom, že vyslanie navrhovateľky sa uskutočnilo v súlade s rozhodnutím Rady upravujúcim vysielanie národných expertov. Odborná prax bola uznaná podľa a 81 v plat.znení. Nemôžu byť pravdivé tvrdenia odporcu, ktoré boli zverejnené v článku Expertka a podľa ktorých navrhovateľka podmienku trojročnej praxe nespĺňala, ako aj, že jej prax štandardistky v obchodnom reťazci započítaná nebola. Išlo o nepravdivé tvrdenia, ktoré sú zároveň dehonestujúce. Možno konštatovať, že nimi došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky.

c/ Odporca tým, že bez súhlasu E.. O. J. v tlačovej správe zo dňa 8.11.2007 sprístupnil vydavateľovi týždenníka PLUS 7 dní nasledovné osobné údaje E.. O. J., a to: 1. meno a priezvisko E.. O. J., 2. zastávanú funkciu a služobné zaradenie E.. O. J. u odporcu, 3. zaradenie E.. O. J. v platovej triede u odporcu, 4. platové podmienky E.. O. J., 5. odpracovanú odbornú prax E.. O. J. u odporcu, 6. predchádzajúce miesto výkonu praxe E.. J. ako aj 7. pracovné zaradenie E.. O. O. J. na predchádzajúcom mieste výkonu praxe porušil povinnosť mlčanlivosti stanovenú o ochrane osobných údajov v plat.znení, dôvodiac, že odporca poskytol novinárom PLUS 7 dní všetky osobné údaje, ktorými novinári predtým nedisponovali. prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24.10.1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov v znení Nar. Európskeho parlamentu č. 1882/2003 z 29.9.2003 (Ú.v. EÚ L 284, 31.10.2003). Tá definuje osobný údaj ako akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Pojem osobné údaje zahŕňa informácie týkajúce sa súkromného a rodinného života jednotlivca, ale aj informácie , ktoré sa týkajúcu akýchkoľvek druhov činnosti, ktoré vykonáva jednotlivec, napríklad činnosti týkajúcej sa pracovných vzťahov alebo ekonomického alebo sociálneho správania jednotlivca. Osobnými údajmi v zmysle boli aj údaje o dĺžke pracovnej praxe navrhovateľky u

odporcu, o okolnostiach, súvisiacich s jej vyslaním na pozíciu národného experta v Úrade koordinátora EÚ pre boj s terorizmom, ako aj o jej pracovných pozíciách. Odporca ako zamestnávateľ môže disponovať s osobnými údajmi navrhovateľky len v rozsahu podľa , na základe jej súhlasu služobnému úradu na spracovanie a uchovávanie kmeňových záznamov, archívnych záznamov v software, atď. Navrhovateľka nedala súhlas odporcovi na sprístupnenie predmetných osobných údajov iným osobám. Ak pán S. P. pri komunikácii s hovorcom odporcu disponoval jej osobnými údajmi, odporcu daný fakt neoprávňoval tieto údaje p. P. potvrdiť a tým ich aj sprístupniť. Navrhovateľka zastáva názor, že sprístupnením osobných údajov navrhovateľky, medzi ktoré patrili aj informácie o dĺžke pracovnej jej praxe u odporcu, ako aj o okolnostiach súvisiacich s jej vyslaním na pozíciu národného experta v Úrade koordinácie EÚ pre boj s terorizmom, ako aj osobné údaje navrhovateľky podľa V dôsledku toho došlo k zásahu do základného práva navrhovateľky na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe, garantovaného SR. K porušovaniu zákona došlo aj v prípade sprístupnenia údajov novinárovi, bez ohľadu na to, že v čase jeho komunikácie s odporcom mu boli tieto známe. Prevádzkovateľa neoslobodzuje od povinnosti mlčanlivosti v prípade, ak osobné údaje, ktoré spracúva, už boli predtým sprístupnené tretím osobám zo strany iných subjektov.

d/ Odporca tým, že bez súhlasu E.. O. J. sprístupnil E. R., trvale bytom U. č. XX, T. jej list adresovaný ministrovi vnútra, ktorý obsahoval nasledovné osobné údaje E.. O. J., a to:

1. meno a priezvisko E.,

2. pracovné zaradenie E.. O. J. u odporcu, 3. pozíciu E.. O. J. ako národnej expertky na Úrade koordinátora Európskej únie pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie porušil povinnosť mlčanlivosti stanovenú o ochrane osobných údajov v plat. znení.

V tejto časti petitu navrhovateľ podaním zo dňa 5.10.2010 vzal návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil, preto súd v späťvzatej časti petitu konanie zastavil podľa , :

Ďalej žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť na svoje náklady strpieť zaslanie tohto rozsudku E. O. J. na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Úrad Vlády Slovenskej republiky a aj na Európsky inštitút pre verejnú správu v Maastrichte, ako aj strpieť na svoje náklady vyhotovenie overenej kópie tohto rozsudku do anglického jazyka za účelom jej zaslania na Európsky inštitút pre verejnú správu v Maastrichte.

Ďalej žiadala uložiť odporcovi povinnosť na svoje náklady strpieť uverejnenie ospravedlnenia v týždenníku PLUS 7 DNÍ, alebo inom týždenníku podľa výberu E.. O. J. v tomto znení:

Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava sa ospravedlňuje E.. O. J. národnej expertke v Úrade koordinátora Európskej únie pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie za svoje tvrdenia uverejnené v týždenníku PLUS 7 DNÍ, číslo 46, ročník 2007 v článku EXPERTKA, na str. 52, podľa ktorých O. J. podmienku trojročnej praxe nespĺňala, pričom prax štandardistky v obchodnom reťazci Carrefour jej zarátaná nebola, nakoľko tieto informácie sú nepravdivé a diskreditujú osobnosť E.. O. J.. Z tohto dôvodu Ministerstvo vnútra SR (ďalej, len MV SR) Pribinova 2, Bratislava vyslovuje ľútosť nad svojím konaním, ktorým zasiahlo do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti E.. O. J. a ohrozilo a poškodilo tým jej česť. Súčasne požadovala náhradu trov konania.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť v plnom rozsahu. Uviedol, že navrhovateľke vznikol dňom 1.11.2002 pracovný pomer, ktorý skončil 14.2.2003 rozviazaním pracovného pomeru dohodou. Na základe jej žiadosti a výsledkov výberového konania bola vymenovaná do prípravnej štátnej služby, do funkcie štátny radca, v odbore štátnej služby služby nespĺňala navrhovateľka požadovanú odbornú prax 2 roky, požiadala o udelenie výnimky z odbornej praxe vedúceho služobného úradu. V súvislosti s vyslaním ako PNE požiadala o zaradenie mimo činnú štátnu službu. Jej žiadosti bolo vyhovené a dňom 1.5.2005 bola zaradená mimo činnú štátnu službu podľa Odpracovala v rezorte od 1.11.2002 do 30.4.2005, t.j. 2 roky a 6 mesiacov. Spôsob vyslania navrhovateľky bol neštandardný. Nikdy neprešla vnútroštátnym výberovým konaním a teda ani preskúmaním splnenia základných podmienok, ktoré musí spĺňať PNE. Došlo k

nedodržaniu postupu schváleného uznesením vlády č. 723/2004 zo dňa 14.07.2004. Ministerstvo nemalo možnosť ovplyvniť výber národného experta, lebo vedúcemu služobného úradu MV SR zo Stáleho zastúpenia pri EÚ (ďalej len SZ) v Bruseli bolo doručené oznámenie, že menovaná bola vybraná na uvedenú pozíciu so žiadosťou o stanovisko k menovanému vyslaniu. Podľa čl.5 Služobného poriadku a podmienok zamestnávania zamestnancov Európskych spoločenstiev (Nar.Rady 259/1968/EHS v znení Nar. Rady č. 723/2004 z 22.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov - podmienka na najnižšiu funkciu v rámci kategórie AD 5 je úroveň vzdelania, ktorá zodpovedá úplnému vysokoškolskému vzdelaniu v dĺžke najmenej tri roky ukončenému diplomom. Dĺžku praxe pre účely vyslania je potrebné rátať až od skončenia vysokoškolského štúdia. Na vymenovanie do funkčnej skupiny „AD“ pre platové triedy 7 až 16 je nutné splniť podmienky vzdelania a trojročnej odbornej praxe. Prax zarátaná do trojročnej povinnej praxe musí byť nadobudnutá v pracovnom pomere na plný úväzok a musí zodpovedať činnostiam v triede „AD“. Aj keby celú nadobudnutú prax na MV SR hodnotili ako prax zodpovedajúcu charakteristike triedy „AD“, jej prax bola ku dňu vyslania iba v rozsahu 2 roky 6 mesiacov. Akékoľvek udelenie výnimky, ktoré pozná vnútroštátne právo členského štátu sa nemôže vzťahovať zároveň na zarátavanie praxe podľa platného rozhodnutia Rady EÚ. Výrok, že navrhovateľka ku dňu vyslania nespĺňala pre výber sekondovaného národného experta je pravdivý. Udelenie výnimky, ktoré pozná vnútroštátne právo členského štátu sa nemôže vzťahovať zároveň na započítanie praxe podľa platného rozhodnutia Rady EÚ. Ministerstvo vnútra hodnotilo navrhovateľku v rámci svojich pracovných povinností, v rámci uznesení vlády SR vo vzťahu do vnútra aj navonok. Kritika voči navrhovateľke bola objektívna, v súlade s platným právom EÚ a mala viesť k zlepšeniu fungovania celkového systému vysielania PNE, išlo o kritiku konštruktívnu. Revidované pravidlá a postupu vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie boli schválené uznesením vlády SR č. 24 z 10.1.2007 a dôležitou súčasťou vzájomnej interakcie národného experta a jeho vysielajúceho zamestnávateľa je udržiavanie spätnej väzby počas doby vyslania. Treba rešpektovať dôvernosť a vyhradenosť agendy v prípade národných expertov pôsobiacich napr. v Direktoriáte pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, alebo v Úrade koordinátora EÚ pre terorizmus, či v Európskej agentúre pre manažment a ochranu vonkajších hraníc a pod. Každý PNE má povinnosť komunikovať formou zasielania správ, teda toto platí aj v prípade, ak ide o experta v Úrade koordinátora EÚ pre terorizmus. Odporca nikdy nenútil žiadneho zo svojich expertov o porušovanie rozhodnutia Rady 2007/829/ES, ani o žiadne poskytovanie utajovaných informácií. Odporca nikdy nežiadal o špecifické činnosti navrhovateľky, ani jej nezadával priame pokyny v rozpore s rozhodnutím Rady 203/479/ES.Kritika voči navrhovateľke za takmer neexistujúcu spätnú väzbu bola vecná a oprávnená. Hovorca MV SR L. Q. nijakým spôsobom nezasiahol do občianskej cti navrhovateľky, keďže informácie, ktoré boli zverejnené v článku Expertka považuje za pravdivé.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, a to: D.. L. J., nar.XX.X.XXXX, E.. I. P., nar. XX.X.XXXX, A. J., nar. XX.X.XXXX, D.. E. R., H.., nar. X.X.XXXX, svedka E.. L. Q., nar. XX.X.XXXX, oboznámením Rozhodnutia MV SR o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 15.2.2003, žiadosťou MV SR o vypracovanie podkladov k výročnej správe o personálnej politike SR vo vzťahu k inštitúciám EÚ zo dňa 22.5.2006, článok Expertka zo dňa 16.11.2007 v týždenníku PLUS 7 dní, odpoveď MV SR S. P. na otázky zo dňa 8.11.2007 - L.a, odpoveď navrhovateľky na email zaslaný jej 11.5.2006, oznámenie č.1 MV SR o výške a zložení funkčného platu č.p.J., potvrdenie o započítaní odbornej praxe MV SR pre navrhovateľku zo dňa 28.11.2007, rozhodnutie o vymenovaní navrhovateľky do štátnej služby zo dňa 15.2.2003, žiadosť navrhovateľky o udelenie výnimky z odbornej praxe zo dňa 7.2.2003, uznesenie vlády SR č. 723 zo 14.júla 2004, list vedúceho služobného úradu O.. Bc. R. veľvyslancovi E. R. zo dňa 4.4.2005, uznesenie vlády č. 642 zo dňa 30.júna 2004, uznesenie vlády SR č. 546 zo dňa 13.júla 2005, uznesenie vlády SR č. 704 zo dňa 30. augusta 2006, uznesenie vlády SR č. 24 zo dňa 10.januára 2007, služobný poriadok - Úradný vestník Európskych spoločenstiev zo dňa 4.3.1968, 2007/829/ES: Rozhodnutie Rady z 5. decembra 2007 o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady a zrušení rozhodnutia 2003/479/ ES, Rozhodnutie Rady zo 16.júna 2003 o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady a o zrušení rozhodnutí z 25.júna 1997 a 22. marca 1999, rozhodnutia 2001/41/ES a rozhodnutia 2001/496/SZBP, Nariadenie rady č. 723/2004, z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, žiadosťou o poskytnutie informácií zo dňa 26.6.2008, pracovným posudkom Carrefour zo dňa 23.10.2002, osvedčením o súbornej skúške zo dňa 31.8.1999, stanoviskom MV SR k pôsobeniu E.. J. ako dočasne vyslanej národnej expertky a inými listinnými dokladmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Nesporne mal súd preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 1.11.2002 na základe pracovnej zmluvy č.p.: J.-X-XXX/X-XXXX. Po dohode účastníkov konania skončil tento pracovný pomer dňa 14.2.2003. Rozhodnutím zo dňa 15.2.2003 č. p. J.-XX-XX/X/XXXX bola navrhovateľka u odporcu vymenovaná do prípravnej štátnej služby. Deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol stanovený na 15.2.2003. Dňa 1.1.2004 bola zaradená do funkcie generálneho štátneho radcu. Od 1.5.2005 bola na pozícii národnej expertky v Úrade koordinátora EÚ pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady EÚ. V správe MV SR zo dňa 22.5.2006 bola navrhovateľka negatívne hodnotená z dôvodu, že prvých 12 mesiacov od jej vyslania nemali žiadnu spätnú väzbu. Správu zaslala až na základe vyžiadania, s množstvom výhrad týkajúcich sa možnosti ju o vypracovanie takejto správy požiadať. V článku Expertka v týždenníku PLUS 7 dní dňa 16.11.2007 bolo okrem iného uvedené .....že na navrhovateľku sa údajne „nevzťahovali“ pravidlá prideľovania národných expertov, spočívajúce v trojročnej praxi na plný úväzok. Záver bol odôvodnený tým, že na legislatívnom odbore u odporcu pracovala dva a pol roka. Nesporné bolo tiež preukázané, že predtým pracovala ako štandardistka v obchodnom reťazci Carrefour, kde pracovala ako administratívna pracovníčka. Svedkyňa A. J., nar. 12.5.1974 potvrdila, že navrhovateľka pracovala na štandarde ako spojovateľka a asistentka, informácie o jej pracovnom zaradení jej poskytli nadriadení. Svedok D.. E. R., H.. uviedol, že pracoval na MV SR a navrhovateľka bola jeho podriadenou v roku 2005-2006 na oddelení európskych záležitostí, odbor vonkajších vzťahov, sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov a mal na starosti administratívne prešetrovanie vyslaní národných expertov a zaoberali i p. J.. Posudzovali odbornú prax i navrhovateľky, ale nespĺňala 3-ročnú odbornú prax, keďže táto sa ráta až od skončenia vysokoškolského vzdelania. Navrhovateľka ukončila vysokú školu v júni 2002, čo mal súd preukázané z jej vyjadrenia (viď č.l. 215 spisu). Od 1.5.2005 bola na pozícii národnej expertky v Úrade koordinátora EÚ pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady EÚ. Odborná prax, ktorú nadobudla prácou na MV SR predstavovala do 30.4.2005, do doby, kedy bola do inštitúcie EÚ ako národná expertka vyslaná, presne 2 roky 6 mesiacov (1.11.2002 - 30.4.2005).Nesporne bolo preukázané, že spôsob, akým sa uskutočnilo vyslanie E.. O. J. bol neštandardný , čo konštatuje aj vedúci služobného úradu MV SR O.. Bc. R. R. v liste zo dňa 4.4.2005 veľvyslancovi E. R., Brusel, kde sa konštatuje: “...E.. O. J. bola kompetentnými orgánmi Rady EÚ vybraná na pozíciu vyslaného národného experta do Kancelárie koordinátora boja proti terorizmu. Minister vnútra p. R. H., napriek určitému netradičnému postupu p. E.. I. J. pri uchádzaní sa o predmetnú pozíciu v orgánoch Rady EÚ vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, jej vyslanie podmienečne schválil ku dňu 1.5.2005. Urobil tak predovšetkým v snahe ústretovo porozumieť požiadavke koordinátora boja proti terorizmu v rade EÚ“...... Riaditeľ sekcie riadenia a ľudských zdrojov MV SR O.. R. OR PZ v Bratislave vydal potvrdenie, že menovaná E. spĺňala a spĺňa podmienku dĺžky odbornej praxe v zmysle všeobecných kritérií pre výber národných expertov do inštitúcií EÚ. Podľa vyjadrenia odporcu, rozpornosť tvrdení vznikla tým, že toto stanovisko nebolo konzultované so sekciou legislatívy a vonkajších vzťahov. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam bolo schválené predĺženie pôsobenia E.. J. v Úrade koordinátora EÚ pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady EÚ o ďalšie dva roky. Svedok D.. R., H.. tvrdil, že vyššie uvedené listy boli napísané a k predĺženiu pôsobenia menovanej došlo v dôsledku toho, aby nebolo poškodené dobré meno Slovenska, keďže išlo o národného experta, ktorý bol vyslaný Slovenskom. Podľa neho diplomati v Bruseli pôsobili na predstaviteľov MV SR, aby nebolo poškodené dobré meno Slovenska bez ohľadu na súlad s pravidlami EÚ.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 cit. zák. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (ods.3 cit.ust.).

Podľa § 13 ods.1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2 cit.ust.). Podľa ods.3 cit. ust výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

Ustanovenie § 11 Obč. zák. poskytuje ochranu len voči takým zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov, a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o jednanie proti mravnej integrite, znižovanie dôstojnosti, vážnosti , cti , o jednanie z hľadiska vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Forma ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. Z neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti človeka sú vzhľadom k svojej publicite zvlášť nebezpečné zásahy, ku ktorým dochádza prostredníctvom tlače.

Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi treba umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná len ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Nemožno priznať právo na ochranu občanovi, ktorý konal v rozpore so zákonnými normami a publikácia takýchto skutočností je kritikou a oprávneným zásahom proti spoločenským nešvárom.

Dokazovaním nebolo preukázané, že by odporca zasahoval do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti šírením nepravdivých údajov. Hodnotenie procesu vyslania spätnej väzby nebolo v záujme ohovárania zo strany odporcu, bol to pohľad vysielajúceho rezortu na aplikáciu existujúcich predpisov a pravidiel v praxi, o ktorý bol žiadaný na základe uznesení vlády SR č. 642/2004 a bol schválený materiál s názvom “Správa o obsadzovaní postov úradníkov v inštitúciách EÚ, ktorý stanovil úlohu podpredsedovi vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a ministrovi zahraničných vecí SR zabezpečiť sledovanie a koordináciu personálnej politiky voči inštitúciám EÚ, ako i materiál: Návrh zásad personálnej politiky SR vo vzťahu k inštitúciám EÚ, ktorý bol schválený uznesením vlády SR zo dňa 13.7.2005 č. 546/2005, kde bola uložená úloha pre vyššie menovaných v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy SR predložiť na rokovanie vlády informáciu o personálnom zastúpení SR v inštitúciách EÚ a uplatnení podpory iným členským štátom. V uznesení vlády SR zo dňa 30.8.2006 č. 704 , ktorým bol schválený materiál: Správa o personálnom zastúpení SR v inštitúciách EÚ bola uložená úloha pre podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a ministrovi zahraničných vecí - predložiť na rokovanie vlády nové pravidlá a postupu vysielania národných expertov, národných zástupcov a stážistov do inštitúcii Európskej únie, vrátane finančného zabezpečenia takéhoto vyslania a spätnej väzby s vysielajúcim rezortom. V danom prípade ide o interný materiál (zaslanie podkladov) medzi Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom vlády a nebolo nutné žiadať súhlas navrhovateľky. Odporca plnil uznesenia vlády SR Zástupcovia Ministerstva vnútra hodnotili navrhovateľku v rámci pracovných povinností, v rámci uznesenia vlády SR vo vzťahu do vnútra, aj navonok. Rozhodnutie Rady EÚ neobsahuje zákaz pre národného experta komunikovať s vysielajúcim zamestnávateľom. Ministerstvo vnútra SR nenútilo expertov k porušovaniu rozhodnutia Rady zo 16.júna 2003, čl.5, ani o poskytnutie utajovaných informácií. Kritika voči navrhovateľke za takmer neexistujúcu spätnú väzbu bola vecná a oprávnená. Odporca chcel iba všeobecné informácie, ako ich aj napokon navrhovateľka poskytla. Uznesenie vlády SR č. 24 z 10.1.2007 len potvrdilo správnosť konania Ministerstva vnútra SR. Napriek uvedeným skutočnostiam listom č.p.KVSÚ-34-1/2007 zo dňa 15.1.2007 bolo schválené predĺženie pôsobenia E.. O. J. v Úrade koordinátora EÚ pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady EÚ o ďalšie dva roky. Rezort na seba prebral plnú zodpovednosť za odborné a osobnostné kvality kandidátky v čase vyslania, ako aj v čase jeho predĺženia.

Jednoznačne mal súd preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 1.11.2002 - 1.5.2005, t.j. mala odbornú prax 2 roky a 6 mesiacov. Trojročnú prax podľa európskych noriem nespĺňala. Sama navrhovateľka priznala, že Rada EÚ ju priamo pozvala na výberové konanie, ktorého sa zúčastnila. Čo sa týka praxe, nikto sa nič nepýtal, nepreveroval, až po výbere. Vysielanie národných expertov SR do inštitúcií EÚ v čase jej vyslania upravoval na národnej úrovni „Návrh postupu vysielania národných expertov SR do inštitúcií EÚ“, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 723/2004 zo 14.7.2004. Na európskej úrovni vysielanie národných expertov do Rady EÚ upravovalo Rozhodnutie Rady č.479/2003 zo 16.6.2003 o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady a o zrušení rozhodnutí z 25.júna 1997 a 22.marca 1999, rozhodnutia 2001/41/ES a rozhodnutia 2001/496/SZBP (ďalej len Rozhodnutie Rady EÚ). Slovenská republika sa v Prístupovej zmluve SR k EÚ zaviazala ku dňu vstupu do EÚ prevziať všetky záväzky vyplývajúce z existujúcich platných aktov. SR bola zaviazaná dňom 1.5.2004 uplatňovať toto rozhodnutie. Ide o právny akt v zmysle SR, ktorý má prednosť pred akýmkoľvek všeobecne záväzným právnym predpisom SR.

Podľa čl.5 Služobného poriadku a podmienok zamestnávania zamestnancov Európskych spoločenstiev (Nar.Rady 259/1968/EHS v znení Nar.Rady č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov, podmienka na najnižšiu funkciu v rámci kategórie AD5 je úroveň vzdelania, ktorá zodpovedá úplnému vysokoškolskému vzdelaniu v dĺžke najmenej tri roky ukončenému diplomom. Dĺžku praxe pre účely vyslania je nutné rátať až od skončenia vysokoškolského štúdia (vysokoškolské štúdium ukončila v júni 2002, odkedy možno rátať odbornú prax a teda do 1.5.2005 chýbal 1 mesiac) a podľa Čl. 6 ods.1, prvá veta tohto rozhodnutia: „PNE musí spĺňať podmienku aspoň trojročnej praxe na plný pracovný úväzok v oblasti správy, vedeckej, technickej, poradenskej alebo dozornej činnosti, ktoré zodpovedajú činnostiam v triedach A alebo B, ako je určené Služobným poriadkom úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev“. Čl. 5 a príloha č. 1 nariadenia sa venujú kategóriám AD (náhrada za vyššie uvedené triedy AB), teda skupinám povolaní, ktoré je možné akceptovať ako prax pre vykonávanie funkcie národného experta, čo vysielajúci ústredný orgán štátnej správy musí potvrdiť ešte pred jeho vyslaním. Navrhovateľke bola daná výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania udelená podľa , a to k 15.2.2003 jej bola uznaná odborná prax 1 rok, 6 mesiacov , 14 dní a započítaná prax 1 rok, 7 mesiacov a 13 dní a takéto potvrdenie jej bolo vydané odporcom, pričom túto výnimku udelil z odbornej praxe vedúci služobného úradu MV SR. Navrhovateľka pred prijatím na miesto odborného radcu na Ministerstve vnútra SR pracovala ako štandardistka v spoločnosti Carrefour Slovensko, a.s. Podľa Rozhodnutia Rady EÚ musí PNE spĺňať podmienku aspoň trojročnej praxe na plný pracovný úväzok v oblasti správy, vedeckej, technickej, poradenskej alebo dozornej činnosti, ktoré zodpovedajú činnostiam v triedach A alebo B, ako sú určené Služobným poriadkom úradníkov ES a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Služobný poriadok bol novelizovaný nar.Rady č. 723/2004 z 22.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Článok 5 a príloha č. 1 tohto nariadenia sa venujú kategóriám AD (náhrada za triedy A alebo B), teda skupinám povolaní, ktoré je možné akceptovať ako prax pre vykonávanie funkcie národného experta. Povolanie štandardistka sa v tomto obligatórnom výpočte funkčných zaradení nenachádza. V zmysle pravidiel Rady EÚ navrhovateľka nespĺňala základnú podmienku nominácie na pozíciu národného experta, požiadavku ukončeného vysokoškolského štúdia (chýbal 1 mesiac), odkedy možno rátať odbornú prax na plný pracovný úväzok vo vymedzených oblastiach. Udelenie výnimky, ktoré pozná vnútroštátne právo členského štátu sa nemôže vzťahovať zároveň na zarátavanie praxe podľa platného rozhodnutia Rady EÚ. Spôsob, akým sa uskutočnilo vyslanie E.J. bol neštandardný, čo konštatoval aj bývalý minister H. (viď článok Expertka v týždenníku PLUS 7 dní zo dňa 16.11.2007). Dňa 31.3.2005 bol vedúcemu služobného úradu MV SR doručený list zo SZ SR pri EÚ v Bruseli, ktorým mu Stále zastúpenie SR pri EÚ v Bruseli oznámilo, že E.. J. bola vybraná na pozíciu národného experta do Úradu koordinátora EÚ pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady EÚ. V tejto súvislosti SZ SR pri EÚ v Bruseli požiadalo MV SR o stanovisko k navrhovanému vyslaniu. Nedodržaním štandardného postupu pri výbere národného experta tak došlo k situácii, že pozícia národného experta bola obsadená osobou, ktorá nespĺňala základné podmienky pre nomináciu na tento post. MV SR nemalo možnosť tento výber ovplyvniť. Kladné stanovisko rezortu bolo napokon odoslané prostredníctvom SZ SR pri EÚ v Bruseli Rade EÚ s úmyslom vyhnúť sa poškodeniu dobrého mena SR v zahraničí.

Súd návrh zamietol aj v časti, kde odporca žiadal určiť, že bez súhlasu E..J. v tlačovej správe zo dňa 8.11.2007 sprístupnil vydávateľovi týždenníka PLUS 7 dní osobné údaje E..O. J. uvedené pod bodom 1-7 petitu návrhu, čím porušil povinnosť mlčanlivosti stanovenú v plat.znení, keďže súd nezistil, že by k porušeniu zákona došlo. Dokazovaním mal súd preukázané, aj výpoveďou svedka L. Q., že MV SR bola doručená žiadosť o zodpovedanie 16 presne formulovaných otázok od zástupcu šéfredaktora PLUS 7 dní E... P. J. L. Q. uviedol, že on, ako riaditeľ odboru na MV SR odpovedal na otázky k téme. Podriadená E.. E. spracovala odpovede na dané otázky a pri spracovaní odpovedí oslovila príslušné odbory na MV SR, ktoré jej poskytli informácie. Práca bola organizovaná tak, že podriadení spracovávali otázky a on ako riaditeľ to schvaľoval. Bez jeho vedomia odpovede nemohli odísť. E..E. priniesla návrh odpovedí a on schvaľoval návrh, nemenil však zásadne obsah, iba ak po formálnej stránke. Bola to kompetencia riaditeľa, schvaľovať odpovede na dané otázky pre média a ak sa to týkalo ministra, tak to schvaľoval aj on. V danom prípade nebol systém otázok, ktoré by musel schvaľovať minister. Kontroloval iba odpovede, nie podklady, na základe ktorých to bolo robené. Odpovede išli po konzultácii so sekciou legislatívy a so sekcie ľudských zdrojov. Obsah vyjadrení hovorcu nijakým spôsobom nezasahuje do občianskej cti navrhovateľky. Súd nepovažuje za porušenie ochrany osobných údajov zverejnenie mena a priezviska navrhovateľky. Už pri výberovom konaní je známa funkcia služobného zaradenia. Podľa , už počas vyslania sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca. Aký mu patrí plat je zrejmé z ust. v plat. znení. Odporca už na dvere zamestnanca uvádza funkciu zamestnanca. Podľa je zrejmé zaradenie generálneho štátneho radcu do platovej 11. triedy. Nar. vlády č. , ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov, podľa prílohy je zrejmé, že od 1.7.2007 štátnemu zamestnancovi patrí zvýšená platová tarifa a pracovné zaradenie do 11. platovej triedy a mal plat 26 020 Sk. Ust. jasne hovorí, kedy sa zákon nevzťahuje na ochranu osobných údajov. Na Webovej stránke je všeobecne známy a dostupný ústredný referenčný zoznam národných expertov pôsobiacich inštitúciách EÚ, kde je zrejmé, kto , v akej inštitúcii odkedy a dokedy a v akej oblasti pracuje.

Súd nevyhovel ani ďalšej časti petitu návrhu, kde navrhovateľka žiadala, aby odporca strpel na svoje náklady zaslanie tohto rozsudku E.. O. J. na Ministerstvo zahraničných vecí SR, Úradu vlády SR a na Európsky inštitút pre verejnú správu v Maastrichte, ako aj na svoje náklady strpieť vyhotovenie overenej kópie tohto rozsudku do anglického jazyka za účelom jej zaslania na Európsky inštitút pre verejnú správu v Maastrichte. Je vecou navrhovateľky, či tak urobí, ako účastníčka konania.

Súd nevyhovel ani ďalšiemu petitu návrhu, kde žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť ospravedlniť sa E.. J. za svoje tvrdenia uverejnené v týždenníku PLUS 7 dní, číslo 46, ročník 2007 v článku EXPERTKA, na str.52, podľa ktorých O. J. podmienku trojročnej praxe nespĺňala, pričom prax štandardistky v obchodnom reťazci Carrefour jej zarátaná nebola. Súd prihliadal na okolnosti, za ktorých došlo k uverejneniu článku, pretože tieto informácie sú pravdivé. Súd nemohol vyhovieť tejto časti petitu ani preto, že odporca sa nemôže ospravedlňovať navrhovateľke, ako národnej expertke v Úrade koordinátora Európskej únie pre boj s terorizmom Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie, keďže už na tomto poste t. č. nie je a pracuje v štátnej správe. Navyše právnická osoba nemôže vysloviť ľútosť.

O trovách konania súd rozhodol podľa , zásady úspechu odporcu v konaní. Trovy konania mu nevznikli, preto súd rozhodol, že náhradu trov konania mu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

- Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a /

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.