Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-257-2000.pdf
PDF · 121.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/257/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľov: 1. Ľ. M., T.. Q. XX A. S., 2. D. M., A. X/A A. S., 3. Y.. X.. Y. M., T.. Q. XX A. S., všetci občania SR a všetci zastúpení advokátkou JUDr. Danielou Hudekovou, AK Plynárenská 2/A v Bratislave, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítkova 4 v Bratislave, IČO: 318 13 861, o 466.000,- Sk (15.468,31 €) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne 9.626,24 € (290.000,- Sk) s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 19.12.2007 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia 4.288,27 € na účet JUDr. Daniely Hudekovej, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie 5.842,13 € (176.000,-Sk) z a s t a v u j e.
Vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľov Y.. X. M. (zomrel v priebehu konania - ďalej len navrhovateľ) doručil súdu dňa 28.3.2000 návrh, ktorým sa domáhal od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia v sume 466.000,- Sk. Návrh odôvodnil tým, že dňa 1.9.1992 uzatvoril s odporcom Nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nebytový priestor určený na vybudovanie predajne s polygrafickým a drobným tovarom v areáli nemocnice. V čl. II. predmetnej nájomnej zmluvy sa síce uvádzalo, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, avšak s tým, že bol stanovený len časový okamih platnosti zmluvy (1.9.1992). Dohodou zmluvných strán nebol stanovený okamih zániku nájomného vzťahu. Z ust. čl. III. zmluvy možno konkludentne vyvodiť, že zmluva bola pôvodne uzavretá na dobu určitú, prihliadnuc na výšku nájomného - za uvedených okolností by nájomný vzťah pri dohodnutej výške
nájomného 1.000,- Sk/m2 (t.j. 32.000,- Sk ročne) mal trvať cca 20 rokov. Zmluvné strany sa v čl. II. zmluvy dohodli, že nájomca (t.j. žalobca) zloží prenajímateľovi vopred sumu 650.000,- Sk ako zálohu na pokrytie nákladov na vybudovanie predmetu nájmu. Táto záloha mala charakter pôžičky, ktorej návratnosť bola určená tak, že nájomca nebude platiť dohodnutú sumu nájomného, ale táto sa mu bude postupne odpisovať z poskytnutej pôžičky sumou 32.000,-Sk ročne. Z uvedeného vyplýva, že predplatené obdobie predstavovalo 20 rokov užívania predmetných nebytových priestorov. V zmysle ust. čl. IV posledná veta Zmluvy v prípade ukončenia nájomného vzťahu vráti prenajímateľ nájomcovi zostatkovú hodnotu poskytnutej zálohy do 3 mesiacov od ukončenia nájmu. Dňa 1.1.1994 nadobudol účinnosť zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, v zmysle ktorého všetky nájomné zmluvy, uzavreté na strane prenajímateľa správcom majetku štátu, sa do 30.6.1994 museli zosúladiť s dikciou cit.
zákona, t.j. mali byť transformované na zmluvy na dobu určitú najdlhšie na 5 rokov. K tomuto ozdravnému úkonu však v predmetnom nájomnom vzťahu nedošlo, napriek niekoľkým rokovaniam zmluvných strán. Odporca nebol ochotný akceptovať fakt, že výška nájomného musí byť určená so zreteľom na už poskytnutú pôžičku. Je nesporné, že od 1.7.1994 navrhovateľ úveruje odporcu bez toho, aby požadoval úroky z poskytnutej sumy. V súlade s princípom dobrých mravov odporca mal akceptovať fakt, že ním navrhnutá výška nájomného 3.000,- Sk/m2 je vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nadhodnotená. Odporcom navrhovaná výška nájomného 1.000,- Sk/m2 plne vychádzala z okolností daného prípadu, navyše keď navrhovateľ na vlastné náklady vybudoval predmet nájmu a začal ho efektívne užívať až ku dňu 1.7.1994. Účelovým konaním odporcu nedošlo k dohode o podstatnej náležitosti tejto zmluvy, t.j. o výške nájomného. Z uvedeného vyplýva, že právny dôvod na poskytnutie zálohy na nájomné odpadol (k 1.7.1994) a odporca zadržiava finančné prostriedky navrhovateľa bez právneho dôvodu. Týmto konaním naplnil skutkovú podstatu ust. § 451 ods. 2 OZ , a preto sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 466.000,-Sk. Táto suma predstavuje rozdiel medzi pôvodne zloženou zálohou 650.000,- Sk a sumou 184.000,- Sk, ktorá predstavuje odpísanú sumu nájomného za dobu skutočného užívania predmetu nájmu. Navrhovateľ začal fakticky užívať predmet nájmu dňa 1.7.1994 a k 31.3.2000 ho užíval 5,75 roka. Táto doba násobená sumou 32.000,- Sk ročne predstavuje sumu nájomného odpísaného z pôvodného nájomného, t.j. 184.000,- Sk.
V priebehu konania navrhovateľ za súhlasu odporcu zobral časť svojho návrhu v sume 176.000,- Sk (5.842,13 €) späť. V časti úrokov z omeškania zmenil návrh tak, že žiadal 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 290.000,- Sk (9.626,24 €) od 19.12.2007 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Späťvzatie a zmenu príslušenstva odôvodnil tým, že nebytové priestory užíval až do 30.9.2005, ale od 1.10.2005 mu odporca znemožnil toto užívanie, odpojil ho od elektriny, vody i kúrenia. Priestory fakticky odovzdal 18.9.2007. Tým, že priestory riadne užíval len do 30.9.2005, teda 11,25 roka, pri odpočte nájomného 32.000,- Sk/rok sa z vopred poskytnutej zálohy odpísalo 360.000,- Sk. Zostávajúca suma 290.000,- Sk tvorí žalovanú pohľadávku. Úrok z omeškania požaduje v zmysle zmluvy od 19.12.2007, nakoľko odporca mu mal zostávajúcu sumu predplateného nájomného vrátiť do troch mesiacov od faktického ukončenia nájmu, teda do 18.12.2007, čo neurobil. Navrhovateľ alternatívne žiadal, aby súd určil, že predmet nájmu o celkovej výmere 32 m2 (okrúhly stánok č. 1), nachádzajúci sa v areáli nemocnice je vlastníctvom navrhovateľa. Dôvodil tým, že výstavbu stánku vlastne prefinancoval a dokončil na vlastné náklady.
Odporca s návrhom od jeho podania nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Argumentoval §-om 13 ods. 1 a 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Trval na tom, že všetky zmluvy o nájme a výpožičke, ktoré presahovali dobu nájmu nad 5 rokov, bolo treba dať do súladu s dikciou predmetných zákonných ustanovení, a to do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona, inak nájomný vzťah zanikol ex lege uplynutím tejto doby. Zákon nadobudol účinnosť 1.1.1994, s navrhovateľom sa nepodarilo uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, preto pôvodný nájomný vzťah zanikol dňom 2.7.1994 a navrhovateľ predmetné priestory užíval bez právneho titulu. Keďže nájomná zmluva zanikla ex lege, nie je daný ani titul pre vrátenie predplatenej zálohy , nakoľko k zániku nájmu nedošlo výpoveďou, ako to predpokladal čl. IV Zmluvy. Odporca vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Mal za to, že právo navrhovateľa na vrátenie zostatku predplatenej zálohy na nájomné sa premlčalo najneskôr 1.7.1997. Odporca s prihliadnutím na dĺžku súdneho sporu podal dňa 2.11.2007 na súd vzájomný návrh, v ktorom žiadal, aby súd navrhovateľa zaviazal na zaplatenie 624.000,- Sk titulom ušlého nájomného v obvyklej výške z nebytového priestoru za obdobie od 1.1.2001 do 18.9.2007, teda do faktického odovzdania predmetu nájmu.
Navrhovateľ žiadal vzájomný návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Zotrval na svojich tvrdeniach a vzniesol voči vzájomnému návrhu taktiež námietku premlčania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, najmä Nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.1992, písomnej korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn.14C/136/1999, obsahom pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 31D/235/2009 , pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný ale vzájomnému návrhu odporcu nie je možné priznať úspech.
Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že pôvodne predával knihy v Nemocnici na Kramároch. Vtedy bol riaditeľom nemocnice B.. Š.. S ním sa dohodol, že v hale nemocnice postaví stánok, čo sa aj uskutočnilo. Následne stánok bezplatne nemocnici prenechal, pričom riaditeľ mu sľúbil, že stánok postavia inde. Potom podal demisiu a stal sa ministrom, takže k tomu neprišlo. Medzitým sa na neho nakontaktovali dvaja ľudia z nemocnice v Ružinove s tým, že idú v nemocnici stavať stánky, ale ak má o to záujem, stavbu si musí prefinancovať. Výstavbu ohodnotili na sumu 650.000,- Sk. Následne spolu uzatvorili zmluvu s tým, že stánok bude postavený do dvoch rokov. Napokon ho musel dostavať sám a od 1.7.1994 ho začal reálne užívať. Dohodnuté nájomné v sume 32.000,- Sk ročne sa malo zo sumy 650.000,- Sk odpisovať, čím sa zároveň stanovila aj doba nájmu. Problémy nastali vtedy, keď odporca dostaval ďalšie dva stánky a začal od neho žiadať takú istú sumu nájomného ako od ďalších dvoch nájomcov. S tým ale nebolo možné súhlasiť, pretože stánok si navrhovateľ dostaval sám a poskytol tiež vopred peniaze na jeho výstavbu. Ostatní nájomcovia nedali na výstavbu žiadne peniaze a nemuseli si stánky ani dostavať. Odvtedy bol s odporcom v neustálom spore. Nakoniec ho odporca odpojil aj od elektriny a kúrenia, ale za kúrenie si účtoval toľko, ako keby tam bolo teplo, pričom tam bolo 9 stupňov a jeho dcéra tam ako predavačka pracovala v kožuchu Nakoniec však navrhovateľ rezignoval, stánok vypratal a dňa 18.9.2007 ho odporcovi odovzdal.
Dňa 1.9.1992 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená Nájomná zmluva. V čl. I sa uvádza, že prenajímateľ prenecháva do nájmu nájomcovi podľa zákona č. 116/1990
Zb., nebytové priestory, ktoré vybuduje a dá do užívania nájomcovi najneskôr do konca
r.1992, za účelom zriadenia predajne kníh a časopisov o celkovej výmere 32 m2. V čl. II sa uvádza, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, s platnosťou od 1.9.1992, ktorá vyplýva z vopred zaplatenej zálohy na pokrytie nákladov na vybudovanie predmetných prenajímaných priestorov v sume 650.000,- Kčs, ktorú nájomca prevedie na účet prenajímateľa v termíne ihneď po podpísaní zmluvy a z určeného nájomného za prenájom nebytových priestorov, vyčísleného v čl. III. Výška ročného nájomného bola určená podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. X/XXXX v sume 1.000,- Kčs ročne za m2 podlahovej plochy. Ročné nájomné predstavovalo sumu 32.000,- Kčs. Úhradu elektrickej energie v prípade zriadenia elektromeru bude nájomca uhrádzať podľa skutočného odberu na vlastné náklady. V čl. IV je uvedené, že v prípade výpovede pred skončením predplatného obdobia za prenájom, prenajímateľ vráti nájomcovi zostatkovú hodnotu zaplatenej zálohy do 3 mesiacov od ukončenia prenájmu. K tejto zmluve bol dňa 24.7.1995 uzatvorený písomný Dodatok č. 1, ktorého obsahom bolo predĺženie platnosti Nájomnej zmluvy do 31.12.1995.
Dňa 31.12.1997 zaslal odporca navrhovateľovi list, v ktorom ho žiadal o uzatvorenie novej Nájomnej zmluvy z dôvodu, že nebytové priestory užíva bez právneho dôvodu od 1.7.1994, resp. doteraz nemá vysporiadanú výšku nájomného pomeru. Od doby uzatvorenia pôvodnej zmluvy vzrástli ceny služieb, t.j. energií, vodné- stočné a vykurovania, ktorých výšku sú zo zákona povinní uplatňovať v nájomnom. Odporca k listu priložil znenie novej Nájomnej zmluvy, kde podľa čl. II je uvedená výška mesačného nájomného 8.000,- Sk, t.j. 96.000,- Sk ročne, teda 3.000,-Sk/m2 podlahovej plochy. Navrhovateľ túto zmluvu nepodpísal.
Dňa 18.9.2007 bol vyhotovený Záznam z odovzdania a prevzatia nebytového priestoru (stánok č. 1). V zázname je uvedené, že priestor nebol nájomcom fakticky užívaný, tzn. energie sa nečerpali od októbra 2005, elektromer bol odmontovaný prenajímateľom cca pred tromi rokmi, vodomer mal stav "0".
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. , o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení nesk. predpisov, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len nájomca) zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 veta prvá citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že Nájomná zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcom dňa 1.9.1992 v znení jej Dodatku č. 1 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 3 zákona č. 116/1990 Z.z, o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení nesk. predpisov, pretože neobsahuje spôsobilý predmet nájmu. V čase, keď došlo k podpisu Nájomnej zmluvy, nebol okrúhly stánok č. 1 vybudovaný, teda nemohol byť predmetom nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom. Absenciu predmetu nájmu v nájomnej zmluve zákon sankcionuje jeho neplatnosťou. V spore nebolo ani preukázané, že tento stánok je nebytovým priestorom v zmysle § 1 citovaného zákona, nakoľko na jeho vybudovanie nebolo potrebné rozhodnutie stavebného úradu. Ide o dočasnú drobnú stavbu, ktorá môže byť predmetom nájmu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka .
Keďže prejavy vôle účastníkov konania smerovali k vytvoreniu nájomného vzťahu k tejto dočasnej drobnej stavbe, súd má za to, že išlo o ústne dojednanie nájomného pomeru so začiatkom nájmu od 1.7.1994 a to podľa § 663 Občianskeho zákonníka . K tomuto nájomnému vzťahu zákon nevyžaduje písomnú formu, pričom jeho účastníci sa dohodli i na dobe nájmu a výške nájomného. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Odporca uznal, že právny predchodca navrhovateľov mu poskytol sumu 650.000,- Sk , sám ju vo svojom písomnom vyjadrení definoval ako predplatené nájomné, ktoré s prihliadnutím na výšku nájomného zároveň stanovovalo i dobu, po ktorú mal nájomný vzťah trvať. Zákon nevylučuje takéto atypické dojednanie nájomného vzťahu, pokiaľ sú medzi jeho účastníkmi so
zreteľom na všetky okolnosti nepochybne zrejmé jeho podstatné náležitosti. Keďže účastníci konania sa dohodli na výške nájmu v sume 32.000,- Sk ročne za 32 m2 plochy stánku, mal súd za to, že v tejto sume bola zahrnutá i cena pozemku, na ktorej bol stánok postavený, s výnimkou ceny energií, ktoré mal právny predchodca navrhovateľov platiť podľa ich skutočnej spotreby. Z právneho hľadiska teda išlo o nájom hnuteľnej veci (stánok) i nájom nehnuteľnosti (pozemok pod stánkom). Zo sumy vopred predplateného nájomného, ktorá zároveň poslúžila odporcovi na vybudovanie predmetu nájmu a výšky nájomného, ktoré sa malo každoročne odpisovať, možno odvodiť aj dobu, nájmu, ktorá mala trvať 20,3 roka.
Odporca v konaní poukazoval na zákon o správe majetku štátu č. 278/1993 Z.z. , na základe ktorého dňom 1.7.1994 všetky zmluvy o nájme, ktoré boli uzatvorené na dobu dlhšiu ako 5 rokov a nedali sa do súladu s novým znením zákona, zanikli. Navrhovateľ nebol podľa neho tento zákonný stav ochotný rešpektovať. Navrhovateľ zas oponoval, že bol ochotný uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, odporca mu ale chcel nedôvodne a v rozpore s pôvodnou zmluvou zvýšiť nájomné, čo nemohol akceptovať, nakoľko na rozdiel od iných nájomcov stánkov tento objekt sám dobudoval a v podstate zaplatil aj jeho výstavbu. Následne medzi nimi vznikol niekoľkoročný spor, ktorý vyústil do podania žaloby.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ktorý nadobudol účinnosť k 1.1.1994, správca môže majetok štátu prenechať do nájmu alebo výpožičky len na dobu určitú, najviac na 5 rokov. Nájomná zmluva a zmluva o výpožičke musia mať písomnú formu a možno ich uzavrieť opakovane. Obmedzenie celkovej lehoty nájmu a výpožičky na 5 rokov platí aj pre opakovaný nájom a výpožičku.
Podľa § 17 citovaného zákona zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Zákon o správe majetku štátu bol v dotknutých ustanoveniach viackrát menený, najväčšia novela bola vykonaná zákonom č. 72/1999 Z.z, ktorou bol opätovne zmenený § 13 a zavedený § 18b . Podľa ods. 2 tohto ustanovenia nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 ods. 5 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; inak sú nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke po uplynutí tejto lehoty neplatné.
Ústavný súd svojim Nálezom č.64/2002 Z.z. rozhodol, že § 18b ods. 2 nie je v súlade s Ústavou SR.
Je nesporné, že zákonodarca prijatím Zákona o správe majetku štátu mienil revidovať právne vzťahy vzniknuté v minulom období z dlhodobých nájomných pomerov, ako i riešiť tie zmluvné dojednania, ktoré vyznievali v neprospech štátu. Tieto zákonné ustanovenia však popierali zásadu "pacta sund servanda" platnú už v rímskom práve, na ktorej je založený princíp fungovania záväzkových vzťahov a zakotvovali protiústavný princíp retroaktivity. Tento stav vyústil do prijatia vyššie citovaného Nálezu. Sám zákonodarca tak vyššie spomínanými novelami zákona o správe majetku štátu vniesol chaos do právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe zmluvných (písomných i ústnych dojednaní).
Zákon o správe majetku štátu prikázal účastníkom zmlúv zosúladiť ich znenie s § 13, to znamená, že dlhodobé nájmy sa mali zmeniť v časti doby nájmu najviac na dobu 5 rokov. Navrhovateľ bol ochotný pristúpiť na túto zmenu, avšak odporca bez právneho dôvodu a teda bez toho, aby mu to prikazovala právna norma, sa rozhodol zmeniť i ďalšiu podstatnú náležitosť zmluvy a to dohodu o výške nájmu. Týmto svojim konaním zmaril zosúladenie nájomného vzťahu so zákonom, a súd je toho názoru, že toto konanie, ktoré išlo nad rámec zákona, nemôže byť na ťarchu a v neprospech toho účastníka, ktorý zákon dodržal, nakoľko by išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi .
Právny predchodca navrhovateľov zotrval v dohodnutom nájomnom vzťahu od 1.7.1994 do 18.9.2007, kedy ho protokolárne odovzdal. Nebol ochotný pristúpiť na odpis nájomného z vopred poskytnutej zálohy za dobu od 1.10.2005 do faktického ukončenia nájmu, nakoľko v tomto období odporca spôsobil, že nemohol vec dohodnutým spôsobom užívať na ten účel, na ktorý slúžila. Odporca ho odpojil od elektrickej energie, kúrenia i vody, čo je zrejmé nielen z písomnej korešpondencie, ale i zo samotného Protokolu, kde je zaznamenaný nulový stav vodomeru a odmontovaný elektromer cca spred 3 rokov. Súd sa s týmto názorom v plnom rozsahu stotožnil. Zákon poskytuje nájomcovi ochranu v podobe vyššie citovaného ustanovenia o zbavení povinnosti platiť dohodnuté nájomné v prípade, že nájomca pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemôže vec dojednaným spôsobom vôbec užívať. Nemožnosť užívania veci bola v spore preukázaná. Rovnako bola preukázaná aj skutočnosť, že toto znemožnenie užívania spôsobil odporca svojím konaním. Doba, po ktorú bol právny predchodca navrhovateľov povinný platiť dohodnuté nájomné trvala 11,25 roka, čo predstavuje sumu odpisu vo výške 360.000,- Sk. Po ukončení nájmu bol teda odporca povinný v zmysle ústnej dohody vrátiť mu podľa predpisov o vydaní bezdôvodného obohatenia zostávajúcu sumu predplateného nájomného vo výške 290.000,- Sk (650.000 - 360.000). V zostávajúcej časti 176.000,- Sk zobral právny predchodca navrhovateľov svoj návrh späť a súd konanie o tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Keďže súd vyhovel hlavnému petitu znejúcemu na zaplatenie peňažnej sumy, nebolo potrebné rozhodovať o petite eventuálnom (určení vlastníckeho práva navrhovateľov k stánku).
Vzájomný návrh odporcu súd v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Nestotožnil sa s jeho právnou konštrukciou o zániku nájomného vzťahu zo zákona a užívaní veci bez právneho dôvodu ani z toho vyplývajúcej povinnosti právneho predchodcu navrhovateľov na náhradu škody v podobe ušlého nájomného a to z dôvodov, ktoré už vyššie rozviedol. Súd už vyššie konštatoval, že tam nájomný vzťah bol a tento skončil po vzájomnej dohode dňa 18.9.2007. Právny predchodca navrhovateľov dojednanú cenu nájmu vopred riadne zaplatil. Nebol zákonný dôvod na zmenu dojednania ceny nájmu. Dojednané podmienky nájomného pomeru nie je možné jednostranne meniť, ani k tomuto účelu používať či vyvíjať rôzne formy nátlakových aktivít. Takéto správanie je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a preto nemôže požívať súdnu ochranu. Odporca sa mohol s právnym predchodcom navrhovateľov aj mimosúdne dohodnúť a to minimálne po podaní žaloby. Odporca na jednej strane vyžaduje striktné dodržiavanie zákona, sám však jeho znenia využíva len tam, kde mu to vyhovuje. Odporca napríklad tvrdí, že zmluva zanikla ex lege tým, že ju zákon o správe majetku štátu vyhlásil za neplatnú, ale už nerešpektuje § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o vydaní bezdôvodného obohatenia a odvoláva sa práve na tieto (hoci podľa neho zaniknuté zmluvné dojednania) o vrátení zostatku finančných prostriedkov vložených navrhovateľom len v prípade výpovede z nájmu. Napriek tomu, že disponoval finančnými prostriedkami vloženými navrhovateľom, vyžadoval od navrhovateľa ešte aj tzv. ušlé nájomné, aj to len preto, aby nemusel vrátiť to, čo od navrhovateľa obdržal a čo mu umožnilo vybudovať majetok (stánok). Súdu tiež nie je známe, na základe akého ustanovenia zákona si dovolil ako štátna rozpočtová organizácia, vyžiadať vopred od budúceho nájomcu finančné prostriedky na vybudovanie predmetu nájmu. Na pojednávaní dňa 5.9.2007 pred Okresným súdom Bratislava III v spore pod sp. zn 14C/136/1999 , kde boli účastníci konania v opačnom procesnom postavení (č.l. 103) sa vyjadril, že suma poukázaná odporcom bola "rozpustená vo finančných tokoch nemocnice", teda zrejme nebola ani riadne zaúčtovaná na účel, pre ktorý bola prijatá. Aj týmto svojím konaním a postojom spôsobil odporca chaos v právnych vzťahoch, ktorý dospel k dlhotrvajúcim súdnym sporom.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 121 ods. 3 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Začiatok omeškania bol stanovený na nasledujúci deň po uplynutí troch mesiacov od reálneho ukončenia nájmu. Úrok z omeškania tvorí dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa 142 ods. 1 s použitím § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. Odporca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť v časti o zaplatenie sumy 176.000,- Sk, hoci návrh bol oddaný dôvodne, spor trval neúmerne dlho z dôvodu procesných obštrukcií odporcu, ktorý zároveň odmietal všetky pokusy navrhovateľov i súdu o jeho zmierne ukončenie. Súd priznal právnym nástupcom navrhovateľa plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a v trovách právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Danielou Hudekovou, ktorá ich vyčíslila písomným podaním zo dňa 29.10.2010.
Podľa vyhl. č.240/1990 Z.z. súd priznal náhradu za 7 úkonov právnej pomoci v sume 2.570,- Sk za úkon (1. prevzatie, príprava, 2. podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní 18.1.2001, 4. účasť na pojednávaní 1.3.2001, 5. účasť na pojednávaní 15.5.2001, 6. účasť na pojednávaní 7.2.2002, 7. vyjadrenie. k vyjadreniu odporcu 14.2.2002), 7 x rež. paušál po 100,- Sk, teda 2.570 x 7 = 17.990,- Sk + 700,- Sk za RP = 18.690,- Sk; súd nepriznal navrhovateľom:
- náhradu za vyčíslený úkon z 1.8.2000 (oznámenie o úhrade súdneho poplatku a doručenie ďalšieho rovnopisu žaloby na výzvu súdu) nakoľko túto povinnosť si mal navrhovateľ splniť súčasne s podaním žaloby,
- náhradu za vyčíslený úkon z 22.1.2001 (oznámenie súdu, že naďalej trvá na žalobe), nakoľko nejde o podanie vo veci samej,
Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. do 31.12.2008 súd priznal náhradu 5 za úkonov právnej pomoci v sume 9.650,- Sk za úkon (1. účasť na pojednávaní 9.3.2006 ? úkonu, 2.účasť na pojednávaní 6.6.2006, 3. špecifikácia alternatívneho petitu z 2.10.2006, 4.účasť na pojednávaní 8.4.2008, 5. vyjadrenie k vzájomnému návrhu, 4.8.2008 ), 3x rež. paušál po 164,- Sk, 2 x rež. paušál po 190,- Sk, teda 4 x 9.650,- Sk = 38.600,- Sk + 1 x 2.412,50 + 872 RP = 41.884,50 Sk; súd nepriznal :
- náhradu za vyčíslený úkon 6.6.2006 (zaslanie fotokópií dôkazov predložených na pojednávaní v origináli) nakoľko túto povinnosť si mal navrhovateľ splniť súčasne s podaným návrhom, zároveň nešlo o podanie vo veci samej,
Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. od 1.1.2009 súd priznal náhradu za 8 úkonov právnej pomoci v sume 320,34 € za úkon (1. účasť na pojednávaní 22.1.2009 ? úkonu, 2. podanie adresované protistrane 10.3.2009, 3. podanie z 25.1.2010, 4. účasť na pojednávaní 4.2.2010, 5. účasť na pojednávaní 6.4.2010 ? úkonu, 6. účasť na pojednávaní 20.5.2010 ? úkonu, 7. účasť na pojednávaní 30.9.2010 ? úkonu, 8. účasť na pojednávaní 28.10.2010 ), 2 x rež. paušál po 6,95 € a 6 x rež. paušál po 7,21 €, teda 4 x 320,34 = 1.281,36 € + 4 x 80,08 = 320,32 € + 57,16 € RP, celkom 1.658,84 €; súd nepriznal:
- náhradu za vyčíslený úkon z 14.4.2009 (oznámenie o úmrtí navrhovateľa), nakoľko nejde o úkon vo veci samej,
- náhradu za vyčíslený úkon z 12.10.2009 (zaslanie plnej moci na zastupovanie právnych nástupcov navrhovateľa), nakoľko nejde o úkon vo veci samej
- náhradu za vyčíslený úkon (osvedčenie o dedičstve), nakoľko nejde o úkon vo veci samej;
Celkom súd priznal navrhovateľom odmenu. 18.690,- Sk (620,39 €) + 41.884,50 Sk (1.390,31 €) + 1.658,84 € = 3.669,54 € + súdny poplatok v sume 18.640,- Sk (618,73 €) = 4.288,27 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. ,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1 , 2 O. s. p. ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p. ).