Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-79-2007.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/79/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Finewood, s.r.o., Bajzova 20, Prešov - Haniska 080 01, IČO: 36 493 082, proti odporcovi: VÚB Factoring, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 345 310, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2007 domáhal určenia, že právne úkony odporcu
- zo dňa 7.6.2005 označený ako „Výpoveď Faktoringovej zmluvy č. 51062“,
- zo dňa 9.6.2005 označený ako „Odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávky“ a
- zo dňa 22.8.2005 označený ako „Započítanie“
sú neplatné od počiatku.
Návrh odôvodnil tým, že odporca ako faktor uzatvoril dňa 9.8.2004 s navrhovateľom ako klientom Rámcovú zmluvu o faktoringu č. 218 a to podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Predmetom tejto zmluvy je faktoring, t.j. činnosť, pri ktorej dochádza k postupovaniu pohľadávok z klienta na faktora vzniknutých voči konkrétnemu zákazníkovi, zväčša z dodávky tovaru a služieb. Uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky v súlade s Rámcovou zmluvou o faktoringu, VOPF a Faktoringovou zmluvou sa faktor zväčša stane oprávneným veriteľom Postúpenej pohľadávky a poskytne klientovi dohodnuté peňažné plnenie a ďalšie služby, na ktoré sa zaviazal vo Faktoringových dokumentoch. Klient je povinný zaplatiť faktorovi za faktoringové služby Poplatok, ostatné poplatky a ďalšie nároky upravené vo Faktoringových dokumentoch. V naväznosti na citovanú Rámcovú zmluvu o faktoringu č. 218 zo dňa 9.8.2004, navrhovateľ ako klient uzavrel dňa 21.2.2005 s odporcom ako faktorom
individualizovanú Faktoringovú zmluvu č. 51062, predmetom ktorej bol exportný a bezregresný faktoring vo veci zákazníka: Nuovapell Kereskedelmi KFt. Budapešť. Následne na to bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky medzi navrhovateľom ako postupcom a odporcom ako postupníkom. Odporca poskytol navrhovateľovi zálohu na odplatu za postúpenie pohľadávky a to v sume 10.205,10 EUR. Písomnosťou zo dňa 7.6.2005 označenou ako „Výpoveď Faktoringovej zmluvy č. 51062“ odporca s okamžitou platnosťou vypovedal uvedenú zmluvu z dôvodu vypovedania limitu faktoringovou
spoločnosťou Magyar Factor. Písomnosťou zo dňa 9.6.2005 označenou ako „Odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávky“ odporca s okamžitou platnosťou odstúpil od uvedenej zmluvy, pričom ako dôvod odstúpenia uviedol Čl. 14 ods. 4 písm. g), h) a i) VOPF. Odporca nesúhlasil s postupom navrhovateľa v nadväznosti na jeho písomnosti zo dňa 7.6.2005 a 9.6.2005, čo avizoval ústne, ale aj písomne. Vzhľadom na to, že odporca nereagoval spôsobom vo veci obvyklým, navrhovateľ písomnosťou zo dňa 28.7.2005 požiadal odporcu o prešetrenie jeho postupu prostredníctvom vnútrobankového kontrolingu. Písomnosťou zo dňa 17.8.2005odporca oznámil, že svoj postup v danej veci považuje za dôvodný a právoplatný. Následne na to odporca písomnosťou zo dňa 22.8.2005 oznámil navrhovateľovi, že v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej na základe Faktoringovej zmluvy č. 51062 eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku na vrátenie zálohovej platby v sume 10.205,10 EUR, ktorú si započítava podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka na pohľadávky navrhovateľa, ktoré má proti odporcovi on sám. Po vykonaní zápočtu odporca bez ďalšieho písomnosťou zo dňa 12.9.2005 odstúpil od Rámcovej zmluvy o faktoringu č. 218 s odkazom na navrhovateľovu slabú kvalitu portfólia odberateľov, ktorá podľa názoru odporcu vyústila do viacerých poistných udalostí ako i zhoršeniu spolupráce. Výpoveď zo dňa 7.6.2005 ne neplatná, nakoľko odporca určil ako dôvod výpovede dôvod, ktorý bol na jeho strane a iba v jeho sfére vplyvu a súčasne nebol predmetom úpravy medzi navrhovateľom a odporcom, ale medzi odporcom a treťou osobou, t.j. Magyar Factor; výpoveď je teda neurčitá a nezrozumiteľná. Odstúpenie zo dňa 9.6.2005je neplatné, nakoľko odporca určil tri rôzne dôvody odstúpenia, ktoré si vzájomne odporujú, je teda neurčité a nezrozumiteľné. Je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko vzťahy medzi obchodnými partnermi ako účastníkmi toho istého vzťahu zakladajú sa na vzájomnej rovnosti vrátane rovnosti možnosti participovať primerane na vzájomných právach a povinnostiach v príslušnom obchodnoprávnom vzťahu. Porušenie označenej rovnosti a obchodnej zásady vyváženosti zmlúv, t.j. zmluvných práv a povinností, spôsobom presunu práv iba na jednu zo zmluvných strán a povinností na druhú zmluvnú stranu, nepožíva právnu ochranu a zakladá svojou jednostrannosťou pri uplatňovaní práv iba jednej strany naplnenie znakov účelového obchádzania zákona. Započítanie zo dňa 22.8.2005 je neplatné, nakoľko odporca vychádzal pri započítaní vzájomných pohľadávok, ktoré v dôsledku neplatnosti vyššie opísaných úkonov neboli splatné, resp. už neboli v dispozičnej sfére odporcu. Samotný proces započítania nie je platný, nakoľko odporca ho realizoval aplikáciou ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka , a nie na základe režimu Obchodného zákonníka , ktorý podľa Čl. 22 bod 5 VOPF odporca na svoju ťarchu určil za rozhodný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie citovaných úkonov odporcu osvedčuje vznikom škody presahujúcej sumu 10.205,10 EUR, pričom ide o škodu pokračujúcu, podstatnou zmenou štruktúry financovania podnikania, ktorého nahradenie bolo zabezpečené s nepomernými ťažkosťami, spoločenskou potrebou a zákonnou povinnosťou štátnych orgánov na eliminovaní právnych úkonov absolútne neplatných, resp. nulitných.
Navrhovateľ bol na pojednávanie konané dňa 21.10.2010 predvolaný (termín pojednávania vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 22.7.2010), svoju neúčasť nijako neospravedlnil, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti žalobcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím predchádzajúcej právnej zástupkyne navrhovateľa, poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania bola dňa 9.8.2004 uzavretá Rámcová zmluva o faktoringu č. 218, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky faktoringu. Ďalej bola medzi nimi dňa 21.2.2005 uzavretá Faktoringová zmluva č. 51062 pre zákazníka: Nuovapell Kereskedelmi Kft. Odporca listom zo dňa 7.6.2008 vypovedal Faktoringovú zmluvu č. 51062. Ďalším listom zo dňa 9.6.2005 odporca odstúpil od Zmluvy o postúpení pohľadávky a listom zo dňa 22.8.2005 vykonal vzájomné započítanie pohľadávok.
Navrhovateľ k veci uviedol, že právne úkony v zmysle slovenského právneho poriadku musia spĺňať tak formálne ako aj obsahové náležitosti stanovené zákonom, ktoré však výpoveď faktoringovej zmluvy č. 51062 neobsahovala a odporca nepreukázal dôvod odstúpenia od zmluvy. Rovnako nepreukázal súvislosť medzi vypovedaním limitu faktoringovou spoločnosťou Magyar Factor a navrhovateľom. Ďalej
odporca nepreukázal, že by akýkoľvek z dôvodov odstúpenia od zmluvy z jeho strany bol platný, nakoľko aj samotné reklamačné konanie medzi ním a spoločnosťou Nuovapell nebolo začaté, keďže doposiaľ neobdržal žiadnu písomnosť, ktorá by začiatok reklamačného konania predpokladala. Namietal aj následné odstúpenie od zmluvy zo dňa 9.6.2005, kde odporca kumulatívne uviedol tri dôvody upravené vo VOPF bez toho, aby za každý jednotlivý dôvod odstúpenia špecifikoval, o aký skutkový stav opiera svoje odstúpenie. Nakoľko z neplatného právneho úkonu nemôžu byť vyvodené platné právne účinky voči iným právnym úkonom napadol aj neplatnosť započítania zo dňa 22.8.2005. Naliehavosť právneho záujmu na podaní návrhu spočíva jednak vo finančnej ujme zo započítania, ako aj zaradenie navrhovateľa do kategórie nedôveryhodných klientov a zmarení kontinuálneho prefinancovania projektu výstavby zimného štadióna a hokejovej školy v Prešove.
Odporca k veci uviedol, že výpoveď faktoringovej zmluvy je platná doručením navrhovateľovi, ako to vyplýva z VOPF, pričom dôvod výpovede nie je podmienkou jej platnosti. Rovnako za platné považuje aj odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ vo svojom návrhu vychádzal z nesprávnych ustanovení VOPF, nakoľko aplikoval podmienky zo dňa 1.4.2005, pričom zmluvu uzatvorili dňa 8.3.2005 a mala sa teda spravovať podmienkami platnými od 29.7.2004. Dôvody, ktoré uviedol v odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávky mali svoje opodstatnenie. Úkon započítania pohľadávky, ktorého neplatnosť ďalej namietal navrhovateľ , považuje za platný právny úkon, nakoľko ho vykonal v súlade s VOPF ako aj Obchodným a Občianskym zákonníkom .
Podľa § 80 O.s.p. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva,
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha určenia neplatnosti právnych úkonov výpovede, odstúpenia od zmluvy a započítania, z dôvodu porušenia zmluvných a zákonných ustanovení.
Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) OSP ] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP ]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP , však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 , uverejnený v ZSP 81/2006)
V prejednávanej veci navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov nepreukázal. Rozhodnutie súdu určujúce, že predmetné právne úkony sú neplatné, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie
navrhovateľa. Ak by si odporca dobrovoľne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmlúv, navrhovateľ by nemal inú možnosť, ako domáhať sa ich plnenia na základe žaloby
o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p. ]; určovacia žaloba by pritom mala byť spôsobilá predísť prípadným ďalším žalobám. Navrhovateľ rovnako nepreukázal, v čom nastala zmena štruktúry financovania jeho podnikania, resp. zmarenie financovania projektov.
Rovnako je neopodstatnená určovacia žaloba tam, kde už k porušeniu práva (podľa navrhovateľa mu vznikla škoda) došlo. V takom prípade sa navrhovateľ mohol žalobou domáhať priamo nároku na náhradu škody, resp. zaplatenia odmeny, ktorá bola predmetom započítania.
„Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP ], nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 49/2003 , uverejnený v ZSP 75/2003)
Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
V neposlednom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že právne úkony boli vykonané v júni a auguste 2005, pričom samotný návrh bol na súd podaný vo februári 2007.
Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania o predloženie úplného faktoringového spisu, výsluchy svedkov H.. K. V. (mala sa vyjadriť k okolnostiam týkajúcich sa priebehu vzťahov počas trvania faktoringovej zmluvy a komunikácie pri jej zániku) a H.. B. W. (zamestnanec poverený agendou týkajúcou sa spoločnosti Nuovapell) súd zamietol, nakoľko dokazovanie v naznačenom smere považuje za neúčelné a nadbytočné.
Odporcovi ako úspešnému účastníkovi síce vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže mu však žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.