Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-321-2006.pdf
PDF · 102.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-9C/321/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou v právnej veci navrhovateľa: N. P., nar. 8. 6. XXXX, bytom C. ut. XX, F., Y. republika, štátny občan Y. republiky, zastúpený advokátom JUDr. Igorom Horanským, AK, Trebatice č. 187, proti odporcom: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava
- Rusovce, Vývojova ul. č. 8, Bratislava, zastúpený advokátom Mgr. Ing. Michalom Radosom, AK, Bratislava, Pankúchova ul. č. 5, o určenie pozemku za predmet dedičstva, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcom 1./ a 2./ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 27. 9. 2006 bol súdu doručený návrh o určenie vymedzeného pozemku za predmet dedičstva po poručiteľke a pôvodnej vlastníčke U. P. v znení žalobného petitu po jeho procesnej úprave so súhlasom súdu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. zo dňa 12. 1. 2009 tak, že navrhovateľ žiadal určiť, že pozemok parcelné číslo XXX (zastavaná plocha) a pozemok parcelné číslo XXX (záhrada), ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X vedenom v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie C. a ktorých súčasťou je aj rozdelená pôvodná pozemkovoknižná parcela č. XXXX s výmerou 1655 m2 zapísaná na pozemkovoknižnej vložke č. XXX vedenej v pozemkovej knihe pre územie C., sú v rozsahu priestorovo identickom s pôvodnou pozemkovoknižnou parcelou číslo XXXX súčasťou (predmetom) dedičstva po zosnulej pôvodnej vlastníčke rozdelenej pozemkovoknižnej parcely a poručiteľke U. P. (rodenej F., narodenej XX. XX. XXXX, zomrelej X. . XX. XXXX; naposledy bytom N. ut. XX; F., Y. republika). V dedičskom konaní sa z pozemku parcelné číslo XXX a z pozemku parcelné číslo XXX vyčlenia pozemky v rozsahu priestorovo identickom s pôvodnou pozemkovoknižnou parcelou číslo XXXX a s celkovou výmerou 1655 m2, ktorá je súčasťou (predmetom) dedičstva po zosnulej pôvodnej vlastníčke rozdelenej pozemkovo knižnej parcely a poručiteľke U. P. (rodenej F., narodenej v obci C. (I.) dňa XX. XX. XXXX; zomrelej X. XX. XXXX; naposledy bytom N. ut. XX; F.; Y. republika).
Predmetná žaloba bola pôvodne podaná aj voči subjektu - C. L. F. so sídlom v V. na T. ul. č. XX-XX, ktorý v konaní vystupoval v postavení odporcu v 3. rade. Uznesením č. k. 9C 321/2006 - 179 z 19. 1. 2009 bolo konanie voči nemu zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 2. 2009.
Odporcovia 1./ a 2./ s návrhom s totožných dôvodov nesúhlasili. Odporca 1./ poukázal na okolnosť, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa stal na základe zákona č. 138/1991 Zb. a jeho vlastníckemu právu v neprospech žalujúcej strany svedčí i právny titul vydržania, keď nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, ujal sa držby a prostredníctvom odporcu 2./, ktorému boli zverené do správy a sa o ne aj staral. Odporca 1./ spochybňoval danosť vlastníckeho práva právnej predchodkyne navrhovateľa
poukázaním na právny režim dohody medzi Československou republikou a Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva, účinnej dňom 15. 5. 1945, ale aj poukázaním na právny režim Protokolu medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou z 15. 4. 1964 o úprave niektorých majetkoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Obaja odporcovia namietali nevykonateľnosť žalobného petitu a odporca 2./ aj nedostatok jeho pasívnej legitimácie pre toto konanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán a listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu: spismi tohto súdu sp. zn. Dnot 95/2002 a Dnot 982/1993 , spisom Krajského súdu v Bratislave - 23Nc28/1954 , spisom Katastrálneho úradu v F. sp. zn. XXX/XX/R- II, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C 75/2004 - 128, listinami - výpisom z PK vložky č. XXX a identifikáciou parcely č. XXXX, nachádzajúcej sa na LV č. X na C KN parc. č. XXX a XXX, Protokolom o zverení obecného majetku MČ F. C. z 30. 10. 1991, dokladmi Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislava , Vodohospodárskej výstavby z roku 1982, ohľadom vysporiadania iných nehnuteľností právnej predchodkyne navrhovateľa, úmrtnými listami právnej predchodkyne navrhovateľa a jej manžela, výpismi z knihy narodení a sobášnej knihy MČ Bratislava C., Rozhodnutím ONV Bratislava vidiek z 9. 12. 1969 a súvisiacimi dokladmi, správami Ministerstva financií a Kancelárie Národnej Rady SR k týmto dokladom, dokladmi o nakladaní s majetkom právnou predchodkyňou navrhovateľa z rokov 1944 a 1946 a rozhodnutím z dedičského konania po právnej predchodkyne navrhovateľa v Maďarsku. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.
Navrhovateľ odvodil jeho aktívnu legitimáciu pre toto konania od právneho nástupníctva po U. P., rodenej F., narodenej dňa XX. XX. XXXX v I. (v tom čase obec Y., t. č. Mestská časť F., označenie C.). Menovaná dňa 5. 7. 1922 uzavrela v I. manželstvo s N. P. a tu sa im aj dňa 18. 12. 1924 narodil syn L. P.. N. P., manžel U. P., povolaním podplukovník, bol dňom 15. 4. 1945 vyhlásený za mŕtveho. Dňa X. XX. XXXX zomrela v F. U. P. a jej jediným dedičom zo zákona sa stal jej syn L. P. narodený XX. XX. XXXX. L. P. zomrel dňa XX.. XXXX a jeho zákonným dedičom sa stal N. P., narodený X. X.. XXXX - navrhovateľ v tomto konaní. Predmetné skutočnosti vyplynuli z úradných matričných dokladov a úradných dokladov o dedičstve. Vývojom konania, dokazovaním označenými listinami tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.
Z listinných dokladov spisu, hlavne z dokladu vyhlásenia manžela U. P. za mŕtveho ku dňu XX. X.. XXXX, kde je konštatované, že menovaný mal naposledy bydlisko v F. považoval súd za preukázané, že U. P. minimálne od XX. X. XXXX nebývala v I. (C.). Túto skutočnosť potvrdzujú aj listinné doklady napríklad zmluvy uzavreté medzi U. P. a jej sestrou, podľa ktorých dňa 26. 12.1 944 U. P., tituluje sa ešte ako obyvateľka I. (C.), prenechala do vlastníctva sestry nehnuteľnosti a tento právny stav potvrdila listom z 11. 5. 1946, kde sa tituluje bydliskom v F., v Y.. I. I. sa stala územnou časťou Československa na základe Mierovej zmluvy z 10. 2. 1947 uzavretej s Maďarskom, ktoré na jej základe postúpilo okrem iných aj označenú obec spolu s jej katastrálnym územím Československu. Právna predchodkyňa navrhovateľa U. P. k tomuto času, v I. nežila, bývala v F. v Y.. Ministerstvo vnútra SR a Archív hlavného mesta SR Bratislava oznámili súdu dňa 12. 9. 2008, že nie sú v Slovenskej republike evidované doklady o odsťahovaní, transfere U. P. z územia Československa, naopak súdu boli postúpené listinné doklady, konkrétne záznam o previerke nehnuteľného majetku maďarských štátnych príslušníkov, podľa ktorého bolo zistené, že U. P. bola k 16. 7. 1982 maďarským vlastníkom v Československu. M. U. P. nebola a sa ani nestala obyvateľkou a štátnou príslušníčkou Československa.
Dňa 31. 3. 1923 bolo v pozemkovej knihe, k pozemkovoknižnej vložke č. XXX, vedenej pre katastrálne územie Z., k parcelnému číslu XXXX vo výmere 1655 m2 (pôvodne 460 siah) zavkladované vlastnícke právo právnej predchodkyne navrhovateľa U. P.. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva. Podľa dokladov Katastrálneho úradu je v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie Z. vyznačená poznámka „Účinnosť verejnej knihy od X. K.U.. XXXX“. Vlastníctvo je tu vedené doposiaľ. W. nebola predmetom dedičského vysporiadania. Na Liste vlastníctva č. X,. parcely Z.. XXX, XXX, katastrálne územie F. C. je ako vlastník zapísaný odporca 1./ - Hlavné mesto SR Bratislava. Tieto parcely sú v časti identické s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, k.ú. C. vedenou na pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. C.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na uvedenej parcele bolo vybudované predškolské zariadenie, spravované, t. č. odporcom 2./.
Dňa 20. 6. 2002 bolo Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava V, doručené prostredníctvom splnomocnenca podanie navrhovateľa vo veci ním označenej ako náprava protizákonného rozhodnutia, neprávom odobratého majetku, týkajúceho sa okrem iných aj parcely č.
XXXX, k. ú. C., pozemkovoknižná vložka č. XXX k. ú. C.. Dňa 7. 4. 2003 po zidentifikovaní parciel
- pozemkovoknižná vložka č. XXXX s časťou parciel, stavu Z. č. XXX a XXX , vyzval katastrálny úrad Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy o doloženie listín na základe, ktorých pozemkovoknižná parcela č. XXXX k. ú.C. prešla do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy. Do operátu bolo zapísané v roku 1984, pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX, pri technicko - hospodárskom mapovaní. Mesto Bratislava bolo informované, že Katastrálny úrad v predmetnej veci koná na podnet navrhovateľa v dedičskej veci po jeho otcovi a ako bola zidentifikovaná sporná nehnuteľnosť. Výzva bola Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy doručená dňa 9. 4. 2003. Dňa 5. 8. 2003 začalo k spornej nehnuteľnosti katastrálne konanie. Jeho výsledkom podľa zápisnice z 3. 10. 2003 bolo vyznačenie poznámky k spornej nehnuteľnosti v príslušnom operáte - ako majetkovo neusporiadaná.
Dňa 1. 5. 1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa § 2 cit. zák. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Týmto zákonom prešla do vlastníctva odporcu 1./ aj sporná nehnuteľnosť, ktorú spravoval od roku 1984, tak ako to skonštatoval Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Bratislava V v jeho výzve z 7. 4. 2003 adresovanej Magistrátu odporcu 1./ v súvislosti s katastrálnym konaním vyvolaným navrhovateľom. Sporná nehnuteľnosť okrem iných bola dňa 30. 10. 1991 písomným protokolom zverená do správy odporcu 2./.
Naliehavý právny záujem na určení (§ 80 písm. c) O.s.p. ), že do dedičstva po zomrelej U. P. patrí aj sporná nehnuteľnosť je pre predmetné konanie vo vzťahu k navrhovateľovi daný tým, že v katastri nehnuteľnosti je sporný pozemok vedený ako majetkovo neusporiadaný a podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, respektíve ustálenia sporného vlastníckeho práva, môže byť preto len súdne rozhodnutie. Navrhovateľ je poručiteľovým dedičom respektíve jeho právnym nástupcom a je legitimovaný pre toto konanie, keď tvrdí, že do dedičstva po jeho priamej právnej predchodkyni patrila vec, ktorú vlastnila v okamihu smrti. Vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie veci
- nehnuteľnosti patriacej do dedičstva a nie určenie vlastníckeho práva k nej, kde sa priamo súdne rozhodnutie stáva podkladom vyznačenia vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nestotožnil sa súd s námietkou nevykonateľnosti žalobného petitu vznesenou odporcami 1./ a 2./. Vykonateľnosť žalobného petitu je jednou z procesných podmienok úspešnosti žaloby. Znenie žalobného petitu formulované navrhovateľom v tomto konaní by podmienku vykonateľnosti v rámci dedičského konania splnilo.
Do 31. 12. 1991 nemohla právnická osoba nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, tento právny stav zmenil zákon č. 509/1991 Zb. , ktorým sa mení a upravuje Občiansky zákonník a ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 1. 1992. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1.1992 (ďalej len OZ ), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. 1. 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako ja nároky z nich vzniknuté pred 1. 1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Z ďalších prechodných ustanovení pojednáva o vydržaní len § 872 ods. 6 , nerieši však otázku, ako postupovať v prípade, ak nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu držiteľ užíval pred 1.1.1992. Vlastníkom nehnuteľnosti sa v zmysle § 134 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1. 1. 1992, stáva oprávnený držiteľ, ak má nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Začiatok plynutia doby nepretržitej držby a ani ukončenie plynutia tejto doby zákon nelimituje účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. , preto súd dospel k záveru, že nie je možné neprihliadať k dobe, po ktorú mal odporca 1./ pred 1. 1. 1992 pozemok v držbe. Ak sa teda ujal držby spornej nehnuteľnosti účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. , teda od 1. 5. 1991, desaťročná doba by uplynula dňom 1. 5. 2001. Týmto dňom by nadobudol vlastníctvo, ak by boli splnené aj ostatné predpoklady vyžadované ustanovením § 134 OZ . Okrem nepretržitej držby počas doby desať rokov sa pre vydržanie vyžaduje, aby išlo o spôsobilý predmet vydržania a aby držba bola oprávnená. Podľa názoru súdu dokazovaním v konaní bolo preukázané, že i tieto podmienky pre nadobudnutie vlastníctva odporcom 1./ boli splnené. Sporný pozemok je spôsobilým predmetom vydržania, lebo môže byť predmetom vlastníctva a jeho vlastníctvo nie je vyhradené len štátu alebo zákonom určeným právnickým osobám. Oprávneným držiteľom je podľa § 130 ods. 1 OZ ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že vec mu patrí. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Držiteľ musí byť dobromyseľný v čase začatia držby a nepretržite po celú vydržaciu dobu až do jej uplynutia. Dobromyseľnosť sa posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti, preto ju treba vždy hodnotiť objektívne a nie len z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Podľa ustálenej judikatúry je pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa rozhodujúce, či pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu od každého rozumne požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Vnútorné presvedčenie držiteľa síce nemôže byť predmetom dokazovania, ale preukazovať treba, či jeho subjektívne presvedčenie bolo podložené takými konkrétnymi okolnosťami, z ktorých mohol toto subjektívne presvedčenie nadobudnúť. Dobrá viera chýba tam, kde sa držiteľ zoznámil so skutočnosťou, ktorá v ňom objektívne musela vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí, bez ohľadu na to, že subjektívne bude aj naďalej dobromyseľný. Držiteľ musel byť dobromyseľný už v čase, kedy sa držby ujal, preto je potrebné dobromyseľnosť posudzovať aj s ohľadom na právny dôvod, pre ktorý sa domnieva, že vec mu patrí. Odporca 1./ subjektívne presvedčenie, že sporný pozemok mu patrí odvodil od právneho stavu vyvolaného účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. , kedy sa ujal jeho držby a vykonával ju, respektíve toto vlastníctvo prostredníctvom správy odporcom 2./. U osoby odporcu 1./ nebolo v konaní preukázané, že by pri výkone tohto práva nekonal v dobrej viere, že vec mu vlastnícky patrí a nebolo ani preukázané, že počas plynutia vydržacej desaťročnej doby sa odporcovi 1./ stali známe také skutočnosti, ktoré museli alebo mohli vyvolať u neho pochybnosti o tom, že sporná nehnuteľnosť mu patrí. O nárokoch navrhovateľa sa dozvedel, z katastrálneho konania, prvýkrát z výzvy doručenej mu Katastrálnym úradom dňa 9. 4. 2003, teda po uplynutí 11. rokov a 10. mesiacov, pokiaľ by desaťročná lehota bola v zmysle vyššie uvedeného výkladu počítaná od 1. 5. 1991, alebo po uplynutí 10. rokov a 3. mesiacov, pokiaľ by desaťročná lehota bola počítaná od účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. Navrhovateľ tvrdil, že dobromyseľnosť odporcu 1./ bola prerušená uplatnením vlastníckych nárokov cirkevným C. L. F., žalobou podanou na tunajší súd dňa 27. 3. 1996 a prejednávanou v konaní pod sp. zn. 14C 75/2004 . S touto námietkou navrhovateľa sa súd nestotožnil, pretože tento subjekt C. L. F. je jednak odlišným subjektom od navrhovateľa a existencia dobrej viery a plynutie vydržacej doby sa individuálne posudzuje voči každému, kto tvrdí, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti nie je odporca 1./ Okrem toho skutkovým základom označeného súdneho konania bol reštitučný nárok, ktorý sám o sebe nenarúša dobromyseľnosť držiteľa, uznáva, že vlastníctvo prešlo na štát a žiada reparáciu. Žaloba z tohto konania bola odporcovi doručená súdom dňa 12. 1. 2005. Právoplatne bolo skončené dňa 29. 5. 2006 tak, že žaloba bola voči C. L. F. zamietnutá.
Teda keď odporca 1./ tvrdil, že žaloba navrhovateľa je voči nemu nedôvodná, už len pre danosť právneho titulu vydržania, bola táto jeho námietka opodstatnená a aj dôvodom pre zamietnutie žaloby. Navrhovateľ ako absolútnu prekážku dobromyseľnosti odporcu 1./ videl v konaní štátu, ktorý získal vlastníctvo spornej nehnuteľnosti nezákonne, v rozpore s právnymi normami vyhlásenými v Zbierke zákonov.
Dňa 9. 12. 1969 písomným rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek, Finančný odbor, ustálil, že sporný pozemok sa stal vlastníctvom Československého štátu v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 1. - čl. 5 ods. 3 Protokolu medzi vládou ČSSR a vládou MĽR o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku, v zmysle ktorého sa sporný majetok stal vlastníctvom ČSSR, keďže ležal na jeho území, nebol vlastníkom - právnou predchodkyňou navrhovateľa, občanom druhého zmluvného štátu MĽR, užívaný, spravovaný. Peňažné odškodnenie právnej predchodkyne navrhovateľa sa zaviazala vykonať maďarská vláda. Protokol podliehal schváleniu vlád oboch zmluvných štátov a platnosť mal nadobudnúť dňom výmeny nót o tomto schválení. Nóty boli diplomaticky medzi stranami vymenené dňa 15. 4. 1964. Dňa 23. 11. 2009 oznámilo Ministerstvo financií SR ako právny nástupca vykonávateľa tohto Protokolu, že po prešetrení právneho stavu nehnuteľností ho vykonával Okresný národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala, ten vydal rozhodnutie o prechode nehnuteľného majetku do vlastníctva štátu. Šetrenie bolo vykonané dňa 8. 12. 1969, so skonštatovaním, že právna predchodkyňa navrhovateľa, ktorej osoba bola známa a identifikovaná aj adresou bydliska spornú nehnuteľnosť nespravuje, neužíva. Následne dňa 9. 12. 1969, vydal ONV Bratislava - vidiek , rozhodnutie o ustálení vlastníckeho vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľ tento postup nadobudnutia vlastníckeho práva štátu titulom citovaného Protokolu spochybnil, poukazujúc na skutočnosť, že v Československu s týmto medzivládnym protokolom nevyslovil nikdy súhlas - zákonodárny orgán v tom čase Národné zhromaždenie a teda nemôže mať vnútroštátnu všeobecnú právnu záväznosť, ani priame vnútroštátne účinky, keď nebol vyhlásený v Zbierke zákonov. Podľa Ústavy ČSSR platnej v rozhodnej dobe, jej čl. 42 dávalo Národné zhromaždenie súhlas k medzinárodným zmluvám politickým, k hospodárskym zmluvám všeobecnej povahy a k takým zmluvám na vykonanie ktorých je potrebný zákon. Vláda podľa Ústavy ČSSR platnej v rozhodnej dobe čl. 66 bola najvyšším výkonným orgánom štátnej moci ČSSR.
V zmysle už vyššie spomínanej Mierovej zmluvy s Maďarskom vyhlásenej v Zbierke zákonov pod č. 192/1947 Zb. jej čl. 29, mali " Mocnosti spojené a združené, patrí k ním aj Československo (preambula zmluvy) právo zhabať, podržať, likvidovať alebo inak naložiť s celým majetkom, právami a záujmami, ktoré v deň, keď táto zmluva nadobudla účinnosť, budú na jej území a budú majetkom Maďarska alebo maďarských príslušníkov a použiť tento majetok alebo výťažok z neho na ciele, ktoré bude považovať za potrebné, v medziach svojich nárokov a nárokov svojich príslušníkov proti Maďarsku alebo maďarským príslušníkom. Teda podľa tohto citovaného ustanovenia Mierovej zmluvy s Maďarskom, vzniklo Československu právo nadobudnúť vlastníctvo maďarského štátneho príslušníka, ktorým bola aj právna predchodkyňa navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje tvrdením, že citovaný Protokol z 15. 4. 1964, nemá z dôvodu jeho nevyhlásenia v Zbierke zákonov vnútroštátnu záväznosť, neschválilo ho Národné zhromaždenie, treba poukázať na to, že označený dokument má pomenovanie " Protokol" nie " Zmluva" . Podľa medzinárodného práva verejného sa najdôležitejšie otázky politickej alebo hospodárskej povahy vo vzťahoch medzi štátmi upravujú zmluvami, otázky menej dôležité dohodami, dojednaniami alebo protokolom. Súhlasu Národného zhromaždenia ČSSR podliehali medzinárodné zmluvy. Podľa Zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov, č. 4/1962 Zb. § 2 písm. e) sa v Zbierke zákonov v rozhodnej dobe prijatia citovaného Protokolu vyhlasovali vyhlášky o dojednaní medzinárodných zmlúv a dohôd, o ich ratifikácií alebo výpovedi alebo o iných otázkach ich sa týkajúcich, ak je ich vyhlásenie v Zbierke zákonov nutné alebo účelné, spolu s vyhláškou možno za tej istej podmienky vyhlásiť i znenie medzinárodnej zmluvy alebo dohody. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nie všetky medzinárodné dohovory sa publikovali v zbierke právnych predpisov. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že Protokol medzi vládou ČSSR a MĽR o úprave niektorých majetkových otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku, nemá vnútroštátne účinky, súd sa s týmto názorom z dôvodov vyššie uvedených opierajúc sa o citované právne predpisy nestotožnil. Základ pre prechod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na štát, vyplýva jednak z ustanovení Mierovej zmluvy s Maďarskom - čl. 29, jednak z Protokolu medzi vládou ČSSR a vládou MĽR o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Deklarovanie prechodu vlastníckeho práva bolo vykonané rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek z 9. 12. 1969. Správnosť a súlad tohto rozhodnutia s vtedy platnými predpismi nie je možné preskúmavať a predmetný právny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec toho-ktorého orgánu. Predmetné rozhodnutie, tak ako to potvrdilo Ministerstvo financií SR, listom zo dňa 4. 12. 2009 bolo vydané príslušným orgánom.
Vo vzťahu k odporcovi 2./ dôvodom pre zamietnutie žaloby je nedostatok pasívnej legitimácie pre toto konanie. Odporca 2./ ani podľa dokladov z evidencie nehnuteľností a ani podľa iného právneho titulu nedisponuje vlastníckym právom k spornej nehnuteľnosti.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 1./ a 2 /., ktorí boli v konaní úspešní, si náhradu trov konania neuplatnili. Súd preto rozhodol tak, že im náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.