Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-238-2008.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/238/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: G. X., X. P. X., W. Č.. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Melinčák a Semančíková s. r. o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava proti odporkyni: N.. W. X., X. P. T., I. Č.. XXX, zastúpená Mgr. Ivanou Blajskovou, advokátkou, AK so sídlom Kalinčiakova 115/4 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa G. X., B.. XX.XX.XXXX a odporkyne W. X., G.. N., B.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade Žilina, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Žilina vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Maloletý G. X., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyni.
Navrhovateľ a odporkyňa budú zastupovať a spravovať majetok mal. G. X..
Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. G. X., B.. XX.XX.XXXX sumou 160 eur mesačne, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred do rúk odporkyne - matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s mal. G. X. bez obmedzenia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 13.10.2008 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému synovi G.. Návrh odôvodnil tým, že medzi manželmi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu a manželstvo je nefunkčné.
Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu, rodným listom maloletého G. X., potvrdeniami a lekárskymi správami navrhovateľa, maloletého G., dokladmi o výdavkoch navrhovateľa, odporkyne, maloletého G., internetovými inzerátmi s ponukami
práce, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX ako aj ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na vec a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa sú slovenskí štátni občania, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa narodilo jedno dieťa a to syn G.X., B.. XX.XX.XXXX.
Posledné spoločné bydlisko mali manželia v Bratislave, na W. D. Č.. XX, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a O. s. p.
Z výpovedi navrhovateľa a odporkyne súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX zo vzájomnej náklonnosti po trojročnej známosti. Napriek rozdielnosti pováh a záujmov bolo manželstvo pomerne harmonické.
Po jedenástich rokoch spolužitia začali vznikať medzi účastníkmi osobné i názorové nezhody, pričom navrhovateľ nadviazal mimomanželský vzťah. Tieto skutočnosti viedli k vzájomnému odcudzeniu účastníkov konania i strate záujmu o spoločný život. Od leta 2007 prestali manželia spolu intímne žiť, nevedú spoločnú domácnosť a nehospodária spolu.
Odporkyňa potvrdila vo svojej výpovedi, že medzi účastníkmi došlo k odcudzeniu. Spočiatku s rozvodom nesúhlasila z toho dôvodu, že po rozvode by nemali so synom kde bývať nakoľko byt kde bývali je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Počas konania nadobudla odporkyňa do vlastníctva byt nachádzajúci sa v Miloslavove. Na pojednávaní dňa 17.02.2010 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, pretože manželstvo nie je perspektívne. Obidvaja účastníci konania pred súdom dňa 18.10.2010 uviedli, že ich manželstvo je v súčasnosti tak hlboko rozvrátené a obaja sú tak citovo odcudzení, že o obnovenie manželského spolužitia nemajú záujem.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej ZoR) účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 tohto zákona.
Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že manželstvo neplní svoj účel, a ani jeden z manželov nemal záujem o obnovenie a upravenie vzťahov, preto súd rozhodol tak, že ich manželstvo rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil názorové rozdiely a vzájomné odcudzenie.
Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 a 3 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, preto pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k názoru, že zverenie maloletého G., B.. XX.XX.XXXX do starostlivosti odporkyne bude na jeho prospech. Súd vychádzal zo skutočností, že odporkyňa t. j. matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by túto úpravu zverenia vylučovala.
Súd pri svojom rozhodovaní predovšetkým rešpektoval aj zhodné tvrdenia účastníkov a opatrovníka.
Zároveň súd určil, že zastupovať maloletého G. a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodičov rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom.
Spornou otázkou medzi účastníkmi bola výška výživného. Navrhovateľ žiadal, aby ho súd zaviazal vyživovacou povinnosťou v sume 66,39 eur (2.000 Sk) mesačne. Poukázal na to, že jediným zdrojom jeho príjmu je mzda vo výške 506,95 eur (15.272,38 Sk) netto mesačne a sprepitné predstavuje priemerne 66,39 eur (2.000 Sk) mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od apríla 2008 pracuje v CBG s. r. o., ako čašník - krupier. Pôvodným povolaním je mechanik opravárenských strojov a zariadení. V odbore nepracuje pretože nemá platnú zváračskú skúšku. Pracoval tiež v spoločnosti MENERT s. r. o., kde za odpracované tri mesiace (september až november 2007) zarobil priemerne mesačne 12.300 Sk. Pracovný pomer ukončil dohodou. Do augusta 2007 pracoval v Bratislavskej teplárenskej a. s. s priemerným netto mesačným príjmom 14.338 Sk.
Navrhovateľ žiadal, aby súd pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému G. zohľadnil skutočnosť, že v roku 1993 mu bola diagnostikovaná cukrovka 1. typu. Je liečený inzulínom, musí si podávať injekcie trikrát denne a dodržiavať prísny stravovací režim. Mesačné výdavky, ktoré predstavujú cca 458,01 eur (13.798 Sk) pozostávajú z poplatkov za užívanie bytu 144,99 (4.368 Sk), elektrinu 24,90 eur (750 Sk), internet a káblovú televíziu 31,20 eur (940 Sk), rozhlas a TV 8,96 (270 Sk), poistenie bytu 11,45 eur (345 Sk), telefón 26,56 eur (800 Sk), stravné 149,37 eur (4500 Sk), hygienické potreby a ošatenie 33,19 eur (1.000 Sk), poistka synovi 3,49 eur (105 Sk).
Na maloletého G. platí výživné mesačne 116 eur. Tvrdenia odporkyne, že sa vyhýba lepšie platenej práci považuje za účelové. V súčasnosti má vyšší príjem oproti príjmom v predchádzajúcich zamestnaniach.
Odporkyňa namietala, že v navrhovateľovej profesii sú voľné pracovné miesta s možnosťou zárobku od 20.000 Sk do 30.000 Sk mesačne a v povolaní čašník - krupier cca 20.000 Sk.
Z listinných dôkazov predložených odporkyňou vyplývajú výdavky na maloletého G. mesačne v sume 444,26 eur, z ktorých najvyššiu položku tvoria výdavky na stravu 199,16 eur, na oblečenie a obuv
predstavujú sumu 66,38 eur, na školské obedy a mliečne desiate 26,50 eur, poplatky v škole a školské pomôcky činia 19,90 eur. Výdavky na voľno - časové aktivity predstavujú sumu 66,38 eur, na lieky a vitamíny sumu 16,50 eur, vreckové činí 16,50 eur a hygienické potreby predstavujú sumu 16,50 eur. Ďalšie výdavky súvisia so športovými aktivitami, návštevou tenisového a lyžiarskeho krúžku.
Maloletý G. trpí obezitou, ošetrujúcou lekárkou mu bolo stanovené pravidelné športovanie, nízkokalorické stravovanie, dodržiavanie pravidelnej životosprávy, zvýšená telesná aktivita a bola mu indikovaná opakujúca sa rehabilitačná liečba.
Príjem odporkyne predstavuje mesačne 784,34 eur netto, pravidelné splátky hypotéky na byt platí mesačne vo výške 369,39 eur, hradí náklady stravovania a ostatných potrieb dieťaťa. Zvyšok peňazí potrebuje na úhradu svojich životných nákladov.
Pri rozhodovaní o určení výživného prihliada súd k odôvodneným potrebám oprávneného ako aj k schopnostiam a možnostiam výživou povinného. K schopnostiam a možnostiam povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu t. j. dieťaťu, ktoré je na výživu a starostlivosť rodičov plne odkázané, je jednou zo základných povinností každého z rodičov a to podľa ich síl a pomeru ich zárobkových a majetkových schopností a možností, pričom aj keď treba prihliadať na reálne schopnosti a objektívne možnosti uplatnenia sa rodičov (pracovné príležitosti), nemožno činiť sporným, že povinnosťou každého rodiča je venovať všetky sily k dôslednému zabezpečeniu výživy všetkých svojich detí bez rozdielu a ohľadu na to, či tieto žijú s nim v spoločnej domácnosti, keďže každé dieťa má právo, na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj. Pri určení rozsahu výživného prihliada súd i na celkové majetkové pomery rodičov najmä ak je tento schopný prinášať určité výnosy, keďže toto zodpovedá zásade, že rodičia a deti majú žiť na rovnakej životnej úrovni, čo treba chápať tak, že dieťa nesmie byť prerušením spolužitia rodičov ukrátené na svojich právach a teda musí dostať to čo by sa mu dostalo, ak by rodičia i naďalej spolu žili a toto by sa mu malo dostať nie len v majetkovej sfére.
Nie je tiež sporným, že práca a osobná starostlivosť vynaložená jedným z rodičov na dieťa predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého rodiča, pričom jej rozsah je závislý od veku, zdravotného stavu a potrieb dieťaťa (t. j. vekom dieťaťa sa táto spravidla znižuje).
Nemožno tiež pri určení rozsahu výživného neprihliadať i k tomu, že plnenie tejto povinnosti zodpovedá i plneniu "in natura" (nielen peňažné) ale i vecné, najmä keď toto slúži k uspokojeniu potrieb dieťaťa či jeho záľubám, či upevneniu jeho zdravotného stavu, keď navyše toto plnenie je zdravému vývoju nenahraditeľné žiadnou finančnou čiastkou.
Výživné, ktoré požadovala odporkyňa - matka mal. dieťaťa vzhľadom na preukázané potreby podľa názoru súdu zodpovedá potrebám maloletého. Avšak vzhľadom na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine určil výživné vo výške 160 eur mesačne.
Pokiaľ ide o námietky odporkyne, že navrhovateľ sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania v spoločnosti Bratislavská teplárenská a. s., súd zistil že navrhovateľ v uvedenej spoločnosti skončil pracovný pomer dohodou avšak na základe pracovného pomeru, ktorý následne uzavrel so spoločnosťou CBG s. r. o. a pracuje tam doteraz dosahuje vyšší príjem než v predchádzajúcich zamestnaniach. Preto považoval súd uvedenú námietku za nedôvodnú. K ďalšej námietke, že navrhovateľ by mohol aj brigádnickou činnosťou získať ďalšie finančné prostriedky, navrhovateľ uviedol, že práca ktorú vykonáva je náročná po fyzickej i psychickej stránke, trvá do neskorých nočných hodín
a preto je potrebné aby si primerane oddýchol pred každým nástupom do práce a zvlášť keď má cukrovku. Uvedená obrana navrhovateľa je podľa názoru súdu akceptovateľná.
Vykonaným dokazovaním súd nezistil, že navrhovateľ má príjmy aj od iných zamestnávateľov než má u súčasného zamestnávateľa.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že naposledy bol navrhovateľ zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX Z. J. XX.XX.XXXX prispievať na výživu mal. Róberta sumu 3.500 Sk mesačne od 01.01.2008. Od toho času však došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú určiť vyššie výživné na čas po rozvode manželstva. Zvýšili sa z hľadiska veku mal. Róberta náklady na ošatenie, stravu, školské potreby, zubný strojček a iné. Je preto nevyhnutné, aby sa navrhovateľ vo vyššej miere ako doteraz podieľal na nákladoch spojených so zabezpečovaním odôvodnených potrieb maloletého syna. Taktiež na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov spočívajúcej vo zvýšení príjmov.
Čo sa týka príjmu navrhovateľa súd mal zistenú jeho priemernú mesačnú mzdu vo výške 506,95 eur netto, pokiaľ sa jedná o výšku sprepitného podľa názoru súdu táto je výšia ako uvádza navrhovateľ (66 eur mesačne) preto súd ustálil príjem navrhovateľa vo výške cca 663,88 eur.
Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa platiť výživné na mal. Róberta vo výške 160 eur s prihliadnutím na priemerný príjem navrhovateľa, ktorý mesačne dosahuje 3,581 násobok životného minima (§ 1 , písm. a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 300/2010 Z.z. , účinné k 01.07.2010).
Súd upravil styk navrhovateľa s maloletým synom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s prihliadnutím na právo maloletého na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa aj keď len v obmedzenom rozsahu v porovnaní s matkou, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. Stretávanie maloletého s otcom je hlavne v jeho záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jeho ďalší citový vývoj.
Vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 ods. 1 veta prvá O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)
Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.