Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-196-2002.pdf
PDF · 115.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/196/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobkyne: X.. W. M., nar. X.XX.XXXX, bytom J. F. XX, M., zastúpenej advokátom Mgr. Jánom Polákom, Miletičova 64, Bratislava proti žalovanému: Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, M., za účasti vedľajšieho účastníka: V. kancelária poisťovateľov, N. XX, M., zastúpená zo zákona Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 99.034,06 €, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.586,54 € a nahradiť jej trovy konania 1.943,62 € k rukám advokáta X.. F. Q., AK Miletičova 64 v Bratislave, to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania 735,04 € a súdny poplatok 279 €, to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa domáhala odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadala mimoriadne zvýšenie odškodnenia v rozsahu 2.983.500.- Sk, t.j. 45-násobku základného bodového ohodnotenia, ktoré vykonal súdny znalec ako aj náhradu trov konania. Skutkový základ žaloby preukazovala rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.5.2002 č. k. 3 To 79/02 , chorobopismi, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 23.5. a 19.9.2002 o poskytovaní nemocenského po uplynutí podpornej doby, posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.10.2001 a zo dňa 8.10.2002, znaleckým posudkom znalca U.. X.. N. W., G. zo dňa 17.10.2002, posudkom č. 9/2009 o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.11.2009 a doplňujúcim znaleckým posudkom č. 8/2010 zo dňa 20.10.2010, ako aj dokladmi o kvalifikácii a pracovnej aktivite v období od mája 1978 do30.6.2010. Právne argumentovala ustanoveniami vyhl. č. 32/1965 Zb. a právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 23/96 .
Žalovaný uviedol, že v čase dopravnej nehody bol poistený v Slovenskej poisťovni, a.s., ktorá vykonávala zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistnú udalosť zo dňa 14.6.2001 riadne nahlásil. Vzhľadom na existenciu poistnoprávneho vzťahu ďalšie vyjadrenia vo veci ponechal poisťovni ako vedľajšiemu účastníkovi konania.
Vedľajší účastník označený v záhlaví tohto rozsudku, na ktorého dňom 1.1.2002 prešli práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a ktorý je zo zákona zastúpený Slovenskou poisťovňou, a.s., od 1.1.2003 s obchodným menom Allianz - Slovenská poisťovňa, .a.s., dopravnú nehodu zo dňa 14.6.2001 eviduje ako poistnú udalosť. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. S hodnotením náhrady za bolesť, prezentovaným žalobkyňou v žalobnom návrhu, nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľke dňa 31.10.2001 titulom bolestného vyplatil sumu 15.075.- Sk, ktorá predstavuje odškodnenie bolesti podľa posudku X.. F. M. z 21.10.2001 za 251,12 bodov pri hodnote 60.- Sk za jeden bod. Dňa 20.12.2002 zaplatil žalobkyni sumu 1.575.- Sk, čím odškodnil hlbokú ranu dolnej končatiny, hodnotenú 26,25 bodmi v posudku X.. Martina Q. zo dňa 8.10.2002 argumentujúc, že v žalobnom návrhu žalobkyňa spojila v tej istej veci závery dvoch posudkov a nebrala do úvahy pravidlá pre bodové hodnotenia pri náhrade odškodňovania bolesti. Ďalej poukazoval na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 37.800.- Sk za 630 bodov, predstavujúcich hodnotenie odškodnenia podľa posudku X.. X. Q. a U..X.. W., G., ktoré zaplatil žalobkyni dňa 20.12.2002. Vyplatenú sumu 54.450.- Sk považoval za skutočný nárok žalobkyne v súvislosti s odškodnením bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktoré jej vznikol nárok v súvislosti s nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne. Tieto realizované platby žiadal v prípadnom prisúdenom nároku zohľadniť. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že žalobkyni v súvislosti s ujmou v jej majetkovej sfére poskytol osobitnými platbami náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, náhradu vecnej škody (ušlý zisk z dôvodu prerušenia výkonu práce- vedenie prípravných kurzov z matematiky pre spoločnosť O. ), náhradu nákladov na liečenie v období od 31.10.2001 až 11.2.2003, spolu sumu 180.879.- Sk, ktorá predstavuje náhradu škody vyplatenú popri náhradách za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej len SSU). Ani tieto tvrdenia vedľajšieho účastníka spochybňované neboli.
Súd vypočul účastníkov konania, svedka X. M., syna žalobkyne, oboznámil sa s obsahom listín predložených účastníkmi konania, s obsahom trestného rozsudku Krajského súdu v Bratislave 3 To 79/023 , nariadil znalecké dokazovanie na odstránenie nejasností pri posudzovaní nárokov poškodenej žalobkyne. Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Dňa XX.X.XXXX v čase o 16,30 hod. jazdil žalovaný s osobným motorovým vozidlom zn. X. XXX ev.č. BA-XXX EP po F. ulici v smere na V. ulicu v pravom jazdnom pruhu, pričom nedal prednosť žalobkyni - chodkyni prechádzajúcej cez riadne vyznačený priechod pre chodcov, pričom došlo k zrážke. Následkom kolízie žalobkyňa utrpela ťažké zranenie. Žalobkyňu odviezli do FNsP na Z., kde ju po diagnostických a liečebných postupoch prijali na Kliniku úrazovej chirurgie a kde ju urgentne operovali. Otvorenou cestou sa napravila zlomenina, táto sa fixovala kovovou dlahou so skrutkami. Stav žalobkyne sa komplikoval vysokými teplotami a začervenaním operačnej rany. Pre tieto komplikácie dňa 21.6.2001 bola opakovane operovaná v celkovej anestéze. Stav sa stále komplikoval, preto dňa 26.6.2001 a 10.7.2001 bola opakovane operovaná. Posledná operácia v celkovej anestéze v prvej hospitalizácii bola 17.7.2001. V ďalšom priebehu liečby zranení bolo potrebné denne bolestivo preväzovať operačnú ranu. Žalobkyni boli opakovane podávané infúzie, do žily opakovane podávané kombinácie antibiotík. Do ambulantného liečenia bola prepustená XX.X.XXXX s fixáciou končatiny sadrou.
Hospitalizácia po úraze trvala od 14.6.2001 do 30.7.2001. Dňa 27.8.2001 bola žalobkyňa prijatá na Kliniku úrazovej chirurgie za účelom sňatia sadrovej fixácie a začatia intenzívnej rehabilitácie. Túto znalec hodnotil ako výrazne bolestivú. Dňa 3.9.2001 bola prepustená do ambulantného sledovania. Ambulantná liečba trvala do konca roku 2001. Žalobkyňa absolvovala dvakrát ústavnú kúpeľnú liečbu v N. N., a to od 15.1 do 4.2.2002 a potom od 10.10. do 30.10.2002. Tretia hospitalizácia na Klinike úrazovej chirurgie FNsP na Kramároch bola od 3.6. do 6.6.2002, kedy dňa 4.6.2002 v celkovej anestéze sa odstránila kovová dlaha so skrutkami a vykonalo sa ohnutie stuhnutého kolena. V období od úrazu žalobkyňa opakovane navštevovala neurológa, pravidelne sa začala liečiť aj u psychiatra pre postraumatickú stresovú poruchu. Vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné ťažkosti bola 20.7.2005 vyšetrená cievnym chirurgom, v čase od 8.1. do 28.4.2009 sa podrobila rehabilitačným procedúram.
Znalec z odvetvia chirurgia traumatológia X.. H. W. vo svojom posudku zo dňa 20.11.2009 ohodnotil bolesť žalobkyne 447,5 bodmi ( základné hodnotenie 223,75 bodu ) za trieštivú zlomeninu pravého vonkajšieho kondylu stehnovej kosti - vnútrokĺbnu, liečenú opakovanými operáciami, za zlomeninu ihlice vpravo liečenej operačne, za poranenie ihlicového nervu vpravo s prerušením vodivých vlákien, za roztrhnutie vonkajšieho bočného väzu pravého kolena, za popáleninu kože na pravom stehne veľkosti 30 cm, ktoré hodnotenie zvýšil na dvojnásobok vzhľadom na bolestivejší spôsob liečby, na opakované transfúzie a infúzie, opakované bolestivé preväzy, bolestivejšiu rehabilitáciu a reoperáciu operovaného
kolena. Bolestné za otras mozgu ľahkého stupňa a za poúrazový šok ľahkého stupňa bez zvýšenia znalec hodnotil spolu 60 bodmi. Celkové odškodnenie bolesti pri tzv. nárazníkovej zlomenine tak ohodnotil 507,5 bodmi. Odškodnenie bolesti pri odstránení kovového fixačného materiálu z pravej píšťaly, ktoré nebolo súčasťou prvej hospitalizácie a prvého posudku hodnotil 35 bodmi.
Trvalé následky poškodenia zdravia žalobkyne znalec ohodnotil spolu 1000 bodmi. Podľa posudku znalca trvalé psychické následky poškodenej žalobkyne spočívajú v častej nervozite, častom bolení hlavy, v poruchách spánku, pamäte, desivých snov a často aj v plačlivosti. Tieto ťažkosti pretrvávajú od úrazu až doposiaľ, žalobkyňu diskvalifikujú v bežnom živote. Obmedzenie pohyblivosti pravého kolena stredne ťažkého stupňa, nestabilitu pravého kolena bez potreby podporného aparátu, čiastočnú obrna ihlicového nervu vpravo s poškodením povrchovej vetvy a výrazné vbočenie pravého kolena, ktoré vznikli ako následok trieštivej zlomeniny kostí, kde hojenie bolo spomalené infekciou a poruchu postoja a chôdze, statiky a dynamiky chrbtice, vznik artrotických prejavov na kĺboch dolnej končatiny a chrbtice v dôsledku skrátenia jej pravej dolnej končatiny o 2 cm a uhlovej deformácie v kolene vyhodnotil u žalobkyni ako trvalé následky poškodenia jej zdravia úrazom pri autonehode.
Vedľajší účastník závery znalca čiastočne spochybnil, preto súd na návrh účastníkov vyžiadal od znalca doplňujúci posudok. Po preštudovaní tohto doplňujúceho posudku vedľajší účastník naďalej považoval znalecký posudok č. 9/2009 za nepreskúmateľný, nedostatočný, nespĺňajúci formálne náležitosti predpísané § 17 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch. So závermi znaleckého posudku v znení jeho doplnku sa súd stotožnil, znalecký posudok považoval za dostatočný, závery, ku ktorým v posudku dospel, považoval za adekvátne a nemal dôvod sa od týchto odchýliť. Povinnosťou znalca bolo posúdiť zdravotný stav žalobkyne komplexne vo všetkých súvislostiach a priniesť tak znaleckú odpoveď na položené otázky. Podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení platnom od 1.4.1999 bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví ") sa odškodňujú jednorázove ( § 1 ). Podľa § 2 citovanej vyhlášky odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia ((ods. 1). Za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov.... ( ods. 2 ) Podľa § 4 sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa § 6 pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku ( ods.1). Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 ( ods. 2 ). Lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia základným počtom bodov. Lekár hodnotí iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného poškodenia. Ak vzniknú následky v organizme (orgáne, končatine), funkcia ktorého bola už skôr porušená zmenami (vrodenými alebo získanými) znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia, ohodnotí lekár nové sťaženie rozdielom bodového hodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky ktorého sa teraz posudzujú, a stavu pred poškodením. Ak nemožno stav zmien pre úrazom presne zistiť, nesmie výsledný počet bodov prekročiť 3/4 sadzby uvedenej v tabuľke. Podľa § 7 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod (ods. 1). Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk ( ods.2 ). V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 ( ods. 3). Podľa § 9 posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený (ods.1). Podľa § 13 vyžiadanie posudkov podľa predpisov o znalcoch nie je touto vyhláškou dotknuté. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ObčZ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 ObčZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 429 ObčZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať. Podľa § 444 ObčZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia Pokiaľ ide o základ žaloby, protiprávnosť konania žalovaného, ktorý v čase nehody bol vodičom motorového vozidla, príčinná súvislosť medzi jeho konaním a poškodením zdravia žalobkyne, bola vyriešená právoplatným odsudzujúcim trestným rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. Zn. 1T 49/01 zo dňa 19.2.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.3 To 79/02. Žalovaný bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 , ods. 2 Trestného zákona . Súd je v zmysle § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) O.s.p. ) viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd je teda viazaný tým, že vinným z ublíženia na zdraví, ktorého odškodnenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, je žalovaný. Jeho zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa nemôže zbaviť a je krytá poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb. v platnom znení. U žalovaného došlo k súbehu trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktoré môžu existovať vedľa seba. S prihliadnutím na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou žalovaného, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne čo do základu je proti žalovanému dôvodný, pretože boli splnené zákonné predpoklady jeho zodpovednosti za škodu podľa § 427 ObčZ. Zodpovednosť žalovaného ako prevádzateľa motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, podľa § 428 ObčZ sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, lebo škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zbaviť by sa jej mohol len ak by preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Táto skutočnosť ale preukázaná nebola. Žalovaný existenciu liberačného dôvodu nepreukazoval, ani v konaní netvrdil.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli predmetom tohto konania, sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v osobnom živote. Vyhláška č. 32/1965 Zb. účinná v čase vzniku nároku poškodenej žalobkyne zvlášť upravuje podmienky odškodnenia za bolesť a zvlášť podmienky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. , najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Inak vyjadrené pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.
Bolestné sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov. Ide teda tak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom poškodení ako aj pri liečení poškodenia a po ňom. Napokon ide aj o bolesť, ktorú trpí poškodený pri rehabilitačnej starostlivosti. Za bolesti sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Súdny znalec ohodnotil bolesť žalobkyne 447,5 bodmi ( základné hodnotenie 223,75 bodu) a jej odškodnenie v niektorých položkách zvýšil na dvojnásobok v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, keď zohľadnil, že poškodenie na zdraví si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, pri liečbe nastali komplikácie a povaha zranenia si vyžiadala operačné výkony. Bolestné za otras mozgu ľahkého stupňa a za poúrazový šok ľahkého stupňa bez výšenia znalec hodnotil spolu 60 bodmi. Odškodnenie bolesti pri odstránení kovového fixačného materiálu z pravej píšťaly, ktoré nebolo súčasťou prvej hospitalizácie a prvého posudku hodnotil 35 bodmi. Celkové odškodnenie bolesti pri tzv. nárazníkovej zlomenine tak ohodnotil 542,5 bodmi. Z hľadiska posudkového tak odškodnenie bolesti poranení, ktoré utrpela žalobkyňa, predstavuje v peňažnom vyjadrení pri 542,5 bodoch a pri 60.- Sk za jeden bod sumu 32.550.- Sk. Možno prisvedčiť žalobkyni, že psychické útrapy, ktoré prežívala po nehode počas liečby a samotný šok z úrazu jej psychiku poznačili. Znalec v posudku uviedol, že potenciálnym zdrojom bolestí je aj ťažká poúrazová bolestivá artróza kolena vpravo a zakrivenie chrbtice zo zlej statiky chôdze, kde nočná i kľudová bolesť pri preťažení pravej dolnej končatiny potom nepriaznivo ovplyvňuje taktiež psychický stav poškodenej. Túto skutočnosť súd vyhodnotil ako dôkaz o tom, že duševné reakcie žalobkyne na postihnutie organizmu neboli len prechodného rázu. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov, najmä posudkov o zraneniach žalobkyne, predloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj výpovede samotnej žalobkyne a jej syna, súd dospel k záveru, že boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd mimoriadne zvýšil odškodnenie za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Zvýšenie odškodnenia bolestného na 5 -násobok hodnotenia odškodnenia bolesti znalcom v danom prípade súd považoval za dostatočné a primerané. V závislosti od stupňa zásahu do zdravia žalobkyne súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni náhradu za utrpenú bolesť vo výške zodpovedajúcej 5-násobku znaleckého bodového ohodnotenia, zníženú o doposiaľ vyplatenú sumu vo výške 15.075.- Sk + 1.575.- Sk, čo predstavuje v peňažnom vyjadrení sumu 146.100.- Sk { 162.750.- Sk ( 542,5 bodov x 60.- Sk/bod x 5) - 16.650.- Sk }, v prepočte na euromenu 4.849,63 €. Aj keď dôvody pre samotné priznanie náhrady za bolesť v základnej sadzbe a zvýšenie príslušných položiek o polovicu nemôžu byť zároveň dôvodom pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, za stavu, keď žalobkyňou popisované komplikácie už boli zohľadnené v posudku hodnotiacich lekárov, súd odškodnenie žalobkyne za vytrpenú bolesť zvýšil, prihliadajúc najmä k celkovej bolestivosti a k psychickým útrapám pri liečení a počas rehabilitácie.
Pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd bol povinný skúmať, aké predpoklady mala pre životné a spoločenské uplatnenie poškodená pred vzniknutou ujmou na zdraví a ako sa následkom tejto ujmy tieto predpoklady zmenili. V prejednávanej veci išlo o prípad, keď k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo v produktívnom veku 51 rokov. V dobe pred úrazom bola spoločensky aktívna. Ako Y. X. a fyziky na C. si neustále zvyšovala svoju kvalifikáciu, dopĺňala si svoje vedomosti, zapájala sa do rôznych súťaží i ako spoluautorka, externe doučovala v prípravných kurzoch matematiky. Vo voľnom čase navštevovala rôzne spoločenské podujatia, absolvovala dovolenky v lete pri mori, v zime na horách, kde lyžovala. V jesennom období sa venovala zbieraniu húb a prácam v okolí rodinného domu jej rodičov. Pomáhala svojej chorej sestre a rodičom vo veku 75 a 73 rokov, starala sa o svojho vtedy maloletého syna, ktorý bol na ňu výživou odkázaný. Po utrpenom poškodení zdravia jej zostali trvalé následky. Na zmene zdravotného stavu žalobkyne po dopravnej nehode sa nepodieľali žiadne iné nemoci alebo úrazy. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa je osoba chodiaca, hygienicky sebestačná, v oblasti komunikácie nemá sťaženú schopnosť dorozumievať sa. V oblasti mobility má obmedzenú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia telesných
funkcií ( pravá dolná končatina a chrbtica ), avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu, pri pohybe mimo domu nepotrebuje sprievod druhou osobou. Zo súdnoznaleckého posúdenia je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne je ustálený, s následkami úrazu, ktoré sú už plne rozvinuté a ďalšími operáciami sa nedajú úplne odstrániť, bude stále konfrontovaná. Nie je predpoklad zlepšenia stavu.
V konaní nebola zistená celková strata možnosti zapojenia poškodenej žalobkyne do spoločenského a rodinného života oproti stavu pred úrazom, keď bolo preukázané len obmedzenie v týchto sférach a z výsledkov konania ani nevyplývalo, že poškodená je celkom vyradená z možnosti uplatniť sa v ďalšom živote. Žalobkyni ostala zachovaná spôsobilosť pracovať v jej predchádzajúcom pracovnom zaradení, vykonávať takmer všetky domáce práce či práce na záhrade. Hoci už nevládze tak rýchlo chodiť, nie je imobilná, odkázaná pri pohybe na pomoc okolia. Aj keď sa zúžili možnosti jej športového vyžitia, no nezanikli celkom. Okolnosť, že žalobkyňa zapojenie do bežného života ( napr. pri prechádzaní cez cestu, pri nastupovaní a vystupovaní do/z dopravných prostriedkov, chôdzou po schodoch a nerovnom teréne) zvláda len s nasadením zvýšeného či mimoriadneho úsilia, súd zohľadnil pri posudzovaní primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa úrazom nebola vylúčená z pracovného a kultúrneho života, bola schopná vykonávať zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a je v bežných životných činnostiach sebestačná, čo podľa názoru súdu neodôvodňuje zvýšenie základného ohodnotenia SSU na ňou požadovaný 45- násobok základného bodového ohodnotenia.
Medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou ujmou musí existovať vzťah primeranosti a náhrada musí zodpovedať princípu proporcionality, z ktorého vyplýva požiadavka, aby výška odškodnenia SSU bola primeraná spôsobeným následkom. Keďže zvýšenie náhrady podľa citovanej vyhlášky prichádza do úvahy len celkom výnimočne v prípadoch hodných osobitného mimoriadneho zreteľa, keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne, z vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola celkom a nezvratne vyradená z niektorej oblasti života. Jej predúrazové aktivity a zapojenie súd nepovažoval za mimoriadne. Za SSU preto priznal čiastku vo výške rozdielu medzi základným bodovým ohodnotením 1000 bodov x 60.- Sk/bod = 60.000.- Sk a doposiaľ vyplateným odškodnením vedľajším účastníkom vo výške 37.800.- Sk. Žalovanému tak uložil v tejto časti žalobou uplatneného nároku platobnú povinnosť vo výške 22.200.- Sk (736,90 €).
Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, súd zamietol uplatnený nárok v časti, v ktorej odškodnenie prevyšuje 5- násobok bodového hodnotenia určeného súdnym znalcom majúc za to, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti o ďalší 5-násobok dostatočne vystihuje stupeň žalobkyňou pretrpenej bolesti, keď za bolesť je možné považovať aj sťaženie zdravotnej pohody v dôsledku závažných psychických zmien. V časti návrhu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nárok žalobkyne zamietol, keď nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho zvýšenie a odškodnenie v rozsahu, ako ho posúdil znalec, považoval za primerané spôsobeným následkom.
O náhrade trov žalobkyne, ktorá mala v konaní úspech iba čiastočný pokiaľ ide o priznanú sumu odškodnenia oproti požadovanej, súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. , vychádzajúc zo skutočnosti, že o mimoriadnom zvýšení odškodnenia môže rozhodnúť len súd, pričom rozhodnutie je závislé od úvahy súdu. Žalobkyni vznikli trovy zaplatením preddavku na trovy znaleckého dôkazu vo výške 250 € a právnym zastúpením advokátom. Advokát poskytol spolu 8 úkonov právnej služby, ktoré súd považoval za nevyhnutné na účelné uplatňovanie nárokov žalobkyne, a to prevzatie zastúpenia dňa 8.10.2002, spísanie návrhu na začatie konania dňa 22.11.2002, účasť na nemeritórnom konaní dňa 1.12.2008, písomné podanie -vyjadrenie zo dňa 13.1.2009, účasť na pojednávaní dňa 28.1.2009, písomné podanie zo dňa 6.3.2009, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 6.9.2010 a 15.11.2010. Z hodnoty veci 168.300.- Sk patrí advokátovi za každý úkon poskytnutý do 31.12.2004 odmena vo výške 5.699.- Sk za 1 úkon právnej pomoci a režijný paušál 100.- Sk ku každému úkonu, teda odmena podľa § 13 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ ,c/ vyhl.č. 163/2002 Z.z. vo výške 2 x 5.699.- Sk + 19% DPH + 2 x 100.- Sk = 13.763,62 Sk= 456,87 €. Za každý úkon poskytnutý po 1.1.2005 do 31.12.2008 mu patrí tarifná odmena 5.750.- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál vo výške 190.- Sk podľa § 16 ods. 3 a od 1.1.2009 vo výške 190,87 € a režijný paušál 6,95 € a 7 ,21 €. Priznaná odmena za úkony od 1.1.2005 do 15.11.2010, tak predstavuje sumu 1.236,75 € za
- účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 1.12.2008 vo výške 1 tarifnej odmeny 5.750.- Sk = 1.437,50 Sk + 19% DPH + 190.- Sk = 1.900,63 Sk= 63,09 €,
- písomné podanie dňa 13.1.2009 vo výške 190,87 € + 19% DPH + 6,95 € = 234,08 €
- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 28.1.2009 vo výške 190,87 € + 19% DPH + 6,95 € = 234,08 €
- písomné podanie zo dňa 11.3.2009 vo výške 190,87 € + 19% DPH + 6,95 €= 234,08 €
- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 6.9.2010 vo výške 190,87 € + 7,21 € + 19%DPH = 235,71 €
- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 15.11.2010 vo výške 190,87 € + 7,21 € + 19%DPH = 235,71 €.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatí žalovaný náhradu trov spolu vo výške 1.943,62 € žalobkyni k rukám advokáta.
O náhrade trov, ktoré štátu vznikli zaplatením trov znaleckého dokazovania v sume 735,04 € Sk, nekrytých preddavkom na trovy dôkazu, súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a platobnú povinnosť uložil žalovanému. Celkové trovy znaleckého dokazovania vo výške 1.235,04 € boli uhradené preddavkami zloženými účastníkmi konania iba vo výške 500 €.
Žalobkyňa je v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. c h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platnom v čase podania žaloby oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Súd preto podľa § 2 ods. 2 citovaného poplatkového zákona na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal podľa výsledku sporu žalovaného. Výška poplatku 279 € bola určená podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov sadzbou 5% z prisúdenej istiny 5.586,53 € .
Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, znalečné.....,vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 3 O.s.p. ).