Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-333-2010.pdf
PDF · 76 KB
No categories available
5Co/333/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: Z. M. rod. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., S. č. XXX,. proti odporcovi: M. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. N. K., Z. XXX,. v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/54/2010 -22 zo dňa 13.4.2010, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t vr d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala rozhodnúť tak, aby odporca vydal navrhovateľke 200 €, kľúče a zlatý prsteň alebo náhradu škody vo výške 300,- € a 5.000,- € za urážku na cti. Prvostupňový súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľke priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky za návrh a za odvolanie.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. § 126 ods. 1 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Prvostupňový súd konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal prvým výrokom na vydanie hnuteľných vecí a mal za to, že v tomto konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že bola vlastníčkou zlatého prsteňa v hodnote 100,- €, že vlastnila hotovosť 200,- € a kľúče od bytu, ktoré žiadala vydať. Zároveň nepreukázala nijakým dôkazom, že tieto hnuteľné veci vzal odporca a mal ich vo svojej držbe ku dnu rozhodovania súdu. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že nemohol vychádzať z rozporuplných tvrdení samotnej navrhovateľky, ako aj tvrdení navrhovateľky a jej svedkyne a takúto svedeckú výpoveď nemohol vyhodnotiť ako vierohodný dôkaz, pričom iné dôkazy navrhovateľka nepredložila. Porovnaním výpovede navrhovateľky v návrhu s jej výpoveďou na pojednávaní a v priestupkovom konaní, rovnako porovnaním výpovede svedkyne na pojednávaní a v priestupkovom konaní a ich výpovedí navzájom zistil prvostupňový súd odlišnosti v ich vlastných výpovediach, aj vo výpovediach navzájom. Uvedené rozpory sa týkali jednak vzťahu navrhovateľky s odporcom, kedy navrhovateľka tvrdila, že odporca je druh svedkyne, svedkyňa tvrdila opačne. Rozpory boli v tvrdeniach, či hnuteľné veci existovali v byte navrhovateľky ku dňu návštevy svedkyne a odporcu v tomto byte, vo výške ocenenia hnuteľných vecí, aj v právnom dôvode (navrhovateľka v priestupkovom konaní tvrdila, že odporcovi požičala bankovku 100,- €, kým v občiansko-právnom konaní tvrdila, že vzala pôžičku od Providentu vo výške 100,- €, ktorú namiesto odporcu splácala). V občiansko-právnom konaní tvrdila, že po odchode odporcu zistila krádež, kým v priestupkovom konaní tvrdila, že už v dverách bytu žiadala vrátenie prsteňa a ukradnutej sumy, čo v priestupkovom konaní poprela svedkyňa. Prvostupňový súd na základe uvedeného konštatoval, že neexistoval žiaden dôkaz, listinný, svedecký resp. iný, ktorý by potvrdil tvrdenia navrhovateľky
a dôvodnosť jej podaného návrhu a na základe protirečivých tvrdení nemohol návrhu vyhovieť. Prvostupňový súd preto návrh navrhovateľky na vydanie veci z uvedených dôvodov zamietol, nakoľko navrhovateľka svoje tvrdenia nepreukázala.
Keďže návrh navrhovateľky bol alternatívny, musel sa prvostupňový súd zaoberať aj nárokom na náhradu škody vo výške 300,- € za uvedené hnuteľné veci (zlatý prsteň, hotovosť), pričom aplikoval ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Navrhovateľka však z totožných dôvodov ako pri predchádzajúcom petite neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že jej vznikla škoda takého rozsahu, aký tvorí predmet sporu, že škodcom je odporca, že medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti je príčinná súvislosť, ako aj zavinenie. Prvostupňový súd preto aj v tejto časti návrh zamietol a a teda nebolo možné vyhovieť ani alternatívnemu petitu. Pokiaľ navrhovateľka žiadala aj náhradu 5.000,- € za urážku na cti, prvostupňový súd konštatoval, že takúto urážku v konaní bližšie nekonkretizovala, pričom prvostupňový súd z výpovede navrhovateľky na pojednávaní mal za to, že išlo o tvrdenia navrhovateľky spočívajúce v tom, že odporca sa jej mal vyhrážať skínheadmi a ublížením na zdraví po tom, ako ho vyzvala k vráteniu hnuteľných vecí. Prvostupňový súd poukázal na priestupkové rozhodnutie, z ktorého je zrejmé, že predmetom priestupkového konania bol aj takýto skutok a ten nebol preukázaný a preto konštatoval, že za neexistujúce, nepreukázané protiprávne konanie nemôže navrhovateľka žiadať morálnu ujmu, keďže bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že došlo k takémuto konaniu zo strany odporcu, ktoré jej spôsobilo morálnu ujmu, intenzitu tejto morálnej ujmy a v čom spočíva výška zadosťučinenia vzhľadom k primeranosti tejto sumy. Nakoľko tieto podmienky navrhovateľka nesplnila, prvostupňový súd zamietol jej návrh aj z tohto dôvodu.
Prvostupňový súd zároveň priznal navrhovateľke oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky za návrh a za odvolanie podľa § 138 ods. 1 O.s.p. , keďže mal preukázané, že navrhovateľka je nemajetná a má iba príjem sociálne dávky 78,- € a rodinné prídavky 40,- €, pričom iný príjem nemá. Z uvedeného mal prvostupňový súd preukázané, že sú dané dôvody na oslobodenie navrhovateľky od súdneho poplatku za návrh aj za odvolanie.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s rozsudkom prvostupňového súdu a naďalej trvala na svojom tvrdení. Uviedla, že dňa 30.8.2009 bol u nej odporca na návšteve a po jeho odchode jej zmizol zlatý prsteň v hodnote 100,- €, kľúče od bytu a iné veci, pričom prítomná bola aj kamarátka a kamarát. Uviedla, že pri návšteve ju odporca požiadal o pomoc pri vybavení pôžičky v Providente, pričom pri preberaní pôžičky bol prítomný aj priateľ, ktorý môže dosvedčiť, že odporcovi odovzdala 100,- € s tým, že jej ich odporca vráti. Keďže v súčasnosti nie je odporca schopný splácať dlh z Providentu, musí ho platiť navrhovateľka ako ručiteľka. Navrhovateľka uviedla, že nemá šeky, aby preukázala splátky, pretože pôžička bola v hotovosti a v hotovosti sa splácajú aj splátky. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že odporca je povinný navrhovateľke vrátiť kľúče od bytu, prsteň alebo hotovosť 100,- € a celú sumu pôžičky a úroky v sume 200,- €.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. ) rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením skutočností uvedených odvolateľkou, dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jej tvrdenia, pričom výpovede svedkyne a samotnej navrhovateľky nemožno považovať za vierohodné vzhľadom na rozpory v tvrdeniach prezentovaných jednak v návrhu na začatie konania, na pojednávaní pred prvostupňovým súdom a v priestupkovom konaní vedenom pred Obvodným úradom v Č. - odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko T., č. k. Pr 236/2009 - GT. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho návrhu na vydanie hnuteľných vecí, a to prsteňa, kľúčov a sumy 100,- €, nakoľko nepreukázala že je ich vlastníčkou a že jej boli odcudzené práve odporcom, rovnako nepreukázala ani skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody vo výške 300,- € za uvedené hnuteľné veci, a na náhradu 5.000,- € za urážku na cti a z toho dôvodu konštatoval, že návrhu navrhovateľky nebolo možné vyhovieť. Navrhovateľka v podanom odvolaní iba zopakovala svoje tvrdenia prezentované v návrhu na začatie konania a na pojednávaní, pričom opätovne o svojich tvrdeniach nepredložila odvolaciemu súdu nijaký dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko v odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.