Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/333/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: Z. M. rod. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., S. č. XXX,. proti odporcovi: M. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. N. K., Z. XXX,. v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -22 zo dňa 13.4.2010, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t vr d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala rozhodnúť tak, aby odporca vydal navrhovateľke 200 €, kľúče a zlatý prsteň alebo náhradu škody vo výške 300,- € a 5.000,- € za urážku na cti. Prvostupňový súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľke priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky za návrh a za odvolanie.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. a . Prvostupňový súd konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal prvým výrokom na vydanie hnuteľných vecí a mal za to, že v tomto konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že bola vlastníčkou zlatého prsteňa v hodnote 100,- €, že vlastnila hotovosť 200,- € a kľúče od bytu, ktoré žiadala vydať. Zároveň nepreukázala nijakým dôkazom, že tieto hnuteľné veci vzal odporca a mal ich vo svojej držbe ku dnu rozhodovania súdu. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že nemohol vychádzať z rozporuplných tvrdení samotnej navrhovateľky, ako aj tvrdení navrhovateľky a jej svedkyne a takúto svedeckú výpoveď nemohol vyhodnotiť ako vierohodný dôkaz, pričom iné dôkazy navrhovateľka nepredložila. Porovnaním výpovede navrhovateľky v návrhu s jej výpoveďou na pojednávaní a v priestupkovom konaní, rovnako porovnaním výpovede svedkyne na pojednávaní a v priestupkovom konaní a ich výpovedí navzájom zistil prvostupňový súd odlišnosti v ich vlastných výpovediach, aj vo výpovediach navzájom. Uvedené rozpory sa týkali jednak vzťahu navrhovateľky s odporcom, kedy navrhovateľka tvrdila, že odporca je druh svedkyne, svedkyňa tvrdila opačne. Rozpory boli v tvrdeniach, či hnuteľné veci existovali v byte navrhovateľky ku dňu návštevy svedkyne a odporcu v tomto byte, vo výške ocenenia hnuteľných vecí, aj v právnom dôvode (navrhovateľka v priestupkovom konaní tvrdila, že odporcovi požičala bankovku 100,- €, kým v občiansko-právnom konaní tvrdila, že vzala pôžičku od Providentu vo výške 100,- €, ktorú namiesto odporcu splácala). V občiansko-právnom konaní tvrdila, že po odchode odporcu zistila krádež, kým v priestupkovom konaní tvrdila, že už v dverách bytu žiadala vrátenie prsteňa a ukradnutej sumy, čo v priestupkovom konaní poprela svedkyňa. Prvostupňový súd na základe uvedeného konštatoval, že neexistoval žiaden dôkaz, listinný, svedecký resp. iný, ktorý by potvrdil tvrdenia navrhovateľky

a dôvodnosť jej podaného návrhu a na základe protirečivých tvrdení nemohol návrhu vyhovieť. Prvostupňový súd preto návrh navrhovateľky na vydanie veci z uvedených dôvodov zamietol, nakoľko navrhovateľka svoje tvrdenia nepreukázala.

Keďže návrh navrhovateľky bol alternatívny, musel sa prvostupňový súd zaoberať aj nárokom na náhradu škody vo výške 300,- € za uvedené hnuteľné veci (zlatý prsteň, hotovosť), pričom aplikoval ust. . Navrhovateľka však z totožných dôvodov ako pri predchádzajúcom petite neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že jej vznikla škoda takého rozsahu, aký tvorí predmet sporu, že škodcom je odporca, že medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti je príčinná súvislosť, ako aj zavinenie. Prvostupňový súd preto aj v tejto časti návrh zamietol a a teda nebolo možné vyhovieť ani alternatívnemu petitu. Pokiaľ navrhovateľka žiadala aj náhradu 5.000,- € za urážku na cti, prvostupňový súd konštatoval, že takúto urážku v konaní bližšie nekonkretizovala, pričom prvostupňový súd z výpovede navrhovateľky na pojednávaní mal za to, že išlo o tvrdenia navrhovateľky spočívajúce v tom, že odporca sa jej mal vyhrážať skínheadmi a ublížením na zdraví po tom, ako ho vyzvala k vráteniu hnuteľných vecí. Prvostupňový súd poukázal na priestupkové rozhodnutie, z ktorého je zrejmé, že predmetom priestupkového konania bol aj takýto skutok a ten nebol preukázaný a preto konštatoval, že za neexistujúce, nepreukázané protiprávne konanie nemôže navrhovateľka žiadať morálnu ujmu, keďže bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že došlo k takémuto konaniu zo strany odporcu, ktoré jej spôsobilo morálnu ujmu, intenzitu tejto morálnej ujmy a v čom spočíva výška zadosťučinenia vzhľadom k primeranosti tejto sumy. Nakoľko tieto podmienky navrhovateľka nesplnila, prvostupňový súd zamietol jej návrh aj z tohto dôvodu.

Prvostupňový súd zároveň priznal navrhovateľke oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky za návrh a za odvolanie podľa , keďže mal preukázané, že navrhovateľka je nemajetná a má iba príjem sociálne dávky 78,- € a rodinné prídavky 40,- €, pričom iný príjem nemá. Z uvedeného mal prvostupňový súd preukázané, že sú dané dôvody na oslobodenie navrhovateľky od súdneho poplatku za návrh aj za odvolanie.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s rozsudkom prvostupňového súdu a naďalej trvala na svojom tvrdení. Uviedla, že dňa 30.8.2009 bol u nej odporca na návšteve a po jeho odchode jej zmizol zlatý prsteň v hodnote 100,- €, kľúče od bytu a iné veci, pričom prítomná bola aj kamarátka a kamarát. Uviedla, že pri návšteve ju odporca požiadal o pomoc pri vybavení pôžičky v Providente, pričom pri preberaní pôžičky bol prítomný aj priateľ, ktorý môže dosvedčiť, že odporcovi odovzdala 100,- € s tým, že jej ich odporca vráti. Keďže v súčasnosti nie je odporca schopný splácať dlh z Providentu, musí ho platiť navrhovateľka ako ručiteľka. Navrhovateľka uviedla, že nemá šeky, aby preukázala splátky, pretože pôžička bola v hotovosti a v hotovosti sa splácajú aj splátky. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že odporca je povinný navrhovateľke vrátiť kľúče od bytu, prsteň alebo hotovosť 100,- € a celú sumu pôžičky a úroky v sume 200,- €.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. v spojení s ust. ) rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu v súlade s ust. a ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením skutočností uvedených odvolateľkou, dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jej tvrdenia, pričom výpovede svedkyne a samotnej navrhovateľky nemožno považovať za vierohodné vzhľadom na rozpory v tvrdeniach prezentovaných jednak v návrhu na začatie konania, na pojednávaní pred prvostupňovým súdom a v priestupkovom konaní vedenom pred Obvodným úradom v Č. - odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko T., č. k. Pr 236/2009 - GT. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho návrhu na vydanie hnuteľných vecí, a to prsteňa, kľúčov a sumy 100,- €, nakoľko nepreukázala že je ich vlastníčkou a že jej boli odcudzené práve odporcom, rovnako nepreukázala ani skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody vo výške 300,- € za uvedené hnuteľné veci, a na náhradu 5.000,- € za urážku na cti a z toho dôvodu konštatoval, že návrhu navrhovateľky nebolo možné vyhovieť. Navrhovateľka v podanom odvolaní iba zopakovala svoje tvrdenia prezentované v návrhu na začatie konania a na pojednávaní, pričom opätovne o svojich tvrdeniach nepredložila odvolaciemu súdu nijaký dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko v odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.