Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/99/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: L. I., nar. X. X.. XXXX, bytom v M., K. XX, proti odporcom : 1. U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom v M., L. Z. XX, 2. P. V., bytom v M., L. 4, zast. L.. Patrikom Palšom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v konaní o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Vo vzťahu navrhovateľa k odporkyni v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Vo vzťahu navrhovateľa k odporcovi v 2. rade navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania v sume 398,20 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajší súd dňa 8.9.2008, domáhal voči odporkyni v 1. rade ako redaktorke denníka Korzár odškodnenia za krivé ohováranie vo výške 100 000.- Sk. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa v 1. rade ako redaktorka dňa 4. 9. 2006 vypracovala podľa záujmov polície, so zavádzajúcimi údajmi, bez vyjadrenia navrhovateľa článok s názvom „Za ohováranie policajtov zaplatí M. 5 000.- Sk peňažný trest". Týmto neobjektívnym článkom krivo ohovorila navrhovateľa a jeho dcéru G., čo zneužil pán U..

Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním zo dňa 9.12.2008, kde ako odporcu v 2. rade označil redakciu denníka Korzár a žiadal, aby súd uložil odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 100 000.- Sk za krivé ohovorenie v denníku Korzár dňa 4.9.2006. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR č. , ktorý preukazuje nezákonné konanie polície a prokurátorov, čo odporkyňa v 1.rade ako redaktorka článkom úmyselne podporila namiesto hľadania objektívnosti.

Navrhovateľ podaním, zo dňa 10. 2. 2010, upresnil okruh účastníkov konania na strane odporcov tak, že za odporcu v 1. rade opätovne označil U. T. a za odporcu v 2. rade šéfredaktora denníka M..

Navrhovateľ podaním, zo dňa 14.4.2010, žiadal, aby súd uložil odporcom v 1. rade a v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3 484,89 eur, z toho odškodné 3 319,39 eur a súdny poplatok vo výške 165,50 eur.

Spoločnosť Petit Pres, a. s., vydavateľstvo regionálnej tlače dňa 6.5.2010, na základe výzvy súdu, oznámil, že dňa 4.9.2006 šéfredaktorom denníka Korzár bol P. V., bytom v M., L. X ( č. l. 79 ).

Odporkyňa v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.6.2010 (č.l. 88), uviedla, že vzhľadom na odstup času a stovky článkov, ktoré napísala počas pôsobenia v denníku Korzár, sa na článok s názvom „ Za ohovorenie policajtov zaplatí M. 5 000.- Sk peňažný trest", podrobnejšie nepamätá. Tak, ako v iných prípadoch, aj pri písaní predmetného článku sa opierala o informácie získané z obžaloby, ale predovšetkým z dokazovania, ktoré vykonal okresný súd a tiež z verejného zasadnutia odvolacieho súdu, čo je zrejmé aj z textu predmetného článku. Písala o tom, čo sa v uvedenej veci dialo na pojednávaní a verejnom zasadnutí. Nepotrebovala k tomu súhlas, ani vyjadrenie navrhovateľa. Navyše v čase, keď bol uvedený článok uverejnený v denníku Korzár, rozsudok Okresného súdu Košice II bol právoplatný. Napriek tejto skutočnosti neuviedla priezvisko navrhovateľa, len jeho iniciály. Zdôraznila, že nikoho z účastníkov prípadu, o ktorom písala v uvedenom článku, nepoznala a nepozná, ak sa s nimi stretla, tak len na pojednávaní alebo v odvolacom konaní, ktoré boli verejné.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 3.6.2010 ( na č. l. 86 a 87 ) uviedol, že predmetný článok opisoval skutočnosti týkajúce sa udalosti, pri ktorej asistovala polícia a ktorej následkom bolo i konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, či pred vecne a miestne príslušným súdom. Uviedol, že má za to, že nie je v tomto konaní legitimovaný byť účastníkom konania a preto je na mieste i konanie voči nemu zastaviť. Samotný návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný, pretože článok len informoval o skutočnostiach, ktoré poskytli orgány verejnej moci o priebehu trestného konania, o priebehu šetrenia Inšpekcie Ministerstva vnútra SR a o priebehu konania pred súdom. Článok bol pravdivý a nemohlo ním dôjsť a ani nedošlo k navrhovateľom tvrdenému krivému ohováraniu. Z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľa a návrh navrhol v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav :

V denníku Korzár, vydávanom vydavateľstvom Petit Pres, a. s., Bratislava, bol dňa 4.9.2006, uverejnený článok „Za ohovorenie policajtov zaplatí M. 5 000.- Sk peňažný trest", ktorý napísala redaktorka U. T. - odporkyňa v 1. rade, v ktorom článku sa uvádza „V byte na K. ulici v M. som mala trvalý

pobyt, ale v júni 2003 som tam nebývala. Chcela som si vziať zo svojej izby učebnice, ale otec, s ktorým som mala zlé vzťahy, mi v tom bránil. Tvrdil, že mi ich vydá len vtedy, keď mu za ne zaplatím. Ja som ich však potrebovala vrátiť škole, inak by som zrejme nedostala maturitné vysvedčenie... Kvôli obave, že by ma mohol napadnúť, som požiadala o pomoc políciu..., uviedla vo svojej výpovedi G., dcéra navrhovateľa. Predpokladala, že v prítomnosti policajtov, s ktorými prišla do bytu, jej otec nebude brániť zobrať si knihy. Policajti strážili jej otca, kým si zobrala učebnice a po odchode z bytu ju policajná hliadka odviezla na V. ulicu, kde prechodne bývala. Onedlho jej otec podal na policajtov sťažnosť, v ktorej uviedol, že „hliadka z KVP vykráda byty a služobné vozidlo používa na odvoz ukradnutých vecí". Na základe jeho podnetu, postup policajtov prešetrila Inšpekcia Ministerstva vnútra SR. Tá však žiadne porušenie zákona pri služobnom zákroku, na ktorý boli vyslaní, nezistila. Prokurátor Vojenskej obvodovej prokuratúry v P. ukončil trestné stíhanie uvedenej dvojice policajtov a prokurátor obžaloval navrhovateľa z trestného činu útoku na štátny orgán. V novembri 2004 sa konalo pojednávanie na Okresnom súde Košice II, v ktorom ako obžalovaný bol navrhovateľ. Súd dospel k záveru, že obžalovaný (navrhovateľ) svojím protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu útoku na štátny orgán, tak, že ho ohovoril pri výkone jeho právomocí. Uvedením nepravdivých údajov ohrozil česť, vážnosť, dôveryhodnosť, aj postavenie členov policajnej hliadky a vymeral navrhovateľovi peňažný trest vo výške 5 000.- Sk. Obžalovaný (navrhovateľ) sa proti rozsudku súdu odvolal. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo v auguste 2006, napadnutý rozsudok preskúmal Krajský súd v Košiciach. Ten zistil, že prvostupňový súd rozhodol správne a zákonne, preto odvolanie navrhovateľa zamietol s tým, že je nedôvodné. Na tomto verejnom zasadnutí obžalovaný (navrhovateľ) vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom okresných a krajských súdov v Košiciach a v Prešove. O námietke rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý dôvod na odňatie veci Krajskému súdu v Košiciach nezistil. Navrhovateľ sa vyjadroval

urážlivo na adresu samosudcu, ktorý podľa neho vyniesol svojvoľné, zavádzajúce rozhodnutie. Nešetril pritom ani senát krajského súdu. Jeho predseda ho upozornil, že sa vystavuje ďalšiemu obvineniu. Po potvrdení rozsudku prvostupňového súdu navrhovateľ vykrikoval, že to tak nenechá, ale „ poženie „ to do Štrasburgu." (č.l. 2)

Najvyšší súd SR rozsudkom č. zo dňa 13.6.2008 v trestnej veci obvineného L. I. pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa prerokoval na verejnom zasadnutí 13.6.2008 dovolanie, ktoré podal obvinený L. I. proti Uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30.8.2006 sp. zn. XTo X/XXXX a rozhodol tak, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30.8.2006, sp. zn. XTo X/XXXX, bol porušený zákon v ust. , ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.1.2006 a účinného do 1. 1. 2006 a konaním, ktoré mu predchádzalo aj v ust. , a účinného do 1.12.2003 v neprospech obvineného L. I.. Napadnuté uznesenie zrušil a rovnako zrušil aj rozsudok Okresného súdu Košice II z 29.11.2005, sp. zn. 6T XXX/XX, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Košice II prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa cit. rozsudku postupom policajných orgánov v danej veci bolo porušené právo obvineného, aby v jeho veci konal nezaujatý orgán a taktiež, keďže taký zaujatý

a vylúčený orgán predsa len vykonal celé prípravné konanie, ktoré bolo podkladom pre obžalobu a pre konanie súdu, boli porušené i práva obvineného L. I. na obhajobu a dôkazy nemohli byť a neboli vykonané predpokladaným zákonným spôsobom. Verbálny útok na štátny orgán ( uvedený v , ods. 2 Tr. zákona účinného do 1.1.2006 ) účinný od 1.1.2006 nepostihuje ako trestný čin. Podľa ust. Tr. zákona účinného do 1.1.2006, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Okresný súd Košice II viazaný právnym názorom dovolacieho súdu bude povinný trestné stíhanie zastaviť a to aj napriek tomu, že podaná obžaloba sa opiera o vyšetrovanie vykonané vylúčeným orgánom. Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, má vždy prednosť pred iným postupom, ktorý by mohol viesť k ďalšiemu konaniu a až následne k zastaveniu trestného stíhania. Z týchto dôvodov by odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi bolo len predlžovaním už i tak nezákonného trestného stíhania. ( na č. l. 3 až 10 )

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.10.2010 uviedol, že odporkyňa v 1. rade ho ohovárala tým, že bola prítomná na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.8.2006 v trestnej veci navrhovateľa, pričom odporkyňa tam bola na pojednávaní prítomná ako novinárka a po tomto pojednávaní napísala uvedený článok, v ktorom ohovorila navrhovateľa a jeho dcéru G.. Uviedol, že jeho dcéra G. sa tiež cítila byť poškodená týmto článkom, avšak žiadne právne kroky na ochranu svojich práv v tomto smere neurobila. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pán U. je domovým dôverníkom v bytovom dome na K. ul. č. XX, kde býva navrhovateľ. Ide o vežiak, v ktorom sa nachádza 60 bytov. Tým, že odporkyňa v 1. rade vo svojom článku uviedla, že L. I.. býva v byte na K. č. XX, z toho bolo pánovi U. hneď jasné, že ide o navrhovateľa a túto situáciu následne pán U. zneužil tak, že keď sa konala schôdza vlastníkov bytov na bytovom družstve, ako správcu bytov, tento článok všetkým verejne ukazoval a tvrdil, že sa v ňom píše o navrhovateľovi. V čase zverejnenia článku navrhovateľ bol zamestnaný ako elektromechanik u K. F.. Jeho nadriadený - majster vedel o tom, že sa voči navrhovateľovi vedie tr. konanie, nakoľko počas tohto konania súdy žiadali od jeho zamestnávateľa posudok o jeho osobe. Po zverejnení predmetného článku jeho nadriadený dal do súvislosti tento článok s uvedeným tr. konaním a následne majster a jeho kolegovia „pozerali na navrhovateľa krivo". Od zverejnenia predmetného článku navrhovateľ uviedol, že ho až doposiaľ susedia ohovárajú, síce nepriamo, avšak následne sa on o týchto ohováraniach stále dozvie. Ohovárajú ho v tom zmysle, že mal niečo do činenia s políciou a že sa nestaral o svoju dcéru. Navrhovateľ uviedol, že to, čo je uvedené v článku, je všetko nepravdivé, pretože celý dej, opísaný v článku, sa neudial tak, ako to je v článku opísané a teda tak, ako to tvrdila polícia, pretože policajti do jeho bytu vtrhli a vykrádali ho a následne služobným autom odnášali jeho veci z jeho bytu. V časti, kde článok opisuje priebeh tr. konania na Okresnom súde Košice II a na Krajskom súde v Košiciach, veci sa udiali tak, ako sú opísané v článku. Avšak v súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, kde súd konštatuje, že celý postup súdov aj polície bol nezákonný. Podľa názoru navrhovateľa bol nezákonný z toho dôvodu, že súdy obhajovali záujmy polície. Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa v 1. rade pri písaní tohto článku bola absolútne neobjektívna, pretože keby mala záujem

zistiť pravdu, mohla sa opýtať navrhovateľa. V článku okrem iného uvádza aj to, že sa navrhovateľ vyhrážal, že vec „poženie až do Štrasburgu". Navrhovateľ k tomu uviedol, že toto nie je pravdou, pretože on už na pojednávaní preukázal, že tú sťažnosť do Štrasburgu podal a nielen sa vyhrážal podaním takejto sťažnosti. Navrhovateľ potvrdil, že to, čo je v článku citované ako jeho výroky, že „hliadka z KVP vykráda byty a služobné vozidlo používa na odvoz ukradnutých vecí", sú pravdivé, pretože naozaj takto sa o veci on osobne vyjadril. Skutočnosť, uvedená v článku, že sa sťažoval na policajtov na Inšpekcii Ministerstva vnútra, navrhovateľ potvrdil, že je pravdivá, podal 5 sťažností na týchto policajtov. Rovnako je pravdou, že namietal, že policajtov kryjú ich nadriadení, uviedol, že policajná hliadka naviedla jeho dcéru na krivú výpoveď a že polícia vnikla do jeho bytu neoprávnene a chce, aby krivé obvinenia boli prešetrené podľa zákona. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcu v 2. rade ako šéfredaktora žaloval z toho dôvodu, že ako šéfredaktor bol zodpovedný za objektívnosť zverejňovaného článku.

Odporkyňa v 1. rade ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 26.10.2010 uviedla, že predmetný článok bol vydaný v denníku Korzár, ktorého vydavateľom v tom čase bol Petit Pres, a. s. V uvedenom vydavateľstve bola zamestnaná ako redaktorka v riadnom pracovnoprávnom vzťahu. Podstatnú časť náplne jej práce tvorila problematika súvisiaca s dianím na súdoch. Zdôraznila, že všetky informácie, ktoré boli v článku uvedené, čerpala z právoplatného súdneho spisu. Nepoznala ani účastníkov konania, ani žiadne ďalšie zúčastnené osoby. Zaujal ju jedine problém v súvislosti s tým, ako sa čerstvá maturantka domáhala vydania svojich učebníc. Opísala reálne to, čo sa dozvedela, nemala dôvod zisťovať stanovisko navrhovateľa. Článok podľa jej názoru bol dostatočne vyvážený, pretože tam boli uvedené aj názory a vyjadrenia navrhovateľa. Uvedený článok bol napísaný po tom, keď bol trestný rozsudok právoplatný.

Právny zástupca odporcu v 2. rade na pojednávaní dňa 26.10.2010 uviedol, že odporca v 2. rade bol v čase vydania predmetného článku šéfredaktorom denníka Korzár. Vo vzťahu k vydavateľovi bol v pracovnoprávnom pomere.

Podľa ust. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. , a písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely, na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa ust. , a fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia 100 000.- Sk „za krivé ohováranie neobjektívnym článkom". Súd daný vzťah posúdil tak, že navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku odstránenia následkov zásahu do jeho práva na ochranu jeho osobnosti. K zásahu do osobnostných práv navrhovateľa malo dôjsť dňa 4.9.2006, kedy bol zverejnený predmetný článok v novinách v denníku Korzár.

Podľa ust. , , o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch, v znení platnom dňa 4.9.2006, za periodickú tlač zodpovedá vydavateľ, za ostatné hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia, platné pre vydavateľa. Z poverenia vydavateľa riadi hromadný informačný prostriedok šéfredaktor. Ak vydavateľ určí šéfredaktora, zodpovedá vydavateľovi za obsah jednotlivého vydania hromadného informačného prostriedku, najmä potom za to, aby obsah hromadného informačného prostriedku neporušil zákonom chránené záujmy spoločnosti, občanov a organizácií.

Podľa ust. § 16 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona v znení účinnom dňa 4.9.2006 občania, ktorí využívajú ústavne zaručené slobody prejavu, slova a tlače, požívajú plnú ochranu podľa platných predpisov. Uverejnenie informácie, ktorá ohrozuje zákonom chránené záujmy spoločnosti alebo občanov, je zneužitím slobody prejavu, slova a tlače. Za ochranu spoločnosti a občanov proti zneužitiu slobody prejavu, slova a tlače zodpovedajú vydavateľ, šéfredaktor, redaktor a autor v rozsahu, vyplývajúcom z platných predpisov. Podľa týchto predpisov sa tiež posudzuje povinnosť vydavateľa na náhradu škody, spôsobenej organizáciám alebo občanom obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.

Navrhovateľ v tomto konaní za odporcov označil ako odporkyňu v 1. rade U. T., ktorá bola dňa 4.9.2006 v pracovnoprávnom vzťahu k vydavateľovi ako redaktorka denníka Korzár a odporcu v 2. rade P. V., ktorý v spornom čase bol vo vzťahu k vydavateľovi tohto denníka v pracovnoprávnom vzťahu ako šéfredaktor denníka Korzár. V zmysle cit. ustanovení zákona o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch, redaktor ako autor článku a tiež šéfredaktor znášajú zodpovednosť voči vydavateľovi v súvislosti s vydaným článkom, avšak voči osobe, u ktorej došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti, znáša zodpovednosť vydavateľ, pretože ten zodpovedá za periodickú tlač, najmä aby obsah hromadného informačného prostriedku neporušil zákonom chránené záujmy spoločnosti, občanov a organizácií a jemu za obsah jednotlivého vydania zodpovedá šéfredaktor. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je

potrebné zamietnuť z dôvodu, že ním označení odporcovia v 1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní.

Okrem uvedeného v danom prípade sa navrhovateľ domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, konkrétne v sume 100 000.- Sk. Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nestačí len to, že zásah je spôsobilý znížiť vážnosť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby, ale musí byť preukázané, že neoprávnený zásah skutočne aj mal za následok zníženie dôstojnosti, vážnosti, zhoršenie súkromia a pod. a to dokonca nielen v bežnej, ale v značnej miere a v tomto smere dôkazné bremeno musí uniesť navrhovateľ. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade k protiprávnemu zásahu do súkromia navrhovateľa nedošlo. Zverejnenie predmetného článku nie je zásahom objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo v ohrození osobnosti navrhovateľa. Zverejnenie uvedeného článku nebolo protiprávne, boli v ňom pravdivo opísané skutočnosti tak, ako sa stali, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ. Článok neobsahoval žiadnu kritiku, ani hodnotiaci úsudok. Samotný navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi potvrdil, že po zverejnení predmetného článku nedošlo ku žiadnej zásadnej zmene v jeho súkromí, v jeho pracovnom prostredí, ani v jeho spoločenskom prostredí, pretože za zásadný zásah do súkromia navrhovateľa súd nepovažoval samotný fakt, čo uviedol navrhovateľ, že jeho spolupracovníci, aj nadriadení sa na neho „krivo pozerali", ako ani to, že jeho susedia ho doposiaľ ohovárajú kvôli tomu, že „mal niečo do činenia s políciou a že sa nestaral dostatočne o svoju dcéru". Podľa názoru súdu takýto zásah nebol objektívne spôsobilý čo aj len vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti navrhovateľa a už vôbec nie ujmu, spočívajúcu v znížení dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere, tak, aby navrhovateľ bol oprávnený požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, čo bolo ďalším dôvodom, pre ktorý bolo treba návrh navrhovateľa zamietnuť.

Navyše vo vzťahu navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade súd prihliadol aj na námietku premlčania, vznesenú odporcom v 2. rade. V danom prípade navrhovateľ svojím návrhom na začatie konania žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ako každé iné právo, aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje. Premlčacia doba sa počíta odo dňa, kedy sa toto právo mohlo po prvýkrát vykonať v zmysle ust. . Mal by to byť deň, kedy bola do značnej miery znížená dôstojnosť občana alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Podľa názoru súdu, je to deň, kedy došlo ku právnej skutočnosti, ktorá by mala zakladať právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa názoru navrhovateľa k takejto ujme došlo zverejnením predmetného článku dňa 4.9.2006. Žalobu na súd navrhovateľ podal dňa 8.9.2008, avšak ako odporcu označil len odporkyňu v 1. rade U. T.. Až následným podaním rozšíril okruh účastníkov o odporcu v 2. rade, prvýkrát podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.2.2010 a navrhovateľ upresnil petit svojho návrhu aj voči odporcovi v 2. rade podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.4.2010., čiže po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 4.9.2009.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. vo vzťahu navrhovateľa voči úspešnej odporkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože odporkyňa v 1. rade si trovy konania v tomto konaní neuplatnila. Vo vzťahu navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade súd priznal úspešnému odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v celkovej výške 398,20 eur. Takto vyčíslené trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu navrhovateľa za 3 úkony právnej služby (podľa ust. vyhl. MS SR č. v platnom znení): 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 4.5.2010 v sume 91,29 eur, 2/ vyjadrenie k žalobe zo dňa 31.5.2010, v sume 91,29 eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 26.10.2010 v sume 91,29 eur, režijný paušál 7,21 x 3 = 21,63 eur, 19 % DPH v sume 56,14 eur, náhrada za stratu času v zmysle ust. , ods. 1, vyhl. MS SR č. za čas strávený cestovaním z P. do M. a späť na pojednávanie dňa 26.10.2010 2 x 12,02 eur, spolu 24,04 eur a cestovné náhrady za cestu z P. do M. a späť na pojednávanie dňa 26.10.2010 motorovým vozidlom O. P. T., pri priemernej spotrebe 10,8 l/100 km a vzdialenosti 37 km pre jednu cestu, pri cene PHM 1,124 € za liter (0,183+(0,01x10,8x1,124)x37 km=11,26 eur x 2 cesty), spolu 22,52 eur, všetky trovy spolu 398,20 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade, vedený v peňažnom ústave VÚB, a. s., číslo účtu XXXXXXXXXX/0200, variabilný symbol XXXXXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.