Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/9/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany, Nám. SNP č. 3, Piešťany, zastúpené primátorom Ing. Remo Cicuttom, v konaní zastúpené advokátom JUDr. Petrom Bakom, konateľom BBH Slovensko, s.r.o., IČO: 36 713 066, so sídlom Bratislava, Gorkého 3, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a zaplatenie úroku z omeškania, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 899 225,36 € úroky z istiny 899 255,35 € vo výške 8,5% od 16. 02. 2008 do zaplatenia a trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 17 889,52 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 81,64 € a náhradu za stratu času vo výške 112,39 € s tým, že pohľadávka bude zaplatená a účet žalobcu a náhrada trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca a právny zástupca odôvodnili žalobu tým, že v konaní o výkon rozhodnutia ktorý bol vedený na Okresnom súde v Trnave pod č. k. zo dňa 16. 11. 2005 zamietol námietky žalobcu v konaní ktoré podal voči exekúcií. Proti žalobcovi bolo vedené konanie o výkon rozhodnutia na základe poverenia Okresného súdu v Trnave číslo 5207/025990 zo dňa 07. 03. 2005 na exekútorskom úrade Mgr. Milana Ružičku o zaplatenie sumy 566 515,30 € s príslušenstvom vrátane trov konania a trov exekúcie na základe notárskej zápisnice číslo Nz469/97, spísanej notárom JUDr. Ivanom Macákom zo dňa 26. 11. 1997 ktorá sa viedla pod číslom konania EX146/05. Na základe uznesenia vydal exekútor príkaz na vykonanie exekúcie odpisom z účtu žalobcu vo výške 874 614,68 € s tým že uvedená suma bola odpísaná z účtu žalobu dňa 14. 12. 2005. Nálezom ústavného súdu č. k. -78 zo dňa 22. 11. 2006 ktorý bol právnemu zástupcov žalobcu doručený dňa 22. 11. 2006, bolo vyslovené, že bol porušený zákon a to postupom Okresného súdu v Trnave v konaní č. k. uznesením vydaným dňa 16. 11. 2005. Zo samotného petitu nálezu, ako aj právnych záverov jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Trnava postupoval v exekučnom konaní a to pri rozhodovaní o námietkach žalobcu proti exekúcií a o návrhu žalobcu na odklad exekúcie v rozpore s procesnými zásadami a ústavno-procesnými princípmi. Ústavný súd Okresnému súdu v Trnave nezákonné rozhodnutie zrušil a prikázal konať okresnému súdu v Trnave. Vzhľadom na to, že po vydaní nálezu ústavnému súdu boli naplnené všetky vyššie citované ustanovenia zákona o zodpovednosti štátu za škodu, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného písomne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím. Škoda ktorá vznikla žalobcovi pozostávala zo sumy 896 482,02 €, ktorá bola odpísaná

exekútorom z účtu, ušlý zisk vo výške 67 805,02 €, náhrada trov konania vo výške 6 638,78 €, trovy právneho zastúpenia vo výške 8 448,05 € a zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo žalovanej sumy od 16. 02. 2008, kedy bola pohľadávka žalobcovi odpísaná, ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS ku dňu 16. 02. 2008 ktorý bol 4,25% p.a. Právny zástupca žalobcu doplnil svoje doterajšie vyjadrenia aj písomne kde uvádza, že návrh žalobcu na vyslovenie neplatnosti právneho záväzku v notárskej zápisnici bol zamietnutý. Ak by teda exekučný súd nepochybil a nevydal rozhodnutie, ktorým námietky žalobcu proti exekúcii zamietol, a ktoré rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené Ústavným súdom SR, mohol a musel by postupovať exekučný súd len tým spôsobom, že by vydal uznesenie, ktorým by námietkam vyhovel, v čoho dôsledku by následne exekúcia bola zastavená. O námietkach voči exekúcii totiž nie je možné vydať iné rozhodnutie ako vyhovenie námietkam a následné zastavenie exekúcie alebo zamietnutie námietok - čo sa stalo v našom prípade. V čase vydanie nálezu Ústavného súdu SR, ktorým zrušil sporné uznesenie exekučného súdu pre nezákonnosť, bola už totiž exekúcia vykonaná - t.j. finančné prostriedky boli z účtu žalobcu odpísané. Exekútor, teda nemohol po zamietnutí námietok robiť nič iné, ako vydať exekučný príkaz na odpísanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu. Ako už žalobca vyššie uviedol, Ústavný súd SR rozhodol o zrušení uznesenia o zamietnutí námietok proti exekúcii až dňa 22.11.2006, to znamená po zrealizovaní exekúcie. Aj keď predmetným nálezom Ústavný súd vrátil exekučnému súdu vec na nové konanie, exekučný súd už konať (teda odstrániť vytýkané nedostatky) nemohol, nakoľko dňa 16.12.2005, t.j. po vykonaní exekúcie súdny exekútor, v zmysle ust. § 60 písm. e) Exekučného poriadku, vrátil poverenie na vykonanie exekúcie exekučnému súdu - exekučné konanie totiž vymožením pohľadávky skončil. Z týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobcovi bola spôsobená škoda (exekúcia finančných prostriedkov) jedine a len na základe nezákonného rozhodnutia exekučného súdu

- ak by totiž exekučný súd námietkam proti exekúcii vyhovel, alebo by aspoň povolil odklad exekúcie, exekútor by nemohol vydať exekučný príkaz. Keďže však exekučný súd námietky zamietol, boli finančné prostriedky žalobcu z jeho účtov v bankách odpísané a žalobcovi tak vznikla škoda. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva príčinná súvislosť medzi vznikom škody (zrealizovaním exekúcie) a nezákonným rozhodnutím exekučného súdu, nakoľko: (i) po zamietnutí námietok (vydanie nezákonného rozhodnutia), (ii) Exekučný poriadok prikazuje v ust. §107 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie exekučného príkazu (zrealizovanie exekúcie odpísaním finančných prostriedkov žalobcu z účtov v bankách a (iii) následne po zrealizovaní exekúcie sa exekučné konanie v zmysle ust. § 60 písm. e) Exekučného poriadku skončilo ex lege vymožením pohľadávky a súdny exekútor musel vrátiť poverenie na výkon exekúcie. Je teda jednoznačne preukázané, že zmenšenie majetku žalobcu (škoda) bolo spôsobené len a jedine na základe nezákonného rozhodnutia alebo inými slovami bez vydania nezákonného rozhodnutia by k zmenšeniu majetku nedošlo nakoľko by bez tohto nezákonného rozhodnutia nemohla byť exekúcia (odpísanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu) vôbec zrealizovaná. Akákoľvek iná argumentácia žalovaného je len jeho smutnou snahou o výklad právnych predpisov ad absurdum s cieľom vyhnúť sa znášaniu zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie exekučného súdu. Žalobca dáva do pozornosti žalovanému ust. , podľa ktorého „pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.“ Teda nie stav, ktorý by mohol teoreticky nastať v budúcnosti za predpokladu, že by žalobca v inom, ďalšom súdnom konaní niečo preukázal. To znamená, že rozhodujúci je skutkový a právny stav veci, aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie; v žiadnom prípade nie stav, ktorý s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou nastane v budúcnosti - či už bližšej alebo vzdialenej. Akákoľvek úvaha o uplatnení si bezdôvodného obohatenia žalobcom voči oprávneným z exekúcie, ak bude v budúcnosti preukázané bezdôvodné obohatenie, je tak v priamom rozpore s citovaným ustanovením a akceptácia tejto úvahy súdom by bola priamym porušením ústavných práv žalobcu na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho by išlo o rozhodnutie nezákonné so všetkými právnymi dôsledkami. V tejto súvislosti je potrebné, vzhľadom na argumentáciu žalovaného, zaoberať sa aj pojmom škoda. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetku) a je obvykle vyjadriteľná v peniazoch a je teda aj napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, t.j. náhradou škody v peniazoch. Svoju scestnú úvahu o tom, že žalobca by si mal uplatniť po preukázaní bezdôvodného obohatenia v inom ďalšom konaní jeho vydanie voči oprávneným z exekúcie, „podoprel“ žalovaný súdnymi rozhodnutiami, a to najmä rozhodnutím v spojitosti s rozhodnutím . Tieto rozhodnutia sú však na prejednávanú vec nepoužiteľné nakoľko, ako žalobca ďalej dokáže, sú nepoužiteľné z dôvodu ich rozporuplnosti a nezmyselnosti. Naviac, ide o judikáty vzťahujúce sa k už zrušenému , ktorým bol nahradený Naviac, existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia je viac ako sporná vzhľadom na ust. Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je návrat do pôvodného stavu v exekúcii vylúčený. Je teda minimálne sporné,

ak nie vylúčené, či oprávnení z exekúcie sú povinní vrátiť plnenie prijaté na základe exekúcie povolenej a posvätenej na to príslušným exekučným súdom. Je nesporné, že je zvláštnou úpravou právneho vzťahu, pokiaľ sa týka náhrady škody a logicky teda, v zmysle citovaných judikátov, musí byť použitá pred použitím právnej úpravy o vydaní bezdôvodného obohatenia. Je bez akýchkoľvek pochybností, že v prejednávanej veci je takýmto osobitným predpisom , ktorý určuje podmienky náhrady škody v prípade vydania nezákonného rozhodnutia. Je aj zrejmé, že tento právny predpis ani náznakom nespomína „možnú, budúcu pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia“ ako prekážku priznania náhrady škody. Pokiaľ sa týka argumentácie žalovaného, paradoxné je najmä to, že na jednej strane žalovaný argumentuje zamietnutím návrhu žalobcu na vyslovenie neplatnosti právneho záväzku v notárskej zápisnici vo svoj prospech - t.j. že práve týmto zamietnutím určovacej žaloby je stále exekučný titul platný a exekúcia bola vykonaná zákonne a nemohlo tak dôjsť k spôsobeniu škody žalobcovi a na strane druhej žalovaný argumentuje, že žalobca je povinný v inom ďalšom konaní sa domáhať a preukazovať, že exekučný titul platný nebol, čo by žalobcovi malo otvoriť cestu na domáhanie sa vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávneným z exekúcie. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 20.09.2010, že žalobcovi bolo nálezom Ústavného súdu SR -78 poskytnuté finančné zadosťučinenie 3.333,- EUR, pokladá žalobca toto vyjadrenie za nesúvisiace s prejednávanou vecou. Právny titul tejto sumy, ako sa uvádza v predmetnom náleze, je finančné zadosťučinenie za porušenie ústavného práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. V žiadnom prípade sa nejedná o náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená. Preto poskytnutie finančného zadosťučinenia nemá k prejednávanej náhrade škody žiadnu vypovedaciu hodnotu. Ak teda sám štát ustanovil právne predpisy za akých podmienok a ako sa má uplatniť náhrada škody, ak je subjektu súkromného práva škoda spôsobená verejnou mocou

- teda aj štátom, je potrebné v zmysle týchto právnych predpisov a v zmysle princípov právneho štátu a spravodlivosti rozhodnúť, nie hľadať dôvod a zámienky na prenesenie zodpovednosti štátu na iné subjekty. Podľa ust. , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe žaloby samotnej, priebehu konania, ako aj vyššie uvedeného, má žalobca za preukázané, že: sú naplnené všetky na náhradu škody: vznik škody

- zmenšenie žalobcovho majetku v sume odpísanej žalobcovi z účtu a ďalšie sumy vyčíslené v žalobe, nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu, Trnava spis. zn. -99 z 16.11.2005 a jeho zrušenie na to príslušným orgánom - nález Ústavného súdu SR -78 z 22.11.2006, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou - táto vyplýva zo samotných právnych predpisov, predovšetkým Exekučného poriadku. V dôsledku nezákonného rozhodnutia - zamietnutia námietok proti exekúcii - došlo k zekzekvovaniu finančných prostriedkov žalobcu, teda k zmenšeniu jeho majetku. Bez tohto nezákonného rozhodnutia by súdny exekútor nemohol vydať exekučný príkaz na odpísanie exekvovanej sumy z účtov žalobcu. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na základe tohto zákonného ustanovenia si žalobca uplatňuje nasledovné položky v rámci náhrady škody: skutočná škoda vo výške 874.614,68 EUR (26.348.641,80 Sk) (suma nezákonne zexekvovaná vyššie menovaným súdnym exekútorom, ušlý zisk vo výške 9.523,85 EUR (286.915,50 Sk) (suma ušlého úroku zo zexekvovanej sumy určená na základe priemernej úrokovej sadzby za obdobie od 12.12.2005 do 14.02.2008 - dátum posledného dňa zákonnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany Ministerstva). Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie [.....] a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. V súlade s týmto zákonným ustanovením si žalobca uplatňuje nasledovné položky v rámci náhrady škody trovy konania vo výške 6.638,78 EUR (200.000,-Sk) (súdny poplatok za podanie námietok v exekučnom konaní), trovy právneho zastúpenia trovy právneho zastúpenia vo výške 8.448,05 EUR (254.506,-Sk) (za právne zastupovanie počas exekučného konania), teda celkovú sumu 899.225,36 EUR (slovom osemstodeväťdesiatdeväťtisíc dvestodvadsaťpäť 36/100 euro). Podľa ust. , keďže v tomto prípade žalovaný vôbec neuspokojil žalobcov nárok na náhradu škody, žalobcovi vzniklo prvým dňom po uplynutí 6-mesačnej lehoty, t.j. dňom 16.02.2008, právo domáhať sa náhrady škody na súde, t.j. uplatniť si svoje právo súdnou cestou. Tým sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to si žalobca okrem náhrady škody uplatňuje touto žalobou tiež zaplatenie úroku z omeškania od 16.02.2008 do zaplatenia celej sumy náhrady škody, a to pri aplikácii úroku 8,5% p.a. Tento úrok bol vypočítaný ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS ku dňu 16.02.2008, ktorý činil 4,25% p.a.

Žalovaný sa vyjadril tak, že podľa ustanovenia , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať kumulatívne splnenie troch podmienok a to existenciu nezákonného rozhodnutia, vznik a výšku škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Ako sme už v predchádzajúcich vyjadreniach uviedli, žalovaný nerozporuje existenciu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -78, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 16.11.2005, č.k. -99 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Existencia tohto rozhodnutia však predstavuje len splnenie jednej z troch podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa a preto sama osebe neodôvodňuje, aby súd žalobcovi jeho nárok priznal. Žalobca podľa nášho názoru v prvom rade nepreukázal súdu vznik škody, za ktorú by mal niesť zodpovednosť štát. Zo súdneho spisu vedeného pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. vo veci určenia, že právny záväzok žalobcu zaplatiť odporcom JUDr. Šebovi a JUDr. Macejkovi dohodnutú odmenu a daň z pridanej hodnoty obsiahnutý v notárskej zápisnici N 469/97, Nz 439/97 ako aj súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Žalobca uzatvoril s JUDr. Šebom a JUDr. Macejkom zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej súčasťou bola aj dohoda o výške odmeny. Zmluvu podpisoval vtedajší primátor mesta za súhlasu mestského zastupiteľstva. Následne už bez vedomia mestského zastupiteľstva podpísal vtedajší primátor mesta dodatok č. 1 k tejto zmluve, ktorým bola zmenená výška resp. spôsob určenia odmeny medzi zmluvnými stranami a o dva roky neskôr podpísal opäť bez vedomia mestského zastupiteľstva notársku zápisnicu, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu zaplatiť odporcom do 30 dní dohodnutú odmenu. Z obsahu žaloby v tomto spore je zrejmé, že žalobca tu namietal porušenie zákonných povinností zo strany primátora mesta a z tohto titulu určenia neplatnosti záväzku zaplatiť dohodnutú odmenu odporcom. Na základe týchto skutočností, mohla byť žalobcovi spôsobená škoda, avšak výlučne konaním primátora mesta, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone tejto funkcie. Súdne konanie sp. zn. vedené pred Okresným súdom Bratislava III považujeme za kľúčové aj z toho dôvodu, že hoci sa v ňom žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho záväzku žalobcu zaplatiť odporcom JUDr. Šebovi a JUDr. Macejkovi dohodnutú odmenu a daň z pridanej hodnoty obsiahnutý v notárskej zápisnici N 469/97, Nz 439/97 ako aj neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, toto konanie bolo právoplatne skončené tak, že Krajský súd v Bratislave žalobcov návrh zamietol. Tým potvrdil platnosť záväzku žalobcu zaplatiť druhej zmluvnej strane dohodnutú odmenu, ktorej vymoženie bolo predmetom sporného exekučného konania. Za dôležité považujeme v tomto konaní poukázať aj na to, že exekučné konanie sp. zn. sa začalo na návrh oprávneného v exekúcii a to z dôvodu nesplnenia záväzku žalobcom voči svojmu zmluvnému partnerovi. Ak by bol žalobca svoj záväzok dobrovoľne splnil, nikdy by k exekúcii nedošlo. S poukazom na výsledok súdneho konania sp. zn. ďalej konštatujeme, že exekučné konanie prebiehalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý doposiaľ nebol súdom určený za neplatný. Z týchto dôvodov podľa nášho názoru výkonom exekúcie na základe tohto právneho titulu nemohlo dôjsť k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Opäť zdôrazňujeme, že išlo o vymoženie pohľadávky, ktorú žalobca neuhradil dobrovoľne a včas, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pohľadávku uhradil dobrovoľne pred odpísaním príslušnej sumy z účtu exekútorom alebo že by exekútor vymáhal od žalobcu plnenie nad stanovený rozsah. Aká škoda tak mala byť žalobcovi spôsobená v predmetnom exekučnom konaní, nie je žalovanému zrejmé. Je potrebné si uvedomiť, že zákon nespája s nezákonným rozhodnutím akúsi prezumpciu vzniku škody. Sú nezákonné rozhodnutia kde jednoducho žiadna škoda nevznikne alebo to, čo sa ako škoda podáva, je v zásade len nesprávna argumentácia ohľadom záväzkov, ktoré má žalobca voči inému, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bola škoda spôsobená v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, je jeho povinnosťou ako žalobcu túto preukázať. V tejto súvislosti poukazujeme aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , zo dňa 04.06.2008, v zmysle ktorého: „Z

hlediska příčinné souvislosti jako jednoho z předpokladů odpovědnosti za škodu nemůže stačit obecná úvaha o možných následcích jednání škůdce či škodné události ani pouhé připuštění možnosti vzniku škody v důsledku toho. O vztah příčinné souvislosti se jedná, vznikla-li újma následkem konkrétní škodné události, tedy je-li tato skutečnost a škoda ve vzájemném poměru příčiny a následku. Příčinou škody může být jen taková okolnost, bez níž by škodný následek nevznikl. Otázka příčinné souvislosti nemůže být řešena obecně, ale pouze v konkrétních souvislostech.“ Z vyjadrení žalobcu naopak vyplýva, že nemusí nič preukazovať, pretože samotná existencia nezákonného rozhodnutia je podľa jeho názoru dostatočnou príčinou ako aj následkom vzniku škody. S takýmto tvrdením žalobcu sa nestotožňujeme. Ak by aj žalobca v tomto konaní súdu preukázal vznik škody, čo sa však zatiaľ nestalo, musel by ďalej preukazovať, že nebyť nezákonného rozhodnutia, súd by v exekučnom konaní vyhovel jeho návrhu a exekúciu by zastavil. V opačnom prípade by nebolo možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Podľa nám dostupných informácií Ústavný súd SR súdu v exekučnom konaní vytkol nedostatky nezákonného rozhodnutia, ktoré mohli byť v ďalšom postupe odstránené a súd by nemal dôvod takéto exekučné konanie zastaviť. K vymoženiu pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania by tak v konečnom dôsledku došlo. Na základe uvedeného máme za to, že žalobca súdu nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, čím neuniesol dôkazné bremeno a z toho dôvodu žiadame súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatňuje. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa písomnými dokladmi založenými do spisu právnymi zástupcami účastníkov konania a to s námietkami proti exekúcií zo dňa 21. 04. 2005 č. k. , návrhom na odklad exekúcie, č. k. zo dňa 321. 04. 2005, znesením OS Trnava čk. k. zo dňa 16. 11. 2005, exekučným príkazom sp. zn. , zo dňa 09. 12. 2005, výpisom z účtov žalovaného založených na čl. 32 až 34 spisu, s nálezom ústavného súdu -78 zo dňa 22. 11. 2006, uplatnenie nárokov zo dňa 13. 08. 2007 doručené žalovanému, 14. 08. 2007, vyjadrenie žalovaného zo dňa 23. 04. 2008 k uplatnenému nároku žalobcu, ostatným spisovým materiálom, obsahom spisu , obsahom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. čl. 144 spisu, a zistil skutkový stav takto: Na okresnom súd v Trnave sa viedlo na základe poverenia vydaného pod číslom 5207/025990 exekučné konania exekútorom Mgr. Milanom Ružičkom. Podkladom pre výkon rozhodnutia boli notárske zápisnice spísané notárom JUDr. Ivanom Macákom spisová zn. N469/97 a N439/97 zo dňa 16. 11. 1997 na sumu 566515,30 €. V rámci konania podal žalobca námietky voči exekúcií a návrh na odklad exekúcie. Okresný súd Trnava rozhodol o týchto námietkach rozhodnutím 27Er46/05 zo dňa 16. 11. 2005 ktorými námietky zamietol, odklad výkonu rozhodnutia odmietol a zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 6.638,78 EUR ako súdneho poplatku za Námietkové konanie. Pohľadávka v rámci výkonu rozhodnutia bola vymožená odpisom z účtu žalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím -78 zo dňa 22. 11. 2006 rozhodol, že bolo porušené ústavné právo žalobcu, rozhodnutie súdu zrušil na nariadil opätovne vec prejednať. V uvedenom rozhodnutí bola zároveň žalobcovi priznaná žalobcovi nemajetková ujma vo výške 3 319,39 € a trovy právneho zastúpenia. Výkon rozhodnutia bol zastavený pretože exekvovaná suma bola vymožená. Podľa ust. , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa ust. Z.z, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ust. zákona o zodpovednosti za škodu, sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámenia sa s písomnými dokladmi založenými právnymi zástupcami účastníkov do spisu, obsahom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. čl. 144 spisu o určenie neplatnosti právneho záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici zo dňa 21. 04. 2009, sa súd nestotožnil s právnym odôvodním žaloby samotným žalobcom, súd mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním zodpovednej osoby pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí námietok podaných žalobcom. Podľa názoru súdu, plnenie v rámci výkonu rozhodnutia bolo plnením zo zmluvy, keď súd je toho názoru, že primátor Mesta Piešťany prekročil svoje právomoci, keď bez súhlasu zastupiteľstva Mesta Piešťany podpisoval dodatky k zmluvám o právom zastúpení, teda súd si osvojil si právny názor žalovaného,

že tento nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzickej osoby, keď výkon rozhodnutia bol vedený pre pohľadávku fyzickej osoby ( primátora Mesta Piešťany). Súd sa pri rozhodovaní stotožnil v plnom rozsahu s uznesením Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , zo dňa 04.06.2008, pretože žalobca v tomto konkrétnom prípade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody, samotný žalobca sa nemôže spoliehať, že vydaním zrušujúceho rozhodnutia Ústavným súdom bez potreby preukázania príčinnej súvislosti konkrétnym konaním zodpovedne osoby prišlo ku vzniku samotnej škody, teda domnievať sa že samotným rozhodnutím Ústavného súdu automaticky vznikla aj samotná škoda. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím súdu v exekučnom konaní a vznikom samotného záväzku Mesta Piešťany ktorý Mesto Piešťany považuje za neplatný. V tejto súvislosti je potom možné konštatovať ak takýto údajne neplatný záväzok vznikol v dôsledku prekročenia právomoci štatutárneho orgánu Mesta Piešťany, tak tento subjekt ako jediný zodpovedá za takto vzniknutú škodu. Ak súdy vyhodnotili záväzok voči tretím osobám za platný tak pohľadávku Mesta Piešťany bolo potrebné aj v exekučnom konaní považovať za reálne jestvujúcu a splatnú z toho dôvodu, núteným plnením takejto pohľadávky vzhľadom na nedostatok dobrovoľného plnenia nemohla vzniknú Mestu Piešťany reálna škoda v rozsahu poskytnutého reálneho plnenia. Samotný návrh, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti obsahu notárskych zápisníc bol súdom zamietnutý, teda konanie o výkon rozhodnutia bolo podané oprávnene, pohľadávka bola žalobcovi v rámci výkonu rozhodnutia odpísaná zákonným spôsobom, bez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože návrh na výkon exekúcie bol jediným zákonným spôsobom vymoženia existujúcej pohľadávky z existujúceho právneho záväzku. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotný výkon rozhodnutia bol zastavený vymožením pohľadávky. Súd konštatuje, že v tejto veci k zníženiu majetku Mesta Piešťany došlo nie v dôsledku exekučného konania ale v dôsledku vzniku záväzku. Ak by súd žalobe vyhovel, obohatil by sa žalobca ktorý sa takýmto konaním snaží preniesť zodpovednosť svojho primátora za prekročenie jeho právomoci na štát, čo je podľa názoru za neprípustné. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia z toho dôvodu, že bol v konaní neúspešný a žalovanému nepriznal náhradu trov konania pretože si náhradu trov konania hoci bol v konaní úspešný neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.