Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-294-2008.pdf
PDF · 93.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/294/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Ernest Bertók Stavovýroba, Športová 2, Tomášov 900 44, IČO: 14 140 497, zast.: JUDr. Jana Kocandová, advokátka, Jungmannova 8, Bratislava 851 01, proti odporcovi: NET-NET s r.o., Vlčie hrdlo 3, Bratislava 824 12, IČO: 35 892 757, o zaplatenie 3.401,71 EUR (102.480,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.401,71 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.542,85 EUR od 2.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.858,86 EUR od 4.11.20007 do zaplatenia, ako aj trovy konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa v sume 1.094,18 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2007 domáhal zaplatenia sumy 102.480,- Sk (3.401,71 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 10.080,- Sk /334,59 EUR/ od 2.10.2007, zo sumy 36.400,- Sk /1.208,25 EUR/ od 2.10.2007, zo sumy 7.000,- Sk /232,35 EUR/ od 30.10.2007 a zo sumy 49.000,- Sk /1.626,50 EUR/ od 30.10.2007, všetko do zaplatenia, titulom neuhradenia ceny za zhotovenie diela.
Návrh odôvodnil tým, že pre odporcu dlhodobo vykonával zámočnícke a zváračské práce na základe Subdodávateľskej zmluvy č. 200602. Uvedenú prácu vykonával na základe pokynov zamestnancov odporcu na mieste a v čase určenom odporcom. Od augusta 2007, kedy navrhovateľ oznámil odporcovi úmysel prerušiť spoluprácu, odporca začal porušovať podmienky spolupráce tým, že prestal navrhovateľovi preplácať riadne vystavené a prevzaté faktúry za vykonanú prácu. Dňa 2.8.2007 osobne odovzdal v kancelárii odporcu faktúry č. 2007/07 na sumu 10.080,- Sk a č. 2007/07-1 na sumu 36.400,- Sk. V oboch prípadoch išlo o faktúry za vykonané a riadne odporcom prevzaté zámočnícke práce za mesiac júl 2007. Dňa
30 8.2007 v kancelárii odporcu odovzdal faktúry č. 2007/07-2 na sumu 7.000,- Sk (za práce vykonané v dňoch 30. a 31.7.2007) a č. 2007/08 na sumu 49.000,- Sk (za prácu vykonanú v mesiaci august 2007).
Písomným podaním zo dňa 13.10.2010, označeným ako úprava petitu, navrhovateľ požadoval úrok z omeškania zo súm 7.000,- Sk /232,35 EUR/ a 49.000,- Sk /1.626,50 EUR/ až od dňa 4.11.2007. Nakoľko navrhovateľ v podstate požadoval menej, súd uvedené podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. v späťvzatej časti zastavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom navrhovateľa, svedka C.. G. P.Š., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania bola v roku 2006 (bez presného datovania) uzavretá Subdodávateľská zmluva č. 200602, predmetom ktorej bolo vykonávanie zámočníckych a zváračských prác pre odporcu, ku ktorej bol v roku 2006 prijatý Dodatok č. 1. Cenu vykonaných prác navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrami č. 2007/07-2 zo dňa 3.9.2007 na sumu 7.000,- Sk (232,36 EUR), č. 2007/07-1 zo dňa 2.8.2007 na sumu 36.400,- Sk (1.208,26 EUR), č. 2007/07 zo dňa 2.8.2007 na sumu 10.080,- Sk (334,59 EUR) a č. 2007/08 zo dňa 3.9.2007 na sumu 49.000,- Sk (1.626,50 EUR). Odporca uvedené faktúry v celkovej sume 102.480,- Sk (3.401,71 EUR) doposiaľ neuhradil.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, návrh považuje za nedôvodný, voči navrhovateľovi nemá žiadny dlh. Sumu vo výške 102.480,- Sk čo do dôvodu a výšky neuznáva, keďže uvedený nárok sa opiera o zmluvu, ktorá v čase vzniku predmetného dlhu nebola platná. Okrem toho eviduje voči navrhovateľovi pohľadávky z iných právnych titulov.
Právna zástupkyňa navrhovateľa k veci uviedla, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľ pre odporcu vykonal práce tak, ako boli vyúčtované v jednotlivých faktúrach. Navrhovateľ mal záujem ukončiť predmetnú zmluvu dohodou k 31.8.2007. Konateľ odporcu však s týmto nesúhlasil, čo vyplýva z jeho listu zo dňa 4.9.2007. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ listom zo dňa 14.9.2007 dal výpoveď z predmetnej zmluvy kde uviedol, že je ochotný pracovať pre odporcu na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Zároveň vo výpovedi uviedol, že mu nie je prideľovaná žiadna konkrétna zákazka. K výpovedi zmluvy teda došlo v súlade so zmluvou, na čo má navrhovateľ právo. V mesiaci september navrhovateľovi nebola pridelená žiadna práca a taktiež nebol ani zo strany odporcu vyzývaný na vykonávanie nejakej práce. Navrhovateľ sa taktiež osobne na prácu spytoval v sídle firmy odporcu.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že navrhovateľ vykonával pre odporcu zváračské práce v Poľsku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zrejme dostal z poľskej strany lepšiu ponuku, vypovedal zmluvu uzavretú medzi účastníkmi. Poukázal na dodatok č. 1, ktorý bol k predmetnej zmluve uzavretý, kde bola dohodnutá výpovedná lehota 3 mesiace. Navrhovateľ výpoveď zo dňa 30.8.2007 odporcovi doručil v ten istý deň, pričom zmluva mala
končiť 31.8.2007. Z týchto dôvodov vznikol na strane odporcu ušlý zisk, ktorý odporca vyčíslil a uplatnil si ho ako protipohľadávku voči pohľadávke navrhovateľa. Odporca zároveň platil pre navrhovateľa zváračský kurz, nakoľko v jeho záujme bolo, aby navrhovateľ pre odporcu pracoval minimálne dva roky. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo, odporca si nárokuje preplatenie nákladov tohto kurzu od navrhovateľa. V rozsahu odpracovaných a faktúrovaných hodín by nemal byť rozpor.
Navrhovateľ vo výpovedi k veci uviedol, najskôr pre odporcu pracoval na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Po jej skončení mal s odporcom uzavretú akože subdodávateľskú zmluvu, ale prácu vykonával takú istú. Následne začal trpieť zdravotnými problémami a preto dal odporcovi výpoveď z uvedenej zmluvy dohodou. Aj po tom, čo dal uvedenú výpoveď, bol odporcom poslaný na prácu do Poľska, kde bol asi dva týždne. Následne sa vrátil a pokúšal sa stretnúť s pánom P. a dohodnúť sa s ním, ako ďalej. Keďže sa mu s ním stretnúť nepodarilo, mal dojem, že zo strany odporcu už nie je o jeho prácu záujem. Pán P. s ním v podstate nekomunikoval. Zo strany odporcu nebola daná žiadna objednávka na vykonávanie práce, mal teda za to, že už ho nechcú. Keďže odporca nemal o neho záujem a on musel zabezpečiť rodinu, následne pracoval priamo pre firmu v Poľsku, a to v období od septembra 2007 do februára 2008. Faktúry, ktorými prácu účtoval, odovzdával osobne na sekretariáte odporcu. Prvú pozvánku na prácu z poľskej spoločnosti dostal začiatkom augusta, túto však odmietol, keďže mal uzavretú zmluvu s
odporcom. Následne dostal ďalšiu ponuku, nakoľko mu poľská firma oznámila, že odporca už pre nich pracovať nebude. Povedal, že si to ešte rozmyslí a musí sa dohodnúť s odporcom. Keďže odporca s ním nekomunikoval, následne ďalšiu ponuku na prácu z poľskej firmy prijal. Práca, ktorú v Poľsku vykonával, nebola tak fyzicky náročná, vzhľadom k jeho zdravotným problémom. Zo strany poľskej firmy mu bola ponúknutá odmena vo výške 12 až 15 EUR na hodinu.
Svedok C.. G. P. vo výpovedi k veci uviedol, že navrhovateľ pre nich práce vykonával približne dva mesiace od júla do konca augusta 2007. Následne bola zo strany navrhovateľa daná výpoveď z uvedenej zmluvy. Od poľského partnera sa dozvedel, že navrhovateľ mal následne pracovať priamo pre poľského partnera. S týmto nesúhlasili, keďže navrhovateľ mal pracovať až do konca roka, t.j. v podstate do skončenia výpovednej lehoty. Spolupráca medzi nimi začala v júli 2007 a predbežne mala pokračovať do konca roka, podľa toho ako bude zabezpečovaná práca. Výpoveď zo strany navrhovateľa bola riešená tým spôsobom, že navrhovateľovi bol zaslaný list, v ktorom s výpoveďou nesúhlasili a zároveň požadovali, aby nastúpil na prácu. Osobne s navrhovateľom nerokoval, nakoľko mu nedvíhal telefón. Dôvod výpovede v nej uvedený nebol, spomínal však nejaké zdravotné problémy. Prideľovanie práce bolo vykonávané nadriadenými ústnou formou. Po tom, čo od nich navrhovateľ odišiel, na zákazke v Poľsku už nemohli pokračovať a s poľskou firmou ukončili spoluprácu, keďže uvedená spoločnosť im prebrala zamestnancov. Námietky voči navrhovateľom predloženým faktúram nemali.
Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa čl. IV. ods. 5. Zmluvy, platba sa realizuje na základe faktúry - ktorá slúži ako daňový doklad - vystavených objednávateľovi a preberacieho protokolu (príloha), ktorý podpisuje zástupca objednávateľa. Preberací protokol sa pripravuje u objednávateľa na formulári.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Posúdením obsahu písomne uzavretej zmluvy (označenej ako Subdodávaeľská zmluva) súd zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. Cena diela (vykonávané práce) bola navrhovateľom účtovaná faktúrami, ktoré odporca prevzal a ich výšku v podstate ani nerozporoval. O existencii navrhovateľovej pohľadávky a odporcovej vedomosti o nej svedčí aj to, že odporca písomným podaním zo dňa 31.5.2010, označeným ako Vzájomný návrh odporcu, započítal svoje splatné pohľadávky, avšak iba do výšky pohľadávok s príslušenstvom uplatnených v tomto konaní. Keďže odporca nepožadoval viac, súd tento prejav posúdil iba ako obranu proti návrhu. Pohľadávka odporcu má pozostávať jednak z preplatenia nákladov na zváračský kurz v sume 918,79 EUR /27.679,40 Sk/ (Dodatok č. 2) a ušlého zisku v sume 5.244,- EUR (rozdiel medzi sumou, ktorú by partnerská spoločnosť zaplatila ako odmenu odporcovi a sumou, ktorú by odporca vyplatil ako odmenu navrhovateľovi).
Pohľadávky odporcu súd nepovažuje za opodstatnené a dostatočne preukázané. Dodatok č. 2 bol uzavretý dňa 14.6.2005, pričom samotná Subdodávateľská zmluva bola podpísaná až v roku 2006, t.j. pred uzavretím samotnej zmluvy, preto ho nemožno považovať za platne uzavretý.
Odporca ďalej nepreukázal, že spolupráca s poľským partnerom pokračovala až do konca roku 2007, nakoľko zmluvu s poľským partnerom mal uzavretú na dobu určitú od 8.7.2007 do 15.8.2007.
Súd mal za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela bol dostatočne preukázaný a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 3.401,71 EUR (102.480,- Sk).
Keďže odporca je so zaplatením ceny diela v omeškaní, súd navrhovateľovi zároveň priznal aj nárok na úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák.
Účastníci konania žiadali doplniť dokazovanie o ďalšie dôkazy. Súd však oba tieto návrhy zamietol.
O. o výsluch svedkov M. O. k okolnostiam zmluvného vzťahu medzi odporcom a spoločnosťou MEGA GAZ a F. S. R. I. G.Č. k okolnostiam výkonu práce a spôsobu jej odmeňovania.
Výsluch týchto svedkov súd považuje za nadbytočný, keďže okolnosti zmluvného vzťahu medzi odporcom a spoločnosťou MEGA GAZ nie sú predmetom tohto konania a cena vykonaných prác v podstate nebola sporná.
Odporca žiadal vypočuť konateľa k okolnostiam, či bol schopný v čase výpovednej lehoty prideľovať prácu navrhovateľovi.
Preukazovanie týchto skutočností nemá relevantný význam pre posudzovanie opodstatnenosti uplatňovaného nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny prác.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 1.094,18 EUR (zaplatený súdny poplatok v sume 6.144,- Sk /203,94 EUR/, trovy právneho zastúpenia v sume 890,24 EUR [6 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné vyjadrenie k odporu, vyjadrenie k vzájomnému návrhu, účasť na pojednávaní dňa 21.1.2010, 1.6.2010, 14.10.2010 - á 120,- EUR, 4 krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci á 30,- EUR, 2 krát režijný paušál 6,96 EUR, 2 krát 1,74 EUR, 4 krát 7,21 EUR, 2 krát 2,- EUR]).
Súd nepriznal odmenu za jeden úkon - účasť na pojednávaní dňa 1.10.2009, nakoľko sa právna zástupkyňa nezúčastnila.
Pri určovaní hodnoty úkonov a režijných paušálov súd vychádzal z vyčíslenia právnej zástupkyne navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.