Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/175/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. T. P., v právnej veci navrhovateľov: 1/ D. E., Novosvetská XX, T., X/ E. E., F. XX, T., obaja zastúpení: JUDr. Eva Nováčková, AK JUDr. Nováčková s.r.o., Brančská 7, Bratislava proti odporcovi: E. G., V záhradách X, T., o zaplatenie XXX,XX,-EUR a o vzájomnom návrhu, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamieta.

Súd vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa X. XX. XXXX domáhali voči odporcovi náhrady škody vo výške XX.XXX,-Sk, ktorú im mal na ich majetku spôsobiť odporca.

Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa XX.X.XXXX odporca v čase od 9,00 hod. do 16,00 hod útočil proti zdraviu a životu navrhovateľovi v 1. rade ako aj voči jeho rodine z miesta čiernej stavby R. G., a okrem spôsobenia ujmy na zdraví poškodil navrhovateľov dom. Obhádzal celú stenu domu navrhovateľov blatom a maltou, železnou tyčou odbil roh domu, poškodil až zničil a popráskal sklobetón, následkom čoho nastalo zatekanie steny vodou, zničil betón na kvety, poškodil teranovu, obhádzal celý balkón zemou a blatom, spôsobil tým zatekanie vody na koberec, zničil štvormetrový doštený plot, zničil dlažbu, zvalil a poškodil osemstupňový rebrík, topánky a papuče. Navrhovatelia ohodnotili škodu vo výške žalovanej sumy.

Navrhovateľka v 2. rade si zároveň uplatnila nárok na náhradu škody vo výške XX.XXX,-Sk, ktorú jej mal odporca spôsobiť ublížením na zdraví.

Odporca vo svojom vyjadrení označil tvrdenie navrhovateľov o tom, že im mal uvedeného dňa spôsobiť označenú škodu za klamstvo, práve naopak on je ten poškodený, nakoľko mu navrhovateľ v 1. rade prepichol na jeho osobnom motorovom vozidle AUDI 100 4 pneumatiky, čím mu spôsobil škodu vo výške XX.XXX,-Sk. Vzhľadom k tomu, odporca si túto sumu uplatnil voči navrhovateľom ako vzájomný návrh.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia k žalobnému návrhu predložili množstvo listinných dôkazov, ktoré však vecne nesúvisia s prejednávanou vecou, nakoľko sa síce týkajú účastníkov konania (resp. brata odporcu) avšak pochádzajú z obdobia niekoľko rokov pred škodovou udalosťou, ktorá sa mala stať dňa XX.X.XXXX. Uvedené dôkazy síce nasvedčujú tomu, že občianske vzťahy medzi navrhovateľmi a odporcom sú vážne narušené, avšak ani jeden predložený listinný dôkaz priamo (ani nepriamo) nepreukazoval navrhovateľmi tvrdenú skutočnosť o tom, že im dňa 19.9.1998 mal odporca v čase od X,XX hod. do XX,XX hod útočiť proti zdraviu a životu a majetku, čím im mal spôsobiť škodu na ich majetku a zdraví (pokiaľ ide o navrhovateľku v 2. rade) v žalovanej výške (XX.XXX,-Sk na majetku a XX.XXX,- Sk na zdraví). Predložené dôkazy skôr preukazovali oprávnenosť resp. neoprávnenosť stavby, ktorú realizoval na susednom pozemku brat odporcu p. R. G.. Rovnako predložená fotodokumentácia na č.l.. 9 súdneho spisu nepreukazuje navrhovateľmi žalovanú škodu na ich majetku resp. nepreukazuje ani to, aká nehnuteľnosť je tam zachytená, nie je z nej vidieť žiadnu škodu ani škodcu a pod..

O možnom vzniku škody na majetku navrhovateľov a o tom, že by ju mohol spôsobiť odporca svedčia len výpovede navrhovateľov v konaní pred súdom, avšak na druhej strane tu je výpoveď odporcu, ktorá tvrdenia navrhovateľov vyvracia. Inak povedané v danom spore na oboch stranách išlo len o "tvrdenie proti tvrdeniu", čo však samo o sebe bez ďalších doplňujúcich dôkazov nestačí na vyvodenie zodpovednosti za spôsobenú škodu na majetku a zdraví navrhovateľov.

Vyššie uvedené skutočnosti možno vztiahnúť aj na posúdenie opodstatnenosti vzájomného návrhu, kde okrem "tvrdenia jednej strany proti tvrdeniu druhej strany" odporca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že mu navrhovateľ v 1. rade prepichol 4 pneumatiky na jeho osobnom motorovom vozidle. Odporca v tomto smere síce predložil potvrdenie o oznámení tejto skutočnosti na OR PZ Bratislava I, avšak toto samo o sebe bez ďalších relevantných dôkazov preukazujúcich jednoznačne vznik škody, osobu škodcu a príčinnú súvislosť, nepostačuje na vyvodenie zodpovednosti navrhovateľa v 1. rade za takto vzniknutú škodu na majetku odporcu.

Rovnako nemal súd preukázanú ani škodu na zdraví u navrhovateľky v 2. rade, ktorú jej mal spôsobiť odporca, nakoľko táto, okrem lekárskeho potvrdenia iný relevantný dôkaz preukazujúci vznik tejto škody ako aj to, že ju mal spôsobiť práve odporca, nepredložila. Z predloženého lekárskeho potvrdenia vyplýva, že k poškodeniu zdravia (podliatina v oblasti ľavého prsníka a odrenina v tej istej oblasti) došlo ešte dňa XX.X.XXXX, pričom v potvrdení navrhovateľka ako škodcu uviedla meno odporcu, avšak iný dôkaz preukazujúci túto skutočnosť v konaní pred súdom už nepredložila.

Z vykonaného dokazovania nemal súd zo strany navrhovateľov preukázané skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by im vznikla škoda na zdraví a majetku, ktorú by im spôsobil odporca a rovnako na strane odporcu nemal súd preukázanú skutočnosť, že škodu, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle spôsobil navrhovateľ v 1. rade.

XXC XXX/XXXX -XXX

Podľa (ďalej len "") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody a

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie (tak ako to bolo aj v tomto prípade). V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bol samotný priebeh skutku resp. žalovaných skutkov. Z opisu skutku navrhovateľmi súd zistil, že odporca mal poškodiť ich nehnuteľnosť spôsobom popísaným v žalobnom návrhu ako aj ublížiť na zdraví navrhovateľke v 2. rade. Na druhej strane navrhovateľ v 1. rade mal spôsobiť odporcovi škodu na jeho osobnom motorovom vozidle tým, že mu mal prepichnúť nožom všetky štyri pneumatiky. Ani jeden z týchto skutkov nemal súd jednoznačne za preukázaný. V danom spore celý žalobný návrh ako aj vzájomný návrh boli založené len na protichodných tvrdeniach samotných účastníkov, čo samo o sebe nemôže založiť občiansko právnu zodpovednosť za spôsobenú škodu.

Ako už bolo uvedené vyššie, základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého právneho úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod pojmom škoda je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi právnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Pokiaľ ide o zavinenie toto má na rozdiel od predchádzajúcich troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré sú objektívneho charakteru, má subjektívny charakter, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

Na základe vyššie uvedeného sa súd z hľadiska právneho posúdenia zaoberal naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu tak v žalobnom návrhu ako aj vo vzájomnom návrhu.

Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je preukázanie, že škodu skutočne spôsobil škodca. V tomto prípade súd nemal za preukázané, že odporca spôsobil škodu navrhovateľom, či už na veciach alebo na zdraví, rovnako ako to, že by odporcovi škodu spôsobil navrhovateľ v 1. rade. Navrhovatelia ako ani odporca súdu nepredložili žiadny dôkaz, z ktorého by súd mohol jednoznačne (nepochybne) dovodiť, že poškodenie zdravia a majetku navrhovateľov skutočne spôsobil odporca a naopak, že škodu na majetku odporcu spôsobil navrhovateľ v 1. rade. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že tak navrhovatelia ako ani odporca neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázali, že skutky pri ktorých malo dôjsť ku škode na ich majetku ako aj na zdraví navrhovateľky v 2. rade, by skutočne spôsobil odporca a navrhovateľ v 1. rade. Z uvedeného teda vyplýva, že

XXC XXX/XXXX -XXX

absentujú nielen dôkazy preukazujúce, že skutky spáchali odporca a navrhovateľ v 1. rade, ale z tohto dôvodu aj príčinné súvislosti ako jedny zo základných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať z overených skutočností a dôkazmi preukázaných tvrdení (a to najmä pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, ktorá musí byť podľa konštantnej judikatúry nepochybná) tak zo strany navrhovateľov ako aj zo strany odporcu (pokiaľ ide o vzájomný návrh). V žalobnom návrhu (ako aj vo vzájomnom návrhu) ani v žiadnom inom vyjadrení navrhovateľov a odporcu sa nenachádza doklad ani preukázanie tých skutočnosti, že práve odporca a navrhovateľ v 1. rade si navzájom spôsobili škodu na majetku, ani dôkaz o tom, že poškodenie zdravia navrhovateľky v 2. rade svojim konaním spôsobil práve odporca, preto mal súd za to, že tak navrhovatelia ako aj odporca v tomto konaní neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich ako poškodených zaťažovalo.

ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v zamietnutí žaloby.

Absencia dôkazu, ktorým by navrhovatelia ako aj odporca uniesli dôkazné bremeno týkajúce sa nimi tvrdených skutočností, a taktiež nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou je nesplnením zákonnej podmienky vôbec pre uplatňovanie tohto nároku. Neunesenie dôkazného bremena účastníkmi viedlo súd k záveru, že vo výroku rozsudku návrh na začatie konania ako aj vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia mali úspech iba v polovici predmetu sporu (iba v časti sumy uplatnenej vo vzájomnom návrhu) a odporca v druhej polovici sporu (v časti žalovanej sumy), rozhodol súd tak, že náhradu trov prvostupňového konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

Okresný súd Bratislava I dňa 13. 10. 2010

JUDr. Branislav Král

sudca