Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cb-86-2009.pdf
PDF · 93.44 KB
No categories available
3Cb/86/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v obchodnej veci žalobcu BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683 (postupník GE Money, a.s.), právne zast. JUDr. Davidom Soukeníkom, SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému A. X., bytom C. XX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 728,50 eur (21.946,90 Sk) s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 66,38 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 21.946,90 Sk s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 23.5.2001 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 1625831423, na základe ktorej mu poskytol úverovú kartu, ktorá žalovanému umožnila čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru až do výšky 20.000,- Sk. Žalovaný bol oprávnený použiť peňažné prostriedky na nákup tovaru a následne mal žalobcovi okrem istiny zaplatiť aj úroky, poplatky a ostatné náklady podľa sadzobníka, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný z úverového rámca čerpal sumu v celkovej výške 23.180,- Sk, a to nákupmi tovaru. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel, pričom sa so žalovaným dohodol, že na vzťahy z nej vzniknuté sa vzťahuje Obchodný zákonník. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný peňažné prostriedky zaplatiť žalobcovi v celkovej výške spolu s príslušenstvom v splátkach určených v zmluve. Žalovaný vykonal 13 splátok, ďalšie už nezaplatil. Nezaplatením viac ako troch splátok v lehote ich splatnosti sa tieto stali predčasne splatnými.
Súd rozhodnutím 3Cb/70/2006 zo dňa 24.4.2007 návrh žalobcu zamietol z toho dôvodu, že žalobca v tomto konaní opiera svoj nárok o úplne inú zmluvu, než aká bola do súdneho spisu doložená. Keďže ani na základe výzvy súdu nedoložil dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností, na základe akej zmluvy poskytol žalovanému úver, ktorý bude následne splácať, súd považoval túto skutočnosť za neunesenie dôkazného bremena v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a z toho dôvodu žalobu zamietol.
Žalobca podal voči rozhodnutiu súdu v zákonnej lehote odvolanie a Krajský súd Prešov rozsudkom 3Cob/56/2008-142 zo dňa 16.4.2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby na sumu 8.536,- Sk a v prevyšujúcej časti zrušil rozhodnutie súdu a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove vo svojom zrušovacom rozhodnutí podrobne sa zaoberal zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 20.12.2010 a to číslo zmluvy 1233723546, ktorým bol žalovanému poskytnutý úver v čiastke 10.800,- Sk v mesačných splátkach 1.339,- Sk, pričom na druhej strane tohto formulára zmluvy sú uvedené obchodné podmienky za akých žalobca poskytuje úver zmluvným partnerom, ako aj spôsob úhrady a ďalšie podmienky. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že prvoradou podmienok uzavretia zmluvy je žiadosť zákazníka o poskytnutie úverového rámca. Na základe nej mal žalobca zaslať návrh zmluvy žalovanému. V spornej veci žalobca takýto návrh žalovanému nezaslal a nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, a to konkrétne v ustanovení § 43 - 44. Teda, v danom prípade absentuje návrh žalobcu adresovaný žalovanému na uzavretie úverovej zmluvy a nemôže ho nahradiť ani súhlas s uzavretím zmluvy podpísaný žalovaným. Teda, tvrdenie žalobcu, že k uzavretiu zmluvy stačí žiadosť žalovaného o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty v spojení so súhlasom žalobcu s uzavretím zmluvy je nedôvodné. Odvolací súd teda dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Ak žalobca plnil žalovanému peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, potom sa žalovaný mohol na základe toho obohatiť a na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Tým sa mal súd prvého stupňa zaoberať a doplniť dokazovanie. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu predstavujúci úroky, poplatky, zmluvnú pokutu a poplatok za správu úveru, vychádzal z toho, že k uzavretiu zmluvy nedošlo a tieto nároky žalobcu sú nedôvodné, z toho dôvodu potvrdil rozhodnutie súdu, ktorým bol nárok zamietnutý do výšky 8.536,- Sk.
Súd viazaný v ďalšom konaní právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie predovšetkým s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, a teda úlohou súdu bolo sústrediť sa na doplnenie dokazovania, či žalovaný mohol sa obohatiť na úkor žalobcu a v tomto smere ďalej rozhodnúť.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 2.3.2010 poukázal na skutočnosť, že dokladom preukazujúcim čerpanie revolvingového úveru žalovaným je platobná história predložená v žalobe, ktorá predstavuje výpis žalobcu z úverového účtu žalovaného s tým, že čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným sú v nej zahrnuté pod položkou výber hotovosti z bankomatu alebo nákup kartou. Naopak dokladom preukazujúcim splácanie úveru je taktiež platobná história predložená k žalobe, ktorá predstavuje výpis žalobcu z úverového účtu žalovaného s tým, že platby žalovaného sú v nej uvedené pod položkou platba poukážkou alebo bankový prevod. Ďalej predložil detaily korešpondencie žalovaného, internetový výpis zo systému žalobcu týkajúci sa písomnosti. Z neho vyplýva, že 30.10.2002 bola vygenerovaná a vyexpedovaná výzva k predčasnej úhrade úveru spoločnosťou HERMES DM, ktorá pre žalobcu vykonávala hromadné poštové služby. V zmysle tejto výzvy mal žalovaný doplatiť všetky dlžné čiastky v lehote 7 dní na účet žalobcu a bol informovaný, že ak svoj dlh neuhradí v plnej výške, v tejto lehote, dôjde ku zrušeniu zmluvy. Keďže ku doplateniu zmluvy nedošlo, táto bola ukončená ku dňu 6.12.2002 a žalobca požadoval predčasné platenie všetkých dlžných čiastok v zmysle čl. 7 bodu 3 písmeno a) podmienok zmluvy. Písomné oznámenie zaslal žalobca na adresu žalovaného, ako aj všetku korešpondenciu prostredníctvom špecializovanej spoločnosti HERMES DM. Žalovaný zaplatil 13 splátok, ktoré boli v súlade s bodom 5.8 podmienok započítané, tak ako je to uvedené v platobnej histórii a žalobe. Úrok z úveru, poplatky atď. a v spojení s ust. § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, žalovaný jednoznačne uznal platením úrokov svoj dlh voči žalobcovi. Z toho dôvodu sa domnieva, že jeho nárok je jednoznačný a nesporný.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom uzatvoril v roku 2000 zmluvu na chladničku v sume 10.800,- Sk, ktorú zaplatil v plnej výške. Následne mu bola vydaná platobná karta a ňou zaplatil kúpu chladničky v Kežmarku 29.1.2002 v čiastke 11.190,- Sk. Časť kúpnej ceny zaplatil, ale potom sa dostal do zdravotných problémov a prestal so splátkami. Keď zistil, aké podmienky žalobca určil v časti úrokov a úrokov z omeškania, tak kartu roztrhal. Znovu poukázal na premlčanie nároku žalobcu, tak
ako ho namieta od začiatku sporu. Ďalej poukázal na neseriózny postoj žalobcu voči nemu, pričom na jednej strane vedie s ním spor a bola mu doručená poštou ponuka od firmy GE Money, kde v obálke bola vložená žiadosť o vydanie splátkovej karty QUATRO s jeho vypísanými osobnými údajmi. Na tejto žiadosti už chýbal iba jeho podpis. Za predpokladu, že by poštu nebol prevzal osobne, mohol niekto v jeho mene túto žiadosť podpísať, zaslať žalobcovi, vyčerpať bez jeho vedomia hotovosť a znovu by sa dostal do problémov. Teda, nechápe žalobcu, prečo takým spôsobom koná, keď on ho o nič neprosil, nemá záujem o vydanie žiadnej inej karty, ani nič podobné. Teda, postoj žalobcu považuje za podvod v úmysle vymôcť od neznalých ľudí za každú cenu finančné prostriedky. Ako dôkaz predložil súdu vypísaný formulár žiadosti o vydanie splátkovej karty na čl. 58 spisu.
Súd po doplnení dokazovania a zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné ani po doplnení dokazovania vyhovieť.
Tak, ako konštatoval Krajský súd v Prešove vo svojom zrušovacom rozhodnutí medzi účastníkmi v danom prípade ide o bezzmluvný vzťah a nárok žalobcu môže byť len nárokom o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca svoj nárok opiera o jediný dôkaz, ktorý predložil do súdneho spisu a to súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere č. 1625831424 zo dňa 23.5.2001, na základe ktorého bola vydaná žalovanému karta č. 900501044819215 na výšku úverového rámca 20.000,- Sk. Týmto súhlasom sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver v pravidelnej mesačnej splátke 1.000,- Sk počnúc dňom 20.6.2001. Z platobnej histórie na čl. 6, 7 a 8 je prehľad o čerpaní úveru na tejto úverovej karte. Prvou položkou je nákup tovaru vo výške 11.190,- Sk, dňa 15.8.2001 a druhou úhradou je dňa 29.1.2002 nákup tovaru vo výške 11.990,- Sk. Žalobca predložil do spisu potvrdenku - doklad o transakcii zo dňa 29.1.2002 (čl. 30), ktorou žalovaný prevzal uvedeného dňa chladničku ARDO FDP 23 a následne 15.8.2001 taktiež na základe potvrdenky - doklad o transakcii v predajni Slavo Petrus VIDRO PLAY Ing. Patrik Dlugolinský, Letná 6, Stará Ľubovňa na kombinovanú chladničku v sume 11.190,- Sk (čl. 31). Teda, žalovaný využil platobnú kartu na nákup tovaru týchto dvoch chladničiek v celkovej výške 23.180,- Sk, tak ako je to uvedené v avíze vykonaných platieb, ktoré tvoria prílohu žaloby. Žalovaný uhradil žalobcovi čistku 1.000,- Sk, dňa 24.10.2001, 23.11.2001, 20.12.2001, 25.1.2002, 25.1.2002, 28.3.2002, 13.5.2002, 13.5.2002, 28.6.2002, 23.8.2002, 23.10.2003, 1.12.2003 a 2.2.2004, teda celkom 13- krát v celkovej výške 13.000,- Sk a dlh na istine zo strany žalovaného doposiaľ predstavuje 10.180,- Sk. Tým, že zmluva je neplatná, žalobcovi by prináležala len istina bez príslušenstva a ďalších zmluvne dohodnutých nárokov. Túto istinu predstavuje bezdôvodné obohatenie.
V zmysle § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa odseku 2) citovaného zákonného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.
V zmysle § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 -110) Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Pre začiatok plynutia subjektívnej 2 ročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že sa na jeho úkor niekto obohatil a toto obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
došlo. Keďže žalovaný od začiatku sporu namieta premlčanie nároku žalobcu, bolo nevyhnutné sa s jeho námietkou vysporiadať.
Z predložených listinných dôkazov a vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca poskytol na kúpu tovaru žalovanému prostredníctvom platobnej karty čistku 23.180,- Sk. Z tejto čiastky žalobca splatil 13.000,- Sk a zvyšok je nárok žalobcu, ktorý je dôvodný, pretože žalovaný sa na jeho úkor obohatil v tejto výške. Tovary boli kúpené v roku 2001, jeden v januári, druhý v auguste, pričom ku zániku zmluvného vzťahu došlo z titulu neplnenia si zmluvných povinností ku dňu 6.12.2002. Teda, žalobca už vtedy bol uzrozumený s tým, že žalovaný si neplní svoje povinnosti a nespláca riadne a včas poskytnutý úver a žalobcovi začala od 7.12.2002 plynúť lehota na uplatnenie nároku na súde. Ak by súd zobral do úvahy, že žalobca mal možnosť na svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť v objektívnej trojročnej lehote, táto uplynula žalobcovi dňa 7.12.2005 a žaloba, ktorá bola podaná 27.3.2006 je premlčaným nárokom. Vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného ho žalobcovi nemožno priznať. Z toho dôvodu súd jeho nárok zamietol.
Nemožno súhlasiť s tvrdením žalujúcej strany, že úhrady, ktoré poskytol žalovaný po zániku zmluvy a to splátku v októbri 2003, decembri 2003 a februári 2004 sú uznaním dlhu. Žalovaný sa snažil zaplatiť ešte maximum v rámci svojich možností a nepovažoval to za uznanie dlhu, len za povinnosť doplatiť to, na čo ešte mal. Skutočnosť, že žalobca prijaté platby zaúčtoval na úroky, ..atď. v zmysle zákona nemožno považovať za uznanie dlhu. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanému ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech by patrila náhrada trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil, tie mu ani nevznikli, a preto súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/92 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Súd priznal žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za podaný odpor, a preto poplatková povinnosť prešla na žalobcu.
Súd žalobný návrh žalobcu zamietol, a preto poplatok má podľa výsledku konania platiť žalobca, ktorý od súdnych poplatkov oslobodený nie je. V zmysle položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok v tomto prípade 66,38 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.