Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/133/2010

Potvrdené rozhodnutím 3Co/31/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne R. Z.N., V.. X.X.XXXX, P. X. Č.. XXX, proti žalovanému J. X., V.. X.XX.XXXX, P. X. XXX, O. J.. L. L., D. T. T. L. Trebi, Y. Č.. XXXX/ X, v konaní o zaplatenie 16.596,96 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 22.10.2010 č.k. 13C 133/2010-83 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 327,53 eur na účet advokátky J.. L. L. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: R. Z., V.. X.X.XXXX, P. X. Č.. XXX, Mária proti odporcovi: J. X., V.. X.XX.XXXX, P. X. XXX, zast. JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou, AK so sídlom Pribinova 2246/2, Trebišov, o zaplatenie 16.596,96 Eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľky súd z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške vo výške 1637,65 Eur, na účet JUDr. Valérie Vassovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 16.596,96 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22.10.2008 do zaplatenia z titulu pôžičky. Súčasne žiadala priznať aj náhradu trov konania.

Odporca prevzatie peňazí v žalovanom rozsahu potvrdil bránil sa však tým, že zo strany navrhovateľky nešlo o klasickú pôžičku ale o tiché spoločenstvo na jeho vtedajšom podnikaní, z ktorého chcela profitovať. V konaní vzniesol však námietku premlčania uplatneného nároku poukazujúc na to, že od poskytnutia peňazí, po podanie návrhu na súd, uplynulo viac ako 3 roky, preto je nárok navrhovateľky premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, svedkyne J. X., listinnými dôkazmi, pripojeným spisom OR PZ v Trebišove, Úradu justičnej a kriminálnej polície č ČVS: ORP-115/OEK- TV-2009 a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že na požiadanie odporcu, ktorého poznala od malička a ktorému dôverovala mu poskytla finančnú pôžičku na podporu jeho podnikateľských aktivít v období, keď bol v podnikaní úspešný a peniaze potreboval na rozvoj podnikania. Prvú pôžičku mu poskytla dňa 1.7.2002 vo výške 200.000,- Sk za 2 % mesačný úrok s tým, že splatnosť pôžičky konkrétne dohodnutá nebola. Peniaze mu odovzdala v hotovosti vo svojom dome za prítomnosti jej neb. dcéry R. Z., bez uzavretia písomnej zmluvy o pôžičke. Tvrdila, že z titulu tejto pôžičky jej odporca zaplatil dohodnuté úroky 8-krát od júla 2002 až do februára 2003 po 4.000,- Sk, čo spolu predstavovalo 28.000,- Sk. Istinu nezaplatil vôbec.

Druhú pôžičku mu poskytla na jeho požiadanie dňa 20.7.2002 rovnako vo výške 200.000,- Sk. Tvrdila, že išlo o peniaze, ktoré našporila synovi H. Z.N. a poskytla ich odporcovi za rovnakých podmienok

ako v predchádzajúcom prípade. Syn o pôžičke vedomosti nemal. Dohodli sa na 2 %-om mesačnom úroku za požičanie peňazí ale splatnosť pôžičky dohodnutá nebola. Tvrdila, že z tejto pôžičky jej odporca nevrátil nič ale úroky spočiatku splácal tak, že ich vyplácal od augusta 2002 do januára 2003, teda s titulu úrokov vyplatil 24.000,- Sk. Navrhovateľka tvrdila, že sa s odporcom ústne dohodla, že pôžičku jej vráti, keď ho o to požiada. Tvrdila, že aj pri tejto pôžičke peniaze odovzdala odporcovi v hotovosti u nej doma bez svedkov. Neskôr jej odporca priniesol potvrdenie o odovzdaní peňazí, ktoré ona podpísala a na ktorom bol už podpis odporcu a podpis svedka R. N., hoci nebol osobne prítomný pri odovzdaní peňazí. Navrhovateľka tohto svedka nepoznala, nevedela súdu vysvetliť z akého dôvodu sa na potvrdenie podpísal.

Predložila súdu vlastnú evidenciu - zošit, do ktorého si zaznamenávala vyplácané úroky odporcom s vlastnoručným podpisom odporcu . Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná.

Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplynulo, že tretiu pôžičku poskytla odporcovi na jeho požiadanie vo februári 2003 vo výške 100.000,- Sk tvrdiac, že išlo o peniaze, ktoré mala našporené pre neb. dcéru R. Z., ktorá o poskytnutí pôžičky vedomosti nemala. Pôžičku poskytla rovnako za 2 % mesačný úrok a ohľadom splatnosti sa dohodli presne tak ako v predchádzajúcich prípadoch t.j., že pôžičku jej odporca vráti na jej požiadanie. Z titulu tejto pôžičky odporca peniaze nevrátil a nezaplatil ani v jednom prípade mesačne dohodnutý úrok.

Navrhovateľka v konaní potvrdila, že prvýkrát vyzvala odporcu, aby jej peniaze vrátil, začiatkom roka 2003, keď sa jej pokazila mraznička a peniaze potrebovala. Neskôr ho žiadala o vrátenie všetkých peňazí na jar r. 2003, keď jeho podnikanie stroskotalo ale odporca sa jej vyhýbal, vyhováral sa na nedostatok peňazí, na problémy s podnikaním, na existenčné problémy a všetko to vyústilo k zhoršeniu vzťahov medzi nimi. Tvrdila, že ho často vyhľadávala u neho doma kde sa za prítomnosti jeho manželky domáhala vrátenia peňazí. Nevedela súdu vysvetliť, prečo sa obrátila s návrhom na súd až v decembri r. 2009 ak na jej výzvy od r. 2003 nereagoval a peniaze jej nevrátil.

Bránila sa tým, že o poskytnutí pôžičky mala vedomosti manželka odporcu J. X., jeho brat D. X., ktorý bol v jednom prípade aj osobne prítomný, keď odporcovi peniaze v prítomnosti neb. dcéry R. Z., odovzdávala.

Tvrdila, že o poskytnutí poslednej pôžičky vo výške 100.000,- Sk písomný doklad neexistuje. Pôžička bola uzavretá ústne.

Nevedela súdu vysvetliť na základe akej právnej skutočnosti požaduje úroky z omeškania od 22.10.2008 a prečo viaže začiatok omeškania k tomuto dátumu.

Výsluchom odporcu súd zistil, že v r. 2002 spolu s bratom D. X. získali licenciu na osobného príjemcu od vtedajšieho Okresného úradu v Trebišove, na základe ktorej prevádzkovali predajňu potravín na Ul. Gorkého v B. pre sociálne slabších občanov, ktorým vydávali potraviny zdarma a ich kúpnu cenu refundoval Okresný úrad v Trebišove. Bola to forma podnikania, v ktorej sa mu spočiatku veľmi darilo. V tom čase ho vyhľadala navrhovateľka, ktorú dôverne poznal, nakoľko sa priatelila s jeho neb. rodičmi a sama sa ponúkla, že mu poskytne finančné prostriedky za predpokladu, že jej bude vyplácať úrok v zmluvne dohodnutom rozsahu a podľa odporcu sa takýmto spôsobom ako tichá spoločníčka mala zúčastniť na jeho úspešnom podnikaní.

Odporca potvrdil poskytnutie všetkých troch pôžičiek v rozsahu uvedenom navrhovateľkou. Potvrdil, že prvá pôžička mu bola poskytnutá 1.7.2002 vo výške 200.000,- Sk, druhá približne o mesiac v rovnakej výške 200.000,- Sk a tretia začiatkom roka 2003 vo výške 100.000,- Sk. Potvrdil aj to, že pri každej z pôžičiek dohodli 2 % mesačný úrok za ich požičanie a potvrdil aj to, že istý čas úroky z titulu prvých dvoch pôžičiek splácal. Súhlasil s navrhovateľkou aj v tom, že pri prvej pôžičke úroky zaplatil vo výške 28.000,- Sk kým pri druhej pôžičke vyplatil úroky vo výške 24.000,- Sk a z tretej pôžičky úroky nezaplatil vôbec, lebo v tom čase už nemal z čoho.

Rozchádzal sa v tvrdeniach s navrhovateľkou v tom, kde a za akých okolností sa peniaze odovzdali. Tvrdil, že navrhovateľka mu peniaze priniesla k nemu domov a v prítomnosti jeho manželky mu ich

odovzdala bez svedkov. Tvrdil, že ani v jednom prípade si peniaze neprišiel pýtať sám a nikdy si peniaze od navrhovateľky neprevzal u nej doma. Potvrdil, že niekoľko dní po prvej pôžičke vystavil pre navrhovateľku písomné potvrdenie o prevzatí peňazí lebo na tom trvala. Potvrdenie ktoré bolo antidatované, vyhotovila ho jeho zamestnankyňa Q. Q.Q. za prítomnosti zamestnanca R. N., ktorého požiadal, aby potvrdenie ako svedok podpísal, a to napriek tomu, že nebol osobne prítomný pri odovzdávaní peňazí.

Odporca tvrdil, že aj keď sa na tomto potvrdení nachádza podpis dcéry navrhovateľky, táto nikde nebola osobne prítomná, keď sa peniaze odovzdávali a pravdepodobne sa tento podpis dopísal dodatočne.

Z jeho výpovede vyplynulo, že začiatkom r. 2003 nastali problémy v súvislosti s preplácaním faktúr Okresným úradom Trebišov za tovar, ktorý poskytol bezplatne rómom. V podnikaní sa mu prestalo dariť, čo nakoniec viedlo k veľkej vzbure medzi rómami, vyústilo to až do prestrelky v marci r. 2003 v jeho prevádzkarmi na Ul. Gorkého v B., pri ktorej bol usmrtený jeden človek. Tento prípad bol v meste všeobecne známy, musel sa popasovať s miestnou mafiou, obchod zatvoril a na celom podnikaní stratil minimálne 3,5 mil. Sk.

Ak navrhovateľka o svoje peniaze prišla, musí znášať riziko podnikania rovnako ako on, lebo peniaze mu poskytla s úmyslom zarobiť, zhodnotiť ich.

Odporca sa presne nepamätal kedy ho prvýkrát navrhovateľka vyzvala na vrátenie peňazí, ale potvrdil, že určito to bolo po ukončení podnikania na jar r. 2003 a neskôr na jar r. 2004, keď pracoval v Čechách ale nemal peniaze na to, aby jej peniaze čo i len sčasti vrátil.

Navrhovateľka k vystavených potvrdeniam o prevzatí peňazí uviedla, že skutočne boli vyhotovené dodatočne, teda nie v deň odovzdania peňazí odporcovi, a to na jej naliehanie, aby mala dôkaz, že mu peniaze skutočne odovzdala. Potvrdila, že potvrdenia vyhotovil odporca, priniesol jej ich domov a na jednom z nich sa nachádzal podpis aj R. N., ktorého ona nepoznala a nebol osobne prítomný, keď sa peniaze odporcovi odovzdávali. Napriek tomu jej to nevadilo a sama sa na potvrdenie podpísala tiež. Aj druhé potvrdenie vyhotovil odporca, priniesol jej ho domov a následne ho podpísala aj jej dcéra, no nepamätala sa za akých okolností k podpisu potvrdenia došlo.

Jednoznačne potvrdila, že prvýkrát odporcu vyzvala na vrátenie peňazí začiatkom r. 2003, keď sa jej pokazila mraznička a peniaze nutne potrebovala. Súhlasila by aj s tým, aby jej peniaze splácal, no on sa vyhováral na to, že skrachoval a nemá z čoho jej peniaze vrátiť.

Výsluchom svedkyne J. X., manželky odporcu súd zistil, že jej manžel od r. 2002 vykonával podnikateľskú činnosť. V rámci projektu spolupráce s vtedajším Okresným úradom v Trebišove zakupoval tovar, ktorý bezplatne rozdával Rómom a kúpnu cenu tovaru mu refundoval Okresný úrad v Trebišove, čo mu prinášalo veľmi slušný zisk. V tom čase ho osobne vyhľadala navrhovateľka a ponúkla mu finančnú hotovosť s úmyslom získať finančné prostriedky za ich požičanie vo vyššom rozsahu, než by získala od banky ak by si peniaze uložila tam. Potvrdila, že navrhovateľka sama vyhľadala jej manžela, manžel ju o pôžičku nežiadal. Nebol na to odkázaný lebo sa mu darilo. Peniaze priniesla osobne ku nim domov a odovzdávala ich jej manželovi v jej prítomnosti. Potvrdila, že prvé dve pôžičky boli poskytnuté v júni 2002 po 200.000,- Sk a tretia pôžička vo výške 100.000,- Sk začiatkom roku r. 2003. Potvrdila, že pri prvých dvoch pôžičkách bola prítomná aj dcéra navrhovateľky, ktorá matku sprevádzala. Svedkyňa potvrdila ak dohodu o výške úrokov za požičanie peňazí vo výške 2 % mesačne pri každej pôžičke. Tvrdila, že úroky sa navrhovateľke vyplácali u nich doma v hotovosti, čo si ona zapisovala do svojho zošitu, ktorý dávala podpisovať jej manželovi. Úroky z titulu tretej pôžičky jej manžel vyplácať nemohol, lebo skrachoval, došlo k nepríjemnému incidentu, k vzbure Rómov preto musel obchod zatvoriť, na čom bol veľmi stratový.

Svedkyňa potvrdila, že krátko po tomto incidente, teda na jar 2003, navrhovateľka ústne požiadala jej manžela, aby jej pôžičku spolu vo výške 500.000,- Sk vrátil a aj neskôr sa svojich peňazí ústne domáhala. Svedkyňa, že na pôžičke sa dohodli vždy ústne a ona bola vždy osobne prítomná. Mala vedomosti o

tom, že sa dodatočne vyhotovilo písomné potvrdenie o odovzdaní peňazí lebo navrhovateľka na tom trvala. Uviedla, že o týchto pôžičkách sa v ich rodine vedelo, nebolo to nič tajné, preto to vedel aj brat aj sestra jej manžela. Svedkyňa potvrdila, že R. N. sa nikdy nezúčastnil odovzdania peňazí ,aj keď sa na potvrdení je jeho podpis. Nevedela súdu vysvetliť prečo sa na potvrdenie podpísal.

Navrhovateľka sa ohradila voči tvrdeniam svedkyne a bránila sa tým, že ani v jednom prípade nebola prítomná pri odovzdaní peňazí. Trvala na tom, že peniaze odovzdávala odporcovi u nej doma, bez prítomnosti jeho manželky, za prítomnosti svojej dcéry v dvoch prípadoch.

Navrhovateľka predložila súdu nedoručenú výzvu zasielanú odporcovi v novembri r. 2008, na preukázanie tvrdenia, že sa pokúšala aj písomne vyzvať odporcu, pred podaním návrhu na súd, aby jej peniaze vrátil. Zásielka sa však vrátila ako nedoručená, lebo si adresát zásielku na pošte nevyzdvihol.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trebišove ČVS: ORP 115/OEK-TV-2009 súd zisťuje, že navrhovateľka na Okresnú prokuratúru v Trebišove poslala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu proti odporcovi poukazujúc na to, že mu poskytla 500.000,- Sk a peniaze ani zmluvne dohodnutý úrok jej nevrátil.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 13.3.2009 súd konštatuje, že navrhovateľka vo svojej výpovedi zhodne popísala skutočnosti týkajúce sa poskytnutia peňazí ako v priebehu tohto konania. Aj v tejto výpovedi potvrdila, že odporcu od r. 2003 sústavne vyzývala na vrátenie peňazí, no napriek tomu trestné oznámenie podala až v r. 2008.

Z potvrdenia bez uvedenia dátumu súd konštatuje, že navrhovateľka požičala odporcovi 200.000,- Sk, ktorým sa zaviazal odvádzať jej za poskytnuté peniaze mesačne 2 %-ný úrok. Potvrdenie je podpísané navrhovateľkou, odporcom a ako svedok je na potvrdení uvedená osoba Z..

Z ďalšieho potvrdenia, ktoré bolo tak isto vyhotovené bez uvedenia dátumu vyplýva, že navrhovateľka odovzdala odporcovi finančnú hotovosť vo výške 200.000,- Sk, z ktorej jej bude odporca vyplácať mesačne 2 %-ný úrok. Na tomto potvrdení sa nachádza podpis navrhovateľky, odporcu, pečiatka pod ktorou vykonával podnikateľskú činnosť - INSPO súkromný podnik, X.Ň. XXX a ako svedok je na potvrdení podpísaný R. N..

Z uznesenie OR PZ v Trebišove ČVS: ORP-115/OEK-TV-2009 zo dňa 23.3.2009 súd konštatuje, že vyšetrovateľ vec podozrenia trestného činu podvodu proti odporcovi odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2009.

Proti uzneseniu navrhovateľka podala sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry v Trebišove č.k. zo dňa 17.4.2009 zamietnutá. Navrhovateľka bola poučená, že sa so svojim nárokom môže obrátiť na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , splnením dlh zanikne, Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právny predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Medzi účastníkmi nebolo sporné to, že navrhovateľka poskytla odporcovi 3 pôžičky a dohodla sa s ním, že za poskytnuté peniaze jej bude mesačne vyplácať 2 %-ný úrok. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplynulo aj to, že splatnosť pôžičky konkrétne nedohodli. Obaja zhodne potvrdili, že navrhovateľka splatnosť pôžičky viazala na okamih, keď odporcu o vrátenie peňazí požiada. Rovnako zhodne potvrdili aj výšku poskytnutých peňazí, teda to, že prvá pôžička sa poskytla vo výške 200.000,- Sk, druhá pôžička vo výške 200.000,- Sk a tretia vo výške 100.000,- Sk. Nerozchádzali sa v tvrdeniach ani v tom, že v prípade prvých dvoch pôžičiek odporca úroky čiastočne uhrádzal. Na prvej pôžičke vyplatil úroky spolu vo výške 28.000,- Sk a na druhej pôžičke 24.000,- Sk. Zhodne potvrdili, že úroky z tretej pôžičky nezaplatil vôbec ako aj to, že istinu nevyplatil ani len čiastočne. Napriek tomu, že v čase poskytnutia pôžičiek odporca vykonával podnikateľskú činnosť a navrhovateľka mu peniaze poskytla s úmyslom získať úroky za ich zapožičanie a takto svoje úspory zhodnotiť, právny vzťah medzi účastníkmi konania súd kvalifikuje ako pôžičku medzi fyzickými osobami a na tento vzťah aplikuje ust. § a 658 .

Vychádzajúc z toho, že účastníci konania splatnosť pôžičky konkrétne nedohodli a samotná navrhovateľka pred súdom prehlásila, že odporca jej mal peniaze vrátiť ako náhle ho o to požiada, súd otázku splatnosti pôžičiek považuje za takto dohodnutú. Z tvrdenia navrhovateľky vyplynulo, že odporcu prvýkrát vyzvala, aby jej peniaze vrátil, v januári r. 2003, kedy sa jej pokazila mraznička a peniaze potrebovala. Bolo to v čase, keď sa odporcovi v podnikaní ešte darilo. Opakovane ho bezvýsledne vyzývala na jar. 2003 po incidente, ktorý sa odohral v predajni odporcu, teda na jar r. 2003, keď bol odporca nútený ukončiť podnikanie a nebol schopný svoje záväzky plniť.

Súd konštatuje, že navrhovateľka podala návrh na súd dňa 30.12.2009. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd na námietku premlčania musí prihliadnuť, a preto aj keby bol nárok navrhovateľky dôvodný, nemožno jej premlčané právo priznať ( ).

Podľa je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď navrhovateľka mohla svoje právo vykonať prvýkrát. Od jari r. 2003, keď odporcu vyzvala na vrátenie poskytnutej pôžičky, začala jej plynúť trojročná premlčacia lehota a uplynula na jar r. 2006. Vzhľadom k tomu, že žalobu na súd podala až koncom roka 2009, podala ju po trojročnej premlčacej lehoty, t.j. neskoro, a preto musel súd jej návrh zamietnuť.

Napriek tomu, že sa účastníci konania rozchádzali vo svojich tvrdeniach v tom, kde boli peniaze odporcovi odovzdané, kto bol prítomný pri odovzdávaní peňazí, za akých okolností sa tieto peniaze vyplatili a či sa následne vyhotovilo písomné potvrdenie o ich odovzdaní, za danej situácie to nebolo právne významné, lebo obaja účastníci konania výšku poskytnutých peňazí a odovzdanie peňazí v plnom rozsahu potvrdili a návrh bol zamietnutý z iného dôvodu (premlčanie).

V konaní bolo bezvýznamné aj to, či peniaze, ktoré navrhovateľka poskytla, boli výlučne jej peniazmi, alebo to boli peniaze, ktoré mala odložené s úmyslom darovať ich svojim deťom, lebo ako sama

prehlásila deti o týchto úsporách vedomosti nemali a to, že peniaze požiči, bolo výlučne jej rozhodnutím. Nerozvážne konanie navrhovateľky a oneskorené podanie žaloby na súd spôsobilo to, že sa svojho práva nemohla dovolať, lebo na námietku premlčania, ktorej sa odporca v konaní dovolal, musel súd prihliadnuť a jej návrh zamietnuť.

O trovách konania rozhodol súd podľa . Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby s tým, že hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje 320,32 Eur ( vyhl.č. 655/04 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení) - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 10.9.2010 a 8.10.2010. Za účasť na pojednávaní dňa 22.10.2010 patrí právnemu zástupcovi odporcu odmena iba v rozsahu 1-iny, lebo v tento deň došlo iba k vyhláseniu rozsudku ( cit. vyhl.) vo výške 80, Eur, x RP 7, Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 1397, Eur.

Podľa uložil súd navrhovateľke trovy konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čo sa odvolateľ domáha ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.