Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-142-2006.pdf
PDF · 169.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Ro/735/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovu v právnej veci žalobcu G.. Š. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. U. XX, U., zast. JUDr. Stanislavou Pačanskou, advokátkou so sídlom Jantárová 30, Košice proti žalovanému D. H., P.. XX.X.XXXX, Y. G. X, U., zast. Mgr. Petrom Česlom, advokátom so sídlom Rumanova 2, Košice v konaní o zaplatenie 7.493,12 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Zastavuje konanie v časti úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 1.5.2003 do 15.4.2004 a vo výške nad 12 % ročne zo sumy 7.493,12 € od 16.4.2004 až do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.493,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 7.493,12 € od 16.4.2004 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.726,79 €
na účet právnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2005 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 225.738,- Sk spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.6.2003 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným došlo k pôžičke peňazí pre žalovaného vo výške 1.200.000, - Sk s tým, že pôžička bola splatná dňa 31.8.2003. Žalovaný pôžičku v lehote splatnosti nevrátil až neskôr dňa 28.5.2004 uhradil časť pôžičky v sume 975.262,- Sk. Neuhradená ostala čiastka 225.738,- Sk, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nikdy nedošlo z dôvodu, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou pričom zákon k jej uzavretiu vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. K takémuto odovzdaniu predmetu pôžičky teda sumy 1.200.000,- Sk však nikdy nedošlo, preto nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil neexistujúci nárok preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň žalovaný v odpore dôvodil, že tento právny (zmluva o pôžičke) je neplatný aj z toho dôvodu, že vôľa zmluvných strán (žalobcu aj žalovaného) nebola vážna, pretože zmluvu žalovaný podpísal o
tom čo ho žalobca ubezpečil, že jej podpísanie nebude mať pre žalovaného žiadne právne dôsledky a mala slúžiť iba nato, aby mohol preukázať, že žalovaný v čase podpísania zmluvy disponoval peňažnými prostriedkami.
Okresný súd Košice II rozsudkom č.l. 45C/142/2006-77 zo dňa 24.11.2008 žalobu v celom rozsahu zamietol a určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania s odôvodnením, že nedošlo, platne k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke napriek tomu, že došlo k podpisu takéhoto právneho úkonu, pretože neboli naplnené podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke vyžadované platnou právnou úpravou a s poukazom na skutočnosť, že Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi k čomu v tomto konkrétnom prípade nedošlo.
Potom čo žalobca voči uvedenému rozsudku podal odvolanie Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/70/2009-89 zo dňa 24.9.2009 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že právny záver súdu I. stupňa nie je postačujúci s ohľadom na zistený skutkový stav, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou akej povahy je právny úkon podpísaný žalovaným a potvrdzujúci presun sumy 1.200 000,- Sk z majetkovej sféry žalobcu do majetkovej sféry žalovaného. Krajský súd v Košiciach poukázal nato, že súd nie je viazaný právnym posúdením nároku zo strany žalobcu, je však povinný vychádzať zo skutkových tvrdení účastníkov konania a z ďalších skutkových okolností. Dôvodil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa stal vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti pričom nemal finančné prostriedky na zloženie dražobnej zábezpeky ani na zaplatenie vyššieho podania a tieto finančné prostriedky poskytol žalovanému žalobca aj keď k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo. Žalovaný sa tak bez vynaloženia akýchkoľvek finančných prostriedkov stal vlastníkom draženej nehnuteľnosti a takéto konanie môže naplňať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Obč. zákonníka, pretože za žalovaného ako záujemcu o dražbu aj ako vydražiteľa zaplatil peňažné prostriedky žalobca. Odvolací súd nariadil súdu I. stupňa po doplnení dokazovania posúdiť vzťah medzi účastníkmi konania s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu a najmä zistiť aký bol úmysle účastníkov pri uzatváraní právneho úkonu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka E. L., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluvou o pôžičke, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 11.6.2003, 20.6.2003, 28.5.2004, uznesením OR PZ v Košiciach I zo dňa 25.1.2005, Zápisnicou o konfrontácii medzi svedkami zo dňa 11.11.2004 OR PZ v Košiciach I, obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS-ORP - 792/-OVK-K1/2005, návrhmi zmlúv na predaj nehnuteľností zo dňa 24.11.2003, 20.12.2003, kúpnou zmluvou z 9.2.2004, výpismi z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX N. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a obsahom spisu Er/1277/2001 Okresného súdu v Lučenci a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že od roku 2001 viedol exekučné konanie pre oprávneného p. L. voči povinným p. N., E.. N. N. E.. G.. V rámci výkonu exekúcie žalobca zistil, že N. mali nehnuteľnosť v Holíči, ktorá pôvodne patrila p. G. a bolo teda možné viesť voči p. G. ako pôvodnej vlastnícke danej nehnuteľnosti exekučné konanie predajom tejto nehnuteľnosti. Žalobca ako exekútor sa pokúsil o predaj nehnuteľnosti v dražbe keď asi po 2 neúspešných pokusoch požiadal súd o zníženie ceny draženej nehnuteľnosti z pôvodnej ceny 1.800.000,- Sk na zníženú cenu 1.200.000,- Sk. Zároveň upozornil oprávneného, že sa jedná o ťažko predajnú nehnuteľnosť a vyzval ho ,aby sám aktívne hľadal prípadných záujemcov o kúpu tejto nehnuteľnosti. Na základe uvedeného p. L. Ž.alobcovi oznámil, že má záujemcu o kúpu uvedenej nehnuteľnosti a to p. H., ktorý je podnikateľom a má dostatok finančných prostriedkov pričom má záujem o kúpu. Následne asi 2-3 dni pred dražbou najprv p. L. a neskôr p. H. osobne prezentovali, že žalovaný má záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, ale momentálne nemá dostatočné finančné prostriedky, preto je kúpa ohrozená. Zároveň sa informovali, či by tieto prostriedky nevedel požičať žalobca, ktorý s týmto súhlasil nie ako exekútor, ale ako súkromná osoba. Žalovaný jednoznačne prezentoval, že sa jedná o krátkodobú pôžičku, pretože v krátkom čase získa potrebné prostriedky a medzi účastníkmi došlo k dohode, že žalobca požičia finančné prostriedky po predložení zmluvy o pôžičke s notársky overeným podpisom. V deň dražby doniesol žalovaný písomnú zmluvu o pôžičke s overeným podpisom preto mu žalobca finančné prostriedky požičal avšak dohodli sa, že si nebudú odovzdávať peniaze keďže aj tak následne musia byť použité ako dražobná zábezpeka. Žalobca neprevzal hotovosť, ale potom ako sa p. Starec zaprezentoval
vystavil príjmový pokladničný doklad o zložení dražobnej zábezpeky na sumu 600.000,- Sk. Na základe vykonanej dražby a udeleného príklepu sa žalovaný stal vlastníkom nehnuteľnosti s tým, že účastníci sa dohodli, že žalobca požičia žalovanému aj druhú časť potrebnej finančnej čiastky t.j. 600.000,- Sk ako doplatok k dražbe. Po uplynutí lehoty na plnenie z tejto pôžičky žalobca vyzval žalovaného aj p. L. na vrátenie tejto sumy, ktorí odmietli plniť s odôvodnením, že peniaze nemajú. Dohodli sa, že za účelom získania peňazí túto nehnuteľnosť opätovne predajú. Následne p. L. začal vyhľadávať záujemcov o dražbu. Niekoľkokrát žalobca vyhotovoval návrh kúpno-predajnej zmluvy až sa kúpa zrealizovala po viacnásobných neúspešných pokusoch. Po úspešnom predaji nehnuteľností vyzval žalobca opakovane na plnenie pôžičky žalovaného avšak p. L. aj žalovaný s ním prestali komunikovať. Vo veci prebehlo aj trestné konanie vedené voči žalobcovi avšak toto bolo zastavené. Po viacnásobných urgenciách p. L. súhlasil, že podpíše doklad o príjme čiastky 976.000,- Sk ako uspokojenie z rozvrhu z výťažku. Pretože túto čiastku žalobca týmto považoval za splnenú, neuhradená tak zostala iba čiastka pôžičky 225.738,- (1.200.000,- - 976.000,- Sk).
V doplňujúcom vyjadrení žalobcu zo dňa 13.9.2010 ako aj na pojednávaní konanom dňa 14.9.2010 žalobca poukázal nato, že medzi účastníkmi konania došlo platne k uzatvoreniu právneho úkonu ako nepomenovanej zmluvy v súlade s ust. Obč. zákonníka, v zmysle ktorého žalobca uhradil za žalovaného sumu, ktorá bola podmienkou jeho účasti v exekučnej dražbe pričom vôľou účastníkov bolo, že nedôjde fakticky k odovzdaniu peňazí, pretože peniaze určené na zábezpeku a doplatok sa pred ich poskytnutím nachádzali u žalobcu a po ich poskytnutí sa opäť mali dostať ku žalobcovi. Nejednalo sa o fiktívny úkon keďže žalobca ako exekútor zodpovedal za vysporiadanie tohto záväzku v exekučnom konaní. Žalobca ďalej poukázal nato, že súčasťou dohody bola aj zmluva o budúcej zmluve kde v prípade nesplnenia záväzku žalovaného mal žalobca zákonnú možnosť v lehote 1 roka od platnosti požiadať súd aby nahradil vôľu žalovaného a aby tak previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalobcu .Žalobca však nemal záujem o prevod nehnuteľnosti , preto keď mu žalovaný oznámil, že v dohodnutom čase záväzok nemôže splniť účastníci sa dohodli na novej splatnosti záväzku a to tak žalovaný nehnuteľnosť predá a v lehote 30 dní dôjde k vyplateniu kúpnej ceny žalobcovi t.j. na jeho účet. Ako dôkaz žalobca predložil návrhy kúpnych zmlúv, ktoré pre potreby predaja predmetnej nehnuteľnosti vypracoval pričom na jednej z týchto zmlúv sa dokonca nachádzajú aj úradne podpisy predávajúceho a kupujúceho. Poukázal nato, že vo všetkých týchto zmluvách je dojednané platenie kúpnej ceny na účet žalobcu. Žalobca ďalej uvádzal, že kúpa na základe týchto zmlúv sa nezrealizovala, následne žalovaný bez vedomosti žalobcu nehnuteľnosť predal tretej osobe a v rozpore s ich dojednaním. Kúpna cena bola vyplatená žalovanému a tento v dojednanej 30 - dňovej lehote sumu žalobcovi neodovzdal. Vo vzťahu k skúmaniu otázky, či u žalobcu došlo skutočne k zmenšeniu majetku žalobca uviedol , že z finančných prostriedkov, ktoré mal deponované na svojom účte na účel dražby a následne rozvrhu dňa 1.4.2005, účtovne vysporiadal a zaúčtoval ako trovy exekúcie v exekučných konaniach v zmysle rozvrhu čím, došlo k zmenšeniu jeho majetku. Žalobca upresnil, že v čase realizácie predmetnej dražby zákon nestanovoval povinnosť exekútora viesť účet oddelene, preto účty ktorými disponoval zahŕňali finančné prostriedky, ktoré patrili jemu ako fyzickej osobe a mohli sa tam zároveň nachádzať prostriedky z exekučnej činnosti. Žalobca doložil do spisu aj zúčtovacie doklady osvedčujúce, že jednotlivé čiastky zodpovedajúce trovám exekúcie v predmetných konaniach č. 153/01, 154/01, 155/01 a 222/03 zaúčtoval v rámci podnikania čím došlo u neho k zmenšeniu majetku ako u fyzickej osoby.
Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že žalobcu spoznal až v deň podpisu predmetnej zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke kedy ich zoznámil svedok p. L., s ktorým mal dlhoročný priateľský vzťah. Pán L. ho oslovil s tým, že ho potrebuje aby figuroval ako fiktívna osoba pri exekúcii a to dražbe predmetnej nehnuteľnosti v Halíči, ktorej sa však žalovaný nemal zúčastniť, nemal nič platiť a nemal mať žiadne povinnosti. Prvýkrát sa teda so žalobcom stretol v jeho kancelárii v deň podpisu zmluvy za prítomnosti p. L. kedy mu bolo vysvetlené, že fyzicky nebude nikde figurovať a bez toho aby fakticky uhradil nejakú sumu alebo dostal nejakú sumu iba podpísal zmluvu. Žalovaný ďalej uvádzal, že sa nestaral o žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nasledovali, pretože tieto mali riešiť p. L. spolu so žalobcom a mali prebehnúť mimo žalovaného. Žalovaný tvrdil, že sa nezúčastnil dražby iba podpísal nejaké listiny, ktoré bolo potrebné podpísať. Už pri prvom stretnutí mu bolo vysvetlené, že na základe dražby sa stane vlastníkom nehnuteľnosti a už vtedy bol dohodnutý aj ďalší priebeh v tom zmysle, že sa bude hľadať nový kupec na túto nehnuteľnosť. Jednoznačne uvádzal, že nikdy nemal záujem o kúpu nehnuteľnosti v Halíči, nedisponoval ani finančnými prostriedkami na jej kúpu. Neskôr keď prišli na jeho účet finančné prostriedky od tretej osoby, ktorá kúpila nehnuteľnosť, žalovaný vybral prostriedky z účtu a
následne ich odovzdal p. L., konkrétne dňa 22.3.2004 mu odovzdal 500 000,- Sk a 23.3.2004 1 000 000,- Sk. Vo vzťahu k podpisu zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke žalobca sa nevedel jednoznačne vyjadriť k tomu, či bol overovať pravosť podpisu u notára avšak netvrdil, žeby to bolo sporné. Rovnako si nevedel spomenúť, či bol overiť podpis na písomne udelenom splnomocnení na predaj nehnuteľnosti pre p. L. kde rovnako uvádzal, že túto skutočnosť však nerozporuje. Žalovaný uvádzal, že sa nezúčastnil osobne ani odpredaja predmetnej nehnuteľnosti nakoľko podpísal splnomocnenie pre p. L., ktorý všetko zrealizoval. Vo vzťahu k zmluve uzatvorenej kupujúcim H. O., ktorú predložil žalobca. Žalovaný však jednoznačne tvrdil, že takúto zmluvu nepodpisoval ani nebol na príslušnom notárstve overovať podpis. Žalovaný uvádzal, že potom ako na jeho účet boli pripísané finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti on sám vedel, že na túto sumu nemá právo. Vedel, že tieto peniaze patria žalobcovi a p. L., preto hneď ako ich obdržal celú sumu odovzdal p. L.. Žalovaný potvrdil, že neskôr ho žalobca urgoval na vrátenie finančnej čiastky nie však celej sumy 1 200 000,- Sk iba sumy, ktorá je predmetom tohto konania. O tom, že sumu nadobudnutú z predaja nehnuteľnosti odovzdá p. L. sa žalovaný nedohodol so žalobcom, ale iba s p. L., a to aj napriek tomu, že pri osobnom stretnutí so žalobcom podpísal zmluvu označenú ako Zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol povinný vrátiť žalobcovi 1 200 000,- Sk. Nad týmto nerozmýšľal a postačovalo mu iba, že sa dohodol s p. L., ktorému peniaze odovzdal. Viac sa vecou nezaoberal. Nedomnieval sa, že mu nejaký dlh vznikol aj z toho dôvodu, že žiadne peniaze pri podpise zmluvy neprijal.
Svedok E. L. vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že si nepamätá všetky podrobnosti daného prípadu avšak podrobnosti sú uvedené v trestnom spise keďže svojho času podal na žalobcu trestné oznámenie práve v súvislosti s touto pôžičkou a exekučným konaním. Svedok ďalej uviedol, že žalobca konal ako exekútor vo veci kde on bol oprávnenou osobou pričom používal niektoré nekalé praktiky. V tomto konkrétnom prípade šlo o predaj nehnuteľnosti kde na základe inštrukcii žalobcu došlo k vykonaniu účelovej fiktívnej dražby. Na žiadosť žalobcu priviedol p. Starca (žalovaného) ktorý mal v tejto dražbe vystupoval ako fiktívny záujem a fiktívne mal túto nehnuteľnosť vydražiť. Ďalší postup mal byť taký, že táto nehnuteľnosť sa následne mala speňažiť predajom reálnemu záujemcovi. Finančné prostriedky z pôžičky neboli vyplatené, mali slúžiť len ako fikcia respektíve ako poistka voči tomuto záväzku. Svedok ďalej uviedol, že určitú sumu prevyšujúcu 1.000.000,- Sk odovzdal žalobcovi za prítomnosti p. Ž. v jeho kancelárii potom ako túto čiastku spolu s p. Starcom vybrali v pobočke Č. J. U.. Svedok ďalej potvrdil, že podpísal pokladničný doklad v W. L. J. osvedčujúci, že prijal ako oprávnený čiastku zodpovedajúcu jeho pohľadávke uplatnenej v predmetnom exekučnom konaní, avšak tieto finančné prostriedky mu reálne nikdy odovzdané neboli a nikdy v rámci exekučného konania nebol ako oprávnený uspokojený.
V doplňujúcej výpovedi uskutočnenej na pojednávaní dňa 14.9.2010 tento svedok uviedol, že ho žalobca ako oprávneného upozornil na existenciu viacerých exekučných titulov, preto bolo potrebné urýchliť konanie a predbehnúť iných veriteľov. Za týmto účelom mal svedok zabezpečiť záujemcu, kupcu, preto oslovil žalovaného, ktorý bol jeho dlhoročným známym. Svedok uvádzal, že upozornil žalobcu, že žalovaný nemá reálny záujem o kúpu nehnuteľnosti, že nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov a iba poskytne svoje osobné údaje. Svedok ďalej tvrdil, že žalobca sa so žalovaným pred dražbou ani na dražbe nikdy fyzicky nestretli. Osobné údaje zabezpečil a poskytol ich žalobcovi svedok. Po dražbe vyhotovené listiny (ktoré bolo potrebné v rámci exekučného konania podpísať) doručil žalovanému svedok niekoľko dní po dražbe na podpis a následne ich odniesol späť žalobcovi. Nevedel však špecifikovať o aké listiny sa jednalo.
Svedok nevedel nijak vysvetliť rozpor medzi jeho tvrdením o tom, že účastníci sa nestretli a výpoveďou účastníkov, ktorí zhodne uviedli, že sa osobne stretli pri podpise zmluvy dňa 11.6.2003 práve v prítomnosti svedka. Svedok ďalej uvádzal, že vyžiadal od žalovaného splnomocnenie aby mohol s nehnuteľnosťou nakladať, nepamätal si však, či splnomocnenie bolo dané písomne. Uvádzal iba, že vzhľadom na skutočnosť, že kataster vyžaduje písomné splnomocnenie pravdepodobne bolo toto splnomocnenie dané písomne a bol na ňom overený podpis žalovaného. Potom ako svedok podal inzerát do novín telefonicky sa ozvalo viac záujemcov avšak osobné jednanie a zmluva bola spísaná iba s jedným so záujemcov. Potom ako súd predložil svedkovi k nahliadnutiu zmluvu podpísanú záujemcom o kúpu H. O., ktorý nehnuteľnosť napokon neodkúpil svedok nevedel uviesť ako je možné, že takáto zmluva bola spísaná, podpísaná. Uvádzal, že si nepamätá, že by s touto osobou jednal, pamätá si iba konečného záujemcu na ktorého bolo vlastnícke právo reálne prevedené. Svedok uvádzal, že si nepamätá kto vypracoval kúpnu zmluvu, poprel však žeby zmluvy vypracoval žalobca. Rovnako si
nepamätal kto vyhotovoval znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný druhý v poradí. Taktiež nevedel uviesť, ktorý znalec tento posudok vypracoval, kto sa zúčastnil obhliadky. Ku všetkým týmto otázkam svedok uvádzal, že si to nepamätá.
K listinnému dôkazu, ktorý predložil žalobca na ktorom sa nachádzajú údaje o kupujúcom H.. O. (uvedenou adresou bydliska, kúpnou cenou) a informácia na „Váš účet" svedok uviedol, že spoznáva písmo nakoľko sa jedná o jeho písmo avšak nevie si spomenúť kedy a za akým účelom tento lístok napísal.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 10.6.2003 došlo k podpisu právneho úkonu označeného ako zmluva o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy malo dôjsť dňom podpísania zmluvy k požičaniu sumy 1.200.000,- Sk na dobu do 31.8.2003 pričom pôžička bola určená na zaplatenie ceny nehnuteľnosti v dražbe T. XXX,XXX,XXX/ XXXX E. E. N. N. N..
Dňa 11.6.2003 vystavil žalobca ako súdny exekútor príjmový pokladničný doklad osvedčujúci prijatie čiastky 600.000,- Sk od žalovaného za účelom dražobnej zábezpeky v konaní T. XXX,XXX,XXX/XXXX. Dňa 20.6.2003 vystavil žalobca ako súdny exekútor príjmový pokladničný doklad osvedčujúci prijatie sumy 600.000,- Sk od žalovaného ako doplatok dražby T. XXX,XXX,XXX/XXXX
Z pripojeného spisu Okresného súdu v Lučenci sp. zn. Er 1277/01 vyplýva, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej Okresnému súdu v Lučenci Exekútorským úradom Košice JUDr. Štefana Barilika dňa 11.5.2001 vo veci oprávneného E. L. E. E. E. Á. N. N. Á. bolo vydané poverenie dňa 11.5.2001. Následne potom ako súd nevyhovel námietkam povinných proti exekúcii došlo k vydanie dražobnej vyhlášky a k dražbe predmetných nehnuteľností došlo dňa 17.12.2002, avšak dražbe bola vyhlásená za neúspešnú nakoľko sa nedostavil žiaden záujemca. Na žiadosť exekútora Okresný súd v Lučenci uznesením zo dňa 30.4.2003 dal súhlas na zníženie najnižšieho podania pri dražbe nehnuteľnosti zapísanej v kat. nehnuteľnosti U.. Ú. L., P. O. Č.. XXX A. 1/3 t.j. znížená cena činila 1 200 000,- Sk. Exekútor JUDr. Štefan Barilik dňa 6.5.2003 vyhlásil dražbu predmetnej nehnuteľnosti na deň 11.6.2003 o 9.00 hod., v zmysle ktorej najnižšie podanie sa rovnalo trhovej cene nehnuteľnosti určovanej v znaleckom posudku na sumu 1 800 000,- Sk zníženej o 1/3 na sumu 1 200 000,- Sk. Výška dražobnej zábezpeky bola 50 % zo zníženej ceny t.j. 600 000,- Sk. Súd sa ďalej oboznámil s prezenčnou listinou z konania dražby dňa 11.6.2003, ktorá sa nachádza na č.l. 53 pripojeného spisu z ktorej vyplýva, že prítomný bol D. H., P.. XX.X.XXXX, Y. G. X, U. a na prezenčnej listine z konania dražby sa nachádza podpis exekútora a podpis prítomného D. H.. Zo zápisnice o dražbe nehnuteľnosti súd zistil, že na základe dražobnej vyhlášky bola vykonaná dražba nehnuteľnosti: o 8.30 hod. sa dostavil dražiteľ D. H., zaregistroval sa a podpísal prezenčnú listinu. O 9.00 hod. začala dražba, dražiteľ akceptoval vyhlásenú cenu 1 200 000,- Sk a exekútor udelil príklep vydražiteľovi. Exekútor vyhlásil dražbu za skončenú o 9.20 hod.
Následne Okresný súd v Lučenci uznesením č. Er/1277/01 zo dňa 24.6.2003 schválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom na verejnej dražbe konanej dňa 11.6.2003 na predmetnú nehnuteľnosť vydražiteľovi D. H. na podanie vo výške 1 200 000,- Sk.
Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti vyplýva, že na základe právoplatného uznesenia, ktorým súd schválil príklep udelený vydražiteľovi D. H. uskutočnil súdny exekútor rozvrhové pojednávanie o rozvrhu výťažku z dražby predmetnej nehnuteľnosti dňa 4.5.2004 pričom rozdeľovaná podstata činila spolu 1 207 961,- Sk. Do rozvrhového pojednávania bola pojatá jedna osoba a to JUDR. Barilik Štefan - súdny exekútor pre pohľadávku E. L.. Ostatné osoby do rozvrhu neboli pojaté. V rámci prvej skupiny došlo k uspokojeniu súdnych trov a trov exekúcie spolu v sume 232 699,- Sk. V druhej skupine neboli uspokojené žiadne pohľadávky, v tretej skupine neboli uspokojené žiadne pohľadávky, v štvrtej skupine došlo k uspokojeniu pohľadávok oprávneného v konaniach vedených pod č. EX 153/01 istina 300 000,- Sk, trovy exekúcie oprávneného 3 100,- Sk, EX 154/01 istina 100 000,- Sk, trovy exekúcie oprávneného 200 000,- Sk, EX 155/01 istina 200 000,- Sk, trovy exekúcie 3 000,- Sk, všetky uspokojené v celosti a pod č. EX 222/03 istina 424 532,- Sk plus trovy exekúcie oprávneného 7 667,80 Sk t.j. spolu 432 199,80 Sk, čiastočné uspokojenie v sume 376 340,- Sk. V piatej až siedmej skupine neboli
uspokojené žiadne pohľadávky. Súhrne bol výťažok rozvrhnutý na trovy exekúcie súdneho exekútora 232 699,- Sk a pohľadávky oprávneného E. L. v sume 975 262,- Sk.
Okresný súd v Lučenci uznesením zo dňa 13.8.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2004 schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti vykonanej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom tak ako to bolo vyššie uvedené.
Dňa 28.5.2004 žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad osvedčujúci prijatie sumy 975.262,- Sk od žalovaného ako splátku pôžičky zo dňa 10.6.2003.
Dňa 23.9.2004 pod ČVS: ORP-691/OEK- K1-2004 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre trestný čin podvodu ku ktorému malo dôjsť tak, že súdny exekútor Štefan Barilik so sídlom v Košiciach vystavil v mesiaci marec 2004 pre E. L. príjmový pokladničný doklad na sumu 960.000,- Sk pričom tieto peniaze mali byť E. L. vyplatené ako oprávnenému subjektu v exekučnom konaní, kde ako exekútor vystupoval JUDr. Štefan Barilik, tieto peniaze však E. L. vyplatené neboli, čím mu mala vzniknúť škoda na majetku vo výške 960.000,- Sk.
Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach I uznesením zo dňa 25.1.2005 v predmetnej veci konanie zastavilo lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že v predmetnej veci bol ako svedok - poškodený vypočutý E. L., ktorý vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti totožne s výpoveďou urobenou v tomto konaní. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že keď nový vlastník vyplatil na bankový účet p. Starca vedený v ČSOB sumu 1.500.000,- Sk , pán Starec odovzdal celú túto sumu p. L. z ktorej menovaný sumu 1.200.000 odovzdal JUDr. Barilikovi dňa 23.3.2004 v jeho exekútorskom úrade o čom nebol spísaný žiaden doklad a tento úkon bol urobený v prítomnosti p. D. Ž.. Následne svedok uviedol, že v Club Hoteli VSŽ pri zimnom štadióne podpísal výdavkový pokladničný doklad na sume 960.000,- Sk, v ktorom svojim podpisom potvrdil prijatie plnenia ako oprávnený v exekučnom konaní, ale fyzicky peniaze vyplatené neboli.
Zároveň bol v tomto konaní ako svedok vypočutý aj JUDr. Štefan Barilik , ktorý vypovedal zhodne ako v tomto konaní. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že p. H. odovzdal sumu 1.500.000,- Sk p. L., ktorý mu oznámil, že peniaze vysporiada tak, že podpíše doklad o ich prevzatí a trovy exekúcie vo výške asi 240.000,- Sk doplatí neskôr. V Club Hoteli VSŽ vystavil príjmový pokladničný doklad o tom, že p. L. prevzal vo veci predmetnej exekúcie ako oprávnený výťažok z exekúcie vo výške asi 972.000,- Sk a zároveň JUDr. Barilik vystavil príjmový pokladničný doklad na meno D. H., ktorým potvrdzoval skutočnosť, že rovnakú sumu 972.000,- Sk prijal od p. H. ako čiastočnú úhradu pôžičky. Podľa vyjadrenia JUDr. Barilika suma 1.200.000,- sk mu nikdy nebolo odovzdaná zo strany p. L. ako úhrada pôžičky.
V danej veci bol vypočutý svedok D. Ž., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že osobne prítomný pri tom ako E. L. odovzdal JUDr, Barilikovi peňažnú hotovosť 1.200.000,- Sk v kancelárii JUDr. Barilika za predaj rodinného domu v Halíči
Vo veci bol vypočutý ako svedok D. H., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že na základe oslovenia p. L. súhlasil s tým, že bude vystupovať ako dražiteľ nehnuteľnosti - Z. I. J. L.. Dňa 10.6.2003 podpísal zmluvu o pôžičke s JUDr. Barilikom na sume 1.200.000,- Sk za ktorú sa dražila nehnuteľnosť. K pôžičke došlo preto, lebo nechcel do dražby investovať svoje peniaze pričom peniaze z tejto pôžičky fyzicky nedostal. Na základe dražby sa stal dočasným vlastníkom nehnuteľnosti, následne splnomocnil p. L., aby túto nehnuteľnosť predal k čomu aj došlo. Na jeho účet v Č. bola poukázaná suma 1.500.000,- Sk, ktorú sumu odovzdal p. L. a tým považoval celú vec za vybavenú.
Z pripojené spisu OR PZ v Košiciach ČVS:ORP-792/2-OVK-K1-2005 vyplýva, že dňa 5.9.2005 doručil JUDr. Štefan Barilik na Úrad justičnej a kriminálnej polície trestné oznámenie vo veci podvodu zo strany D. H., ktorého sa mal dopustiť takým spôsobom, že uzatvoril zmluvu o pôžičke s JUDr. Stefanom Barilikom na sumu 1.200.000,- Sk, ktorú mal vrátiť do 31.8.2003 čo v stanovenom čase neurobil a ani v zmluvne určenej lehote nepreviedol vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorej kúpa bola predmetom pôžičky na veriteľa a veriteľovi uhradil dňa 28.5.2004 iba sumu 975.261,- Sk čím mala JUDr. Štefanovi Barilikovi vzniknúť škoda vo výške 224.738,- Sk. Dňa 25.1.2005 bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,4 písm. b) Trestného zákona, ktoré konanie bolo vedené v trestnej veci
úzko súvisiacej s podaným trestným oznámení JUDr. Barilika. Následne uznesením zo dňa 4.10.2005 vyšetrovateľ odmietol vec podozrenia z trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť D. H. nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
Podľa ust. § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 454 Obč. zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ust. § 456 Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 41a Obč. zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa ust. § 50a Obč. zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa ust. § 51 Obč. zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 853 ods. 1 Obč. zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa ust. § 142 ods. 1 až 4 z.č. 233/1995 Z.z. (o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti- Exekučný poriadok) záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu najnižšieho podania určeného podľa odseku 2, a to v hotovosti alebo šekom, alebo prevodom peňažných prostriedkov na účet exekútora. Ak chce záujemca pri dražbe uplatniť svoje predkupné právo, musí ho preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky. Najnižšie podanie sa rovná všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom zníženej o závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na
najvyššie podanie, a zvýšenej o hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie. Na zaplatenie najvyššieho podania určí exekútor v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá sa začína dňom udelenia príklepu a nesmie byť dlhšia ako dva mesiace. Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka.
Podľa ust. § 143 ods. 1 cit. zák. ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, vykoná exekútor opätovnú dražbu nehnuteľnosti; opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred vykonaním opätovnej dražby.
Podľa ust. § 144 ods. 3 cit. zák. dražiť nemôže exekútor poverený vykonaním exekúcie (§ 44) ani jeho zamestnanci, zapisovateľ, znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok na draženú nehnuteľnosť, povinný, manžel povinného, ak ide o nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vydražiteľ uvedený v § 143 ods. 1 a ani ten, komu nadobudnúť vec bráni osobitný predpis.
Podľa ust. § 146 ods. 1,2 cit. zák. príklep udelí exekútor tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu. O udelení príklepu spíše exekútor zápisnicu.
Podľa ust. § 147 ods. 1 až 4 cit. zák. dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia obce a orgánov štátnej správy, ak sú prítomní na dražbe, môžu vzniesť u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Okrem toho môže do troch dní odo dňa dražby vzniesť námietky každý, komu v rozpore s ustanovením § 141 ods. 2 nebola doručená dražobná vyhláška, a preto nebol na dražbe prítomný. Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona. Rozhodnutie súdu o námietkach doručí exekútor tomu, kto podal námietky, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.
Podľa ust. § 148 ods. 1,2 cit. zák. udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení príklepu do 60 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep. Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému daňovému úradu a správe katastra nehnuteľností na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu.
Podľa ust. § 150 ods. 1,2 cit. zák. po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
Podľa ust. § 160 ods. 1,2 cit. zák. o rozvrhnutí výťažku dražby nehnuteľnosti (ďalej len "rozvrh výťažku") spíše exekútor zápisnicu. Zápisnica o rozvrhu výťažku sa doručí osobám a orgánom uvedeným v § 161 ods. 1.
Podľa ust. § 164 ods. 1,2 cit. zák. rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie. Rozhodnutie o rozvrhu výťažku sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní.
Podľa ust. § 100 ods. 1, 2 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 107 Obč. zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi došlo dňa 11.6.2003 k podpisu právneho úkonu označeného ako Zmluva o pôžičke, na základe ktorej malo dôjsť dňom podpísania zmluvy k požičaniu sumy 1 200 000,- Sk so splatnosť do 31.8.2003.Tak ako vo svojom prvom rozhodnutí súd vo vzťahu k uplatneniu práva žalobcu na plnenie zo zmluvy o pôžičke poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a preto k jej platnému uzatvoreniu zákon vyžaduje aj skutočné - reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi k čomu v tomto konkrétnom prípade nedošlo, (ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná). Z výpovedi účastníkov, svedka a z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že k odovzdaniu sumy 1 200 000,- Sk zo strany žalobcu žalovanému reálne nedošlo a z uvedeného dôvodu súd má zato, že nedošlo k platne uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, preto titulom vrátenia pôžičky žalobcovi nevznikol nárok na základe ktorého by mohol v tomto konaní byť úspešný.
Aj napriek tomu, že žalovaný poukazoval na neštandardné postupy exekúcie v rámci ktorej došlo k draženiu predmetnej nehnuteľnosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že v súlade s plantou právnou úpravou došlo k schváleniu príklepu súdom a rovnako súd schválil rozvrh výťažku kde proti uvedeným rozhodnutiam bolo možné podať odvolanie avšak takýto právny úkon nebol urobený zo strany osôb, ktoré ho mohli urobiť, preto exekučné konanie je právoplatne skončené. Súd zároveň poukazuje nato, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný sa na základe uvedenej dražby stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný neuhradil žiadnu finančnú čiastku zo svojich prostriedkov (neuhradil dražobnú zábezpeku ani doplatok dražobnej ceny). V zmysle dohody uzatvorenej medzi žalobcom, žalovaným a svedkom L. ( v exekúcii oprávneným) mal dražobnú zábezpeku a doplatok dražobnej ceny uhradiť za žalovaného žalobca vystupujúci ako fyzická osoba. Pokiaľ by žalovaný namietal, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil súd sa nestotožňuje s jeho názorom práve s poukazom na platne ukončené exekučné konanie keď na základe dražby žalovaný skutočne nadobudol vlastnícke právo k draženej nehnuteľnosti, k čomu by nemohlo dôjsť pokiaľ by nedošlo k uhradeniu dražobnej zábezpeky. V zmysle cit. ustanovenia § 142 ods. 1 Exekučného poriadku žalovaný ako záujemca o kúpu draženej nehnuteľnosti sa bez zloženia zábezpeky nemohol dražby vôbec zúčastniť a bez uhradenia najvyššieho podania (na ktoré sa započíta zložená zábezpeka) v exekútorom stanovenej lehote by sa žalovaný ako vydražiteľ nestal vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle cit. ust. § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností vzhľadom na právoplatne ukončené exekučné konanie súd má zato, že žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z dohody uzatvorenej s žalovaným a uhradil za neho sumu 1 200 000,- Sk pozostávajúcu z čiastky 600 000,- Sk uhradenej ako dražobná zábezpeka a čiastky 600 000,- Sk uhradenej ako doplatok dražobnej ceny.
Ako ďalšou sa potom súd zaoberal otázkou, či právny úkon uzatvorený medzi účastníkmi konania, ktorý bol označený ako zmluva o pôžičke má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, ktorý by vyjadroval vôľu konajúcich osôb ( v zmysle ust. § 41a Obč. zákonníka) a teda, či sa v danom prípade môže jednať o innominátnu zmluvu v zmysle ust. § 51 Obč. zákonníka. V danom prípade súd má zato, že z výpovedi účastníkov konania a svedka L. jednoznačne vyplynulo, že úmyslom zúčastnených strán pri uzatváraní ústnej dohody, ktorá vyústila do spísania predmetného právneho úkonu označeného ako Zmluva o pôžičke bolo aby sa žalovaný zúčastnil dražby s tým, že vyplatenie dražobnej zábezpeky a
neskôr doplatku dražobnej ceny zabezpečí žalobca t.j. zaplatí spolu sumu 1 200 000,- Sk za žalovaného . Z uvedeného teda vyplýva, že vôľou konajúcich osôb bolo uzatvoriť právny úkon v zmysle ktorého bol žalobca povinný zabezpečiť za žalovaného uhradenie dražobnej zábezpeky a doplatku dražobnej ceny spolu v sume 1 200 000,- Sk, oproti povinnosti žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 1.200.000,- Sk v lehote do 31.8.2003, ktorá lehota splatnosti bola následne predlžená dohodou účastníkov a to do uplynutia 30 dňovej lehoty od uzatvorenia kúpnej zmluvy s treťou osobou (od prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu ).
Súd má zato, že takto uzatvorený právny úkon je platný nakoľko neodporuje obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka a vyjadruje vôľu konajúcich osôb.
Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že takýto právny úkon je absolútne neplatný v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka lebo obchádza zákon a je v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 144 ods. 3 Exekučného poriadku na ktoré odporca poukazoval zakazuje exekútorovi dražiť, pričom v tomto prípade exekútor nemal v úmysle nadobudnúť vlastníctvo draženej nehnuteľnosti iba poskytol finančné prostriedky osobe, ktorá mala záujem zúčastniť sa dražby, ktorú skutočnosť zákon nezakazuje. Žalobca na základe tohto úkonu ani nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
V súlade s ust. § 51 Obč. zákonníka subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Obč. zákonníku (nesmie však odporovať obsahu alebo účelu Obč. zákonníka ) a uzatvoriť tak zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich vôli. Takáto atypická zmluva sa potom spravuje ustanoveniami Obč. zákonníka alebo iných podpisov občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom ( analógia legis ). V danom prípade mal súd za to že, vzťah s najbližším obsahom k vzťahu upravenému v zmluve, ktorú uzatvorili účastníci 10.6.2003 (označená ako zmluva o pôžičke) je práve vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Na rozdiel od uvedeného zmluvného vzťahu (o pôžičke) však vôľou účastníkov nebolo faktické odovzdanie sumy 1.200.000,- Sk žalovanému, ale povinnosť žalobcu túto sumu zaplatiť za žalovaného vrámci exekučného konania (dražby). Túto povinnosť si žalobca ( tak ako je to vyššie uvedené) splnil. Na druhej strane vznikla uzatvorením zmluvy povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 1.200.000,- Sk do dohodnutej doby splatnosti, ktorá bola následne predĺžená.
V zmysle vyššie uvedených úvah súd má zato, že na základe platne uzatvoreného právneho úkonu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 200 000,- Sk, ktorú povinnosť si žalovaný doposiaľ nesplnil.
Aj v prípade pokiaľ by súd predmetný právny úkon považoval za absolútne neplatný bolo by potrebné (aj v zmysle pokynu Krajského súdu v Košiciach) posudzovať vec v súlade s ust. Obč. zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V tomto prípade súd má zato, že pokiaľ by medzi účastníkmi neexistoval žiaden platný právny úkon došlo by u žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 545 Obč. zákonníka nakoľko za neho žalobca plnil to čo mal plniť sám. S poukazom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca nevynaložil žiadne finančné prostriedky za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva draženej nehnuteľnosti ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v rámci ukončeného exekučného konania sa žalovaný stal ku dňu udelenia príklepu vlastníkom draženej nehnuteľnosti, súd je toho názoru, že týmto u neho vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný tak získal majetkový prospech, ktorý je jedným z dvoch základných predpokladov pre uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia.
Ako ďalšou otázkou sa potom súd musel zaoberať tým na koho úkor žalovaný získal vyššie uvedený majetkový prospech. Súd tu opäť poukazuje na dohodu uzatvorenú medzi účastníkmi konania a svedkom Hlebaškom, v zmysle ktorej sa mal žalovaný zúčastniť dražby bez toho aby poskytol akékoľvek finančné prostriedky a túto účasť mal zabezpečiť žalobca. Vzhľadom nato, že účasť dražiteľa nie je možná bez uhradenia dražobnej zábezpeky a získanie vlastníctva nie je možné bez zaplatenia najvyššieho podania súd má zo, že úspešnú účasť a následné nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech žalovaného zabezpečil žalobca a to tak, že za neho poskytol sumu 1 200 000,- Sk, ktorá bola zahrnutá do rozvrhového pojednávania a rozvrh výťažku bol schválený súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že za tieto prostriedky zodpovedá exekútor súd mal zato, že žalobca ako fyzická osoba bol povinný tieto prostriedky poskytnúť a došlo tak u neho k zníženiu jeho majetku ako fyzickej osoby spôsobom,
tak ako naňho poukazoval žalobca vo svojej výpovedi, keď tieto prostriedky riadne zaúčtoval v rámci exekučného konania. Žalovaný teda získal majetkový prospech na úkor žalobcu.
Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným v tomto konaní, súd uvádza, že pre vzťahy plynúce z atypickej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi platí v súlade s ust. § 101 Obč. zákonníka trojročná premlčacia lehota, ktorej začiatok je určený dňom splatnosti záväzku, t.j. dňom kedy mal žalovaný žalobcovi zaplatiť 1.200.000,- Sk. Či už sa tento deň považujeme pôvodne v zmluve dojednaný deň 31.8.2003 (kde koniec lehoty padne na deň 31.8.2006) alebo tridsiaty deň od prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu 15.4.2004 (kde posledným dňom premlčacej lehoty je deň 15.4.2007), žaloba bola podaná v rámci plynutia tejto lehoty a teda nedošlo k premlčaniu pohľadávky.
Vo vzťahu k nároku plynúcemu z bezdôvodného obohatenia súd ako ďalšiu skúmal otázku momentu vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. kedy došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Súd má zato, že vzhľadom na existenciu dohody medzi účastníkmi konania, ktorá nebola účastníkmi rozporovaná, že žalovaný sa zúčastní dražby bez toho aby poskytol finančné prostriedky a v zmysle zhodne prezentovanej dohody, že táto čiastka bude uhradená až z prostriedkov získaných predajom draženej nehnuteľnosti tretej osobe (t.j. novému záujemcovi o kúpu), súd za moment vzniku bezdôvodného obohatenia považoval až márne uplynutie 30 dňovej lehoty od prevodu vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa (t.j. uplynutím 30 dní od dňa 15.3.2004), teda deň 15.4.2004. Žalobca sa pred týmto dňom ani nemohol dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ani kto sa na jeho úkor obohatil. Nakoľko žaloba bol doručená súdu 30.12.2005 súd má za to, že k márnemu uplynutiu premlčanej lehoty nedošlo.
Súd poukazuje aj na obsah výpovede svedka L. (č.l. 58, 59 spisu), ktorú uskutočnil v rámci trestného konania (na ktorú odkazoval sám svedok pri výpovedi v rámci tohto konania) kde jednoznačne potvrdil, že boli vypracované viaceré pracovné zmluvy s niekoľkými záujemcami o kúpu nehnuteľnosti, pričom tieto zmluvy vypracoval žalobca a kúpna cena mala byť vyplatená do 30 dní na účet JUDr. Barilíka (žalobcu). Zároveň potvrdil, že pozná mená záujemcov o kúpu a to H. O., J. Š. N. G. L.. Práve s týmito osobami boli vypracované kúpne zmluvy, tak ako ich predložil v tomto konaní žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že dohodou uzatvorenou medzi účastníkmi bola splatnosť pohľadávky predĺžená práve na 30 dní od prevodu nehnuteľnosti.
Súd zároveň uvádza, že výpoveď svedka L. v tomto konaní nepovažoval za dôveryhodnú, vzhľadom na mnohé rozpory v jeho tvrdeniach (keď svedok iné tvrdil na prvom pojednávaní a iné pri doplňujúcom výsluchu a taktiež úplne odlišné skutočnosti uvádzal v rámci trestného konania). Niektoré jeho tvrdenia boli vyvrátené zhodným obsahom výpovedí oboch účastníkov odpovediam na niektoré otázky sa svedok vyhol uvedením, že si vec nepamätá, súd preto jeho výpoveď v mnohých častiach posúdil ako tendenčnú.
Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že sa o celú záležitosť nestaral iba podpísal právny úkon a vystupoval ako fiktívny osoba, tieto skutočnosti sú právne irelevantné a nemajú vplyv na posúdenie vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia na jeho strane, pretože neovplyvňujú skutočnosť, že žalovaný sa stal vlastníkom draženej nehnuteľnosti bez toho aby poskytol akékoľvek finančné prostriedky. Súd tu poukazuje aj na to, že neznalosť zákona (resp. ľahkovážny prístup účastníka zmluvného vzťahu) ho neospravedlňuje a má za to, že i len pri priemernej obozretnosti by pozornosti žalovaného, ako účastníka zmluvného vzťahu, neušla tá skutočnosť, že bez vynaloženia vlastných finančných prostriedkov nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti a teda je potrebné dohliadnuť na úplné vysporiadanie vzájomných vzťahov v zmysle uzatvorených dohôd - o to viac, ak sa vlastnoručným podpisom zaviazal k určitej povinnosti plniť (vrátiť sumu 1.200.000,- Sk).
Pokiaľ žalovaný uvádzal, že svoju povinnosť si splnil tým, že odovzdal celú kúpnu cenu svedkovi L. súd poukazuje nato, že svedok L. nebol osobou, ktorej by bol žalovaný povinný plniť, či už na základe vyššieho popísaného právneho úkonu a rovnako nebol osobou, ktorej by bol žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie (nakoľko svedok L. nie je osobou na úkor ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu). Z uvedených dôvodov plnenie poskytnuté svedkovi L. Ž.iadnym spôsobom nezbavuje žalovaného povinnosti plniť žalobcovi.
Vo vzťahu k otázke určenia rozsahu povinnosti žalovaného plniť žalobcovi, či už na základe platného právneho úkonu alebo na základe vydania bezdôvodného obohatenia, súd má zato, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil svoju povinnosť ani čiastočne a teda je povinný uhradiť celú sumu 1 200 000,- Sk avšak v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi-teda v občianskom súdnom konaní súd nemôže žalobcovi priznať viac než žiadal v žalobnom petite. V danom prípade sa nejedná o prípad, ktorý by umožňoval súdu prekročiť návrh účastníka a prisúdiť mu viac, preto vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na uhradenie 7. 493,12 eur s príslušenstvom súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s cit. zákonnými ust. a na základe úvah, ktoré sú vyššie popísané nakoľko mal zato, že žaloba bola podaná dôvodne.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na neštandardný priebeh exekúcie, súd uvádza, že aj sám žalovaný bol jej účastníkom a ak s postupom nesúhlasil bolo potrebné využiť postup v zmysle exekučného poriadku.
K vyjadreniam žalobcu poukazujúcim na časť zmluvy, ktorou si účastníci mali dohodnúť uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve súd uvádza, že tieto nepovažoval za relevantné vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo v zmysle ust. § 50a Obč. zákonníka a nedomáhal sa nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, čím došlo k márnemu uplynutiu prekluzívnej jednoročnej lehoty a tak došlo k zániku jeho práva vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve. Súd preto považoval za nehospodárne zaoberať sa otázkou prípadnej platnosti takéhoto zmluvného dojednania.
Pretože sa žalobca zároveň uplatnil nárok na úhradu príslušenstva (úroku z omeškania) súd sa ďalej zaoberal otázkou, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Z. č. 87/1995 v znení účinnou do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. žalobca môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Keďže v uvedenom prípade došlo k účinnému späťvzatiu žaloby, súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 1.5.2003 do 15.4.2004 a vo výške nad 12% ročne zo sumy 7.493,12 € od 16.4.2004 až do zaplatenia zastavil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania so svojím plnením dňa 16.4.2004, nakoľko lehota splatnosti uplynula 30 deň po prevode vlastníckeho práva na tretiu osobu, tak ako to vyplýva z výpisu z LV, t.j. 15.4.2004. K tomuto dňu bola výška diskontnej sadzby NBS 5,5 %, preto súd priznal žalobcovi spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 11 % ročne a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Žalobca ako úspešný účastník sporu má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému, pričom trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 374,59 € (11.285,- Sk), v súdnom poplatku za podanie odvolania vo výške 374,- €, t.j. celkom 748,59 € a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 978,20 € v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov 1 úkon v sume 237,34 € -
1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia
2) písomné vyjadrenie zo dňa 26.11.2009
3) účasť na pojednávaní dňa 14.9.2010
4) účasť na pojednávaní dňa 21.9.2010, t.j. 4 x úkon v sume 237,34 €, 4 x 7,21 € režijný paušál, ktoré je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Stanislavy Pačanskej, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedenými § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).