Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/409/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, zast. JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom so sídlom: Bradlanská 2, Trnava proti odporcom: 1/ Michal Valo, G. 2/ Viera Valová, G., Z. obaja zast. Rudolfom Stráňavom, Nám. J. Emanuela 332/3, Vrbové, o zaplatenie 5.257,- Sk s príslušentvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 139,88 eur z a m i e t a .

II.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom trovy konania vo výške 99,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konan

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 16.2.2000, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu istinu 5.257,- Sk a poplatok z omeškania vo výške 8.742,- Sk a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že odporcovia ako nájomcovia trojizbového družstevného bytu na Školskej ulici č. 1051 vo Vrbovom si nesplnili svoju povinnosť riadne a včas platiť mesačne zálohové úhrady a nezaplatili nedoplatkové vyúčtovanie zálohových platieb za rok 1996, 1997 a 1998. Takto za obdobie od 1.7.1997 do 31.12.1999 sú dlžní sumu 5 257,- Sk a poplatok z omeškania vo výške 8 742,- Sk. Pred prvým pojednávaním vzal návrh v časti istiny vo výške 5. 257,- Sk späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť s odôvodnením, že odporcovia po podaní návrhu spolu so zálohovou platbou za mesiac september 2002 žalovanú istinu zaplatili. Týmto podľa názoru navrhovateľa v uvedenej výške svoj dlh voči nemu uznali a dôvodným je teda aj zvyšok jeho žaloby a to poplatok z omeškania vo výške 8 742,- Sk.

Odporcovia popreli, že by svoj dlh voči navrhovateľovi uznali, naopak neuznávali žiadnu ním tvrdenú pohľadávku s odôvodnením, že voči vyúčtovaniam zálohových platieb za rok 1996 až 1998 podali reklamácie, ktorým však navrhovateľ nevyhovel ( ani sa nevyjadril), preto sa obrátili sa na Správu finančnej kontroly ( ďalej len SFK), ktorá zistila, že vyúčtovania neboli urobené správne, pretože v roku 1996 boli zle rozúčtované náklady za vodné a stočné a vo vyúčtovaní za rok 1997 bola zle rozúčtovaná energia, ústredné kúrenie a ohrev vody. Napriek týmto výsledkom kontroly navrhovateľ nevypracoval

riadne vyúčtovania za uvedené roky, iba listom ( až v roku 2001) im navrhovateľ priznal na základe opravného vyúčtovania, ktoré však odporcom doručené nebolo, preplatok vo výške 621,- Sk.

Po čiastočnom zastavení konania z dôvodu späťvzatia časti návrhu Okresný súd Piešťany dňa 11.9.2003 vydal zamietací rozsudok, ktorý však navrhovateľ napadol odvolaním a súčasne v odvolaní zobral čiastočne späť žalobu na zaplatenie poplatkov z omeškania vo výške 803,- Sk, čím upravil o poplatok z omeškania na sumu 7 939,- Sk. Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zrušil a vyslovil pritom právny názor, že ak predmetné vyúčtovanie za roky 1996 až 1998 sú aspoň z časti dôvodné, bolo povinnosťou odporcov v tejto časti v stanovenej lehote nedoplatok uhradiť a pokiaľ tak neurobili, dostali sa do omeškania a vznikla im povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile dlžnej sumy denne. Keďže však skutočnosť, v akom rozsahu sú predmetné vyúčtovania správne, nebola zatiaľ preukázaná, uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v tomto smere a následne poplatok z omeškania vyčísliť.

Z dôvodu čiastočného späťvzatia súd dňa 6.7.2005 konanie v časti zaplatenia poplatkov z omeškania v sume 803,- Sk zastavil a po doplnení dokazovania a opätovnom čiastočnom späťvzatí návrhu v časti 3 725,- Sk vydal dňa 11.7.2006 rozsudok, ktorým rozhodol o zastavení konania v späťvzatej časti a vo zvyšku návrh zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ v zmysle článku 53 stanov vyhotovil síce opravené vyúčtovanie záloh za rok 1996 až 1998, tieto však odporcom nedoručil, preto sa nemohli dostať do omeškania. Voči rozsudku sa navrhovateľ odvolal a uviedol, že na vyúčtovaní z roku 1996 vo výške 2 761,- Sk nebolo čo meniť a teda ani opravené vyúčtovanie nebolo potrebné doručovať. Vyúčtovanie za rok 1997 bolo na základe výsledku cenovej kontroly opravené o 621,- Sk v prospech odporcov, pričom výsledok cenovej kontroly bol odporcom známy. Vyúčtovanie za rok 1998 nebolo predmetom cenovej kontroly Správy finančnej kontroly, takže toto opravené ani nebolo a išlo o nedoplatkové vyúčtovanie 485,- Sk. Teda odporcovia mali k dispozícii nezmenené vyúčtovanie za rok 1996 a 1998 a vyúčtovanie za rok 1997 bolo znížené o dobropis o 621,- Sk, preto odporcovia mali vyúčtovania k dispozícii a ich neúhradou sa dostali do omeškania. Krajský súd v Trnave svojim zo dňa 31.1.2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol návrh navrhovateľa zamietnutý zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď vytkol súdu prvého stupňa, že sa zaoberal iba skutočnosťou, či opravené vyúčtovania boli odporcom riadne doručené, avšak nezohľadnil skutočnosť, že ak boli vyúčtovania nedoplatkov navrhovateľovi odporcom doručené a boli čo len v časti správne, vznikla tým odporcom povinnosť zaplatiť tie časti nedoplatkov, ktoré boli správne vyúčtované. Uložil súdu prvého stupňa okrem iného vykonať dokazovanie znalcom za účelom posúdenia, či a v akom rozsahu boli vyúčtovania správne, teda v akom rozsahu sa odporcovi so splnením peňažného dlhu dostali do omeškania.

Okresný súd Piešťany vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a písomnými podaniami účastníkov, ich výsluchom, vyúčtovaniami zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za roky 1996, 1997, 1998 a ďalšími početnými listinnými dôkazmi, doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, oboznámil sa so znaleckým posudkom č. 1/2008, výsluchom znalca, písomnými vyjadreniami Správy finančnej kontroly, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ vyúčtovaním zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu zistil za rok 1996 nedoplatok odporcov vo výške 2.761,- Sk, za rok 1997 nedoplatok vo výške 3.325,- Sk a za rok 1998 nedoplatok vo výške 483,- Sk. Po zohľadnení všetkých úhrad zo strany odporcov za uvedené obdobie rokov 1996-1998 bol na základe vyúčtovaní navrhovateľa ku dňu 31.12.1999 stav nedoplatku 5.257,- Sk. Odporcovia vyúčtovania za roky 1996-1998 napadli reklamáciami, na ktoré navrhovateľ však nereagoval. Až v r. 1999 na urgencie odporcov navrhovateľ na reklamácie odpovedal v tom zmysle, že vyúčtovania vyhotovil v zmysle platných predpisov. Vzhľadom na neuspokojivý postup navrhovateľa pri vybavovaní ich reklamácií, podali odporcovia sťažnosť na SFK Bratislava, ktorá vykonala kontrolu vyúčtovania iba za roky 1996 a1997 ( r. 1998 nebol predmetom kontroly). Na základe výsledkov kontroly navrhovateľ odporcom listom z 03.04.2001 oznámil, že na základe prepracovaného vyúčtovania za r. 1997 im bola dobropisovaná suma 621,- Sk ( doplatok za teplú úžitkovú vodu a ústredné kúrenie). Navrhovateľ doručil odporcom „správne“ vyúčtovania za r. 1996-1998 v zmysle záverov SFK na výzvu súdu dňa 06.05.2005, pričom z týchto vyplýva, že vyúčtovanie za rok 1997 bolo znížené o dobropis o 621,- Sk, a vyúčtovanie

za uvedený rok teda predstavuje nedoplatok 2.704,- Sk ( 3.325 - 621), u vyúčtovaní za r. 1996 a 1998 navrhovateľ ponechal vypočítané nedoplatky nezmenené, teda 2.761,- Sk a 485,- Sk. S obsahom týchto vyúčtovaní sa odporcovia oboznámili na pojednávaní dňa 06.07.2005, ale aj tieto namietali.

Odporcovi v konaní tvrdili, že navrhovateľ účtoval náklady v rozpore s právnymi predpismi.

Vzhľadom k nutnosti posúdenia spôsobu účtovania navrhovateľa odborníkom z odboru energetika, súd pribral do konania znalca a z jeho posudku, vydaného pod č. 1/2008 vyplynulo, že navrhovateľ porušil Vyhlášky č. tým, že nemeral teplo na výstupe zo zdroja do tepelnej siete. Porušil tiež citovanej vyhlášky tým, že ako prevádzkovateľ zdroja zo samostatnou dodávkou tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody bol povinný inštalovať meradlá spotreby, ktoré umožnia stanovenie tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody čo neurobil. Navrhovateľ neúčtoval správne celkovú cenu tepla v roku 1996 a 1997, kedy kalkulovanú cenu mal znížiť o 10 % tak, ako určuje Smernica ministerstva financií SR, príloha č. 4 k výmeru č. 1/1996 časť II. ods. 4. Z toho dôvodu boli náklady na teplo fakturované vyššie ako mali byť. Do fakturačného vzorca navrhovateľ nedal všetky oprávnené náklady, čím znížil jednotkovú cenu tepla pod vecne regulovanú cenu, ale nemohol uplatniť štátnu dotáciu v patričnej výške, čím odporca prišiel o alikvotnú časť štátnej dotácie za rok 1996, ktorú však znalec nevedel vyčísliť pre nedostatok podkladov. Navrhovateľ ďalej v roku 1996 neodčítal stavy vodomerov pri zmene ceny spotreby vody od 1.8.1996, čím nefakturoval jednotlivým nájomníkom náklady podľa skutočne dodanej teplej úžitkovej vody a studenej vody a tým porušil bod 5.2.3. prílohy č. 2 k výmeru Ministerstva financií SR č. , nedodržal odsek 2 položky č. 2 v časti I/A tohto výmeru a o cenách. Znalec stanovil celkový nedoplatok odporcov za roky 1996 až 1998 vo výške 2 581,15 Sk. Uviedol však, že poplatok z omeškania nevyčíslil nakoľko doposiaľ nebola odporcom zaslaná opravená faktúra ktorá by akceptovala skutočné náklady za užívanie bytu v rokoch 1996 až 1998 vrátane podľa vtedy platných predpisov.

Ani navrhovateľ, ani odporcovia sa nestotožnili so závermi znalca.

Navrhovateľ znalcovi vytkol, že nezohľadnil podmienky tepelného zdroja, z ktorého bolo teplo a teplá úžitková voda dodávané nájomcom len jedného domu, nezobral do úvahy to, že ide o zdroj tepla, ktorý vyrába teplo nie do tepelnej siete, ale len nájomcom domu, keď tento zdroj bol vybudovaný zo zdrojov fondu prevádzky, údržby a opráv a to len najnevyhnutejšími zariadeniami tak, aby spĺňali podmienky bezpečnej prevádzky. Znalec nesprávne použil pre vypracovanie posudku ustanovenia vyhlášky a to , a , ktoré sa vzťahujú na dodávky tepla do tepelnej siete, pričom mal použiť ustanovenie § ods. 6, resp. 7 Vyhlášky č. Závery znalca o poskytovaní zliav sú nelogické, pretože zisk nemal kto poskytovať, išlo iba o priame ekonomicky nevyhnutné náklady systémom náklady a ich úhrada v pomere 1:1 bez tvorby zisku z výroby tepla. V takom prípade by si mohli dať nájomníci zľavu (či 30%, či 10%) iba sami sebe. Rovnako do nákladov nemohli byť zahrnuté náklady na mzdy kuriča, ktoré vôbec nevznikli, resp. elektrická energia, ktorá vôbec nebola meraná a pod. Znalec v rozpore so SFK Bratislava, ktorá uviedla, že na kotolni neboli zistené žiadne závady a cenové predpisy porušené neboli, prijal iné hodnotenie a záver. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal pribrať do konania znalca za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o odporcov, títo nesúhlasili s konštatovaním znalca, že navrhovateľ neúčtoval správne celkovú cenu tepla v roku 1996 a 1997, kedy kalkulovanú cenu mal znížiť o 10 %. Tvrdili, že z ustanovenia Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. vyplýva, že pokiaľ nebude zariadenie na zásobovanie teplom uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky vybavené meracím a regulačným zariadením, sú dodávatelia povinní poskytnúť zľavu z ceny dodaného tepla odberateľom vo výške 30 % z fakturovanej sumy. Tak isto zo skutočnosti, že zariadenie na zásobovanie teplom bolo zriadené a uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti uvedenej vyhlášky koncom roka 1995 a nebolo vybavené meracím a regulačným zariadením, vyplýva potom povinnosť poskytnúť zľavu z ceny dodaného tepla 30 % z fakturovanej sumy nielen za rok 1996 a 1997, ale aj za rok 1998 do platnosti uvedenej vyhlášky, t.j. do 1. júla 1998. Tým, že tak navrhovateľ neurobil porušil uvedenú vyhlášku, ktorou boli určené všeobecné podmienky dodávok tepla a teplej úžitkovej vody užívateľom bytov (domácnostiam). Pri 30 % poskytnutej zľave by potom bola fakturácia za dodané teplo v roku

1996 vo výške 7 629,- Sk, za rok 1997 vo výške 8 309,- Sk a za rok 1998 vo výške 10 447,- Sk, čiže spolu 26 385,- Sk, pričom z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov na užívanie bytu vyplýva, že v roku 1996 bola skutočne uhradená suma 16 102,- Sk, v roku 1997 19 423,- Sk, v roku 1998 23 100,- Sk a v roku 1999 suma 28 740,- Sk, z čoho potom vyplýva iný záver než uvedený v znaleckom posudku, a síce nevznikol nedoplatok 2 581,15 Sk, ale pri splnení povinnosti navrhovateľa poskytnúť odporcom za rok 1996 až 1998 zľavu 30 % vznikol preplatok k 31.12.1999 v sume 8.929,- Sk. Odporcovia popierali v celom rozsahu znalcom zistený nedoplatok za roky 1996 až 1998 vo výške 2.571,15 Sk s odôvodnením, že znalec ho nemohol vyčísliť pre nedostatok dokladov zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ neposkytol odporcom zľavy vo výške 30 % ako mal a je teda zrejmé, že ním nárokovaná suma poplatku z omeškania je neoprávnená a svoju pohľadávku má uspokojenú, nakoľko si na ňu neoprávnene započítal preplatok z vyúčtovania vo výške 5.257,- Sk a 3.725,- Sk na poplatok z omeškania. Navrhovateľ nepreukázal správnosť jej účtovania, pretože vyúčtovanie nepreukázal žiadnymi dokladmi, ktoré by ich správnosť preukazovali. Navrhovateľ totiž odporcom už 3.8.1999 písomne oznámil, že vyúčtovania za rok 1996, 1997 a 1998 boli spracované v zmysle platných vyhlášok a predpisov, pričom ich neuvádza a ani vyúčtovania tomu nezodpovedajú. Na základe uvedeného odporcovia spochybňujú aj opravené vyúčtovania a ich správnosť je spochybnená aj cenou. Navrhovateľ totiž vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.9.2008 uviedol, že bytové družstvo nestanovovalo cenu podľa zásad vecnej regulácie, čo je však v rozpore so zákonom o cenách a s podmienkami uvedenými v smernici Ministerstva financií SR a to príloha č. 4 k výmeru Ministerstva financií SR č. R1/1996 doplnenej dodatkom č. 1 v roku 1997 výmeru 7/1997. S návrhom navrhovateľa na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nesúhlasili. Odporcovia mali nárok na zľavu 30 % z ceny dodaného tepla, nakoľko navrhovateľ ako dodávateľ si nesplnil povinnosti uviesť do prevádzky zariadenie na zásobovanie tepla ako bolo uvedené vyššie, pričom v zmysle vyhlášky č. , dodávateľom je organizácia, ktorá fakturuje dodávku tepla odberateľovi.

Navrhovateľ poprel, že by bol nesprávne vypočítaval mesačné zálohové platby, pretože tieto vychádzajú vo výške 1/12 z nákladov vyúčtovania z predchádzajúceho roku, inak sa zálohové platby vypočítať nedajú. Pokiaľ odporcovia vyčítajú určovanie cien, uviedol, že na dodávku tepla sa nevzťahuje cena a preto sa na ňu nevzťahuje ani vyhláška č. R1/1996. V uvedenom prípade ide o dom, kde je kotolňa len pre uvedený dom, ktorú si vybudovali vtedy nájomcovia z vlastných zdrojov a aj si ich prevádzkovali, teda nie je možné stanoviť cenu na základe nejakého výmeru, pretože v takomto prípade sú náklady na výrobu tepla celkom iné a predpisom nezodpovedajú. Tieto náklady sa potom rozúčtujú podľa plochy bytu, pričom ide o skutočne vynaložené náklady vydelené plochou bytov a nikto na tom nedosahuje zisk ( ide o výrobu tepla bez zisku, čiže aké sú náklady, taká je aj úhrada). Navrhovateľ totiž teplo pre nájomcov nevyrábal, toto teplo si dodávali oni sami sebe, navrhovateľ im len zabezpečil zmluvne dodávky plynu a energií. Nájomcom nič nefakturoval, iba rozúčtovával náklady, pretože navrhovateľ nevyrába teplo a nepredáva ho spotrebiteľom, ale výrobcovia aj spotrebitelia sú samotní nájomcovia. Jedná sa o samostatnú ekonomickú a účtovnú jednotku, kde si dom hospodári s vlastnými nákladmi tak, ako to funguje všade, kde sú kotolne. Z protokolu SFK Bratislava vyplýva, že kontrolou rozúčtovania nákladov na ústredné kúrenie a ohrev vody v dotknutom objekte za rok 1996 nebolo zistené porušenie cenových predpisov. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ neporušil zákon o cenách a to potvrdzuje skutočnosť, že navrhovateľ nemal dôvod poskytovať nejakú zľavu.

Na odstránenie nejasností súd doplnil dokazovanie aj výsluchom znalca, ktorý pevne zotrvával na stanovisku, že navrhovateľ ako dodávateľ mal poskytnúť 10 % zľavy z ceny tepla a nie 30 % zľavu ako tvrdili odporcovia s poukazom na smernicu MF SR pre určenie podmienok dodávok a cien tepelnej energie a prílohy č. 4/1996 výmeru , časť I. odsek 4, podľa ktorého, ak od 1.9.1993 neboli splnené podmienky o meraní tepla na vykurovanie a na ohrev vody v zmysle o metrológii, dodávateľ tepla je povinný znížiť cenu tepelnej energie vyjadrenú podľa zásad vecnej regulácie za príslušné obdobie o 10 %. K výhrade navrhovateľa, že znalec nebral do úvahy skutočnosť, že ide o zdroj tepla, ktorý vyrába teplo nie do siete, ale len nájomcom domu, znalec uviedol, že podľa informácií zo spisu aj od odporcov, tepelný zdroj bol vybudovaný nielen z fondu opráv, ale za spoluinvestície mesta a prispenia nájomníkov. V tomto smere sa znalec domnieval, že investície mal poskytnúť dodávateľ tepla. To však nič nemení na tom, že tepelný zdroj a dodávateľ tepla bolo Bytové družstvo, keďže fakturoval teplo, hoci kotolňa bola bezobslužná a kurič tam nebol, prevádzkovateľom kotolne bolo Bytové družstvo a malo na starosti všetky povinnosti týkajúce sa prevádzkovania a dodávky tepla. Preto sa na neho vzťahovala vyhláška a predpisy týkajúce sa rozúčtovania platieb. Ak navrhovateľ

namietal, že išlo o dodávku tepla pre jedného odberateľa a dodávateľ môže sa s odberateľom dohodnúť na inom zisťovaní odberu tepla, tu znalec uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa dodávateľ s nájomníkmi bol nejako dohodol (v prípade dohody by tam nemuseli byť merače a ani povinnosť 10 % alebo 30 % zľavy by nebola). Znalec však tvrdí, že v uvedenom prípade zľava 30 % neprichádzala do úvahy, iba zľava 10 %, a preto závery, ku ktorým vo svojom posudku dospel považoval za správne. Pokiaľ sa navrhovateľ pozastavuje nad tým, že nemal kto zaplatiť eventuálne zľavy za dodávku tepla, znalec uviedol, že túto skutočnosť vyhláška nerieši, jedná sa o normálnu sankciu, ktorú musí zaplatiť za to, že porušil zákon a nenainštaloval meracie zariadenie. Dodávateľ tepla mal do ceny tepla zahrnúť všetky náklady spojené s výrobou tepla, ktoré sú dané v kalkulačnom vzorci, a pokiaľ by dodávateľ takto zahrnul všetky náklady, dostal by výslednú sumu, ktorá by síce prevyšovala cenu, ale mohol v tom čase získať na doplatenie rozdielu dotácie od štátu k cene tepla, ktorá bola vecne regulovaná a mohol tvoriť aj odpisový fond. Napriek tvrdeniu navrhovateľa, že neporušil cenové predpisy, znalec jednoznačne tvrdil, že cenové predpisy porušené boli, hoci to finančná kontrola nezistila. Navrhovateľ naprik viacerým urgenciám nepredložil znalcovi doklady, ktoré od neho žiadal tvrdiac, že tieto boli skartované a informácie, ktoré žiadal, mu neposkytol. Preto musel znalecký posudok vyhotoviť z tých dokladov, ktoré boli založené v súdnom spise a ktoré poskytli odporcovia. Znalec prezentoval názor, že pokiaľ by aj iný súdny znalec vychádzal z tých istých dokladov, ktoré boli doposiaľ k dispozícii, dospel by k rovnakému záveru, pokiaľ by sa opieral o vtedy platnú legislatívu.

SFK Bratislava, ktorá na podnet odporcov vykonala kontrolu dodržiavania cenovo- regulačných opatrení zo strany navrhovateľa, zistila viaceré nedostatky, ktoré obsiahla v Protokole o výsledku cenovej kontroly č. 170/1999 z 28.07.1999. Podľa jej zistení ceny boli určené podľa zásad vecného usmerňovania cien. Kontrolou rozúčtovania nákladov na ÚK a ohrev vody v r. 1996 nebolo zistené porušenie cenovej disciplíny, rozúčtovanie za r.1997 bolo nesprávne ( nesprávne zohľadnená plocha bytov). Rozúčtovanie nákladov na vodné a stočné bolo za r. 1996 chybné a za r. 1997 správne.

Po takto doplnenom dokazovaní účastníci zostrvávali na svojich stanoviskách, keď navrhovateľ žiadal žalobe ako dôvodnej vyhovieť v celom rozsahu a odporcovia ju žiadali v celom rozsahu zamietnuť keď podľa ich názoru neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil za celé konanie žiadny dôkaz o správnosti čo i len časti svojho vyúčtovania.

Podľa spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Stanovy navrhovateľa v čl. 53, ods. 4/, 5/ a 6/, ustanovujú, že záloha na úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu sa platí spolu so zálohou na nájomné. Rozdiel medzi zálohou a skutočnými nákladmi družstva vynaloženými na poskytnuté plnenia v priebehu kalendárneho roka ( alebo pre zúčtovanie určitého druhu služieb určeného obdobia) vyúčtuje družstvo s členom najneskôr do troch mesiacov potom, ako bude družstu oznámená ich výška. Výšku zálohy nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu určujú skutočné náklady predchádzajúceho roku príslušnej ekonomickej jednotky strediska domového hospodárstva. Tieto náklady sú tiež podkladom pre prípadnú zmenu výšky zálohy určenej v nájomnej zmluve. Vyúčtovaním zistený preplatok podľa ods. 2/ a 4/ uhradí družstvo členovi najneskôr do 60 dní po vyúčtovaní. V tej istej lehote je člen povinný uhradiť družstvu vyúčtovaním zistený nedoplatok.

Predmetom konania je zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené úhrady odporcov za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Zásobovanie teplom na vykurovanie a dodávku teplej úžitkovej vody v dome, kde sú aj odporcovia nájomcami bytu, sa uskutočňuje formou kotolne, nachádzajúcej sa v bytovom dome. Bytové družstvo predpisuje nájomníkom mesačné úhrady ( 1/12 ročného predpisu nákladov) a tieto potom raz ročne vyúčtováva podľa skutočných nákladov. Za roky 1996 až 1998 zistil navrhovateľ vyúčtovaním u odporcov nedoplatky, ktorých výška bola podľa jeho tvrdenia ku dňu podania žaloby 5.257,- Sk, táto suma bola aj pôvodne žalovaná a spolu s ňou aj poplatok z omeškania z tejto sumy za obdobie od 01.07.1997 do 31.12.1999 vo výške 8.742,- Sk. Pred prvým pojednávaním vzal späť návrh v časti istiny 5257,- Sk ( keď navrhovateľ započítal na nedoplatok sumu uhradenú odporcami nad rámec zálohovej platby v sept. 2002), a žiadal iba zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 8.742,- Sk, následne vzal späť návrh aj v časti 803,- Sk (dobropisoval odporcom sumu 621,- Sk za r. 1997 na základe výsledkov SFK Bratislava) a žiadal teda takto upravený poplatok z omeškania vo výške 7.939,- Sk, ktorú žalovanú sumu naposledy upravil na konečnú sumu 4.214,- Sk a to späťvzatím časti žalobného nároku vo výške 3.725,- Sk s odôvodnením, že uvedená časť poplatku z omeškania bola opäť uhradená z preplatkov odporcov. Navrhovateľ žalovaný nárok preukazoval jednak vyúčtovaniami za roky 1996,1997 a 1998 ( v opravenom znení), spôsobom výpočtu poplatkov z omeškania, vyjadreniami SFK Bratislava.

Vykonané dokazovanie však existenciu navrhovateľovho nároku nepotvrdilo.

SFK Bratislava súdu uviedla, že pri cenovej kontrole č. 170/1999 za roky 1996 a 1997 nezistila porušenie cenových predpisov zo strany navrhovateľa ( boli však zistené určité chyby v rozúčtovaní a navrhovateľovi boli uložené pokuty). Súd prihliadol na zistenie znalca, že uvedené nedostatky, zistené kontrolou SFK Bratislava, navrhovateľ neodstránil v celom rozsahu, ale len v časti úpravy výmery vykurovanej plochy v r. 1997, nevystavil a nedoručil dodatočne opravené faktúry, zistené nezrovnalosti navrhovateľ odporcom dobropisoval ale nevrátil, len znížil na ich konte chybne vypočítanú výšku nedoplatkov o 621,- Sk. Rovnako bolo treba prihliadnuť na znalcove zistenia, že po čiastočných uznaniach chýb, vytknutých finančnou kontrolou, vo vyúčtovaní zálohových platieb boli navrhovateľom započítavané úhrady a predpisy z nasledovných rokov a vyššie úhrady odporcov v r. 1999 a 2.000 boli započítané do obdobia rokov 1996 - 1998.

Takýmto postupom navrhovateľa sa ( pri paralelných zmenách žalobného návrhu) stal nárok navrhovateľa nejasný o to viac, že absentuje riadny a prehľadný výpočet, ktorým k žalovanej sume ( v jej poslednom znení) dospel. Bolo preto nevyhnutné výpočet nedoplatku za sporné roky zveriť znalcovi z odboru energetiky, ktorý po podrobnom sa oboznámení s prípadom zistil nedoplatok vo výške 2.581,15 Sk ( namiesto navrhovateľom tvrdeného nedoplatku 5.257,- Sk) pri súčasnom zistení viacnásobného porušenia cenových predpisov zo strany navrhovateľa, hoci to finančná kontrola nezistila. Súd sa stotožnil s názorom znalca, že navrhovateľ bol dodávateľom tepla, keďže ho fakturoval a to aj keď kotolňa bola bezobslužná, z dokazovania totiž bolo nesporne preukázané, že to bol navrhovateľ, kto mal na starosti všetky povinnosti týkajúce sa prevádzkovania a dodávky tepla a preto sa na neho vzťahovala , a predpisy týkajúce sa rozúčtovania platieb. Súd si potom osvojil závery znalca týkajúce sa výpočtu nedoplatku a vychádzajúc zo znaleckého posudku mal za preukázané, že nedoplatok odporcov za r. 1996 - 1998 vrátane bol 2.581,15 Sk. Kontrolný znalecký posudok súd nevykonal z hľadiska hospodárnosti ( už v súčasnosti trovy konania značne prevyšujú hodnotu sporu) ako aj z dôvodu, že žiadne nové zistenia by nový znalec zrejme vo veci nepriniesol a opätovne by musel vychádzať z rovnakých listinných dôkazov ako pri podaní prvého posudku, keďže podľa vyjadrenia navrhovateľa boli doklady už skartované.

V zmysle stanov navrhovateľa vyúčtovaním zistený nedoplatok mali odporcovia uhradiť navrhovateľovi najneskôr do 60 dní po vyúčtovaní a pokiaľ by tak neurobili, vzniklo by navrhovateľovi právo účtovať poplatok z omeškania v zmysle a , Obč. . vo výške 2,5 promile dlžnej sumy denne.

Predpokladom pre vznik omeškania so zaplatením zisteného nedoplatku je vyúčtovanie. Vyúčtovania navrhovateľa vykonané doteraz, však boli v celom rozsahu chybné ( vrátane opravných vyúčtovaní), vykonané v rozpore s cenovými predpismi a preto na ne súd neprihliadol. Vyúčtovania za roky 1996 až 1998 vykonané v zmysle platných právnych predpisov navrhovateľ doposiaľ neurobil. Nie je preto

možné žiadať od odporcov zaplatenie poplatku z omeškania, pretože odporcovia sa do omeškania s platením za týchto okolností nemohli dostať.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným odporcom v súdenom prípade vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnili iba vo výške preddavku 99,58 eur poskytnutého na znalecké dokazovanie, ktoré trovy im súd aj priznal.

Súčasne súd v zmysle ustanovenia v spojení s rozhodol bez návrhu aj o trovách štátu, ktoré zaplatil na odmene znalca 157,66 eur, poskytnutej zo štátnych prostriedkov ( vo výške 129,36 eur + 28,3 eur) a neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť tieto trovy nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.