Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-237-2009.pdf
PDF · 111.74 KB
No categories available
20C/237/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľa: J., trvalé bytom D. proti odporcovi: VENTUREAL Košice, s.r.o., IČO: 44 017 854 zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou ADVOKATUS KG, s.r.o. v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy tohto konania v celkovej výške 2.442,06 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 31.7.2009 domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 9.2.2009 je neplatná.
Vykonaným dokazovaním súd zistil následovný skutkový stav:
Dňa 9.2.2009 odporca doručil navrhovateľovi výpoveď zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu zrušenia všetkých pracovných miest, teda z organizačných zmien.
Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že odporca dňa 6.2.2009 rozhodol o zrušení všetkých pracovných miest a teda aj jeho, avšak namieta, že toto tvrdenie zamestnávateľa sa nezakladá na pravde a to vzhľadom na skutočnosť, že všetci ostatní pracovníci naďalej pracujú u zamestnávateľa a k žiadnym organizačným zmenám nedošlo. Ďalej uviedol, že nie je pravdivé ani tvrdenie uvedené vo výpovedi, že došlo k nemožnosti vykonávať hlavnú činnosť a zrealizovať zamýšľaný projekt. Naopak zamestnávateľ aj naďalej pokračoval veľmi aktívne v rozvoji viacerých projektov. Poukázal na tú skutočnosť, že ďalej v organizácií pracuje D. a na dôkaz svojej pravdivosti tvrdenia žiadal, aby súd si vyžiadal zo Sociálnej poisťovne potvrdenie o stave zamestnancov.
Ďalej uviedol, že túto výpoveď považuje za neplatnú z dôvodu, že zamestnávateľ uviedol vo výpovedi falošné dôvody, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
Ďalej vo svojom návrhu uviedol, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákonníka práce a to oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával a to listom zo dňa 31.7.2009.
Túto skutočnosť si súd overil z listu navrhovateľa adresovaného zamestnávateľovi VENTUREAL Košice, s.r.o. zo dňa 31.7.2009, v ktorom žiadal, aby ho zamestnávateľ aj naďalej zamestnával, avšak k uvedenej výpovedi nedoložil potvrdenie o doručení, resp. o prevzatí uvedeného listu zamestnávateľom.
Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 6.2.2009, v ktorom uvádza, že na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 6.2.2009 o zrušení všetkých pracovných miest, t.j. o organizačných zmenách utlmuje a obmedzuje svoju hlavnú činnosť, teda zámer vybudovať veterné parky kvôli nedostatku veternej energie. Vzhľadom na túto skutočnosť, že došlo k nemožnosti vykonávať hlavnú činnosť a zrealizovať zamýšľaný projekt pre nedostatok vetra, teda pre nerentabilitu projektu nie je zamestnávateľ schopný prideľovať prácu a preto bolo pracovné miesto navrhovateľa ku dňu 6.2.2009 zrušené. S uvedeným písomným rozhodnutím zamestnávateľ oboznámil zamestnanca pred podaním tejto výpovede. Vzhľadom na tieto skutočnosti vo výpovedi zamestnávateľ ďalej uviedol, že zamestnanec, teda navrhovateľ sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným a že ho nemá ďalej možnosť zamestnávať podľa pracovnej zmluvy.
Ďalej uviedol, že zamestnávateľ nemá pre neho vhodnú prácu a nie je schopný Vám ponúknuť vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Z uvedenej výpovede súd ďalej zistil, že pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby.
Z uvedenej výpovede súd ďalej zistil, že zamestnávateľ oznámil zamestnancovi, že podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce z dôvodov prekážky na strane zamestnávateľa nie je schopný mu prideľovať prácu podľa jeho pracovnej zmluvy a to až do dňa uplynutia výpovednej doby, t.j. do skončenia pracovného pomeru. Zároveň oboznámil zamestnanca, teda navrhovateľa o tom, že mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku a že odo dňa 9.2.2009 kedy bola doručená výpoveď zo zamestnania nemôže chodiť do práce a požiadal ho o prevzatie jeho osobných vecí.
Z uvedeného listinného dôkazu, teda z výpovede zamestnávateľa zamestnancovi súd zistil, že navrhovateľ prevzal túto výpoveď dňa 9.2.2009, ktorú aj osobne podpísal.
Dňa 29.9.2009 odporca doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V tomto svojom vyjadrení uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľom v celom rozsahu neuznáva.
Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že dňa 9.2.2009 navrhovateľ prevzal výpoveď zo dňa 6.2.2009. Poukázal ďalej na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákonníka práce na základe, ktorého výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, t.z., že v zmysle uvedených citovaných zákonných ustanovení pracovný pomer u navrhovateľa sa skončil dňa 30.4.2009, t.j. uplynutím výpovednej doby.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Táto lehota je dvojmesačná a je preklúzivna.
V priebehu konania súd zistil, že u odporcu došlo k zmene sídla organizácie a to na Námestie SNP č. 13, Bratislava a to odo dňa 15.1.2010.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že výpovedná lehota skončila dňa 30.4.2009, teda aj k tomuto dňu bol ukončený pracovný pomer medzi účastníkmi konania.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že navrhovateľ doručil žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dňa 31.7.2009. Preklúzivna lehota, v ktorej mal navrhovateľ uplatniť, resp. napadnúť na súde žalobou neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplynula dňa 30.6.2009.
Z vykonaného dokazovania súd mal teda za preukázané, že navrhovateľ doručil súdu žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru jeden mesiac po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty.
V zmysle ust. § 583 OZ k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že navrhovateľ dostal výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Podľa § 61 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že zamestnávateľ na pracovné miesto uvolnené, resp. zrušené z dôvodu nadbytočnosti u navrhovateľa neobsadil iným zamestnancom, neprijal ani nevytvoril na zrušenom pracovnom mieste nové pracovné miesto ani neprijal iného zamestnanca.
Z predložených listinných dôkazov súd ďalej zistil, že odporca rozhodol o organizačných zmenách v spoločnosti z toho dôvodu, že utlmuje a obmedzuje hlavnú činnosť, t.j. budovanie veterných parkov kvôli nedostatku vetra.
Z predložených listinných dôkazov a to konkrétne z Dohody o zániku zmluvy o spolupráci v oblasti výroby veternej energie boli takto zrušené z 26 projektov 24 a aktívne ostali iba 2 a to konkrétne v lokalite Čečejovce a Michalok.
Ako dôkazné listiny súd vyhodnotil Dohody o zániku zmluvy o spolupráci medzi odporcom a obcou Záhor, ďalej obcou Jenkovce, obcou Nižné Nemecké, obcou Tašuľa a ďalšie.
Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj s Dodatkami v zmluvách MO posúdeniu vplyvu veterného parku medzi zamestnávateľom VENTUREAL Košice, s.r.o. a posudzovateľom HAPL ERVÍN s adresou Muránska Dlhá Lúka č. 78, okres Revúca na základe, ktorej zmluvné strany sa dohodli, že všetky práce vykonávané na základe zmluvy budú odo dňa 26.3.2009 pozastavené. Tieto posudzované práce mali byť vykonané v lokalite Čeláre, Veľké Straciny, Malé Zlievce, Veľké Zlievce, Bušince, Olováry, Zombor a Kováčovce. Na základe druhého Dodatku boli zrušené zmluvy v lokalite Príbelec, Obeckov, Záhorce, Želovce na základe ďalšej Lesenice, Sečianky, Vinica, Balog nad Ipľom, Dolinka, Trebušovce, Kosihy nad Ipľom, Veľká Čalomija, Malá Čalomija, Chrastince, Seľany, Nenice, Veľká ves na Ipľom.
Zároveň súd sa oboznámil aj s výpoveďou zo zmluvy o dielo medzi firmou VENTUREAL Košice, s.r.o. a zhotoviteľom ENVEX, ktorým bola taktiež vypovedaná zmluva o dielo na vypracovanie zámeru a správy na zriadenie veterného parku Ožďany, ďalej veterného parku Rumince, veterného parku Budkovce a veterného parku Bežovce ako aj sa oboznámil s Dohodou o ukončení zmluvy o poskytovaní medzi poskytovateľom M.., E-ENERGY a VENTUREAL Košice, s.r.o. na základe, ktorej zmluvy sa dohodli účastníci na ukončení tejto zmluvy dňa 1.3.2009 ako aj ďalšej zmluvy, resp. Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 1.3.2009 ktorá sa viaže na zmluvu uzavretú dňa 7.3.2008.
Z pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 26.2.2008 súd zistil, že účastníci konania uzavreli pracovnú zmluvu s druhom práce pre navrhovateľa s popisom pracovnej činnosti podľa článku 1 pod bodom 2 vedenie spoločnosti.
Z uvedenej zmluvy ďalej súd zistil, že zmluva bola podpísaná medzi navrhovateľom J. ako konateľom spoločnosti na jednej strane a J. ako zamestnancom na druhej strane.
Dňa 1.2.2010 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu doplnenie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V uvedenom doplnení žaloby navrhovateľ uvádza, že žiada prehodnotiť skončenie pracovného pomeru aj čo sa týka zo stránky rozporu medzi vôľou a prejavom. Ďalej uvádza, že výpoveď je síce daná z titulu organizačných zmien, resp. nadbytočnosti, avšak z celkového obsahu písomnej výpovede jasne vyplýva, že odporca mu de facto pracovný pomer vypovedal okamžite. Podotýka, že túto skutočnosť dokazuje aj výrok v závere výpovede kde mu zakázal zdržiavať sa naďalej na pracovisku. Poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré predložil súdu o organizačných zmenách, v ktorom sú uvedení všetci zamestnanci odporcu, no v skutočnosti dodnes nedostali výpoveď a sú zamestnaní u odporcu dodnes. Má za to, že uvedené okolnosti jasne dokazujú, že sa nejednalo o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti ale okamžitú výpoveď. Podotkol, že ak to bola výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, prečo potom musel okamžite opustiť pracovisko, pričom zamestnancom bolo oznámené, že odišiel preto, lebo sa nedohodli s majiteľom. Ďalej vo svojom doplnení uvádza, že podľa platných právny noriem má byť právny úkon vykonaný vážne bez nátlaku a slobodne. Ja som dostal na výber 10 minút na okamžitý odchod a podpísaní Dohody o okamžitom skončení pracovného pomeru, čo aj odmietol. Nasledovalo predloženie druhej varianty výpoveď z organizačných dôvodov. Ďalej uviedol, že nevedel čo všetko podpísal ale komando, ktoré tvorilo uvedenú prepadovú jednotku sa skladalo zo 4 ľudí a ak by aj odmietol podpísať prevzatie, prítomní by mu zrejme tak, či tak dosvedčili čo potreboval.
Z predložených listinných dôkazov súd však nezistil, aby zo strany odporcu, teda zamestnávateľa došlo k akémukoľvek doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ obdržal jedine výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 Zákonníka práce. K uvedenému je zároveň potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 17 Zákonníka práce, ktorý taxatívne vymedzuje kedy je právny úkon neplatný, t.j., že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný a taktiež právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov a ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom.
Ďalej z predloženého listinného dôkazu a to konkrétne z pracovnej zmluvy súd ďalej zistil, že v pracovnej zmluve bola dohodnutá výpovedná doba 2 mesiace.
Vykonaným dokazovaním súd mal ďalej za preukázané, že právny úkon, teda doručovanie výpovede ako aj samotná listina výpovede splnila všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Súd mal za to, že výpoveď je určitá a zrozumiteľná a odporca prejavil vôľu skončiť pracovný pomer s navrhovateľom výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku prijatia organizačných zmien, nakoľko zamestnávateľ, teda odporca utlmuje a obmedzuje svoju činnosť, teda budovanie veterných parkov kvôli nedostatku vetra. Z toho dôvodu došlo k nemožnosti vykonávať hlavnú činnosť odporcu a realizovať projekty pre nedostatok vetra. Odporca takto nebol v stave zabezpečiť a prideľovať navrhovateľovi prácu a preto zrušil jeho pracovné miesto ku dňu 6.2.2009.
Z vykonaného dokazovania súd mal ďalej za preukázané, že zamestnávateľ zamestnancovi neumožnil vykonávať svoju pracovnú činnosť z toho dôvodu, že nemal pre neho prácu a teda prekážka v práci bola na strane zamestnávateľa.
Podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Z predložených listinných dôkazov a to konkrétne z výplatných pások za mesiac február, marec a apríl súd zistil, že navrhovateľovi bola vyplatená mzda za mesiac marec ako aj apríl a zároveň v mesiaci apríl mu bolo vyplatené aj odstupné v mesiaci apríl spolu so mzdou v celkovej výške v hrubom nezdanenom príjme X.XXX,XX Eur.
Súd mal za to, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo v zmysle platných predpisov a to výpoveďou.
Čo sa týka návrhu, aby súd prehodnotil taktiež právny úkon rozviazania pracovného pomeru ako neplatný úkon k tomu je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a to vzhľadom na skutočnosť, že došlo k právoplatnému rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou nebolo zistené, aby zo strany zamestnávateľa bola snaha obísť právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp. súd nezistil, že právne úkony smerujúce k rozviazaniu pracovného pomeru sa priečili dobrým mravom.
Taktiež súd má za to, že rozviazanie pracovného pomeru v tom zmysle ako ho prezentuje navrhovateľ neodporuje zákonu. Taktiež je potrebné dodať, že v danom prípade nemohlo ísť o okamžité skončenie pracovného pomeru.
Taktiež súd nemohol uveriť tvrdeniu navrhovateľa, že všetci ostatní zamestnanci pracujú u odporcu, nakoľko v spise sa taktiež nachádza prehlásenie I., ktorá bola zamestnancom odporcu, že jej pracovný pomer skončil výpoveďou.
Navrhovateľ aj na samotnom pojednávaní dňa 15.11.2010 vo svojej výpovedi uviedol, že síce mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru, avšak podľa jeho názoru sa jednalo o okamžité skončenie pracovného pomeru a má za to, že zo strany zamestnávateľa došlo k absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu čo je v rozpore s ustanovením § 39 OZ.
Právna zástupkyňa odporcu na tomto pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na tom, aby súd žalobu zamietol a vôbec sa ňou nezaoberal, nakoľko poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ nepodal návrh na súd v dvojmesačnej prekluzívnej lehote a ďalej čo sa týka jeho dnešného tvrdenia, resp. doplnenia žaloby, ktorá bola doručená na dnešnom pojednávaní poukazuje na tú skutočnosť, že vo firme VENTUREAL Košice, s.r.o. v súčasnosti nepracuje žiadny pracovník o čom svedčí aj potvrdenie zo Sociálne poisťovne, že samotná firma je v likvidácií. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ dostal riadnu výpoveď, ktorú si prevzal zo strany odporcu mu bola vyplatená mzda v dobe od doručenia výpovede 2 mesiace a taktiež mu bolo vyplatené aj odstupné podľa predpisov o zamestnávaní. Čo sa týka disimulovaného právneho úkonu to sa taktiež nezakladá na pravde, nakoľko táto vôľa bola zo strany majiteľa organizácie zapríčinená tým, že boli vykonané merania vetra a následne bolo prijaté rozhodnutie, že na východnom Slovensku sa tieto veterné parky stavať nebudú.
Navrhovateľ ďalej na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že firma VENTUREAL úplne utlmila program na východnom Slovensku a poukázal pritom na to, že v súčasnosti ešte vo firme pracujú pani O., ktorá bola taktiež na zozname nadbytočných pracovníkov a okrem nej tam sa ocitol aj on ako aj jeho manželka. Ďalej pripustil tú skutočnosť, že majiteľ firmy pán B. mal právo mu dať výpoveď, avšak nie takýmto spôsobom ako to učinil, nakoľko podľa jeho mienky učinil to v rozpore s § 39 OZ a teda má za to, že táto výpoveď nie je platná, teda tento právny úkon je nulitný.
Právna zástupkyňa odporcu v reakcií na navrhovateľov prednes, čo sa týka prepustenia ostatných zamestnancov uviedla, že sa to nezakladá na pravde, nakoľko jej klient prepustil všetkých zamestnancov a že všetci zamestnanci ukončili svoju pracovnú činnosť a bolo to niekedy v septembri roku 2009. Ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že odporca v súčasnosti nezamestnáva žiadnych pracovníkov, kancelária je uzavretá, nenachádzajú sa tu žiadne autá a iná technika a taktiež skončila činnosť kancelárie. Ešte opakovanie potvrdila tú skutočnosť, že z 27 projektov sú aktívne iba 2.
Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že celým spúšťačom tejto situácie, t.z. obmedzovania výroby a činnosti firmy VENTUREAL bola skutočnosť, že po vykonaní merania vetra tieto dopadli veľmi zlé a z toho dôvodu sa už nezaoberali inými ale iba dvoma projektmi. Ďalej uviedol, že v Košiciach z toho dôvodu bola zrušená aj kancelária, mali tú asi štyri miestnosti , tri autá, avšak práve z nedostatku vhodných poveternostných podmienok museli projekty ukončil a uzatvoriť aj samotnú kanceláriu.
Na otázku súdu koľko mala firma zamestnancov odporca odpovedal, že boli to traja zamestnanci a taktiež boli zamestnaní vo firme ďalší traja na dohodu. Jednému z týchto pracovníkov bola daná výpoveď v tom istom mesiaci a s ďalšími dvoma sa dohodli na ukončení spolupráce.
Navrhovateľ na pojednávaní ďalej uviedol, že tvrdenie odporcu, že vo firme už nikto nepracuje sa nezakladá na pravde a že môže navrhnúť na vypočutie ďalších svedkov, ktorí by potvrdili tú skutočnosť, že firma naďalej existuje.
Právna zástupkyňa odporcu v reakcií na uvedené uviedla, že je síce pravdou, že na východnom Slovensku ešte prebieha určitá činnosť a to na dvoch projektoch, avšak tieto projekty sú priamo riadené a vykonávané už priamo z Bratislavy.
Na otázku súdu kto je ešte zamestnaný vo firme pre východné Slovensko, právna zástupkyňa odporcu uviedla, že už tu na nie je zamestnaný nikto a túto činnosť pre východné Slovensko vykonáva tu na prítomný konateľ spoločnosti pán L. ktorý raz za mesiac sa stretne so starostami dotknutých obcí a inak už nikto vo firme tu na nepracuje.
Záverom je potrebné dodať aj tú skutočnosť, že súd neskúma skončenie pracovného pomeru u ostatných zamestnancov odporcu, nakoľko ich zamestnanecké vzťahy v rámci firmy VENTUREAL nie sú ani predmetom tohto konania.
Navrhovateľ na otázku súdu v akej pozícií pracoval u odporcu, odpovedal, že najprv pracoval ako projektový manager a následne keď došlo k odčleneniu Košickej pobočky od VENTUREAL slovakia pracoval ako konateľ spoločnosti.
Z preukázaných skutočnosti a to konkrétne z 28 plánovaných projektov sú aktívne už iba 2 na východnom Slovensku a tieto projekty sú riadené priamo z Bratislavy a najmä na tú skutočnosť, že navrhovateľ tu v Košiciach pracoval ako konateľ spoločnosti je zrejmé, že k organizačným zmenám u odporcu došlo a že odporca navrhovateľa už naďalej nemal ani možnosť zamestnávať v jeho funkcií a preto pristúpil k organizačným zmenám.
Súd návrh navrhovateľa na vykonanie ďalšieho dokazovania a to výsluchom starostov dotknutých obcí, v ktorých mali prebiehať výstavby veterných parkov zamietol a to z toho dôvodu, že súdu boli predložené listinné dôkazy o ukončení aktivít vo väčšine prípadov na východnom Slovensku a súd sa taktiež opieral aj o potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Košice, z ktorej súd zistil, že odporca VENTUREAL Košice, s.r.o., Nám. SNP č. 13, Bratislava bol evidovaný ako zamestnávateľ v období od 1.3.2008 do 30.11.2009.
Z vyššie uvedených dôvodov súd teda nevyhovel navrhovateľovi, aby boli vypočutí starostovia jednotlivých obcí, čím by došlo iba k ďalšej nehospodárnosti konania.
Úspešný odporca si v tomto konaní uplatnil náhradu trov tohto konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia hotových výdavkov, cestovných náhrad v celkovej výške 2.442,06 Eur.
Právny zástupca odporcu si v tomto konaní uplatnil náhradu trov tohto konania za 4 právne úkony á 55,49 Eur a to konkrétne za prevzatie a prípravu vrátané prvej porady s klientom, za vyjadrenie k žalobe, za vyjadrenie k doplneniu žaloby a za účasť na pojednávaní konanom dňa 15.11.2010.
Právna zástupkyňa si zároveň uplatňovala náhradu trov konania za 3 právne úkony za dni 5.2.2010, 22.3.2010 a 27.9.2010 a to iba vo výške 25% a to z toho dôvodu, že tieto pojednávania boli odročené z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa. Jednalo sa o tri právne úkony á 13,87 Eur.
Právna zástupkyňa si zároveň účtovala 7 právnych úkonov á 7,21 Eur čo spolu činní 50,47 Eur a 19 % DPH v celkovej výške 59,66 Eur, teda odmena advokáta spolu s režijným paušálom a DPH predstavuje 373,70 Eur.
Právna zástupkyňa si zároveň účtovala aj hotové výdavky a to stratu času za 96 polhodín á 12,02 Eur za cestu z Bratislavy do Košíc a späť na pojednávania v dňoch 5.2., 22.3., 27.9. a 15.11.2010 v celkovej výške 1.153,92 Eur, teda cestovné náhrady za každý jeden km jazdy čo na trase Bratislava - Košice a späť je 920 km x 4x0,183 Eur predstavuje 673,44 Eur.
Právna zástupkyňa si zároveň účtovala aj cenu spotrebovaných pohonných hmôt v celkovej výške 241 Eur za 4x 920 km pri spotrebe 0,06 litra nafty na 1 km, čo predstavuje sumu 241 Eur, teda celkom trovy konania predstavujú sumu 2.442,06 Eur.
O náhrade týchto trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. na základe, ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporca bol v tomto konaní plne úspešný súd neúspešného navrhovateľa zaviazal na úhradu týchto trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokatus KG, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Kozia ul. č. 27-29, Bratislava na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.