Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-124-2010.pdf
PDF · 84.62 KB
No categories available
8C/124/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľky : A. S., nar. XX.XX.XXXX,. bytom J. C. XXXX/XX,. D. S., zastúpenej advokátom : JUDr. P. K., so sídlom P. X,. D. S. proti odporcovi : B. B., IČO : XX. XXX. XXX,. so sídlom M. XX/X,. D. Š. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto
rozhodol:
Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01.03.2010 daného odporcom navrhovateľke je neplatné.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.206,40 € a to v mesačných splátkach po 134,05 €, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 271,82 k rukám JUDr. P. K. a to v mesačných splátkach po 30 €, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám právneho zástupcu navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, tak že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 171,50 € do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 27.04.2010 domáhala na tunajšom súde o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy. Tvrdila, že odporca jej poštou doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom dôvody tam uvedené sa nezakladajú na pravde. Žiadal vyplatiť mzdu za mesiace január a február 2010 s odôvodením, že tieto mesiace odpracovala ale mzda jej vyplatená nebola. Okrem toho žiadal náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. 8C/124/2010
- 2 -
Odporca uviedol, že si ej vedomý toho, že urobil chybu. Uznáva to. Navrhovateľka mala minimálnu mzdu. Je ochotný jej vyplatiť náhradu mzdy a tiež nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, boli oboznámené listiny a to pracovná zmluva ( č.l. 4 ), okamžité skončenie pracovného pomeru ( č.l. 6 ), výpis zo živnostenského registra na odporcu ( č.l. 7 ), odvolanie proti skončeniu pracovného pomeru ( č.l. 43 ), žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ( č.l. 45 ), zápisnica o trestnom oznámení ( č.l. 46 ), údaje pre zápočet ( č.l. 48 ), výdavkové doklady ( č.l. 50 až 52 ), odpoveď ohľadne vyplatenia mzdy ( č.l. 53 ),
kladenka ( č.l. 54 ), výplatný lístok ( č.l. 55 až 61 ), kniha príchodov a odchodov a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Z pripojenej pracovnej zmluvy ( č.l. 4 ) vyplýva, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 12.02.2009 v herni a bare G. ako čašníčka. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 12.02.2011.
Z pripojeného okamžitého skončenia pracovného pomeru ( č.l. 6 ) vyplýva, že odporca skončil s navrhovateľkou jej pracovný pomer u neho okamžitým skončením podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ zák. práce a to dňom 01.03.2010. Uvádza sa v ňom, že od 18.01.2010 do 01.03.2010 mala navrhovateľka neospravedlnenú absenciu v práci, čo dokazuje dochádzková kniha. Ďalej sa tam uvádza, že počas výkonu práce navrhovateľka nedodržiaval mlčanlivosť vo veciach jeho podnikania. Uvedené nedostatky podľa zákonníka práce sa považujú za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a sú dôvodom na okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Okamžité skončenie je datované dňom 01.03.2010. Ako vyplýva z vyjadrenia odporcu okamžité skončenie pracovného pomeru doručoval navrhovateľke poštou. Navrhovateľka uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru obdržala poštou dňa 03.03.2010.
Z pripojeného výpisu z obchodného registra na odporcu ( č.l. 7 ) vyplýva, že odporca je živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom, ktoré je zhodné s jeho menom a priezviskom.
Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že od 02.11.2009 do 31.12.2009 bola práceneschopná. Od 01.01.2010 nastúpila u odporcu opäť do práce. Odpracovala celý mesiac január 2010. Vo februári čerpala dovolenku celý mesiac. Čerpanie dovolenky jej nariadil odporca. Každý mesiac mala rovnakú výšku mzdy a to 295,50 Eur čistého. Mzdu mala vo výška minimálnej mzdy v hrubom 307,70 Eur. Predložila aj výplatné pásky do mesiaca august 2009.
Odporca uviedol, že navrhovateľka u neho odpracovala celý mesiac január 2010. V mesiaci február 2010 časť mesiaca čerpala dovolenku a časť odpracovala. Nevie presne koľko dní dovolenky čerpala. Čerpanie dovolenky jej nariadil on. Potvrdil, že navrhovateľka mala u neho minimálnu mzdu. Uznal nárok navrhovateľky v celom rozsahu s tým, že ide o jej zákonný nárok.
Podľa ust. § 68 ods. 1, písm. b/ zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 68 ods. 2/ zák. práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité 8C/124/2010
- 3 -
skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa ust. § 70 zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ust. § 79 ods. 3, písm. b/ zák. práce zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ust. § 79 ods. 4/ zák. práce v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa ust. § 118 ods. 1/ zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ust. § 118 ods. 2 / zák. práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa ust. § 119 ods. 1/ zák. práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa ust. § 116 ods. 1/ zák. práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľky, ide v podstate o tri návrhy. Prvým je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, druhým je nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru a tretím je vyplatenie mzdy za odpracované mesiace, vrátane náhrady za čerpanú dovolenku.
Ako už bolo uvedené, prvým je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tomto smere je návrh navrhovateľky v celom rozsahu dôvodný. Zo samotnej výpovede odporcu vyplýva, že navrhovateľka od 18.01.20010 do 29.02.2010 nemala neospravedlnenú absenciu. Naopak je preukázané, čo aj samotný odporca potvrdil, že navrhovateľka odpracovala u neho riadne celý mesiac január 2010 a tiež časť mesiaca február 2010, pričom časť tohto mesiaca čerpala na pokyn odporcu dovolenku. Takže tvrdenie v okamžitom skončení pracovného pomeru o neospravedlnenej absencii sa nezakladá na pravde. Pokiaľ sa týka druhého tam uvedeného porušenia, porušenie mlčanlivosti, v tomto smere je okamžité skončenie nepreskúmateľné, pretože odporca v ňom neuvádza kedy a akým spôsobom mala byť porušená jej povinnosť mlčanlivosti. Takže nie je možné skúmať, či a kedy naozaj došlo 8C/124/2010
- 4 -
k porušeniu mlčanlivosti. Okrem toho je nutné uviesť, že okamžitým skončením pracovného pomeru sa môže pracovný pomer skončiť najskôr jeho doručením. V danom prípade sa mal pracovný pomer okamžitým skončením, ako sa v ňom uvádza, skončiť dňom 01.03.2010. Okamžité skončenie pracovného pomeru však v tom čase nebolo ešte doručené navrhovateľke. Ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľky, dostala ho poštou dňa 03.03.2010. To jej tvrdenie potvrdzuje vlastne aj vyjadrenie odporcu, keď tvrdí, že okamžité zrušenie doručoval navrhovateľke poštou. Naviac ako vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto je datované dňom 01.03.2010, takže je málo pravdepodobné, že by bolo doručené aj v ten deň poštou. Opak odporca nepreukázal. Na základe uvedeného potom musel súd konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Navrhovateľka netrvala na ďalšom trvaní pracovného pomeru.
Pri neplatnom skončení pracovného pomeru, má zamestnanec, teda v danom prípade navrhovateľka právo na náhradu mzdy vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Keďže navrhovateľka mal pravidelný mesačný plat vo výške minimálnej mzdy, predstavuje dvojnásobok jej náhrady sumu ako ju žiadala. Aj v tejto časti, je návrh navrhovateľky v celom rozsahu dôvodný.
Pokiaľ sa týka tretieho nároku navrhovateľky, ide o vyplatenie mzdy za odpracované dva mesiace. Je preukázané, že v mesiaci január 2010 celý mesiac odpracovala. V mesiaci február v časti odpracovala a v časti čerpala na pokyn odporcu dovolenku. Uvedené je preukázané zhodnými vyjadreniami účastníkov. V roku 2010 mala navrhovateľka stále minimálnu mzdu. Takže za tieto dva mesiace je prináleží mzda vo výšky minimálnej mzdy za obidva mesiace. Tieto je odporca vo výplatných termínoch nevyplatil. Preto je jej návrh aj v tejto časti dôvodný.
Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu ako dôvodnému vyhovel.
Navrhovateľka mala vo veci plný úspech. Z tohto dôvodu a s poukazom na ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. jej bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške účelne vynaložených trov za poskytovanie právnej
pomoci advokátom. Ide o sumu 271,82 Eur. Táto suma pozostáva z odmeny za 4 úkony právnej pomoci ( 1. príprava a prevzatie veci, 2.spísanie návrhu, 3.účasť na pojednávaní dňa 10.08.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a 4. účasť na pojednávaní dňa 12.10.2010 kedy bola vec prejednaná aj rozhodnutá ). Hodnota jedného úkonu právnej pomoci je 61,41 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 10.08.2010 však patrí len 1 - ina lebo pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci samej, tak ako si to aj právny zástupca navrhovateľky vyúčtoval. K tomu prináleží 4 x režijný paušál po 7,21 Eur a ešte 19 % DPH z celej odmeny. Takto je to suma 271,82 eur.
Navrhovateľka je v konaní osobne oslobodená podľa zák. o súdnych poplatkov. V konaní mala plný úspech. Z tohto dôvodu a s poukazom na zák. ust. zák. o súdnych poplatkoch prešla poplatková povinnosť na neúspešného odporcu, ktorý od poplatkovej povinnosti oslobodený nie je. Hodnota súdneho poplatku bola vyčíslená 171,50 Eur. Ide o súdny poplatok z návrhu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a to podľa položky č. 1 písm. b/ sadzobníka zák. o súdnych poplatkov v sume 99,50 Eur. Okrem toho je to súdny poplatok vo výške 6 % zo sumy náhrady mzdy a vyplatenia mzdy, teda zo sumy 1.206,40 Eur a to podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka zák. o súdnych poplatkoch, čo predstavuje sumu 72,-Eur ( 1.206,40 Eur : 100 x 6% ). Spolu je to suma 171,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.