Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-68-2010.pdf
PDF · 85.35 KB
No categories available
15C/68/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľov 1/ P. D., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom T., H. XXXX/XX,. 2/ J. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., H. XXXX/XX. proti odporcom 1/ E. M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., H. XXXX/XX,. v konaní zastúpenému Mgr. S. B., advokátkou, so sídlom D. N. V., Š. XX/XX,. 2/ J. B., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., Ž. 4/X,. v konaní zastúpenému JUDr. J. B., advokátom, so sídlom T., G.. M.R.Š. XXX. o vrátenie daru takto
rozhodol:
Návrh s a v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovatelia 1, 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1) náhradu trov konania v sume 188,10 eur, k rukám Mgr. S. B., advokátky, a odporcovi 2) náhradu trov konania v sume 188,10 eur, k rukám JUDr. J. B., advokáta, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd uložil odporcovi 1/ povinnosť vydať im dar - dvojizbový byt č. X nachádzajúci sa v T. na ulici H. XXXX/XX. a odporcovi 2/ povinnosť predmetný byt do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku opustiť. Uviedli, že predmetný byt darovali navrhovatelia odporcovi 1/ darovacou zmluvou zo dňa 10.11.2005, pričom v tom čase odporca 1/ vystupoval pod menom M. M.. Odporca 1/ ich uistil, že v predmetnom byte budú môcť navrhovatelia i naďalej bývať a v prípade, že byt predá, vyplatí im 400.000,- Sk až 500.000,- Sk. V rozpore s týmito dohodami predal odporca 1/ predmetný byt odporcovi 2/ za sumu 1.650.000,- Sk a navrhovateľom vyplatil len sumu 50.000,- Sk. Navrhovatelia sa teraz domáhajú od odporcu 1/ vrátenia daru, pretože tento sa k nim správa tak, že týmto hrubo porušuje dobré mravy. Často a vulgárne im nadáva, vyhrožuje, nesplnil si svoje záväzky, keď previedol byt na tretiu osobu a navrhovateľom nevyplatil dohodnutú sumu, vyhodil ich z bytu, čím ich existenčne ohrozil.
Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovatelia aj po darovaní bytu ostali v byte bývať a to až do 1.4.2006 bez toho, aby odporcovi platili nájomné. Až v období od 1.4.2006 do 31.12.2007 mali navrhovatelia odporcovi 1/ platiť nájomné 2.500,- Sk mesačne na základe nájomných zmlúv zo dňa 15.3.2006 a 15.3.2007, pričom ku skončeniu nájomného pomeru došlo ku dňu 31.12.2007 na základe písomnej dohode medzi účastníkmi. Za uvedené obdobie pritom zostali navrhovatelia dlžiť odporcovi 1/ na nájomnom spolu 27.500,- Sk, ktorý dlh od nich doteraz odporca 1/ nepožadoval uhradiť. Odporca 1/ si nie je vedomý toho, že by mal s navrhovateľmi nejaké konflikty, nikdy im vulgárne nenadíval, pretože od roku 1999 sa dlhodobo zdržiava v zahraničí na Slovensko prichádzal maximálne dvakrát do roka na 3-4 dni. Odporca 1/ ďalej poprel, žeby ho navrhovatelia pred podaním návrhu na súd vyzvali niekedy na vrátenie svojho daru. Tiež podľa neho nie je daná pasívna vecná legitimácia odporcu 2/ a naviac
platí, že ak obdarovaný už predmet daru nemá, musí poskytnúť darcovi peňažnú náhradu podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Z uvedených dôvodov navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť.
Odporca 2/ rovnako s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že on zo strany navrhovateľov nebol obdarovaný a preto nie je ani pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. Predmetný byt kúpil od odporcu 1/ bez toho, aby bola v katastri nehnuteľností na byte evidovaná nejaká ťarcha v prospech navrhovateľov. Poprel, že by existoval nejaký záväzok odporcu 1/ neprevádzať byt tretej osobe i záväzok odporcu 1/ vyplatiť v prípade prevodu bytu nejakú sumu navrhovateľom. Podľa odporcu 2/ navrhovatelia v návrhu ani nešpecifikujú v čom by malo spočívať správanie sa odporcu 1/, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy a to, čo uvádzajú v návrhu nemožno ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy hodnotiť. Navrhol preto, aby súd návrh navrhovateľov zamietol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:
Z kúpnej zmluvy, ktorú navrhovatelia ako kupujúci uzatvorili s mestom T. ako predávajúci dňa 10. decembra 2004 a z LV č. 7334 pre k.ú. T. zo dňa 25.8.2005 vyplynulo, že navrhovatelia od mesta T. odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. X nachádzajúci sa na X.. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp.č. 2392 postavenom na pozemku parc.č. 2315/41 a s ním spojený spoluvlastnícky podiel 53/1329 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku parc.č. 2315/41. Darovacou zmluvou zo dňa 10.11.2005 navrhovatelia ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku darovali odporcovi, vtedy ešte pred zmenou pohlavia vystupujúcemu pod menom M. M.. Predmetná darovacia zmluva neobsahuje žiadne zvláštne dojednania ani osobitné záväzky obdarovaného. Vklad vlastníckeho práva z tejto zmluvy v prospech odporcu 1/ bol povolený S. K. T. dňa 5.12.2005. Uvedené skutočnosti vyplynuli z predmetnej darovacej zmluvy a z LV č. 7334 pre k.ú. T. zo dňa 8.12.2005. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2008, z ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený dňa 3.6.2008 odporca 1/ predal predmetný byt odporcovi 2/. Ten ho následne predal kúpnou zmluvou zo dňa 16.1.2009 do podielového spoluvlastníctva I. B. a T. M., každému v podiele ?, čo bolo preukázané predmetnou kúpnou zmluvou a výpisom z LV č. 7334 pre k.ú. T. zo dňa 25.2.2009.
Zo strany účastníkov konania boli predložené aj ďalšie listinné dôkazy, napríklad nájomné zmluvy, ktoré uzatvorili navrhovatelia s odporcom 1/ ohľadne užívania predmetného bytu a podobne, ktoré však pre toto konanie nemajú z dôvodov nižšie uvedených žiadny význam a preto ich súd v tomto rozhodnutí nijako nehodnotí a skutočnosti, ktoré z nich vyplynuli neuvádza.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľov nemožno vyhovieť.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia darovali odporcovi 1/ byt č. X nachádzajúci sa v T. na ulici H. XXXX/XX,. pričom odporca 1/ tento ďalej predal odporcovi 2/ a tento ho následne predal ďalším, tretím osobám do podielového spoluvlastníctva.
Ako darcom patrí navrhovateľom podľa § 630 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný - odporca správal k nim alebo členom ich rodiny tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. V prípade, že toto právo využijú darovací vzťah zaniká a obdarovaný má tzv. reštitučnú povinnosť, teda vrátiť predmet daru darcom. Uvedenú reštitučnú povinnosť však ustanovenia Občianskeho zákonníka zvlášť neupravujú a preto sa na ne vzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy im najbližšie, v danom prípade ustanovenia § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné obohatenie. Aplikujúc uvedené ustanovenia a zvlášť § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom platí, že ak obdarovaný v čase, kedy si proti nemu darcovia uplatnili zo zákonných dôvodov svoje právo na vrátenie daru, už predmet darovania nemá, napríklad preto, že ho sám predal tretej osobe, a nemôže už vrátiť dar darcom, svoju reštitučnú povinnosť si voči darcom splní tak, že im za predmet darovania poskytne peňažnú náhradu. Na druhej strane potom platí, že ak k uvedenej situácii dôjde, nemôžu už darcovia žiadať od obdarovaného vrátenie daru, ale len peňažnú náhradu za dar.
V predmetnej právnej veci navrhovatelia napriek uvedenému žiadali, aby súd odporcovi 1/ uložil povinnosť vrátiť im darovaný byt, hoci tento ho už v minulosti previedol na odporcu 2/ a tento na ďalšie, tretie osoby. Za tejto situácie nemohol súd ich návrhu vyhovieť. Rovnako tak nebolo potom dôvodné, aby bola odporcovi 2/ uložená povinnosť predmetný byt vypratať, ako to žiadali navrhovatelia.
Preto súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, boli v predmetnom konaní úspešní odporcovia 1/ a 2/, a preto súd navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť každému z nich náhradu trov konania v sume 188,10 eur. Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia každého z odporcov v tomto konaní, konkrétne tarifnú odmenu 55,49 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 12.10.2010 + 7,21 eur režijný paušál. Výška tarifnej odmeny za úkony advokátov odporcov bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.