Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-267-2008.pdf
PDF · 84.77 KB
No categories available
8C/267/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: INFORAMA a.s., Mlynské Nivy 54, Bratislava, zastúpený: JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, Panská 17, Bratislava, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, skrátene „UNB", Pažitková ul. č. 4, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 102 476,- Sk s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 8C/267/2008-59 zo dňa 23.2.2009, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23.2.2009, č.k. 8C/267/2008-59 v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 800,34 Eur od 17.2.2008 do 25.9.2008, zo sumy 807,81 Eur od 10.3.2008 do 25.9.2008, zo sumy 1 243,34 Eur od 8.3.2008 do 25.9.2008, zo sumy 380,87 Eur od 14.3.2008 do 25.9.2008, zo sumy 11,62 Eur od 6.8.2007 do 2.12.2008, zo sumy 157,60 Eur od 21.2.2008 do 27.8.2008.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 225,44 Eur, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 800,34 Eur (24.111,- Sk) od 16.2.2008 do 25.9.2008, 8,5% úrok zo sumy 807,81 Eur (24.336,- Sk) od 9.3.2008 do 25.9.2008, 8,5% úrok zo sumy 1 243,34 Eur (37.457,- Sk) od 7.3.2008 do 25.9.2008, 8,5% úrok zo sumy 380,87 Eur (11.474,- Sk) od 13.3.2008 do 25.9.2008, 8,5% úrok zo sumy 11,62 Eur (350,- Sk) od 5.8.2007 do 2.12.2008, 8,5% úrok zo sumy 157,60 Eur (4 748,- Sk) od 20.2.2008 do 27.8.2008, vo zvyšku v časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol. V časti zaplatenia istiny konanie zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 528,62 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 102 476,- Sk s 14,25 % úrokom z omeškania. Navrhovateľ v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 102 476,- Sk vzal návrh späť z dôvodu, že odporca v období od augusta do decembra 2008 istinu uhradil. Súd poukázal na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 34 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Uviedol, že zákonodarca odlíšil postavenie verejnej a nemocničnej lekárne, subsumoval činnosť nemocničnej lekárne neoddeliteľne s poskytovaním ústavnej zdravotníckej starostlivosti, pričom takýto poskytovateľ nie je podnikateľom ani organizáciou podľa ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka a jeho činnosť je upravená občiansko-právnymi predpismi. Preto výšku
príslušenstva priznal len v rozsahu v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p..
Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 1.6.2009. Nestotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že odporca je príspevkovou organizáciou založenou za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti s možnosťou vykonávania podnikateľskej činnosti v niektorých oblastiach. Je štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá plní úlohy predovšetkým v súvislosti so starostlivosťou o zdravie ľudí, ako aj ďalšie úlohy určené Ministerstvom zdravotníctva SR. Okrem iných činností ako príspevková organizácia prevádzkuje aj lekárenskú starostlivosť v nemocničnej lekárni, t.j. vykonáva aj podnikateľskú činnosť. Podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách (§ 28) môže príspevková organizácia vykonávať aj podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená. Tvrdenie odporcu o tom, že podnikateľskú činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku je v rozpore so samotnou podstatou a definíciou podnikania. Skutočnosť, že odporca zisk nedosahuje nie je možné stotožniť s tým, že jeho činnosť smeruje k dosiahnutiu zisku a je jej účelom. Podľa názoru navrhovateľa tento právny vzťah sa na základe ustanovenia § 261 ods. 2 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne spravuje Obchodným zákonníkom. Žiada zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že súd návrhu navrhovateľa vyhovie.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 22.6.2009. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a nesúhlasí s dôvodmi odvolania navrhovateľa.
Navrhovateľ podaním zo dňa 1.7.2010 doplnil podané odvolanie. Poukázal na to, že zdravotná starostlivosť je definovaná ako verejná potreba, konkrétne ako „služba vo všeobecnom hospodárskom záujme" aj zákonom č. 489/2008 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako štátnou príspevkovou organizáciou (t.j. v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka štátom) boli uzatvárané kúpne zmluvy, ktorých účelom bolo naplňovanie základného účelu, za ktorým bol odporca MZ SR zriadený - za účelom verejného zabezpečovania zdravotnej starostlivosti. Preto vzťah medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol posúdený ako obligatórny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka.
Na začiatku odvolacieho pojednávania dňa 19.10.2010 navrhovateľ opravil odvolací petit. Zmenu petitu odôvodnil jednak chybou v písaní a jednak tým, že ako prvý deň omeškania nesprávne uviedol deň splatnosti.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
V posudzovanej veci je nepochybne zrejmé, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal navrhovateľ odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky do nemocničnej lekárne a dostal
sa do omeškania s úhradou ceny za dodávku. V konaní bolo sporné posúdenie charakteru záväzkového vzťahu, keď navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah, a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka; a odporca tvrdil, že ide o občianskoprávny vzťah, a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 OZ vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v prvý deň omeškania.
Obchodno-právnym vzťahom podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka môže byť aj záväzkový vzťah medzi štátom, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, pričom na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva uspokojovanie verejných potrieb. Základom sporu tak bolo otázky, či sa uzavretá kúpna zmluva týkala uspokojovania verejných potrieb. Obchodný zákonník bližšie nedefinuje, čo je potrebné považovať za verejnú potrebu, a jej vymedzenie je tak ponechané na úvahu súdu podľa okolností konkrétneho prípadu. „Verejnou potrebou" treba rozumieť nielen potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu, na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem; pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej či sociálnej, pokiaľ sú zabezpečované štátom, a to jednotne, pre všetky subjekty, ktoré ich na danom území môžu hromadne využívať.
Na základe takto vymedzeného chápania verejnej potreby zastáva odvolací súd právny názor, že zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom, že treba vychádzať z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje v rámci práva na ochranu zdravia každému občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky, čomu korešponduje záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu tohto práva.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na novelu č. 489/2008 Z.z. zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinnú od 21.12.2008, ktorou sa v ustanovení § 4 ods. 1 definovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti ako služba vo všeobecnom hospodárskom záujme, čo nasvedčuje chápaniu zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby.
Súd prvého stupňa uznal nárok navrhovateľa ako dôvodný len v kontexte právnej úpravy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 %. Navrhovateľ podal proti zamietajúcej časti úrokov odvolanie. Predmetom konania teda zostal zvyšok uplatneného úroku v celkovej výške 14,25 %, teda úrok vo výške 5,75 % ročne. Jedinou odvolacou námietkou navrhovateľa bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v tom zmysle, že navrhovateľ trval na svojom právnom názore, ktorý prezentoval aj na súde prvého stupňa, že na daný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obsahom kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bolo dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorých dodávkou odporca ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, realizoval lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verejnej potreby v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia. Záväzkovo-právny vzťah účastníkov konania z kúpnej zmluvy treba preto posudzovať podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi z jednotlivých dlžných súm úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a odvolaniu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a priznal navrhovateľovi aj zvyšok uplatneného úroku z omeškania tak, ako si ho uplatnil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov prvostupňového
aj odvolacieho konania. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný aj v časti nepriznaného nároku prvostupňovým súdom, preto mu odvolací súd priznal aj trovy konania za neúspešnú časť v spore na súde prvého stupňa za úkony právnej pomoci podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. z tarifného základu 270,81 Eur (uplatňované úroky z omeškania po vyčíslení), nasledovne: 3 úkony po 23,24 Eur (vyjadrenie k odporu zo dňa 16.10.2008, účasť na pojednávaní dňa 4.2.2009 a dňa 18.2.2009), 1 x po 5,81 Eur (1/4 odmeny za účasť na pojednávaní dňa 28.1.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 1 x paušálna náhrada po 6,31 Eur, 3 x paušálna náhrada po 6,95 Eur, a DPH vo výške 14,35 Eur. Spolu v čiastke 117,04 Eur. Za odvolacie konanie procesne úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania za úkony právnej pomoci podľa vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. z tarifného základu 270,81 Eur, nasledovne: 3 úkony po 23,24 Eur (podanie odvolania zo dňa 1.6.2009 doručené súdu 8.6.2009, doplňujúce vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 1.7.2010, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 19.10.2010), 1 x paušálna náhrada po 6,95 Eur, 2 x paušálna náhrada po 7,21 Eur, a DPH vo výške 17,31 Eur. Spolu v čiastke 108,40 Eur.
Za trovy právnej pomoci súd priznal navrhovateľovi celkovú čiastku 225,44 Eur. Daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % priznal navrhovateľovi za úkony vykonané do 31.5.2009 len z odmeny za jednotlivé úkony právneho zastúpenia, teda nie za jednotlivé paušálne náhrady, v zmysle znenia § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 1.6.2009. Za úkony vykonané po tomto dátume priznal DPH aj k jednotlivým paušálnym náhradám podľa citovanej vyhlášky
Navrhovateľ si podaním zo dňa 19.10.2010 vyčíslil výšku trov celkom v sume 251,34 Eur. Súd priznal navrhovateľovi za účasť na pojednávaní dňa 28.1.2009 len 1/4 odmeny, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.