Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/15/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ďugovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Alžbety Leškovej, bývajúcej v Košiciach, Bruselská č. 13, proti odporcovi Ladislavovi Babjákovi, bývajúceho v Košiciach, Bruselská č. 13, o určenie manželského výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2010 č. k. -127 takto

rozhodol:

P o t v r dz u j e napadnutý rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

- uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom výživného na manželku sumu 165,97 € mesačne od 19.1.2009 do 5.5.2009 do 20. dňa každého mesiaca,

- dlžné výživné vzniklé za obdobie od 19.1.2009 do 5.5.2009 vo výške 597,48 € povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 € do 15. dňa každého mesiaca až do zaplatenia celého dlhu, keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť,

- vyslovil, že omeškanie s plnením čo len jednej mesačnej splátky má za následok splatnosť celého dlhu,

- navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania proti odporcovi,

- odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 16,5 € na účet Okresného súdu Košice I v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 19.1.2009 sa domáhala toho, aby súd zaviazal odporcu k plateniu manželského výživného po 5.000,- Sk mesačne od podania návrhu, t. j. od 19.1.2009 z dôvodu, že 30.6.2008 odporca opustil spoločnú domácnosť z čoho sa nervovo zrútila a od 4.7.2008 do 31.7.2008 bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike a aj v čase návrhu bola práceneschopná, z ktorého dôvodu jej príjem podstatne klesol, keďže ho tvorili iba nemocenské dávky vo výške 188,- Sk na deň. Zvýšili sa jej výdavky spojené s liečbou, sama platí náklady spojené s bývaním, pričom jej vypomáha dcéra účastníkov pochádzajúca z ich manželstva,

keďže s ňou žije v spoločnej domácnosti. So zreteľom na to, že v priebehu konania došlo k ukončeniu rozvodového konania, navrhovateľka ohraničila dobu trvania vyživovacej povinnosti až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. do 5.5.2009. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na výživné zo strany odporcu za obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva je dôvodný, pretože nepochybne bolo preukázané, že v rozhodnom období životná úroveň navrhovateľky podstatne klesla z objektívnych dôvodov, ktorými boli ochorenie a s tým súvisiaca dlhodobá práceneschopnosť v dôsledku čoho navrhovateľka nemohla naďalej vykonávať svoje zamestnanie a dosahovať pôvodný príjem, ďalej dospel k záveru, že odporca porušil základné princípy a zásady, na ktorých je založený inštitút manželstva najmä ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine, pretože opustil spoločnú domácnosť, o ktorú sa žiadnym spôsobom nestaral a na chod ktorej žiadnym spôsobom neprispieval a nepomáhal navrhovateľke, ako svojej manželke, finančne ani ľudsky, pričom svoju pôvodnú životnú úroveň si aj naďalej zachoval. Konajúci súd konštatoval, že nezistil žiadne zvýšené výdavky odporcu súvisiace s jeho zdravotným stavom a finančná čiastka, ktorá mu zostáva po zaplatení manželského výživného (keďže by mu z jeho príjmu ostalo ešte 727,28 €) je postačujúca na zaplatenie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s jeho živobytím, najmä na zabezpečenie bývania, stravy a ďalších nevyhnutných výdavkov, keď súd bol viazaný návrhom navrhovateľky a preto výšku výživného mohol priznať iba v požadovanej výške a preto z týchto dôvodov zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom výživného na manželku sumu 165,97 € mesačne v období od 19.1.2009 až do 5.5.2009. Keďže vykonaným dokazovaním zistené a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca titulom výživného navrhovateľke v rozhodnom období nezaplatil žiadnu finančnú čiastku, za uvedené obdobie mu vznikol dlh v celkovej výške 597,48 €. V súlade s ust. povolil otcovi vzniknuté dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 100 € mesačne za podmienok konkrétne uvedených v napadnutom rozsudku.

Aj keď by podľa , keďže navrhovateľka bola v konaní plne úspešná a mala by právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi, keďže navrhovateľka sa ich náhrady výslovne vzdala a súčasne odporca ako neúspešný účastník nárok na náhradu trov konania nemá. O poplatkovej povinnosti odporcu konajúci súd rozhodol v zmysle ust. , a s poukazom na ust. položky 8a sadzobníka tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že zásadne nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, pretože konajúci súd jednostranne rozhodol v jeho neprospech na základe neúplných a klamlivých a i inak zavádzajúcich výpovedí navrhovateľky. Tvrdil, že spoločnú domácnosť opustil po dlhoročnom permanentnom psychickom terore na ňom páchanom, navrhovateľka je chorobne žiarlivá, dlhé roky mu robila zo života peklo a keď si chcel uchovať svoje duševné zdravie tak jeho jedinou možnosťou bolo opustiť spoločnú domácnosť a to tým viac, že manželstvo dávno neplní svoju funkciu. Poukázal na to, že počas manželstva pravidelne prispieval a staral sa o domácnosť a pôžičky vyberali spoločne. Popieral, že navrhovateľka po jeho odchode zo spoločnej domácnosti ostala bez prostriedkov, dcére osobne do jej rúk odovzdal 7.000,- Sk, navrhovateľka predala osobné auto za 15.000,- Sk a všetky peniaze použila na svoju potrebu a naviac mala vo vlastníctve aj šperky v hodnote asi 2.000,- Sk, ostal jej v užívaní kompletne zariadený a zrekonštruovaný 3-izbový byt zatiaľ čo on si musel hľadať podnájom. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľke ostal v užívaní počítač s tlačiarňou zatiaľ čo jemu požičala odborová organizácia úver na nákup počítača, ku ktorému si aktivoval aj mobilný internet a keďže navrhovateľke musel vrátiť mobilný telefón, ktorý od nej dostal ako dar, musel si vziať úver na nový telefón. Namietal tiež, že súd neprihliadol na to, že počas trvania manželstva splácal všetky dlžoby, náklady na prevádzku osobného auta a tiež neprihliadol k tomu, že dcéra účastníkov kým bol v spoločnej domácnosti neprispievala na chod domácnosti žiadnou čiastkou, čo ani oni ako rodičia nechceli. Navrhoval z týchto dôvodov prehodnotiť prípad s ohľadom na nové skutočnosti a uznať jeho dôvody na odmietnutie výživného. Podľa obsahu odvolania je zrejmé, že odporca neuznávajúc opodstatnenosť navrhovateľkou uplatneného nároku navrhoval zmeniť napadnutý rozsudok a jej návrh zamietnuť.

Navrhovateľka v svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala predovšetkým na to, že bola zo strany odporcu fyzicky napádaná, pokiaľ odporca odišiel zo spoločnej domácnosti urobil tak z vlastného

rozhodnutia a aj keď je pravda, že pri odchode nechal 3-izbový byt, tento ešte v októbri 2008 obaja darovali dcére Zuzane, u ktorej v tomto byte v súčasnosti navrhovateľka býva. Uviedla ďalej, že peniaze za odpredané auto vo výške 15.000,- Sk boli použité nie na zaplatenie dlhov odporcu, ale na vrátenie peňazí, ktoré si musela požičať, aby mala na živobytie. Ďalej tvrdila, že odporca sa vo svojom odvolaní vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré súvisia s ich majetkovým vyrovnaním a nemajú nič spoločné s konaním o určení manželského výživného, keď naviac poukazuje aj na skutočnosti, ktoré sa stali 6 rokov pred rozvodom, pričom výživné, ktoré v tomto konaní uplatňuje, sa týka obdobia od 19.1.2009 do 5.5.2009, v ktorom období bola jej životná úroveň oveľa nižšia ako životná úroveň odporcu.

Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľka navrhovala napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal podľa napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav, tento posúdil podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľky. Súd prvého stupňa v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na to, že odporca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre iné rozhodnutie. Odporca v odvolaní tvrdí tie skutočnosti, ktoré uplatňoval už na súde prvého stupňa a ktoré tvorili jeho procesnú obranu a s ktorými sa súd prvého stupňa v celom rozsahu vyporiadal.

Z ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu spisu však nevyplývajú žiadne okolnosti, resp. skutočnosti, ktoré by bolo možné hodnotiť tak, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje na to, že ani z rozvodového spisu nevyplýva, že by rozvrat manželstva zapríčinila navrhovateľka, resp. že by sa dopustila takého konania, ktoré bolo príčinou rozvratu a napokon aj rozvodu manželstva účastníkov, z ktorého dôvodu by navrhovateľka nemohla sa domáhať manželského výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.3.2009 č. k. -14, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené vyplýva, že rozvodový súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, citové ochladenie a nezáujem o spoločný manželský a rodinný život, pričom nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvávajú dlhšiu dobu, pričom neexistuje predpoklad na obnovu manželského spolužitia. Znamená to, že rozvodový súd nedospel k záveru, že by rozvrat manželských vzťahov, ktorý napokon viedol k rozvodu manželstva zapríčinila navrhovateľka. Treba zdôrazniť, že súd v konaní o manželské výživné je viazaný dôvodmi, pre ktoré rozvodový súd manželstvo účastníkov rozviedol a tieto nemôže hodnotiť inak. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ odporca sa dovoláva toho ako účastníci ako manželia finančne hospodárili v čase pred jeho odchodom zo spoločnej domácnosti poprípade, že stále medzi nimi sú nevysporiadané majetkové vzťahy založené ich manželstvom treba súhlasiť s navrhovateľkou v jej vyjadrení, že tieto skutočnosti nie sú významné v konaní o určení manželského výživného, ktoré sa týka v tomto prípade iba obdobia od 19.1.2009 do 5.5.2009. Nič nebráni odporcovi, pokiaľ nedôjde k dohode o majetkovom vysporiadaní medzi účastníkmi, aby toto vyporiadanie riešil v inom súdnom konaní, ktorú možnosť má samozrejme aj navrhovateľka.

Keďže súd prvého stupňa rozhodol správne aj o výške dlžného výživného, ktoré odporcovi vzniklo za predmetné obdobie a rozhodol v súlade s o spôsobe zaplatenia tohto dlžného výživného a taktiež rozhodol správne o trovách konania a o poplatkovej povinnosti odporcu, odvolací súd potvrdil podľa , napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Keďže účastníci si v odvolacom konaní neuplatnili náhradu trov odvolacieho konania, nebolo potrebné, aby odvolací súd o náhrade týchto trov rozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.