Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_8C-108-2010.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/108/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v právnej veci žalobcu: Č. Leasing, a.s., so sídlom v I., Z. T. XX, IČO: 35 704 713 právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom. v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: A. D., bytom P.. A. - Z., F. XXX/X, v konaní o zaplatenie 5.759,04 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v I. rade trovy konania vo výške 919,69 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovaného v I. rade Aequitas, s.r.o., Na Troskách 26, Banská Bystrica.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v II. rade trovy konania vo výške 77,06 eur,v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám žalovaného II. Ing. Egona Gála, bytom Haanova 2602/17, Bratislava.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy z 19. 04. 2002, uzatvorenej medzi žalovaným I. ako obdarovaným a žalovaným II. ako darcom, ktorej predmetom sú spoluvlastnícke podiely o veľkosti 239/1079040-in, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu v Ž., Správy katastra P.. A. pre obec a katastrálne územie Z. Ľ. k pozemkom KN-C parc. č. XXXX o výmere 6458849 m2, lesné plochy a KN-E parc. č. XXXX o výmere 2580846 m2, lesné pozemky, ktorej vklad bol povolený v konaní katastrálneho úradu sp.zn. V XXXX/XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je na listoch vlastníctva v katastrálnom území Z.. Ľ. zapísaný ako správca spoločných nehnuteľností, zapísaných na listoch vlastníctva pre katastrálne územie Z. Ľ.W., s majetkovým podielom 27 qventinov, t.j. 25920/1079040-in k celku. Majetok spoločenstva je ako celok nedeliteľný. Žalovaný II. porušil § 116 OZ, neponúkol odpredaj svojich podielov, ktorých časť daroval osobe nie blízkej. Došlo k drobeniu spoločného majetku. Žalobca má právny záujem na tom, aby spoločný majetok nebol drobený, lebo takýmto postupom žalovaného vzniká spoluvlastnícka účasť len v presne vymedzenom priestore, zapísanom na jednom liste vlastníctva a nie na 16-tich spravovaných žalobcom.. Poukázal na rozhodnutie sp. zn. 2Sžo 170/2009 NS SR.
Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že sa domáha určenia relatívnej neplatnosti zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými, z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu. Došlo k prevodu vlastníckeho práva spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam, zapísaným na jednom liste vlastníctva. Prevod podielov k spoločnej nehnuteľnosti je upravený v zmluve o založení spoločenstva
z 24. 02. 1996 a v stanovách žalobcu. V prípade zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými došlo k porušeniu ustanovení o nedeliteľnosti vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, keď nedošlo k prevodu všetkých podielov zapísaných na všetkých listoch vlastníctva. Výmera nehnuteľností zodpovedajúca prevádzaným spoluvlastníckym podielom prevyšuje 2000 m2.
Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že došlo k porušeniu zákona č. 181/1995 Z.z., a to ustanovení o nedeliteľnosti majetku pozemkového spoločenstva. Výmera nehnuteľností, zodpovedajúca prevádzaným podielom, je vyššia než 2000 m2 a rovnako je vyššia výmera zodpovedajúca podielom žalovaného II., ktoré na ostatných spoločných nehnuteľnostiach neboli prevádzané. Nedošlo k darovaniu medzi blízkymi osobami. Pred darovaním neboli vo vzťahu k pozemkovému spoločenstvu urobené žiadne úkony. Žalobca nenapáda predaj a predkupné právo, ale nedeliteľnosť pozemkov. Pri darovaní bolo treba urobiť ponuku, pretože nešlo o dar medzi blízkou osobou.
Žalovaný I. na pojednávaní uviedol, že so žalovaným II. nie sú v príbuzenskom pomere, sú susedmi a známymi. K darovaniu nehnuteľnosti došlo z iniciatívy žalovaného II., aby sa aj žalovaný I. mohol podieľať ako člen komposesorátu na jeho činnosti. Žalovaný I. sa osobne zúčastnil na valných zhromaždeniach v roku 2009 a 2010 žalobcu, kde žalovaný II. ponúkal predaj svojich spoluvlastníckych podielov. Rovnako ponuku urobil na zasadnutí výboru.
Žalovaný II.. na pojednávaní uviedol, že svoje spoluvlastnícke podiely ponúkol na predaj žalobcovi, čo tento neprijal. Ponuku daru pre žalobcu nerobil.
Právny zástupca žalovaného I. na pojednávaní uviedol, že nedošlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, ale k prevodu ideálneho spoluvlastníckeho podielu, ktorý spĺňa náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 zákona č. 181/95 Z.z. Žiadne ustanovenie stanov žalobcu neupravuje povinnosť previesť všetky podiely na všetkých listoch vlastníctva. Ani po darovaní spoluvlastníckeho podielu na žiaden podiel spoluvlastníkov nepripadá výmera nehnuteľností menej ako 2000 m2. Predmetom spoluvlastníctva v zmysle rozhodnutia NS SR č. 2Sžo 170/2009 nemôže byť spoločná nehnuteľnosť, ale len pozemky s presne vymedzenými hranicami, len konkrétne parcely. Ani všetci členovia výkonného výboru žalobcu nemajú spoluvlastnícky podiel na všetkých pozemkoch, zapísaných na všetkých listoch vlastníctva. Listom z 21. 04. 2009 žalovaný II. ponúkol žalobcovi odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca reagoval písomnosťou z 21. 05. 2009, keď neprejavil záujem o ich odkúpenie. Po roku, na valnom zhromaždení 22. 05. 2010 bolo konštatované, že výbor prehodnotil cenu za 1 qventin na 18.100 eur . Právna úprava zákona č.181/95 Z.z. je osobitou k právnej úprave spoluvlastníctva v Občianskom zákonníku. Nie je aplikovateľným ponúkať podiel všetkým spoluvlastníkom v spoločnej nehnuteľnosti, ktorých je okolo 1200. Pri prevode spoluvlastníckych podielov darovaním sa v zmysle judikatúry nevyžaduje ponuka bezodplatného prevodu spoluvlastníckych podielov.
Z fotokópie výpisu č. 2010/00270-3/LM z 20. 09. 2010 Obvodného lesného úradu v Lipt. Mikuláši je preukázané, že žalobca je spoločenstvom s právnou subjektivitou. Spoločnú nehnuteľnosť tvoria poľnohospodárske a lesné pozemky v kat. úz. Part. Ľupča o celkovej výmere 7358,6763 ha, rozdelené na 1124 qventinov (1q = 960/960-in) 975-jednotlivých členov spoločenstva. Spoločenstvo má pridelené IČO: 14 224 143 a jeho registračným číslom je 3/1996-LM. Posledná zmena v registri bola zapísaná 31. 07. 2008.
Podľa stanov Lesného komposesorátu - Pozemkové spoločenstvo Partizánska Ľupča bolo spoločenstvo zaregistrované 29. 02. 1996 na Obvodnom úrade v Liptovskom Mikuláši ako spoločenstvo s právnou subjektivitou. Zmena stanov bola naposledy vykonaná uznesením Valného zhromaždenia z 15. 05. 2004. Spoločenstvo je združením podielových spoluvlastníkov spoločného majetku bývalého Nemecko
- Ľupčianskeho lesného komposesorátu, základom jeho majetku je spoločný majetok členov bývalého lesného komposesorátu. Majetok Lesného komposesorátu - pozemkového spoločenstva v zmysle čl. 2 ods. 3 tvorí poľnohospodárska a lesná pôda evidovaná v základnej pozemno-knižnej vložke č. 1089 kat. úz. Z.. Ľ., ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností v podielovom vlastníctve na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Podielové spoluvlastníctvo k tomuto nehnuteľnému majetku, je rozdelené na 1124 nedeliteľných qventinov (1 Q = 960/960, nemožno ho zrušiť ani vyporiadať podľa osobitných predpisov, takže ani vyčlenenie podielov na samostatné hospodárenie člena v zmysle zákona č. 181/95 Z.z., nie je možné. Podľa čl. 7, ods 1, veta prvá, ods. 9 je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva výbor spoločenstva, za ktorý navonok koná predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru.
Z listinného dôkazu, označeného ako ponuka na odkúpenie, vyhotoveného žalovaným II. pre žalobcu 21. 04. 2009 je preukázané, že ponúkol na odpredaj svoje podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX kat. úz. Z.. Ľ., resp. všetky jeho spoluvlastnícke podiely, tvoriace súčasť Lesného komposesorátu Partizánska Ľupča v cene 18.000 eur/qventin. Táto ponuka má platnosť 30 dní od doručenia, najneskôr do 31. 05. 2009. Podľa fotokópie podacieho lístku bola písomnosť podaná na poštovú prepravu v Bratislave 30. 04. 2009. Žalobca reagoval písomnosťou z 21. 09. 2009, čo súd zitil z jej fotokópie, na ponuku žalovaného II. tak, že uplatnená cena za jeden qventin 18.000,- eur je neprimerane vysoká ponuke žalobcu 4.978,-. eur, schválenej Valným zhromaždením, ktorá vychádza zo znaleckých posudkov. Pokiaľ žalovaný II. neponúkne prijateľnejšiu cenu, žalobca nemá záujem v týchto cenových reláciách nakupovať podiely. S ponukou žalovaného bolo oboznámených 64 spoluvlastníkov a pokiaľ má záujem odpredať podiely tretím osobám, musia byť písomne vyrozumení o ponuke ostatní spoluvlastníci, neprítomní na Valnom zhromaždení.
Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Ž., Správy katastra P.,. A. sp. zn. V 1158/2010 súd zistil, že rozhodnutím z 27. 04. 2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Z.. Ľ. a to pozemku E-KN parc. č. XXXX, lesné pozemky a E-KN parc. č. XXXX, lesné pozemky, v prospech žalovaného v I. rade na základe darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade dňa 31. 10. 2009. Z obsahu tejto zmluvy je preukázané, že žalovaný II. ako darca je výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu 5459/1079040-in na spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Ž., Správy katastra P.,. A. pre obec a kat. úz. Z. Ľ. - pozemok C-KN parc. č. XXXX o výmere 6,458.849 m2, lesné pozemky a pozemok C-KN parc. č. XXXX o výmere 2,580.846 m2, lesné pozemky. Touto zmluvou žalovaný II. prevádza - daruje spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 239/1079040-in k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného I. ako obdarovaného. Zmluva bola uzatvorená 31. 10. 2009, návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností bol doručený katastru nehnuteľností 23. 04. 2010.
Podľa §-u 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 4 ods. l, 2 zákona č. 181/95 Z.z. v platnom znení o pozemkových spoločenstvách podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti upravia ich vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2.
Podľa § 4 ods. 3, písm. b) zákona č. 181/95 Z.z. v platnom znení úprava podmienok drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti je: a) v spoločenstve bez právnej subjektivity súčasťou vyhlásenia o združení, b) v spoločenstve s právnou subjektivitou súčasťou zmluvy o založení.
Podľa § 7 zákona č. 181/95 Z.z. v platnom znení členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise.
Podľa § 8 ods. l zákona č. 181/95 Z.z. v platnom znení nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu.
Podľa § 13 ods. l zákona č. 181/95 Z.z. v platnom znení majetkom spoločenstva na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými. Žalobca je právnickou osobou - združením podielových spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností. Bez požadovaného určenia je právne postavenie žalobcu, nakoľko je právnickou osobou, neisté v tom, že je ohrozené nielen vlastnícke právo spoluvlastníkov, ktorých záujmy má ochraňovať (keď minimálne v prípade pochybností o platnosti uvedenej darovacej zmluvy je neisté, s kým sú v spoluvlastníckom vzťahu), ale je neistý aj okruh, počet a určenie osôb, tvoriacich jeho členskú základňu. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom, obmedzujúcim právo spoluvlastníka výhody v pozícií s majetkom a to možnosti úplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Obmedzuje jednu zo zložiek vlastníckeho práva, ktorým je právo vecou nakladať. Nie je možné v záujme zabezpečenia ochrany záujmov jedného spoluvlastníka ohrozovať alebo porušovať záujmy spoluvlastníka iného, musí existovať určitý vyvážený pomer ochrany jednotlivých spoluvlastníckych práv. Ponuka je jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenému a okrem náležitostí vyžadovaných zákonom pre právne úkony a pre návrh na uzatvorenie zmluvy, musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých predávajúci ponúka svoju vec na kúpu a musí byť dodržaná aj písomná forma. Ak by ponuka nebola riadna, nemôže vyvolať zákonom predpokladané účinky.
V zmysle označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol, nezistiac dôvod absolútnej ani relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je darovacia zmluva, uzatvorená medzi žalovanými v I. rade a žalovaným v II. rade dňa 21. 04. 2010. Existujúci, žalobcom tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti, ktorý mal spočívať v rozpore tejto zmluvy so zákonom a to ustanoveniami § 7, zákona č. 181/95 Z.z. v platnom znení. Žalovaného II., ako člena spoločenstva, viazala povinnosť previesť svoj spoluvlastnícky podiel, za podmienok ustanovených týmto zákonom, pretože tieto sú totožné s podmienkami prevodu v zmluve o založení spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorá je súčasťou jeho stanov. Zákon v § 4 stanovuje, že podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov, keď zároveň platí tzv. zákaz drobenia jednotlivých vlastníckych podielov. Darovaním spoluvlastníckeho podielu žalovaného I. o veľkosti 239/107904-in žalovanému II z nehnuteľností zapísaných LV XXXX kat. úz. Z. Ľ., nevznikli nehnuteľnosti s výmerou nižšou ako 2000 m2, čo predstavuje 202,23 m2.. Spoluvlastnícky podiel žalovaného II. na týchto nehnuteľnostiach predstavuje 5220/1079040-in, čomu zodpovedá 43.730 m2.
V rozhodnutí sp. zn 2 Sžo 170/2009 zo dňa 18.11.2009 Najvyšší súd SR konštatoval, že ustanovenia o zákaze drobenia pozemkov znamenajú, že pri prevodoch sa musí zohľadniť veľkosť podielu zo spoločnej nehnuteľnosti, ktorý sa má drobiť. Predmetom občiansko-právnych vzťahov sú pozemky vymedzené určitými hranicami. Geometricky zobrazený pozemok sa nazýva parcelou, ktorá je označená parcelným číslom. Bližší pojem pozemok vymedzuje zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v § 3 ods. 1. Pozemkom je časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky. Táto môže byť vymedzená aj právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Pojem spoločná nehnuteľnosť používa zákon č. 181/95 Z.z. v platnom znení, ktorý definuje pozemkové spoločenstvo ako lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov v podieloch spoločnej nehnuteľnosti, ktorého členom sú všetci spoluvlastníci k spoločnej nehnuteľnosti (§ 2 ods. 1, ods. 2). Z uvedeného vyplýva, že spoločná nehnuteľnosť ako taká, nemôže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov, pretože ich predmetom sú len pozemky. V darovacej zmluve, uzatvorenej medzi žalovaným I. a II. je správne uvedený jej predmet, vymenovaním všetkých jednotlivých parciel. Keď darca daroval podiel spoločnej nehnuteľnosti (časť zo svojho podielu), predmetom darovacej zmluvy bolo darovanie podielu v každom pozemku a tým nedošlo k zmenšeniu výmeru pod zákonom prípustnú hranicu 2.000 m2. Žalovaný I. získal z každej konkrétnej parcely, uvedenej v darovacej zmluve, podiel. Prevodca disponuje svojim spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti a nie parcelou ako celkom (3 SžoKS/34/2006 NS SR). K tvrdenej relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným I. a žalovaným II., ktorá mala spočívať v porušení predkupného práva ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti súd uvádza, že žalovaný II. písomnosťou z 21. 04. 2009 adresovanou žalobcovi ako právnickej osobe s právnou subjektivitou, ponúkol odkúpenie jeho podielov v jeho nehnuteľnosti v cene 18.000,- eur/qventín tam v nehnuteľnostiach, ktoré označil údajom o zápise na liste vlastníctva pre kat. úz. Z.. Ľ.. Vymedzil platnosť ponuky do 31. 05. 2009. Žalobcu požiadal o postúpenie, resp. informovanie všetkých členov spoločenstva o tejto ponuke. Súd má za to, že touto písomnosťou, prevzatie ktorej žalobca nespochybnil, si žalovaný I. splnil svoju ponukovú povinnosť. Vzhľadom na počet členov žalobcu nie je možné zasielať
ponuku na prevod spoluvlastníckeho podielu každému členovi. Práve účelom existencie pozemkového spoločenstva je zabezpečenie racionálneho hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávanie spoločných vecí, vyplávajúcich zo spoluvlastníctva k nej ( § 3 zákona č. 81/1995 Z.z.). Zmyslom existencie pozemkového spoločenstva je zjednodušenie komunikácie medzi jednotlivými členmi spoločenstva, prostredníctvom orgánov spoločenstva. Aj najvyšší orgán spoločenstva, ktorým je Valné zhromaždenie, sa koná najmenej raz za rok , keď za účelom zefektívnenia činnosti spoločenstva existujú výkonné orgány (najmä výbor). Žalobca na túto ponuku žalovaného II. reagoval písomnosťou z 21. mája 2009 uvedúc, že uplatnená cena je neprimerane vysoká cene schválenej Valným zhromaždením. Žalobca nemá záujem nakupovať podiely za týchto podmienok. Pokiaľ mu ďalej žalobca oznámil, že s ponukou bolo oboznámených 64 % spoluvlastníkov a ostatní z nich neprítomní na Valnom zhromaždení, musia byť vyrozumení o ponuke, je právom, nie povinnosťou člena pozemkového spoločenstva zúčastniť sa na jeho Valnom zhromaždení. Navyše, z obsahu tejto písomnosti nie je možné zistiť, kedy sa Valné zhromaždenie konalo, či v jeho programe, s ktorým boli členovia oboznámení, bolo aj prejednanie ponuky na odpredaj urobený žalovaným II. Keďže orgány spoločenstva sú samosprávnymi orgánmi, brániacimi a zastupujúcimi záujmy jeho členov, súd dospel k záveru, že žalovaný II. si svoju ponukovú povinnosť splnil. Ponuka bola urobená v písomnej forme a obsahuje základné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá by mala byť uzatvorená. Súd podotýka, že v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka sa predkupné právo realizuje len raz v prekluzívnej lehote, ktorá je pri nehnuteľnostiach dva mesiace. Zákon nezakladá také obmedzenie zmluvnej slobody predávajúceho, aby po nevyužití zákonného predkupného práva bol viazaný na predaj záujemcovi, ktorý ponúkol určitú kúpnu cenu (rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo2764/99). Porušením zákona nie je ani to, že žalovaný II. po urobení ponuky na odpredaj voči žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel scudzil darovaním. Ak by boli členovia žalobcu prejavili záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalovaného II., potom by k darovaniu nedošlo. Predkupné právo spoluvlastníka pri prevode medzi osobami nie blízkymi, čo žalovaný I. a žalovaný II. sú, znamená povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom predtým, než je v prípade nezáujmu spoluvlastníkom scudzený akýmkoľvek iným spôsobom (predajom, darovaním a pod.).
Právo na náhradu trov konania, ako v konaní úspešným, vzniklo žalovaným. Každému z nich vznikli trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky, a to cestovné výdavky, spojené s ich účasťou na pojednávaní dňa 06. 10. 2010 na tunajšom okresnom súde, za cestu z Bratislavy do Lipt. Mikuláša. Táto bola vykonaná osobným motorovým vozidlom Suzuky S x 4, ev. č. BA 105RG, ktorého priemerná spotreba pohonných hmôt podľa fotokópie osvedčenia o evidencii je 6,8 listra. Cena jedného litra pohonnej hmoty je podľa fotokópie dokladu o ich nákupe zo 06. 10. 2010 1,285 eur. Vzdialenosť medzi sídlom súdu a bydliskom žalovaných je 285 km. Cestovné výdavky za jednu cestu sú potom vo výške 77,055 eur pri zohľadnení základnej sadzby náhrady 0,183 eur, v zmysle zákonnej výšky (285 km x 0,183 eur = 52,155 eur sadzby základnej náhrady; 6,8 litra : 100x 285 km = 19,38 (množstvo spotrebovaných pohonných hmôt; 1,285 eur (cena za jeden liter pohonných hmôt)x 19,38 = 24,90 (cena spotrebovaných pohonných hmôt); 52,155+ 24,9 = 77,055 eur (výška cestovných výdavkov za jednu cestu) x 2 = 154,11 eur (cena cestovných výdavkov aj za cestu spiatočnú). Nakoľko na pojednávanie 06. 10. 2010 cestovali žalovaní spoločne so svojím právnym zástupcom, každému zo žalovaných súd z titulu náhrady hotových výdavkov priznal náhradu polovice tejto sumy tak, ako si to uplatnili. Žalovaný II. si na pojednávaní dňa 06. 10. 2010 uplatnil aj náhradu ušlej mzdy, avšak vyúčtovanie tejto náhrady súdu v trojdňovej lehote neposlal, preto mu priznaná nebola. Odmena za jeden úkon právnej služby je v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 55,49 eur a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia, za zastúpenie na pojednávaní 06. 10. 2010 a za zastúpenie na pojednávaní dňa 26. 10. 2010. Spolu je odmena vo výške 166,47 eur. Za každý úkon právnej služby patrí z titulu náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné suma vo výške 7,21 eur, čo za 3 úkony právnej služby predstavuje 21,63 eur. Za čas strávený cestou zo sídla advokáta do Bratislavy, za účelom prevzatia veci vrátane prvej porady s klientom, patrí náhrada za stratu času za 12 polhodín vo výške 144,24 eur (12,02 x 12), za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť v dňoch pojednávania, za každé z nich náhrada straty času za 6 polhodín vo výške 72,12 eur (§ 17 ods. 1 označenej vyhlášky), takže spolu je priznaná náhrada straty času vo výške 288,48 eur. Náhrada cestovných výdavkov za cestu zo sídla advokáta do Bratislavy (sídlo klienta) z 01. 10. 2010 za účelom prípravy a prevzatia zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom je 135,42 eur (ide o spiatočnú cestu v dĺžke 440 km, cena 1 litra pohonnej hmoty použitého motorového vozidla je 1,124 eur, základná sadzba opotrebenia motorového vozidla 0,183 eur a jeho spotreba pohonných hmôt podľa osvedčenia
o evidencii (ide o osobné motorové vozidlo zn. Audi Q7 je 11,1 litra. Náhrada cestovných výdavkov zo sídla advokáta do sídla súdu a späť, za účasť na pojednávaniach v dňoch 06. 10.2010 a 26. 10. 2010 je spolu 96,10 eur. Celkovo je náhrada cestovných výdavkov advokáta, zastupujúceho žalovaného I., vo výške 231,52 eur. Nakoľko je advokát, zastupujúci žalovaného I. platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal predložením osvedčenia o registrácii pre DPH, patrí mu odmena zvýšená o DPH, teda o 134,54 eur (19 % zo 708,10). Spolu sú trovy konania právneho zastúpenia 919,69 eur a trovy konania celkom (vrátane náhrady cestovných výdavkov žalovaného I. a žalovaného II.) vo výške 996,75 eur. Súd s poukazom na § 149 ods. 1 Obč. súd. por. zaviazal žalovaného na ich zaplatenie k rukám advokáta zastupujúceho žalovaného v I. rade. Náhradu trov konania vo výške 77,06 eur žalovaného II. bol žalobca zaviazaný zaplatiť priamo k rukám žalovaného II., nakoľko právnym zástupcom zastúpený nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( § 42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.