Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Cb-90-2009.pdf
PDF · 175.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/90/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnoprávnej veci žalobcu: C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, Martin, právne zastúpená: JUDr. Silviou Tatarkovou, advokátkou so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2, proti žalovanému: FINANC REAL s.r.o., so sídlom Trenčín, Bezručova1191/3, IČO: 36339334, právne zastúpený: JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy takto
rozhodol:
I. určuje sa, že úverová zmluva č. 82041 zo dňa 18.7.2008 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je n e p l a t n á v ustanoveniach:
- ročná úroková sadzba pre úročenie istiny úveru: 60% ročne zo sumy istiny, a to v časti presahujúcej 46,90%
- ročná percentuálna miera nákladov: 128,13%, v časti presahujúcej 35,36%,
- mesačná splátka úroku z úveru v sume 100,57 eur (3.030,-Sk) a to v časti presahujúcej 46,90% z mesačnej splátky
- celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa úverovej zmluvy v časti dohodnutého úroku 3.585,34 eur (108.012,-Sk), avšak len v časti presahujúcej 46,90% z poskytnutej istiny
- v sankčných dojednaniach v bode 1. v dohode o tom, že pri omeškaní sa dlžníka so splácaním dohodnutej splátky, jej časti alebo akejkoľvek inej platby na strane dlžníka má veriteľ nárok na úrok z omeškania vo výške 0,3% denne zo sumy dlžnej splátky, jej časti, akejkoľvek alebo inej platby na strane dlžníka a to časti prevyšujúcej dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu do 31.12.2008 a od 1.1.2009 výšku úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
- v sankčných dojednaniach bod 2. v dohode o tom, že v prípade predčasného ukončenia úverovej zmluvy veriteľom a ak dlžník neuhradí v deň určený veriteľom celý úver, resp. jeho zostatok na istine, dohodnutom úroku a na sankciách za porušenie tejto zmluvy dlžníkom, je tiež povinný znášať úrok z omeškania 15% ročne zo súčtu súm včas nesplatenej istiny úveru, resp. jeho zostatku a nesplateného príslušenstva na dohodnutom navýšení úveru, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni v ktorom sa stal úver, jeho zostatok a dohodnuté navýšenie splatným v zmysle oznámenia veriteľa o strate výhody splátok dlžníka a to v časti prevyšujúcej dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu do 31.12.2008 a od 1.1.2009 výšku úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
- vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru spoločnosti Financreal s.r.o. 911 01 Trenčín, Bezručova 1119/3, IČO: 36339334 v Článku 3. zabezpečenie úveru - záložné právo v dojednaní o tom, že klient výslovne a neodvolateľne splnomocňuje veriteľa na podanie žiadosti o registráciu záložného práva k zálohu v registri záložných práv.
- v Článku 6. porušenie povinnosti klientom a jeho dôsledky, bod 6.1. v dojednaní o tom, že za podstatné porušenie zmluvy klientom sa považuje ak klient odvolal niektoré zo splnomocnení podľa zmluvy, alebo Všeobecných obchodných podmienok.
- v Článku 7. predčasné ukončenie zmluvy, splatenie úveru bod 7.4. v dojednaní o tom, že veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok klientom podľa úverovej zmluvy v prípade, ak bolo zahájené konkurzné, reštrukturalizačné alebo exekučné konanie týkajúce sa majetku klienta.
II. určuje sa, že zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci uzatvorená podľa § 151a a nasledujúce Občianskeho zákonníka a mandátna zmluva uzatvorená podľa § 566a nasledujúce Obchodného zákonníka zo dňa 18.7.2008 medzi žalobkyňou ako záložcom a mandantom a žalovaným ako záložným veriteľom a mandatárom je n e p l a t n á v ustanovenia:
- v Článku IX. prvé dva odstavce v dojednaní o udelení splnomocnenia záložnému veriteľovi záložcom, odplate a jeho neodvolateľnosti a v dojednaní o vylúčení platnosti ustanovení § 567, 569, 570, 574 a 575 Obchodného zákonníka,
- v Článku XI.
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.7.2009 domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 82041 zo dňa 18.7.2008, zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci a mandantnej zmluvy, obidve zo dňa 18.7.2008. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.991,64 eur. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 154,92 eur, pričom celkový dohodnutý úrok bol vo výške 3.585,34 eur, konečná splatnosť úveru bola určená na 18.7.2011. Neplatnosť úverovej zmluvy žalobkyňa namietala z toho dôvodu, že podľa nej odplata dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere je celkom zjavne neprimeraná, pretože je niekoľkonásobne vyššia ako u spotrebných úverov, ktoré poskytujú komerčné banky s obdobou dĺžkou splácania. Dojednaná odplata za spotrebiteľský úver je teda neprimeraná, naviac žalobkyňa uviedla, že reálne jej nebol vyplatený celý úver, ale z tohto iba suma 1.659,70 eur. Žalobkyňa ďalej namietala, že uvedená úverová zmluva neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok, a teda poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z celkového poskytnutého úveru už splatila sumu 1.761,46 eur.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že súčasne ako úverová zmluva, boli uzavreté aj ďalšie zmluvy a to zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci - osobný automobil W.-D. EČV: G. XXX R., identifikačné číslo motora XXXAXXXX a tou istou písomnosťou bola dojednaná aj mandantná zmluva podľa ustanovení § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa obsahu tejto zmluvy záložné právo vzniklo dňom jeho
registrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv, uskutočnenom po podpise uvedenej záložnej a mandantnej zmluvy. Ako dôvod neplatnosti uvedených zmlúv žalobkyňa uviedla, že podľa Článku XI. Zmluvy o zriadení záložného práva, žalovaný ako veriteľ bude zapísaný na dopravnom inšpektoráte ako vlastník motorového vozidla a žalobkyňa bude zapísaná ako držiteľ motorového vozidla. Následne došlo k tomu, že žalovaný bol na Dopravnom inšpektoráte Martin zapísaný ako vlastník motorového vozidla. Žalobkyňa podotkla, že na rozdiel od zabezpečovacieho prevodu práva, pri zabezpečení záväzku Zmluvou o zriadení záložného práva sa neprevádza vlastníctvo na veriteľa. Z toho dôvodu Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci a tou istou písomnosťou dojednaná aj mandantná zmluva je nezrozumiteľná, lebo z nej nie je zrejmé, či žalovaný chcel zabezpečiť svoju pohľadávku Zmluvou o zriadení záložného práva, alebo zabezpečovacím prevodom práva. Z uvedeného dôvodu sú obidve tieto zmluvy neplatné.
K žalobe sa písomne vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného a uviedla, že pokiaľ ide o úverovú zmluvu, ide o typ spotrebiteľskej zmluvy podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení, a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva obsahuje podľa žalovaného zákonom predpísané náležitosti, a to ročnú úrokovú sadzbu pre úročenie istiny, celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pokiaľ ide o absentujúci údaj, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 4 ods.4 písm.k) Zákona č. 258/2001 Z.z. táto bola prvý raz zverejnená 30.6.2008, a to za prvý štvrťrok roku 2008. Podľa § 8aa citovaného Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár musí obsahovať uvedený údaj po prvý raz o RPMN do dvoch mesiacoch po jej zverejnení. Pokiaľ ide o prevzatie istiny úveru, toto potvrdila žalobkyňa svojim podpisom na účtovnom doklade s dátumom 25.7.2008. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 53 ods,.1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy síce nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, to však neplatí ak boli individuálne dohodnuté a ak sa s nimi spotrebiteľ mohol oboznámiť vopred a mohol aj ovplyvniť aj ich obsah. Žalobkyňa na tlačive formulára výslovne uviedla, že zo všetkými navrhovanými podmienkami poskytnutia úveru súhlasí. Pokiaľ ide o ďalšie žalované neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci a mandátnej zmluvy, tak táto zmluva o zriadení záložného práva k motorovému vozidlu obsahuje všetky náležitosti daného zmluvného typu, záloh bol v nej súhlasným vyhlásením strán ohodnotený na sumu 130.000,-Sk čo je o 25% menej ako bola výška záväzku žalobkyne. Na záver žalovaný zhrnul, že zmluva o úvere sa spravuje režimom Zákona č. 258/2001 Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom všetky podmienky boli so žalobkyňou vopred a individuálne dohodnuté, mala možnosť ich ovplyvniť a pokiaľ ide o Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, ako zmluva akcesorická ku zmluve o úvere je zmluvou platnou v celom jej rozsahu. Z toho dôvodu žiada žalobu zamietnuť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov a prečítaním listín a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby a žiada určenie neplatnosti úverovej zmluvy, zmluvy o zriadení záložného
práva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti žaloby s tým, že došlo k realizácii výkonu záložného práva napriek tomu, že bolo vydané predbežné opatrenie a žalovaný odňal žalobcovi motorové vozidlo ktoré bolo predmetu zálohu.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 18.3.2010. Uviedla, že úverová zmluva sa riadi režimom Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/01 za súčasnej aplikácie Občianskeho zákonníka § 52 ods.1, § 53 ods.1, 2. Zdôrazňuje, že ustanovenie § 53 o neprijateľnosti podmienok nemožno aplikovať z toho dôvodu, že tieto boli individuálne dohodnuté, žalobkyňa sa mohla s nimi oboznámiť a vopred ich ovplyvniť. Uvedené skutočnosti podľa nej preukazujú listiny a to žiadosť o poskytnutie úveru a formulár o zmluvných podmienkach. Uviedla ďalej, že má za to, že minimálne istina, úročenie a sankcie pokiaľ ide o úroky z omeškania sú v úverovej zmluve platnými ustanoveniami. V tejto súvislosti tiež tvrdí, že zmluva o zriadení záložného práva je zmluvou platnou. Uviedla, že nejde o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ale o zriadení záložného práva a žalovaný sa usiloval aby do technického preukazu vozidla
bola zapísaná ťarcha, polícia to však nevie zapísať a bez iniciatívy žalovaného zapísala vlastníctvo na žalovaného. Žalovaný sa však necíti vlastníkom uvedeného vozidla, teda k prevodu vlastníckeho práva došlo chybným postupom polície. Pokiaľ ide o namietanú nezrozumiteľnosť záložnej zmluvy, podľa právnej zástupkyne žalovaného zmluva je konkrétne špecifikovaná má všetky náležitosti ktoré podľa zákona má mať.
Samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že úver si brala z toho dôvodu, že bola v zlej finančnej situácii, potrebovala splácať iný úver. Poznala sa s finančnou poradkyňou p. Samcovou, ktorá ju nakontaktovala s p. D. a tá jej ponúkla predmetný úver. Ďalej uviedla, že jej bola predložená úverová zmluva, obchodné podmienky. Uvedené papiere rýchlo popodpisovala a nečítala ich, lebo im dôverovala. Nezamýšľala sa nad tým ako to bude s výkonom záložného práva. Na základe danej úverovej zmluvy jej však celý úver 60.000,-Sk nebol poskytnutý, len 50.000,-Sk, zvyšných 10.000,-Sk si ponechal žalovaný s tým, že si zinkasoval 1.400,- Sk za výjazd, 3.600,- Sk ako poplatok za spracovanie úveru a ďalšie poplatky za poskytnuté služby.
K vyjadreniu žalobkyne právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný má obchodných zástupcov, ktorí pracujú na základe príkazných zmlúv, takto pracovala aj p. D.. Obchodný zástupca vyhľadá potencionálnych klientov, vysvetlí podmienky poskytnutia úveru, zhromaždí listiny, vyhodnotí situáciu, spíšu sa potrebné listiny a reálne po tom to prebieha tak, že obchodný zástupca vyzdvihne výšku poskytnutého úveru zo svojho účtu a má ju klientovi vyplatiť. Pokiaľ obchodní zástupcovia požadujú províziu, je to ich osobný vzťah k dlžníkovi.
Svedkyňa D. uviedla, že pracovala ako obchodná zástupkyňa pre žalovaného. Žalobkyni pomáhala vybavovať auto úver, čo znamená úver kde sa ručí motorovým vozidlom, avšak p. R. nemala na príslušné poplatky súvisiace s havarijným poistením s overením podpisov na zmluvách a podobne, teda jej bol ponúknutý ešte jeden mini úver z ktorého mala zaplatiť všetky poplatky súvisiace s auto úverom. Keďže klient nemôže mať u žalovaného dva úvery, tak dohoda bola taká, že po poskytnutí väčšieho úveru, teda auto úveru, vyrovná celý mini úver a zostane jej len jeden úver, a to ten väčší. Reálne došlo teda k poskytnutiu auto úveru vo výške 60.00,-Sk z ktorého ihneď bola stiahnutá suma na mini úver 12.372,-Sk a provízia p. D. v sume 900,-Sk ktorú si stiahla na základe zmluvy ktorú má so spoločnosťou Financreal. Pokiaľ ide o spôsob uzatvárania úverovej zmluvy, svedkyňa uviedla, že v praxi to funguje tak, že klienti čítajú úverovú zmluvu v podstate u notára keď sa idú overiť podpisy.
Svedkyňa E. vypovedala, že pracovala ako sprostredkovateľ pre bankové a nebankové subjekty, s p. R. sa poznala, pretože jej v minulosti pomáhala vybavovať úver a nakontaktovala ju na p. D..
Z úverovej zmluvy č. 82041 zo dňa 18.7.2008 súd zistil, že ako veriteľ vystupuje žalovaný, ako dlžník vystupuje žalobkyňa. Predmetom uvedenej zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 60.00,-Sk, výška mesačných splátok je určená na sumu 4.667,-Sk mesačne, ročná úroková sadzby pre úročenie istiny úveru je 60% ročne zo sumy istiny, ročná percentuálna miera nákladov je 128,13%, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa úverovej zmluvy sú úver 60.000,- Sk a dohodnutý úrok 108.000,-Sk. Z bodu 1. sankčných dojednaní úverovej zmluvy bolo dohodnutí, že pri omeškaní sa dlžníka so splácaním dohodnutej splátky, alebo jej časti, alebo akejkoľvek inej platby na strane dlžníka, má veriteľ právo na úrok z omeškania vo výške 0,3% denne zo sumy dlžnej splátky, jej časti, alebo akejkoľvek inej platby na strane dlžníka. Z bodu 2. sankčných dojednaní vyplýva, že pre prípad omeškania sa dlžníka s jednou splátkou, alebo s jej časťou za časové obdobie dlhšie ako dva mesiace, alebo pri omeškaní so splatením dvoch a viacerých splátok úveru, alebo ich časti, je veriteľ oprávnený predčasne ukončiť zmluvu a pokiaľ dlžník neuhradí v deň určený veriteľom celý úver, je povinný znášať úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo súčtu súm včas nesplatenej listiny úveru, resp. jeho zostatku a nesplateného príslušenstva na dohodnutom navýšení úveru. Z bodu 3. sankčných dojednaní tiež vyplýva, nárok veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške 50.000,-Sk za každý jednotlivý prípad porušenia zmluvných povinností dlžníka.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru spoločnosťou Financreal s.r.o. Trenčín Článku III. zabezpečenie úveru - záložné právo, klient týmto výslovne a neodvolateľne splnomocňuje veriteľa na podanie žiadosti o registráciu záložného práva k zálohu v registri záložných práv. Podľa Článku VI. bod 7.10 za podstatné porušenie zmluvy klientom sa považuje najmä ak klient odvolal niektoré zo splnomocnení podľa zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok. Podľa Článku VII. bod 6.4. veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných splátok klientom podľa úverovej zmluvy v prípade, ak bolo zahájané konkurzné, reštrukturalizačné, alebo exekučné konanie týkajúce sa majetku klienta.
Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci a mandátnej zmluvy, konkrétne podľa bodu 2 je zrejmé, že predmetom zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi a predmetom mandátnej zmluvy je udelenie poverenia záložcom ako mandantom pre záložného veriteľa ako mandatára, pre vykonanie úkonov potrebných pre výkon a realizáciu záložného práva zriadeného touto zmluvou.
Podľa Článku IX. vyššie citovaných zmlúv záložnej a mandantnej, záložca ako mandant poveruje a zároveň týmto splnomocňuje záložného veriteľa Financreal s.r.o. Trenčín ako mandatára, ktorý je súčasne oprávnený toto svoje splnomocnenie v rovnakom rozsahu previesť na tretiu osobu, aby na jeho účet a za primeranú odplatu uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné ku výkonu a realizácii záložného práva podľa tejto zmluvy o zriadení záložného práva a aby jeho menom a správnymi účinkami pre záložcu urobil a podpísal všetky právne úkony najmä kúpnu zmluvu potrebné na prevod vlastníctva ku zálohu na tretiu osobu v prípade ak záložca neuhradil svoj záväzok voči záložnému veriteľovi zo zmluvy o úvere v celkovej výške, riadne a včas, tak ako je to dojednaná v Zmluve o úvere a v tejto zmluve. Osobou oprávnenou konať v uvedenom rozsahu za záložného veriteľa ako mandatára je jeho konateľ p. R. M.Á., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F., XX. O. XXXX/XX, príslušnosť SR, prípadne ním splnomocnená tretia osoba.
Záložca ako mandant sa zaväzuje po celú dobu trvania záložného práva založeného touto zmluvou nevypovedať túto mandantnú zmluvu a neodvolať splnomocnenie udelené záložnému veriteľovi, uvedené vyššie.
Zmluvné strany sa za týmto účelom vzájomnou dohodou vylučujú platnosť ustanovení §§ 567, 569, 570, 574 a 575 Obchodného zákonníka.
Náklady na realizáciu záložného práva znáša záložca a o výšku týchto účelne vynaložených nákladov sa zvyšuje záväzok záložcu zo Zmluvy o úvere voči záložnému veriteľovi.
Podľa Článku XI. uvedených zmlúv záložnej a mandátnej na základe dohody medzi účastníkmi tejto záložnej zmluvy bude veriteľ zapísaný na príslušnom dopravnom inšpektoráte ako vlastník motorového vozidla a dlžník bude zapísaný ako držiteľ motorového vozidla až do doby splatenia všetkých pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere a tejto zmluvy.
Listina označená ako splátkový kalendár vypovedá o určení príslušných mesačných splátok dlžníka voči veriteľovi.
Ďalej žalobkyňa priložila do spisu doklady preukazujúce koľko na základe Zmluvy o úvere uskutočnila platieb a v akej výške.
Podľa § 52 ods.1 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52a ods.1 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa § 52a ods.2 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 53 ods.1 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.2 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú
bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods.5 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods.6 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods.1 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.1 Zákona č. 40/1964 účinného do 31.10.2008 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008 zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
účinného k 18.7.2008, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 10 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
Podľa § 3 ods. 11 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008,Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008,zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 7a ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008, veriteľ je povinný predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 7a ods. 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného k 18.7.2008, veriteľ Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 účinného k 18.7.2008, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy
spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 238/2008 účinného k 18.7.2008, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej úrokovej miery pre kreditné karty platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody a plnomocenstve.
Podľa § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal.
Podľa § 33b ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného k 18.7.2008, splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas
dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
Podľa § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.
Podľa § 569 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.
Podľa § 570 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.
Podľa § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.
Podľa § 575 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.
Podľa § 575 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.
Podľa § 575 ods. 3 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je fyzickou osobou, alebo jeho zánikom, ak je právnickou osobou.
Podľa § 575 ods. 4 Obchodného zákonníka účinného k 18.7.2008, ohľadne činnosti uskutočnenej odo dňa výpovede do jej účinnosti a uskutočnenej podľa odseku 2 má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa § 572 a na časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii účinného k 18.7.2008, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného k 18.7.2008, exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci, prioritné bolo vysporiadať sa s otázkou akým právnym režimom a akými zákonnými ustanoveniami sa spravuje právny vzťah medzi účastníkmi založený vyššie uvedenou úverovou zmluvou. Podľa presvedčenia súdu u úverovej zmluvy uzavretej účastníkmi konania ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom, a preto pre jej kvalifikáciu a právny režim je smerodajné ustanovenie § 23a zákona č.634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvárania posudzovanej zmluvy.
Podľa tohto ustanovenia sa za spotrebiteľské zmluvy považujú zmluvy uzavreté podľa občianskeho zákonníka a obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spravidla spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa vykonaného dokazovania súd môže konštatovať, že takýto charakteristický znak napĺňa aj posudzovaná zmluva. Všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom z uvedeného vyplýva, že aj úverová zmluva môže byť uzavretá ako zmluva spotrebiteľská, v takom prípade sa však dojednania zmluvy o úvere podľa presvedčenia súdu nemôžu líšiť od kogentných ustanovení zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a nemôžu obsahovať neprijateľné podmienky ktoré definuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že v občianskoprávnych vzťahoch majú všetky účastníci rovnaké postavenie, a v prípade narušenia rovnováhy v týchto vzťahoch môžu korekciu zabezpečiť súdy aplikáciou zásady dobrých mravov a táto korekcia môže spočívať aj vo vyhlásení právneho úkonu za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník sa takejto situácii snaží zabrániť aj ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka tým, že do spotrebiteľskej legislatívy zaviedol generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. To znamená takých zmluvných dojednaní, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán na úrok spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné.
Ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zakotvuje kogentnú právnu normu podľa ktorej zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nesmú odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, to sa týka tých dispozitívnych noriem, ktoré účastníkom spotrebiteľskej zmluvy umožňujú odchýliť sa od zákona. Občiansky zákonník tu prevzal znenie článku 12 smernice č. 97/7/ES, ktorým sa má zabrániť, aby spotrebiteľ vedome, či ľahkovážne súhlasil so zhoršením svojho právneho postavenia a platne sa vzdal svojich práv, ktoré mu priznáva zákon, napríklad občiansky alebo obchodný zákonník. To sa týka aj práv ktoré mu môžu vzniknúť v budúcnosti. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rovnako tomu bolo i pri uzatváraní úverovej zmluvy, zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy mandátnej. Hoci žalovaný sa bránil tým, že všetky podmienky boli individuálne dohodnuté, a teda zmluva je platná, tak podľa § 53 Občianskeho zákonníka, tento vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté, alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie, s ktorými síce spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Z výsluchu žalobkyne, ako aj z výsluchu svedkyne D. nepochybne vyplynulo, že všeobecné obchodné podmienky, ako aj samotné znenie jednotlivých zmlúv s týmito sa síce mohla žalobkyňa oboznámiť, avšak ako vyplynulo aj z výsluchu svedkyne D., tak len krátku dobu na notárskom úrade keď išli žalobkyňa so žalovaným overovať podpisy na uvedených zmluvách, a jednalo sa o formulárové predtlače zmlúv, ktoré žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. V rámci spotrebiteľských zmlúv treba tieto v nich zakotvené podmienky vnímať ako dojednania, ktorými dodávateľ podmieňuje uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sám vopred do zmlúv zakotvil.
Žalujúca strana sa v konaní domáhala určenia neplatnosti celej úverovej zmluvy, včetne všeobecných obchodných podmienok a zmlúv nadväzujúcich na úverovú zmluvu, a to zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy. Súd však vychádzal pri určení neplatnosti týchto zmlúv z ust. § 41 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od samotného obsahu.
Súd dospel k presvedčeniu, že možno zachovať v platnosti ustanovenia úverovej zmluvy týkajúce sa poskytnutia finančných prostriedkov žalovaným a povinnosti žalobkyne vrátiť tieto finančné prostriedky, ako aj ustanovenia záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy vynímajúc tie, ktoré boli určené ako neplatné vo výroku tohto rozsudku.
Súd mal za to, že ustanovenia zmluvy, ktoré z vyššie uvádzaných dôvodov súd určil za neplatné vo výrokovej časti tohto rozsudku možno oddeliť od ostatných ustanovení zmluvy tak, aby sa zmluva zachovala aspoň v časti platnou a v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka určil neplatne len tie časti zmlúv, ktoré predstavovali neprijateľné podmienky, odporovali dobrým mravom.
Pokiaľ ide o úverovú zmluvu súd určil za neplatné dojednania o ročnej úrokovej sadzbe 60% ročne zo sumy istiny a dohodnutom úroku v sume 108.012,-Sk, pretože podľa ustanovenia § 3 ods.10 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú Nariadením vlády.
Podľa ustanovenia § 3 ods.11 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanoveniami odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú Nariadením vlády vydaným podľa odseku 10 je neplatná v rozsahu v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá. V zmysle Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Zb. zákonov výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods.2 Zákona č. 258 ods. 1 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súčasne nesmie prevýšiť sumu ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt, ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods.2 Zákona.
Na internetovej stránke Ministerstva financií SR sú v zmysle uvedeného Nariadenia vlády zverejnené maximálne výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Maximálne výška odplaty pre typ spotrebiteľského úveru poskytnutý žalovaným je vo výške 46,90% (maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2008 pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške od 50.000,- do 200.000,-Sk so zmluvnou splatnosťou od 1. do 5. rokov).
Pokiaľ ide o absentujúci údaj priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 4 ods.2 písm. k) Zákona č. 258/2001 Z. z., tak žalovaný namietal, že táto bola po prvý raz na internete zverejnená dňa 30.6.2008. Na tomto mieste súd poznamenáva, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, ako bolo zistené z internetovej stránky Ministerstva financií SR, tak priemerná hodnota ročne percentuálnej miery nákladov bola zverejnená na uvedenej stránke 30.4.2008 za prvý štvrťrok roku 2008, je to stav ku dňu 31.3.2008, kde priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola 35,36%. Podľa § 8aa Zákona č. 258/2001 Z. z. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a formulár musia obsahovať po prvý raz údaj o RPMN do dvoch mesiacov po jej zverejnení, teda daná zmluva mala obsahovať tento údaj. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov dohodnutú v úverovej zmluve na 128,13%, súd vzhľadom na priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov stanovil neplatnosť tohto dojednania v rozsahu presahujúcom 35,36%.
Vzhľadom k tomu, že podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, tak súd musel vysloviť neplatnosť úverovej zmluvy v časti sankčných dojednaní ohľadom úroku z omeškania, a to v tej časti, ktorá presahovala dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania, čím súd uvedené ustanovenia dostal do súladu s § 517 ods2 Občianskeho zákonníka.
Keďže podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tak súd bol nútený vysloviť neplatnosť všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti Financreal s.r.o. Trenčín, a to v bode 3. zabezpečenie úveru a v Článku VI. porušenie povinnosti klientom a jeho dôsledky, konkrétne bod 6.1., pretože uvedené ustanovenia hovoria o neodvolateľnom splnomocnení, a keďže podľa § 33b ods.1 písm. b) Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne ak ho splnomocniteľ odvolal a podľa § 33d ods.3 Občianskeho zákonníka splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, tak je zrejmé, že v tejto časti dojednania odporujú ustanovením Občianskeho zákonníka, samotné splnomocnenie je zastúpením podľa § 22 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, toto splnomocnenie je neplatné, pretože zastupovať iného nemôže ten ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z danej úverovej zmluvy, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci je zrejmé, že záujmy dlžníka a veriteľa sú vo vzájomnom rozpore, preto takto dojednané splnomocnenie je neplatné.
Článok VII. všeobecných obchodných podmienok je podľa názoru súdu tiež neplatný s poukazom z dôvodu § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu, lebo týmto dojednaním bolo stanovené právo veriteľa požadovať okamžité a predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok klientom, pokiaľ bolo zahájené konkurzné reštrukturalizačné alebo exekučné konanie na majetok klienta. Veriteľ sa v zmysle tohto dojednania nemôže platne domáhať na klientovi, v danom prípade žalobkyni, okamžitého splatenia všetkých dlžných splátok, a to z toho dôvodu, že podľa § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu (v danom prípade žalobkyne - dlžníka, klienta) nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správu.
Podľa § 47 ods,. 1 písm.b) Exekučného poriadku, pre prípad, že by sa na majetok žalobkyne viedla exekúcia, tak rovnako nemôže veriteľ od nej platne požadovať splatenie všetkých splátok, a to z toho dôvodu, že exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému aby odo dňa doručenia upovedomia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom.
Pokiaľ ide o zmluvu o zriadení záložného práva, súd vyslovil jej neplatnosť v ustanoveniach uvedených v Článku XI. ktoré sa týkajú udelenia splnomocnenia záložnému veriteľovi, odplaty a neodvolateľnosti splnomocnenia a to z dôvodov ako súd uviedol už v predchádzajúcom, že takéto dojednania podľa § 39 Občianskeho zákonníka sú neplatné, lebo odporujú § 33b ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať a tiež takéto plnomocenstvo je neplatné z dôvodu § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, lebo záujmy splnomocnenca a splnomocneného sú vo vzájomnom rozpore. Čo sa týka dojednaní o vylúčení platností ustanovení §§ 567, 569, 570, 574 a 575 Obchodného zákonníka , dojednanie o vylúčení týchto zákonných ustanovení je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, teda spôsobuje absolútne neplatnosť tohto dojednania podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Takéto vylúčenie platnosti ustanovení Obchodného zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán, jednoznačne v prospech veriteľa, teda žalovaného. Dojednanie v Článku XI. zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy, o tom, že veriteľ bude zapísaní na príslušnom dopravnom inšpektoráte ako vlastník vozidla je absolútne neplatné z dôvodu § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu a to konkrétne ustanoveniam § 151a Občianskeho zákonníka a nasledujúce. Preto súd vyslovil jeho neplatnosť vo výrokovej časti rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy ako celku, vyhovel súd takto žalobe iba čiastočne, a to tým, že určil neplatnosť tých ustanovení napadnutých zmlúv, ktoré považoval za sporné a protizákonné, pričom v platnosti ponechal tie časti zmluvy ktoré obsahovali podľa presvedčenia súdu podstatné náležitosti zmluvy, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že na základe zmluvy došlo k plneniu zo strany žalovaného voči žalobcom a ktoré neodporovali zákonu, pričom bolo možné ich oddeliť od sporných častí zmluvy.
Pokiaľ ide o naliehaný právny záujem, tento je daný už samotnou povahou veci, pričom ako bolo vyššie uvedené spotrebiteľské zmluvy svojou koncepciou stavajú žalobkyňu, a teda spotrebiteľa do značne nevýhodného postavenia, pričom na základe týchto zmlúv
podal žalovaný žalobu na plnenie k Rozhodcovskému súdu, kde Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom sp.zn. SR 13241/09 zo dňa 5.5.2010 a zaviazal žalobkyňu na celé plnenie v zmysle úverovej zmluvy. Naviac pokiaľ ide o záložnú zmluvu v rozpore so zákonom došlo k prechodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu ktoré bolo predmetom zálohu, čím boli odňaté evidenčné čísla a žalobkyni bolo znemožnené uvedené motorové vozidlo užívať.
Pokiaľ ide o trovy konania podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.