Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_40C-371-2009.pdf
PDF · 87.8 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-40C/371/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Y. XX, F., zast. spoločnosťami: ADVOKÁTI, s.r.o, so sídlom Klariská 7, Bratislava, IČO: 36 715 638, a SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: K.. F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. X, F., o návrhu na vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý vypratať byt č. XXX nachádzajúci sa na I. poschodí vo vchode č. X/B bytového domu súpisné číslo XXXX sa na ul. Q. v F. - T., zapísaný v evidencii Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava V, obec BA-m.č. Petržalka, k.ú. Petržalka spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX), XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX), XXXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX) a tento vyprataný byt odovzdať navrhovateľovi v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať byt č. XXX nachádzajúci sa na I. poschodí vo vchode č. X/B bytového domu súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na ul. Q. v F. - T., tak ako je zapísaný v evidencii Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava V, obec BA-m.č. Petržalka, k.ú. Petržalka spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX), XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX), XXXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX), odovzdať ho navrhovateľovi a nahradiť mu trovy konania, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Návrh bol odôvodnený tým, že odporca uvedený byt užíva bez právneho titulu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorý byt nadobudol na základe udelenia príklepu licitátora na dražbe po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením. Rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 32C 454/05 zo dňa 05.12.2007, ktorým bola uvedená dražba určená za neplatnú bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.11.2008, právoplatným dňa 27.12.2008 a vykonateľným dňa 30.12.2008 a to tak, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dražby bol zamietnutý.
Predmetné konanie bolo uznesením zo dňa 16.02.2010 prerušené do právoplatného skončenia konania o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.11.2008, č.k. 14Co 202/08-293, ktoré je vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo 51/09. Rozsudkom Najvyššie súdu zo dňa 23.06.2010 bolo dovolanie navrhovateľa vo vyššie označenom konaní zamietnuté, pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd pokračoval v predmetnom konaní.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že v byte býva bez právneho dôvodu nepovažoval za správne a tiež spochybňoval oprávnenie navrhovateľa domáhať sa vypratania predmetného bytu s poukazom na to, že mu nebol vyplatený výťažok z dražby a tiež na to, že mu doposiaľ nebol byt odovzdaný podľa § 29 zákona o dobrovoľných dražbách a navrhovateľ sa ani nevie preukázať zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby. V prípade, ak by súd neakceptoval jeho obranu, žiadal o poskytnutie dlhšej lehoty na vypratanie nehnuteľnosti.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ ako vlastník bytu, vypratania ktorého sa domáha odo dňa udelenia príklepu vo verejnej dražbe, nesúhlasí s tým, aby byt užíval odporca ako jeho pôvodný vlastník. Medzi účastníkmi konania nevznikol žiadny právny vzťah, od ktorého by sa odvodzovalo právo bývania odporcu. Účastníci spolu rokovali a navrhovateľ sa spolu so správcom bytového domu snažili vyjsť odporcovi v ústrety, avšak navrhované podmienky odporca neakceptoval. K tvrdeniu odporcu, že byt nebol dražobníkom riadne odovzdaný uviedol, že k tomu nemohlo dôjsť práve z dôvodu, že odporca doposiaľ byť bez právneho dôvodu užíva a býva v ňom. Nakoľko v súvislosti s užívaním bytu odporcom vznikajú navrhovateľovi ďalšie zbytočné náklady a škoda, je v jeho záujme celú situáciu vyriešiť čo najrýchlejšie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a nasledujúcimi navrhovateľom predloženými dôkazmi o ktoré oprel svoje tvrdenia: výpisom z N. č. XXXX - čiastočný pre kat. územie Petržalka, notárskom zápisnicou č. N 19/2005, Nz 10139/2005, NCRIs 10025/2005 spísanou dňa 08.03.2005 na Notárskom úrade v Bratislave na Záhradníckej ulici č. 6 notárom Mgr. Tomášom Leškovským, Oznámením o dražbe č. XX/XXXX zo dňa 02.02.2005, Oznámením o dražbe č. XX/XXXX v zmysle § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, zo dňa 02.02.2005, oboznámením sa s obsahom rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 32C 454/05 zo dňa 05.12.2007, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co 202/2008 zo dňa 04.11.2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 51/09 zo dňa 23.06.2010, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že vidiac na strane odporcu a jeho rodiny ľudské nešťastie, vyjadril sa ešte v deň konania dražby, že je otvorený k rokovaniu ohľadom bytu. Keďže sa odporca proti dražbe bránil súdnou cestou, nedomáhal sa vydania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko nebolo jasné, ako celá vec dopadne. Na vypratanie nehnuteľnosti vyzval odporcu až keď sa ukončili súdne spory a vyčistil sa list vlastníctva. Odkedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vznikli mu v súvislosti s tým veľké výdavky, keď cca 10.000 eur dlží správcovi a rovnako mal mimoriadne výdavky na právne služby. Byt nepotrebuje na bývanie pre seba. Pôvodne ho chcel pre svoju tetu, ktorá si však vzhľadom na komplikácie zabezpečila bývanie inde.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom rokovali ohľadom bytu a bol aj ochotný byt vypratať, avšak za dlhšiu dobu. Náklady spojené s užívaním bytu neplatí, keďže má za to, že je to vyrovnané z peňazí z výťažku z dražby, ktoré si neprevzal. V predmetnom byte býva spolu so svojimi dvomi plnoletými deťmi, pričom syn práve ukončil vysokú školu.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13 (t.z. napr. byt, dom a iná nehnuteľnosť), predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.
Navrhovateľ predloženými dôkazmi preukázal pravdivosť svojich tvrdení uvedených v návrhu. Vlastnícke právo k bytu, vypratania ktorého sa domáhal, nadobudol na základe príklepu licitátora v dobrovoľnej dražbe osvedčenej notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade notára Mgr. Tomáša Leškovského na Záhradníckej ulici č. 6 v Bratislave dňa 8.3.2005 N 19/2005, Nz 10139/2005, NCRIs 10025/2005, vykonanej dňa 04.03.2005 o 11.00 hod v priestoroch dražobníka BF Consulting, sr.o., Moskovská 13, Bratislava, predmetom ktorej bol byt č. XXX nachádzajúci sa v F. - T., ul. Q. X, I. poschodie vo vchode č. X, súpisné číslo XXXX, zapísaný v evidencii Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava V, katastrálne územie Petržalka na Liste vlastníctva č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX), XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX), XXXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX).
Uvedená dražba napriek jej napadnutiu odporcom v zákonnej lehote v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších ustanovení, je považovaná za platnú s odkazom na právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co 202/2008 zo dňa 04.11.2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 51/09 zo dňa 23.06.2010. Odporca, ktorému boli nepopierateľne predložené zákonom stanovené podklady bol v súlade so zákonom povinný byt odovzdať bez zbytočného odkladu po uskutočnení dražby a nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľom, avšak tak neučinil a byt užíva naďalej. Z uvedeného dôvodu ani nemohlo zo strany dražobníka dôjsť k protokolárnemu odovzdaniu predmetu dražby novému vlastníkovi v súlade s ust. § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (keďže k tomu reálne nikdy nedošlo) a teda takáto námietka odporcu je teda i v rozpore sa zásadami logiky. Ak teda nedošlo medzi zúčastnenými osobami vrátane dražobníka k protokolárnemu odovzdaniu predmetu dražby z dôvodu napadnutia jej platnosti a v dôsledku odmietavého postoja odporcu, podľa názoru súdu takáto skutočnosť nebráni vlastníkovi domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom predovšetkým má právo domáhať sa vydania veci, resp. vypratania nehnuteľnosti na tom, kto mu ju neprávom zadržiava. Ustanovenie § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách formálne upravuje predovšetkým postup dražobníka a pôvodného vlastníka pri odovzdaní predmetu dražby (konkrétne upravuje ich povinnosti, o.i. aj povinnosť pôvodného vlastníka odovzdať predmet dražby). Nemá však žiadnu relevanciu vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľa (§ 27 ods. 1 cit. zákona) a teda ani vplyv na občianskoprávny vzťah vydražiteľa ako nového vlastníka voči pôvodnému vlastníkovi, ktorý mu byt neoprávnene odopiera dobrovoľne vydať. Súd teda v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel, keď odporcovi uložil povinnosť byt odovzdať navrhovateľovi ako jeho vlastníkovi, resp. sa z bytu vysťahovať a vypratať ho.
Námietkou odporcu, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ vyplatil cenu, za ktorú nadobudol na dražbe byt, keďže mu nebolo predložené žiadne relevantné potvrdenie tejto skutočnosti sa súd nezaoberal a návrh odporcu na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol, keď existenciu vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti mal za dostatočne preukázanú predložením originálneho výpisu z N. č. XXXX pre kat. úz. Petržalka a to i s poukazom na ust. § 28 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách a skutočnosť, že správa katastra môže zapísať vlastnícke právo vydražiteľa k bytu až po tom, čo jej dražobník po zaplatení ceny predmetu dražby zašle jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení. Navyše je potrebné uviesť, že na inom mieste ani sám odporca nespochybnil, že výťažok z dražby bol zložený na účte dražobníka a bol vyzvaný na jeho prevzatie, avšak z vlastnej vôle tak neučinil.
V súlade s ust. § 160 ods. 1 veta 1 OSP súd odporcovi určil dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Prihliadal pritom na konkrétne okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom, procesné dôvody zamietnutia jeho žaloby o určenie neplatnosti dražby, ako aj ním prezentované osobné a rodinné pomery, keď si v uvedenom byte zabezpečuje spolu so svojimi plnoletými deťmi základné, ústavou zaručené ľudské právo na bývanie. V tejto súvislosti súd tiež zohľadnil, že navrhovateľ nie je bezprostredne odkázaný na bývanie v predmetnom byte a teda neskorším odovzdaním nehnuteľnosti nedôjde k ohrozeniu jeho existenčných istôt. Súd mal za to, že takáto poskytnutá lehota bude pre odporcu dostatočná na následné zabezpečenie si ďalšieho vhodného bývania.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.