Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-962-2008.pdf
PDF · 88.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/962/2008
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10 proti povinnej U. K., bytom A., K., o vymoženie poistného v sume 613,52 eura a poplatku z omeškania vo výške 1 479,69 eura s prísl. takto
rozhodol:
Súd exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou pod sp. zn. EX 1922/08 vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške 42,50 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Povinnej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Návrh oprávneného na zmenu súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej, Exekútorský úrad so sídlom v Leviciach, P. Jilemnického 1 na súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova 18, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 27.08.2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej na súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského.
Exekučnými titulmi v predmetnej exekučnej veci sú platobné výmery č. XXX/XXX.1 a č. XXX/ XXXX, vydané JUDr. Eduardom Veterníkom, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze dňa 30.07.2001, ktorými bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vo výške 18 483,- Sk (613,52 eura) a poplatok z omeškania vo výške 44 577,- Sk (1 479,69 eura).
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bolo zistené, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 01.07.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.1999, číslo 3215/1999-A, bolo subjektu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA zrušené povolenie na zriadenie zdravotnej poisťovne v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne táto poisťovňa vstúpila do likvidácie a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2001, č.k. 7K 70/2001-30 bol podľa § 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní na majetok poisťovne vyhlásený konkurz.
Správca konkurznej podstaty vydal v priebehu konkurzného konania dňa 30.07.2001 platobné výmery F. a č. XXX/XXXX.
Dňa 07.07.2005 bola pohľadávka vyplývajúca z platobných výmerov postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na oprávneného.
Vzhľadom na uvedené zrušená poisťovňa a neskôr ani správca konkurznej podstaty nemali žiadne oprávnenie vyrubovať zdravotné poistné v správnom konaní a takýmto spôsobom vykonávať právomoc verejného orgánu, ktorá bola zo zákona zverená len poisťovniam s platným povolením na vykonávanie zdravotníckej starostlivosti. Na tom nemohol nič zmeniť ani nový právny stav, ktorý nastal po vyhlásení konkurzu.
Správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb.). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 EP.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučnými titulmi, na základe ktorých bola doposiaľ vykonávaná exekúcia, boli vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vydané v rozpore so zákonom a osobou, ktorá na takéto konanie nebola oprávnená. Na platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty v danej veci treba hľadieť ako na nulitné akty. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Z toho dôvodu súd exekúciu z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Podľa § 44 ods. 8 EP, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 EP, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Keďže súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, musel zamietnuť i návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko nie je možné udeliť oprávnenému súhlas na zmenu exekútora a poveriť nového súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade platobných výmerov, ktoré nie sú spôsobilým exekučným titulom.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie v celkovej výške 44,03 eura, spočívajúce v minimálnej odmene podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov v znení neskorších predpisov vo výške 33,19 eura, v 19 % DPH z odmeny vo výške 6,31 eura a v hotových výdavkoch vo výške 3,- eura.
Vyhláškou č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2008 bola novelizovaná vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vrátane § 14. V zmysle tejto novely a vyhlášky č. 569/2008 z.z., ktorou sa v súvislosti so zavedením meny euro opäť novelizovala vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 3,32 eura, najmenej však 33,19 eura, a to bez ohľadu na počet účelne vykonaných úkonov predpokladaných ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, za predpokladu, že exekútor uskutoční aspoň jeden z úkonov odmeňovaných paušálnou sumou 3,32 eura. Uvedené znenie vyhlášky je potrebné aplikovať aj na danú právnu vec, nakoľko exekúcia sa začala dôjdením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, t.j. dňa 23.10.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení neskorších predpisov, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky v znení neskorších predpisov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení v znení neskorších predpisov, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Súd preskúmaním vyúčtovania trov exekúcie sp. zn. EX 1922/08 zistil, že súdna exekútorka si správne uplatnila nárok na minimálnu odmenu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že získala poverenie na vykonanie exekúcie, čo je predpokladom pre vznik nároku na minimálnu odmenu a vykonala tiež ďalšie úkony predpokladané v § 15 vyhlášky, odmeňované paušálnou sumou po 3,32 eura za úkon. Takisto považoval súd za dôvodné a účelne vynaložené aj hotové výdavky v sume 3,- eura. Exekútorka si v súlade s § 196 EP uplatnila aj právo na DPH z odmeny. Súdna exekútorka sa však dopustila chyby v počítaní pri sčítavaní jednotlivých položiek vyúčtovania, keď celkové trovy vyčíslila na sumu 44,03 eura, namiesto 42,50 eura. Preto súd priznal exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 42,50 eura.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V danej veci oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto ho súd zaviazal k náhrade trov
exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Povinnej žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou ohľadne trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.