Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/134/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a prísediacich Júliusa Zebegneia a Michala Gerzaniča, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 12.10.2010 v Michalovciach, takto

rozhodol:

Obžalovaný

W. P. - nar. X.X.XXXX v Michalovciach, trvale bytom B., prechodne bytom Z., časť D., okr. Michalovce, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý

zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/Tr. zák., spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

p r e t o , ž e

dňa 23.2.2010, v čase okolo 18.00 h, na autobusovej zastávke na Kostolnom námestí v Pavlovciach nad Uhom, sa pokúsil znásilniť mal. Z. D., nar. X.X.XXXX a to tak, že ju chytil ľavou rukou okolo krku a pravou rukou ju cez oblečenie začal ohmatávať na prsia, rozkrok a zadok, následne sa jej snažil roztiahnuť zips na nohaviciach a dostať sa k jej rozkroku aj napriek tomu, že kričala a bránila sa odtláčaním a od svojho konania upustil, keď bol vyrušený neznámymi osobami, pričom podľa lekárskej správy neutrpela žiadne zranenia a ošetrujúcim lekárom neboli zistené známky násilia na pohlavných orgánoch,

t e d a

pokúsil sa násilím donútiť ženu k súloži a taký čin spáchal na chránenej osobe,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.,. k trestu odňatia slobody v trvaní 7/sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 26.8.2010 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na W. P. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/Tr. zák. spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný W. P. vykonal vyhlásenie v zmysle ustanovenia o tom, že je nevinný, pričom v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedeného dňa 23.2.2010 bol na oslave so svojim kamarátom „Murkom“, ktorého meno presne nepozná. Spoločne s ním odišiel do miestneho pohostinstva kúpiť alkohol a ihneď sa vrátil naspäť na oslavu, odkiaľ ho bratranec odviezol domov. Nič iné sa v uvedený deň nestalo. Z dôvodu rozporov vo výpovedi obžalovaného bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že tento dňa 23.2.2010 asi okolo 18.00 h, išiel sám po dedine v Pavlovciach nad Uhom, pričom keď prechádzal cez Kostolné námestie, zbadal Z. D., preto k nej pristúpil. Keďže sa mu Z. veľmi páčila chcel s ňou mať v ten večer sex, preto ju chytil ľavou rukou okolo krku a pravou ju začal cez oblečenie ohmatávať v rozkroku, na prsiach a zadku. Táto sa odťahovala a vravela mu nech jej dá pokoj, nakoľko má muža a dcéru. Napriek tomu, že táto kričala a neustále obžalovaného odstrkávala, tento jej rozopol zips na nohaviciach a snažil sa dostať k jej rozkroku. Keď už mal ruku v jej rozkroku, prechádzali neďaleko nejaké osoby, kde vtedy Z. začala kričať ešte viac, preto ju obžalovaný pustil. Táto začala utekať do domu svojej svokry a obžalovaný utiekol domov. V závere výpovede svoje konanie oľutoval, pričom pripustil, že v čase skutku mal vedomosť o tom, že Z. D. nemá ešte 15 rokov.

Na vysvetlenie rozporov vo výpovedi obžalovaný na hlavnom pojednávaní pripustil, že pravdou je skutočne to, čo bolo prečítané z jeho výpovedí z prípravného konania, pričom dodal, že na druhý deň bol u poškodenej spolu s rodičmi ospravedlniť sa.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Z. D., ktorá uviedla, že dňa 23.2.2010 okolo 18.00 až 19.00 h večer, si išla kúpiť hamburger, ktorý predávajú v blízkosti autobusovej zastávky, kde sa pri nej pristavil obžalovaný, ktorý sa jej opýtal kam ide. Keď mu povedala, že ide k svojej babke, ponúkol sa, že pôjde so svedkyňou, s čím však ona nesúhlasila. Vtedy ju schytil a začal ju ťahať za druhú zastávku, s čím rovnako nesúhlasila. Zároveň kričala, aby prestal, avšak tento ju ťahal aj naďalej, pritom ju ohmatával po tele, prsiach a medzi nohami, kde jej vravel, že má na ňu chuť a chce s ňou sexovať. Po chvíli sa k ním priblížili nejaké osoby, preto sa obžalovaný zľakol a ušiel. Dodala, že takto sa o ňu pokúsil obžalovaný už tretíkrát, kedy s ňou chcel mať sex, pričom tak urobil už dvakrát predtým, avšak vtedy z toho nič nerobila, keďže dvakrát sa to dá prepáčiť, ale tretíkrát už nie. V závere výpovede tiež uviedla, že celý skutok povedala svojej mame, preto na druhý deň spoločne s ňou odišli do rodiny obžalovaného, kde na nich kričali, čo sa včera večer odohralo. Na to brat obžalovaného a jeho sestra svedkyňu zbili.

Vo vykonanej konfrontácii medzi obžalovaným W. P. a svedkyňou Z. D. obe konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach.

Bola vypočutá svedkyňa B. D., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 23.2.2010 doviezla domov jej dcéru švagriná, kde jej dcéra s plačom porozprávala čo sa odohralo na zastávke po stretnutí s obžalovaným. Tento ju mal chytiť, akoby objať okolo krku a takto ju držať, pričom ju ťahal dozadu k druhej zastávke a ohmatával po celom tele, po prsiach a v rozkroku s tým, že s ňou chcel mať sex. Nasledujúci deň spoločne s dcérou odišla k rodine obžalovaného, na ktorých sa vykričala, pričom keď chcela ísť po telefón a celú vec oznámiť na políciu, matka obžalovaného obvinila jej dcéru. Keď sa vrátila s telefónom, jej dcéru už fyzicky napadli a bili ju príbuzní obžalovaného.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to najmä lekárskymi správami o vyšetrení Z. D., kde po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/Tr. zák. spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej, nakoľko sa pokúsil násilím donútiť ženu k súloži a taký čin spáchal na chránenej osobe, za ktorú je potrebné v zmysle ustanovenia Tr. zák. považovať Z. D., keďže v čase spáchania skutku nedovŕšila 18 rokov svojho veku, teda v zmysle je považovaná za dieťa.

Obžalovaný je zo spáchania vyššie uvedeného skutku usvedčovaný okrem vlastného čiastočného doznania sa, najmä výpoveďou poškodenej Z. D., ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom

pojednávaní jednoznačne potvrdila, že obžalovaný po ich vzájomnom stretnutí sa ju snažil požitím násilia donútiť k súloži, pričom ju ťahal k autobusovej zastávke a ohmatával po tele, prsiach a v rozkroku. Túto skutočnosť potvrdila poškodená aj v rámci vykonanej konfrontácie priamo do očí obžalovanému. Obžalovaného ďalej usvedčuje svojou výpoveďou aj svedkyňa B. D., ktorá uviedla, že jej dcéra po príchode domov s plačom uviedla, že sa ju pokúsil znásilniť obžalovaný, ktorý ju násilím ťahal k autobusovej zastávke, pričom ju ohmatával po prsiach a v rozkroku s tým, že s ňou chce mať sex.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, keďže obžalovaný neuviedol na svoju obranu nič podstatné, preto súd o jeho vine nemal žiadne pochybnosti.

Obžalovaný W. P. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, pričom doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, naposledy tunajším súdom dňa 7.5.2007 vo veci pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/Tr. zák. a iné, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, odkiaľ bol dňa 22.10.2007 Okresným súdom Prešov podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na jeden rok, v ktorej sa osvedčil dňa 10.4.2009.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde žiadnu poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil a vzhľadom na iný charakter trestnej činnosti súd na jeho predchádzajúce odsúdenia ako priťažujú okolnosť neprihliadal. Súd je toho názoru, že uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby zjavne postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, aby si tento uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa takéhoto konania nedopúšťal.

Keďže obžalovaný v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Krajský súd v Košiciach odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu.