Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-62-2010.pdf
PDF · 108.85 KB
No categories available
8C/62/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, samosudkyňa JUDr. Blažena Fedorková, v právnej veci navrhovateľov : X/J.. R., nar. XX.X.XXXX,. bytom Z. XXX/XX, S., 2/ Š. B., nar. X.X.XXXX,. bytom M. L. X,. B., 3/ V. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom L. X,. T., 4/ I.. M. L., nar. XX.X.XXXX,. bytom I. XX,. S., 5/ R. B., nar. X.X.XXXX,. bytom H. XX,. S., X/. J. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom L. S. XX,. P., X/. I.. A. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. X,. S. N. V., X/. I.. J. M., nar. X..X.XXXX, bytom M. XX,. B., X/. J. B., nar. X.X.XXXX,. bytom T. XX,. S., XX/. T. P., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. XX,. S. N. V., XX/. A. Š., nar. X.XX.XXXX,. bytom M. nad H. XX,. XX/. J. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom J. XXX. a XX/. Š. G., nar. XX.X.XXXX,. bytom T. XX,. S., právne zastúpených J.. Z. K. - advokátkou, Z. XX, S. N. V. proti odporcovi T. B., nar. X.XX.XXXX,. bytom Š. XX,. S., právne zastúpenému J.. Š. F. - advokátom, Ž. XX,. V. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov a odporcu k domu, súp. č. XXX. postavenom na parcele č. 702 a parcele č. 702 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 246 m2, všetko zapísané na LV č. 1039, k. ú. Smižany a p r i k a z u j e spoluvlastnícky podiel odporcu do podielového spoluvlastníctva nasledovne:
Navrhovateľ v rade 1. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/4 k celku.
Navrhovateľ v rade 2. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/100 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/20 k celku.
Navrhovateľ v rade 3. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/100 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/20 k celku.
Navrhovateľ v rade 4. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/100 k celku, čím jej celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/20 k celku.
Navrhovateľ v rade 5. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/100 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/20 k celku.
Navrhovateľ v rade 6. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/100 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/20 k celku.
Navrhovateľ v rade 7. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/60 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/12 k celku.
Navrhovateľ v rade 8. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/60 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/12 k celku.
Navrhovateľ v rade 9. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/60 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/12 k celku.
Navrhovateľ v rade 10. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/80 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/16 k celku.
Navrhovateľ v rade 11. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/80 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/16 k celku.
Navrhovateľ v rade 12. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/80 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/16 k celku.
Navrhovateľ v rade 13. nadobúda do podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/80 k celku, čím jeho celkový spoluvlastnícky podiel bude činiť 1/16 k celku.
Každý z navrhovateľov samostatne je povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odporcovi z titulu primeranej náhrady za časť spoluvlastníckeho podielu nasledovnú sumu:
Navrhovateľ v rade 1. sumu 3 765,- €
Každý z navrhovateľov v rade 2., 3., 4., 5. a 6. samostatne sumu po 753,- €
Každý z navrhovateľov v rade 7., 8. a 9. sumu po 1 255,- €
Každý z navrhovateľov v rade 10., 11., 12. a 13. sumu po 941,25 €.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť trovy štátu na účet tunajšieho súdu vo výške 415,77 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhali, aby aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov a odporcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1039, k. ú. S.: dom. súp. č. XXX postavený na parcele č. 702 parcela č. 702 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1246 m2 v hodnote 71.400,- € a prikázal ich do podielového spoluvlastníctva navrhovateľom, ktorým bude uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume spolu 14.280,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh odôvodňovali tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností a to : . (odporca) 1/5
k celku.
Navrhovatelia prejavili záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, o čom informovali odporcu. Ten prejavil záujem odkúpiť spoluvlastnícke podiely od každého z navrhovateľov s tým, že pri úhrade kúpnej ceny je ochotný vychádzať z celkovej ceny nehnuteľností vo výške 49.790,88 € (1.500.000,- Sk). Toto neboli navrhovatelia ochotní akceptovať. Odporca pre prípad, že sa nájde záujemca o kúpu nehnuteľností, ktorý ponúkne aspoň 66 387,84 € ústne súhlasil s predajom. Následne neprejavil vôľu nehnuteľnosti predať. Odporcovi bol v mene každého z vtedajších spoluvlastníkov nehnuteľností zaslaný návrh na odkúpenie jeho podielu z titulu predkupného práva odporcu na nehnuteľnostiach ako ich podielového spoluvlastníka, pričom pri vykupovaní spoluvlastníckeho podielu každého zo spoluvlastníkov sa má vychádzať z kúpnej ceny za celé nehnuteľnosti minimálne vo výške 66 387,84 €. Na túto ponuku reagoval odporca listom zo dňa 15.10.2009, v ktorom uviedol, že túto ponuku odmieta. Každý z navrhovateľov uzatvoril s realitnou kanceláriou L. R., s.r.o., Z. XX, S. N. V., Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností - výhradnú, na základe ktorej táto realitná kancelária
ponúkala nehnuteľnosti na predaj. Realitná kancelária našla záujemcu o kúpu nehnuteľností, ktorý ponúka za celé nehnuteľnosti kúpnu cenu vo výške 71.400,- €. Skutočnosť, že realitná kancelária má uzatvorenú rezervačnú zmluvu so záujemcom o kúpu nehnuteľností, ktorý navyše zložil aj rezervačnú zálohu vo výške 5.000,- € sa pokúšali odporcovi oznámiť a požiadať ho, aby dodržal slovo ústne dané a prišiel podpísať kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod všetkých spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach. Písomné výzvy odporca nepreberal. Navrhovatelia majú za to že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nie je možná. Navrhovatelia vlastnia majetok, ktorý im neprináša úžitok a o ktorý ani inak nemajú záujem. Odporca nie je ochotný nehnuteľnosti predať, nie je ochotný nehnuteľnosti odkúpiť, ak by sa malo vychádzať z hodnoty nehnuteľností vo výške 66.387,84 €. Navrhovatelia sú teda nútení dožadovať sa ochrany svojich práv cestou súdu. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov, kedy má nehnuteľnosť viacero vlastníkov, ktorí vlastnia menšie spoluvlastnícke podiely, nie je reálne, aby v takomto stave boli nehnuteľnosti účelne využívané. Súd má pri rozhodovaní o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadnuť práve na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Je evidentné, že v tomto prípade nie je rozdelenie veci vôbec možné, nie to ešte účelné. Namieste je preto postup, kedy súd prikáže vec viacerým spoluvlastníkom do vlastníctva za primeranú náhradu tak, aby bolo možné následné účelné využitie veci. Navrhovatelia ako osoby, ktoré majú skutočný záujem nehnuteľnosti predať tretej osobe, sa dohodli tak, že podiel odporcu vykúpia pomerne každý podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Následne svoje spoluvlastnícke podiely navýšené o časť podielu získaného od odporcu všetci spolu predajú záujemkyni o kúpu za celkovú kúpu cenu 71 400,- €. Prerozdelením spoluvlastníckeho podielu odporcu medzi ostatných spoluvlastníkov pomerne podľa veľkosti ich terajších spoluvlastníckych podielov bude celý spoluvlastnícky podiel odporcu o veľkosti 1/5 k celku prerozdelený medzi navrhovateľov, ktorým sa ich spoluvlastnícke podiely navýšia. Zároveň navrhovatelia spolu vyplatia odporcovi sumu 14 280,- €, čo v skutočnosti zodpovedná jednej pätine z kúpnej ceny ponúkanej záujemcom o kúpu. Prípisom zo dňa 6.10.2010 upravili navrhovatelia petit s poukazom na závery znalca Ing. H., ktorý určil všeobecnú hodnotu vysporiadaných nehnuteľností sumou 75.300,- € a žiadali, aby súd prikázal spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v l. až 13. rade s tým, že navrhovateľ v l. rade vyplatí odporcovi sumu 3.756,- € a každý z navrhovateľov v 2. - 6. rade po 753,- €, každý z navrhovateľov v 7. - 9. rade po 1.255,- € a každý z navrhovateľov v 10. -13. rade po 941,25 €.
Na pojednávaní navrhovatelia súhlasili s tým, aby sa nehnuteľnosť predala záujemcovi o kúpu, alebo pokiaľ má o nehnuteľnosť záujem odporca, aby tento vyplatil navrhovateľov z trhovej hodnoty nehnuteľnosti, nie z hodnoty, akú mala nehnuteľnosť v dedičskom konaní v roku 2005. Za týmto účelom predložili aj znalecký posudok Ing. K. z januára 2010, ktorý vyčíslil hodnotu nehnuteľnosti na 74.700,- €. Keďže nehnuteľnosť vlastní veľa spoluvlastníkov nie je možné ju užívať a jej reálne deľba tiež nie je možná. Bola snaha sa dohodnúť s odporcom, ktorý doposiaľ nevyčíslil žiadnu sumu, ktorú mal investovať do nehnuteľnosti. Pokiaľ osobne pracoval na nehnuteľnosti a vykonával práce pre svojho brata, robil tak v čase, kedy nehnuteľnosť patrila teraz už nebohému bratovi J.. Tak ako pomáhal odporca, chodila nebohému J. pomáhať aj navrhovateľka v 11. rade a jej matka a pritom si nič nenárokujú. Okrem toho, nebohý Jozef bol slobodný, mal dostatok peňazí z ktorých pomáhal finančne iným, takže sa zdá byť nereálne, aby mu odporca pomáhal a investoval do jeho nehnuteľnosti, pokiaľ mal výdaje s výstavbou vlastného domu. Uviedli, že nárok odporcu by bol aj tak premlčaný. Pohreb J. B. sa hradil z jeho vkladných knižiek a tiež sa na hradení výdavkov s pohrebom podieľali podieloví spoluvlastníci. Poukázali na to, že súd právoplatne odsúdil syna odporcu, pretože odcudzil peniaze z vkladných knižiek nebohého J.. Od smrti J. sa do domu nič neinvestovalo, ak odporca investoval, nech to preukáže a predloží doklady o tom, do čoho a koľko investoval. V prípade, že odporca predloží faktúry napr. o zakúpení okien, oprave strechy po smrti nebohého Jozefa, budú nimi akceptované, avšak majú vedomosť o tom, že okná a strecha sa robili za života nebohého z jeho finančných prostriedkov. Odporca tento spor bude naťahovať do tej doby, kým dom nespadne a nebude mať z toho osoh nikto.
Odporca s návrhom navrhovateľov nesúhlasil, žiadal aby súd prikázal nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že je ochotný vyplatiť spoluvlastníkov z hodnoty akú mala nehnuteľnosť v dedičskom konaní v roku 2005. Na vyplatenie tejto sumy finančné prostriedky má. Žiadal, aby súd bral v úvahu že uhradil pohrebné náklady cca 50.000,- Sk a tiež vykonával práce na nehnuteľnosti a kupoval materiál v hodnote cca 100.000,- Sk, tiež platil domovú daň, poistku a iné poplatky, ktoré navrhovatelia neplatili. Všetky doklady predložil notárovi, ktorý zohľadňoval jeho výdavky v dedičskom konaní. Za tým účelom predložil platobný doklad SIPO, poštový peňažný poukaz adresovaný Kooperatíve o zaplatení sumy
1.169,- Sk za obdobie od 20.6.2005 do 20.6.2006, príjmový pokladničný doklad zo dňa 10.8.2005 ako aj testament a list. Spornú nehnuteľnosť chce pre syna, pretože mu podľa testamentu patrí, aj keď notár testament neuznal. On už má svoje roky aj svoj dom, takže spornú nehnuteľnosť nepotrebuje. Syn je rozvedený a má troch synov, pracuje a keď predá byt a zoberie pôžičku do 30 dní vyplatia navrhovateľov z ceny určenej v roku 2005. Tvrdil, že nehnuteľnosť má ešte nižšiu hodnotu, aká bola v dedičskom konaní. Nikto mu nevystavoval faktúry za práce na dome, ktoré pre svojho brata za jeho života, aj so svojim synom a so svojim zaťom, robil. Priznal, že od pohrebu nebohého J. sa už na nehnuteľnosti nič nerobilo, len vetral, pratal a okolo domu pokosil. Ponechal na zvážení súdu akú hodnotu má nehnuteľnosť aj rozhodnutie vo veci. Svedkovia, ktorých navrhoval mu mali dosvedčiť, že za života bratovi pomáhal. Bratovi J. nebohí rodičia dali dom preto, lebo bol najstarší zo súrodencov a robil na družstve. Pomáhal bratovi, pretože mu tento sľúbil, že po smrti mu dom zanechá. Žiadal, aby súd vzal v úvahu, čo je napísané v testamente, ktorý je platný. Nepoprel, že jeho syn bol uznaný vinným, lebo vybral z vkladnej knižky nebohého Jozefa peniaze. Ku svojim pomerom uviedol, že žije s manželkou a jeho dôchodok činí cca 300,- € mesačne a manželkin dôchodok činí cca 200,- € mesačne. V hotovosti má na vyplatenie sumu 1.400.000,- Sk.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, výpisom z katastra nehnuteľností, znaleckým posudkom znalca Ing. S. H., oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi platobným dokladom SIPO, poštovým peňažným poukazom, príjmovým pokladničným doklad zo dňa 10.8.2005, testamentom zo dňa 17.3.2004, dedičským spisom č. 5D 193/2009 -26, 5 D Not 341/2009 zo dňa 11.3.2010, dedičským spisom č. 5D 57/2005, najmä osvedčením o dedičstve na č.l. 136 zo dňa 15.11.2005, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovatelia a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. 1039, k. ú. S.: dom. súp. č. XXX postavený na parcele č. 702 a parcela č. 702 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1246 m2 .
Navrhovatelia sa dožadovali, aby nehnuteľnosti boli prikázané do ich podielového spoluvlastníctva a ich hodnota aby bola stanovená na sumu 71.400 Eur, z ktorej by odporcovi vyplatili spolu sumu 14.280 Eur. Po oboznámení sa so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti ustálenou znalcom Ing. Hanulom upravili petit na sumu 75.300,- Eur z ktorej by odporcovi vyplatili spolu sumu 15.060 Eur ( t. j. 1/5 z celku).
Odporca žiadal, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s tým, že navrhovateľov vyplatí z hodnoty nehnuteľnosti akú mala v dedičskom konaní, po odpočítaní všetkých investícii ktoré do nej vložil.
Z dokladov predložených odporcom na preukázanie investovania do spornej nehnuteľnosti nevyplýva, že by skutočne odporca zhodnotil nehnuteľnosť investíciami. Nevyplýva, to z dokladov o hradení SIPO platieb. Tiež z dokladu adresovanému poisťovni Kooperatíva nie je zrejmé, či odporca uhradil dňa 20.6.2005 poistku za spornú nehnuteľnosť. Odporca tiež predložil príjmový doklad o tom, že v roku 2005 zaplatil za znalecký posudok Ing. K. sumu 5.600,- Sk, čo nemožno považovať za investíciu do nehnuteľnosti. Zhodnotenie nehnuteľnosti odporca nepreukázal ani zdokladovaním úhrady za poťahové práce, tobôž keď odporca neskôr priznal, že tieto práce neboli ním zaplatené. Súd sa oboznámil aj s listom, ktorý písal nebohý J. B. svojim súrodencom a tiež s testamentom spísaným nebohým J. B., ale tieto doklady taktiež nie sú dôkazom toho, že by odporca investoval do sporenej nehnuteľnosti. Nemožno nechať bez povšimnutia vyjadrenie odporcu, že všetky doklady predložené súdu už predložil notárovi, ktorý ich v dedičskom konaní zohľadnil ani skutočnosť, že dňa 15.11.2005 bolo pod spisovou značkou č. 5D 57/2005 - 136 vydané osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2005zo dňa 15.11.2005.
Zo správy Obce S. súd zistil, že dom je dlhodobo neobývaný, chátra. Vetranie a kontrolu domu zabezpečuje odporca. Dane za nehnuteľnosť dobrovoľne platia všetci spoluvlastníci okrem odporcu a J. R..
Zo záverov znalca Ing. S. H. v znaleckom posudku č XX/XXXX. súd zistil, že znalec určil, že hodnota sporných nehnuteľností určených podľa predpisov platných v súčasnej legislatíve a s prihliadnutím na trhovú hodnotu obdobných nehnuteľností aká je v súčasnej dobe a v danej lokalite je 75.300,- Eur .
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj v poradí, ktoré je záväzné. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd prihliada na účelné využitie veci.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 1039, k. ú. S.: dom. súp. č. 346 postavený na parcele č. 702 parcela č. 702 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1246 m2 , pričom sú medzi nimi nezhody a pre postoj odporcu nedošlo ani k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Súd nemohol vyporiadať spoluvlastníctvo prednostným spôsobom akým je reálne rozdelenie nehnuteľnosti, nakoľko nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, preto pristúpil k ďalšiemu v zákone stanovenému spôsobu vyporiadania a to prikázaním nehnuteľností niektorým zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním za náhradu navrhovateľom z toho dôvodu, že všetkých trinásť podielových spoluvlastníkov žiadalo vylúčiť odporcu ako 14 spoluvlastníka zo spoluvlastníctva, nakoľko svojim správaním bráni, aby boli nehnuteľnosti použité na účel, pre aký boli postavené. Všetci navrhovatelia zároveň so zotrvaním v podielovom spoluvlastníctve vyjadrili súhlas a zhodli sa na tom, že nehnuteľnosti im žiadny úžitok neprinášajú, nie sú nimi obhospodarované a ani do budúcna nemajú o ne záujem a preto je najvhodnejšie a najvýhodnejšie ich odpredať. Zhodne potvrdili, že na vyplatenie odporcu majú dostatok finančných prostriedkov.
Odporca síce žiadal, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, avšak ani on ich účelne nevyužíva. Keďže ide o nehnuteľnosti slúžiace k bývaniu ich účelným využitím by bolo ak by boli obývané, udržiavané a zveľaďované. Odporca aj so svojou manželkou má však svoj vlastný dom, takže má vytvorené bytové podmienky a nie je odkázaný na bývanie v sporných nehnuteľnostiach. Závažným faktom je, že odporca síce o nehnuteľnosť javil záujem, ale odmietal vyplatiť navrhovateľom primeranú finančnú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, pretože podľa neho zhodnotil sporné nehnuteľnosti investíciami.
S námietkou odporcu sa súd vyporiadal tak že odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal totiž, aké práce, či materiál financov z vlastných finančných zdrojov a pokiaľ udával, že bratovi za jeho života pomáhal, táto výpomoc nemá charakter investícii. Vetranie a údržbu domu taktiež nie je možné považovať za zhodnotenie nehnuteľnosti odporcom, preto súd zamietol vypočuť odporcom navrhovaných svedkov. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že odporca sa v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva mohol domáhať vzájomným návrhom vyporiadania v tzv. širšom zmysle. Až podaním návrhu, ktorým by odporca žiadal o zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania, by vzniká povinnosť súdu rozhodnúť o takto uplatnenom nároku samostatným výrokom rozsudku.
Odporca takýto návrh na tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepodal, svoju pohľadávku ním tvrdených nákladov na zhodnotenie nehnuteľnosti do 21.3.2005, (kedy došlo k úmrtiu J. B.) samostatnou časťou na rozhodnutie súdu neuplatnil a keďže navrhovatelia pre prípad uplatnenia takéhoto návrhu vzniesli námietku premlčania, súd na námietku odporcu neprihliadol.
Súd nezval v úvahu ani tvrdenie odporcu, že na nehnuteľnostiach má právny nárok jeho syn P. B., ktorý sa stal závetným dedičom na základe testamentu zo dňa 17.3.2004, napísaného technickými prostriedkami a podpísaného svedkami M. M. a P. B., pretože prebehlo dedičské konanie a dedičským rozhodnutím je súd viazaný a tiež preto, lebo odporca nepredložil súdu žiadne doklady z ktorých by vyplývalo, že syn odporcu sa domáhal uplatnenia svojich nárokov, alebo z ktorých by bolo zrejmé, že syn odporcu je platným závetným dedičom.
Keďže spornou zostala nielen otázka, komu zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť prikázať, ale aj otázka výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd túto cenu stanovil v súlade z cenou nehnuteľnosti zistenou znalcom, pričom za primeranú náhradu považoval 1/5 všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá je hodnotovým ekvivalentom ideálneho spoluvlastníckeho podielu, o ktorý odporca prichádza.
Súčasne súd zaviazal navrhovateľov vyplatiť ustupujúcemu odporcovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade navrhovatelia boli úspešní v časti, v ktorej žiadali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam, úspešní boli v spôsobe, akým žiadala podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, keď v návrhu žiadali, aby nehnuteľnosti boli prikázané do ich podielového vlastníctva s tým, že odporcu vyplatí, ale neúspešní boli v stanovení výšky náhrad za spoluvlastníci podiel. Odporca so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, ale nebol úspešný v tom, komu má súd prikázať nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva ani v stanovení výšky náhrad za spoluvlastníci podiel. V danej veci teda možno hovoriť o čiastočnom úspechu oboch strán v konaní.
O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. K náhrade trov štátu zaviazal súd odporcu, nakoľko jeho majetkové pomery neodôvodňujú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vzhľadom na finančnú hotovosť, ktorou disponuje a taktiež z dôvodu, že súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie ceny nehnuteľností, pretože túto cenu nehnuteľností spochybnil práve odporca, ktorý namietal, že nehnuteľnosti majú nižšiu cenu ako tá, ktorá je určená v žalobnom návrhu. Súd nariadil znalcovi vykonať znalecké dokazovanie a cena určená znaleckým posudkom vypracovaným na žiadosť súdu sa líši len nepatrne od ceny určenej v žalobnom návrhu, preto súd má za to, že odporca zapríčinil, že museli byť vynaložené náklady na znalecké dokazovanie, a to neúčelne, keďže znaleckým dokazovaním neboli preukázané skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcov ohľadom ceny nehnuteľností.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.