Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7C/128/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa M. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom H. č. XX,. Ž., právne zast. JUDr. S. Z., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie F. K. č. XXXX,. Č., proti odporkyniam: 1/ E. B., rod. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. č. XXX,. 2/ Ing. M. N., rod. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom L. č. XX,. Ž., obe právne zast. Advokátskou kanceláriou M., M., S., s.r.o., H. č. XX/XXX,. Ž., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa, aby bolo určené, že navrhovateľ je podielový spoluvlastník polovice rodinného domu súp. č. 93, postaveného na parcele CKN 1513/2 kat. úz. D. N. K., zapísaného na LV č. 1979 Správy katastra Č., z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý hradiť odporkyniam v 1. a 2. rade trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 1.010,31 Eur na účet právnej zástupkyne odporkýň Advokátska kancelária M., M., S., s.r.o., H. č. XX/XXX,. Ž., do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 11.12.2008 domáhal určenia, že s odporkyňou v 2. rade Ing. M. N. je podielovým spoluvlastníkom každý v 1-ici k nehnuteľnosti predstavujúci rodinný dom súp. č. 93, postavený na parcele CKN 1513/2 kat. úz. D. nad K., zapísaného na LV č. 1979 Správy katastra Č., pretože aj napriek tomu, že v čase nadobudnutia, resp. budovania predmetného rodinného domu bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvom s odporkyňou v 2. rade zrušené, avšak do rodinného domu spoločne investovali a odporkyňa v 2. rade aj napriek tomu, že nikdy nebola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, túto na základe kúpno-predajnej zmluvy previedla na odporkyňu v 1. rade, preto navrhovateľ okrem odporkyne v 2. rade žalovala aj osobou, ktorá nadobudla prevodom od odporkyne 2/ spornú nehnuteľnosť zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Č. pod V 490/2005.

V priebehu konania (na pojednávaní dňa 7.5.2009) navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal pripustiť čiastočné späťvzatie žalobného návrhu, ktorým žiadal určiť, že aj M. N., teda odporkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou v 1-ici rodinného domu č. 93, postaveného na parcele CKN 1513/2 kat. úz. D. N. K., zapísaného na LV č. 1979 Správy katastra Č. a teda ostane predmetom konania iba určenie, že navrhovateľ Ing. M. P. je podielový spoluvlastník 1-ice rodinného domu súp. č. 93 postaveného na parcele CKN 1513/2 kat. úz. D. N. K., zapísaného na LV č. 1979 Správy katastra Č..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov J. M., Ing. R. P., Ing. R. M., listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, obsahom spisu Okresného súdu v Žiline

, Okresného súdu v Žiline a spisu Obvodného oddelenia PZ SR T. ČVS: ORP-350/TU-CA/2008 a ostatných listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol rozsudkom z 22.10.2009, keď návrh navrhovateľa zamietol a na základe odvolania podaného navrhovateľom druhostupňový súd uznesením zo dňa 31.3.2010 prvostupňový rozsudok zrušil a svoje rozhodnutie okrem iných skutočností odôvodnil tak, že súd prvého stupňa v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysvetlil, prečo neprihliadol na tvrdenie navrhovateľa týkajúceho sa dohody medzi ním a odporkyňou, prečo neprihliadol na výpovede svedkov aj svedecké výpovede, ktoré fakticky žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Samotná tá skutočnosť, že niektorí svedkovia sú príbuznými, resp. priateľmi navrhovateľa, ešte sama o sebe nespochybňuje dôveryhodnosť ich výpovedí, pretože v konaní boli riadne poučení i o následkoch krivej výpovede (citované z odôvodnenia druhostupňového uznesenia v poslednom odseku na str.5). Ďalej druhostupňový súd uvádzal, že pokiaľ súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje na to, že prevažná časť nákladov mala byť hradená z výlučných prostriedkov odporkyne a iba drobné výdavky hradil navrhovateľ, i v tomto smere malo byť jeho rozhodnutie konkrétne s uvedením konkrétnych súm, lebo len proti takémuto konkrétnemu rozhodnutiu sa môžu účastníci zákonným spôsobom brániť a preto je potrebné vykonané dokazovanie vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach, pretože je potrebné porovnávať svedecké výpovede s listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania potom dospieť k správnemu právnemu záveru.

Po rozhodnutí súdu druhého stupňa navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 14.9.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy a opätovne argumentoval tým, že súdu boli predložené listinné dôkazy, príjmové pokladničné doklady a dodacie listy, z ktorých je preukázané, že navrhovateľ do predmetnej nehnuteľnosti investoval finančné prostriedky zo svojich vlastných prostriedkov a poukázal na svedeckú výpoveď už pred zrušením prvého rozhodnutia vypočutého svedka J. M. (dňa 30.6.2009), ktorý na výslovne položenú otázku strany navrhovateľa, koľko percent prác vykonávaných na predmetnej nehnuteľnosti vykonal navrhovateľ, svedok sa vyjadroval, že spoločne so svedkom navrhovateľ vykonal asi 80 % prác a vyplácal finančné prostriedky v hotovosti. Poukázal tiež na ďalšie dôkazy, ktoré mali spočívať v tvrdení navrhovateľa, že došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade k ústnej dohode o výstavbe rodinného domu, ktorý podľa tvrdenia svedka M. bol odkúpený vo veľmi zlom stave a preto bol do základov zbúraný a na týchto základoch bol postavený nový dom a tá skutočnosť, že stavebné povolenie bolo vystavené iba na meno odporkyne, nesvedčí o tom, že by malo ísť o nehnuteľnosť, ktorú stavala iba do svojho výlučného vlastníctva. Poukázal na judikáty súdov, najmä na rozhodnutie III.336/1996, ktoré sa okrem iného zaoberá aj otázkou posúdenia, či vystavenie stavebného povolenia na meno iba jedného z manželov, znamená nadobudnutie vlastníckeho práva do bezpodielového alebo iného spoluvlastníctva. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa s bývalou manželkou bolo v roku 1997 zrušené z dôvodu, že navrhovateľ začal podnikať a bol ohrozený spoločný majetok, avšak v čase výstavby predmetného domu manželstvo účastníkov trvalo.

Odporkyne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázali na časť dôvodov druhostupňového súdu, ktorý sa zaoberal otázkou možného nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, pričom krajský súd uvádzal formuláciu o judikáte, ktorý presne nešpecifikoval, ale iba všeobecne zaujímal stanovisko k judikátu, ktorý hovorí o takejto možnosti, avšak z tohto stanoviska jednoznačne vyplýva, že hovorí o možnosti nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na základe ústnej dohody, z ktorej je nad všetky pochybnosti zrejmé, že k takejto dohode musí dôjsť. Jednak na všetky pochybnosti musí byť zrejmá dohoda, na akej výške podielov toho - ktorého zo spoluvlastníkov sa títo dohodli. Poukázala na vykonané dokazovanie, v ktorom je nad všetky pochybnosti zrejmé, že účastníci nechceli a neuzatvoril takúto dohodu o nadobudnutí spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a poukázala na listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, ktoré jednoznačne vyjadrovali a navrhovateľ sám uvádzal, že odporkyňa, teda jeho manželka, odstúpila od pôvodnej dohody týkajúcej sa nadobudnutia spoluvlastníctva alebo nejakej dohody, ktorú mali medzi sebou uzatvoriť. Poukázala na korešpondenciu účastníkov v priebehu konania, kedy vlastne z tejto vyplýva, najmä z listu z 1.6.2007, ktorý adresoval navrhovateľ odporkyni v 2. rade ohľadne postupu týkajúceho sa investícií do nehnuteľnosti, domu č. 93 v D. N. K., z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ v tomto podaní zaujal jednoznačné stanovisko, že finančné prostriedky, ktoré vložil do domu, považuje ako investície do domu odporkyne a nezmieňoval sa o žiadnom vzniku spoluvlastníckeho podielu (list navrhovateľa z 1.6.2007 - č.l. 156). Tiež poukázala na trestné konanie vedené pod ČVS: ORP-350/

TU-CA/2008, kde z výpovede navrhovateľa zo 7.5.2009 vyplýva, že vlastne postup navrhovateľa a odporkyne pri nadobúdaní vlastníctva k spornej nehnuteľnosti bol úplne odlišný od toho, ako v súčasnej dobe tvrdí navrhovateľ, pretože vo svojej výpovedi v trestnom konaní vypovedal navrhovateľ odlišne. V roku 2008 samotní účastníci nemali jasno, ak to bude ďalej s vlastníckym právom k spornej nehnuteľnosti a teda nemožno povedať nad všetky pochybnosti, že boli dohodnutí na nadobudnutí nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva a v akej výške podielov. Poukázala tiež na výpoveď samotného navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 7.5.2009 na strane 5), keď navrhovateľ sám tvrdil, že po rozvode manželstva a po zániku BSM odporkyňa sa vyjadrovala v tom smere, že chce sama vlastniť nejakú nehnuteľnosť. Teda po zániku BSM nadobúdal každý z manželov sám do svojho výlučného vlastníctva. Navrhovateľ uvádzal, že pokiaľ bol dotazovaný na výšku spoluvlastníckeho podielu, sám nevedel presne špecifikovať, v akom rozsahu investoval do predmetnej nehnuteľnosti, keď najskôr uvádzala, že investoval 750.000,- Sk, ktoré nevedel presne špecifikovať, neskôr podľa nejakých dokladov uvádzal, že 350.000,- Sk, ani túto sumu nevedel vydokladovať. Samotná výška týchto investícií je podľa názoru právnej zástupkyne odporkýň pochybná vzhľadom na to, že v priebehu celého konania nepreukázal navrhovateľ zdroj svojich príjmov a zdroj takýchto finančných prostriedkov, ktoré mal investovať do predmetnej nehnuteľnosti, pretože v období nadobudnutia a výstavby nehnuteľnosti nemal žiaden zdroj príjmov, bol zaťažený exekúciami a bol nezamestnaný. Vyhodnotila tiež svedeckú výpoveď J. M., ktorá podľa jej názoru nemôže byť výpoveďou, na základe ktorej bude súd zakladať percentuálny rozsah a miery prác vykonaných navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade, že takmer pri všetkých prácach na nehnuteľnosti pracoval aj otec odporkyne v 2. rade a teda percentuálny podiel prác vykonávaných otcom odporkyne v rámci 80 %, ktoré tvrdil navrhovateľ v súlade so svedeckou výpoveďou Jozefa M.. Právna zástupkyňa tiež poukázala na predložený list adresovaný navrhovateľke odporcom dňa 1.6.2007, keď bol ochotný zaplatiť na investície do nehnuteľnosti sumu 150.000,- Sk a vlastnícke právo bude na neho prevedené kúpno-predajnou zmluvou. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na rozhodnutie R 29 z roku 1989, kde je zaujaté stanovisko investovania do prípadných nehnuteľností po zániku BSM, kedy má druhý z manželov právo na úhradu, prípadne preukázaných vložených investícií, teda odporkyňa v 2. rade sa nebráni tým, že ak by bolo preukázané, že navrhovateľ investoval z vlastných prostriedkov určitú finančnú čiastku, že je ochotná v rámci náhrady investície preukázanú sumu navrhovateľovi uhradiť.

Právna zástupkyňa odporkýň namietala pasívnu legitimáciu odporkyne v 2. rade, pretože v súčasnej dobe v evidencii nehnuteľností je ako vlastníčka nehnuteľností uvádzaná odporkyňa v 1. rade, teda žiada, aby súd sa s otázkou pasívnej legitimácie vysporiadal tak, že konanie voči odporkyni v 2. rade zastaví, prípadne návrh z tohto dôvodu zamietne.

V konaní vypočutý svedok J. M. tvrdil, že je priateľom navrhovateľa a má vedomosť o tom, akým spôsobom bol rodinný dom nadobudnutý od pani D.. Uvádzal tiež, že pokiaľ ide o finančné záležitosti a náklady na uvedenú stavbu, nebolo v jeho kompetencii, aby si zisťoval a pýtal sa, kto uhrádzal tieto náklady, iba sa domnieval, že to bol navrhovateľ a zaujal stanovisko k rozsahu prác vykonávaných na stavbe uvedeného domu navrhovateľom.

Svedok Ing. R. P., ktorý je bratom navrhovateľa, sa nevedel vyjadriť k otázke nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti. Mal vedomosť o tom, že bývalá manželka jeho brata, teda odporkyňa v 2. rade si brala nejakú pôžičku na náklady tejto stavby, ale podrobnosti o tom nevedel. Poukazoval iba na pomoc, ktorú poskytol bratovi, teda navrhovateľovi pri zabezpečení tepelnej izolácie proti vlhku a to z dôvodu, že mal možnosť vybaviť lacnejší materiál. Teda k samotnej otázke dohody účastníkov o spôsobe výstavby nehnuteľnosti, prípadne nadobudnutia do vlastníctva sa svedok nevyjadroval.

Svedok Ing. R. M., ktorý je spolužiakom navrhovateľa, tvrdil, že zabezpečoval na podnet navrhovateľa určitý materiál, teda niekoľko krát svojim autom s prívesom doviezol nejaký materiál na stavbu. Išlo o menšie množstvá, ktoré mu zaplatil navrhovateľ, zhruba okolo 2.000,- Sk na viackrát. Tento svedok rovnako nevedel sa vyjadriť k otázke, z akých prostriedkov a akým spôsobom sa nadobúdala výstavba predmetnej nehnuteľnosti.

Navrhovateľ predložil doklady o nadobudnutí určitého množstva dreva, povolenie na prevoz guľatiny, ktorú dodával navrhovateľovi ako súkromná osoba a preto nemá v účtovnej evidencii takýto doklad zavedený.

Z dokladu predloženého odporkyňou v 2. rade mal súd preukázané, že odporkyňa mala úver u Prvej stavebnej sporiteľne, o ktorom predložila listinné dôkazy prostredníctvom tejto stavebnej sporiteľne, z ktorých vyplynulo, že odporkyňa v 2. rade z medziúveru a stavebného úveru č. 1912911 6 02 a č. 1912911 9 01 a v prílohe tohto podania zaslané doklady na celkovú sumu 13.320,12 Eur, z ktorých vyplynulo, že išlo o účtovné doklady za materiál a prácu.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.3.2005 mal súd zistené, že išlo o kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi J. D., rod. Ď. a J. Ď. a z druhej strany kupujúcou Ing. M. P., teda odporkyňou v 2. rade a kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti predstavovala sumu 60.000,- Sk. Podľa záznamov na uvedenej kúpnej zmluve je zjavné, že tieto finančné prostriedky boli získané rovnako zo stavebného úveru Prvej stavebnej sporiteľne.

Pre posúdenie otázky nadobudnutia nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva sa aj podľa stanoviska vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyžaduje dohoda účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe, ktorá musí byť uzavretá pred začatím stavby, nemôže vzniknúť bez takejto dohody podielové spoluvlastníctvo.

Na uzavretie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia §-u 34 a nasl. o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď výslovne za použitia slov tak, že slova prednesú ústne, teda ústna forma alebo zaznamenajú písomne, písomná forma alebo tiež iným ako výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo inej forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom ( ). Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli, teda skôr ako sa so stavbou začalo, na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov o tom nemôže dôjsť k uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe.

Ak sa však účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, nemá prípadná absencia ostatných dohovorov, ktoré spravidla vyskytujú v dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe, napr. o výške spoluvlastníckych podielov, o organizačnom či finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či budúcom spôsobe užívania spoločnej stavby za následok neplatnosť predmetnej dohody.

V súdenom prípade navrhovateľ nielenže nepreukázal vznik takejto dohody s odporkyňou v 2. rade, ale z jeho výpovede účastníka konania pred súdom na pojednávaní konanom dňa 7.5.2009 (zápisnica o pojednávaní č.l. 39) „ona vtedy mala taký sen (mal navrhovateľ na mysli odporkyňu 2. rade), také prianie, chcela niečo vlastniť, čo bude len jej, pretože jedna polovica domu, v ktorom bývali, sa nedala nijako predať a podobne. Ja som jej chcel splniť prianie. V tom čase sme neuvažovali o rozvode, bývali sme v Žiline u rodičov odporkyne a chceli sme mať chatu na víkendy.“

Teda z tejto časti výpovede navrhovateľa vyplýva skôr opak toho, že medzi účastníkmi má vzniknúť dohoda o nadobudnutí podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti. V ďalšej časti uvedenej výpovede navrhovateľ špecifikuje práce, ktoré boli na dome vykonávané, kedy bolo začaté so stavbou a kedy bolo so stavbou skončené, avšak pri špecifikácii týchto prác neuvádza, z akých prostriedkov boli tieto práce vykonávané. Vyjadril sa k otázke poskytnutého úveru odporkyni v 2. rade a uznával, že časť úveru bola použitá odporkyňou na financovanie stavby, čo nepopiera navrhovateľ. Zoznam, ktorý predložila, považoval vo väčšine za správny, nesúhlasila však iba elektrina, na ktorú údajne mal dať finančné prostriedky on a pokutu 3.000,- Sk, ktorá bola zaplatená na Obecnom úrade vzhľadom

na pokračovanie stavby bez príslušných dokladov. Samotná tá skutočnosť, že navrhovateľ tvrdil, že do nehnuteľnosti vložil finančné prostriedky podľa jeho odhadu vo výške okolo 750.000,- Sk, žiadnym nepochybným spôsobom nepreukázal, pretože doklady, ktoré založil do súdneho spisu ako dodací list z 15.6.2006, preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie zo dňa 14.5.2004, dodací list zo 16.7.2007, dodací list zo 16.9.2008, dodací list zo 16.4.2006, faktúra č. 10 z roku 2008 dodávateľa M. Z., K., R. č. XXXX,. príjmový pokladničný doklad K. L. Z. z 30.9.2008, faktúra č. 13/2008 z 24.9.2008, doklad stavební S., s.r.o., T., pokladničný doklad B., s.r.o., K., príjmový doklad K. M. Z. z 30.9.2008, dodací list stolárstva J. K., T. z 8.2.2007, drobný predaj zamestnancom z 19.9.2008, dodací list z 29.11.2005 a dodací list zo 16.5.2004, aj napriek tomu, že sú vystavené niektoré s menom navrhovateľa, nepreukazujú, že finančné prostriedky vynaložené na nadobudnutie materiálu, ktorý je obsahom uvedených listinných dokladov, uhradil navrhovateľ z vlastných finančných prostriedkov, pretože odporkyňa v 2. rade nepopierala, že navrhovateľ pri stavebných prácach uvedenej nehnuteľnosti nepracoval, avšak práce na uvedenej nehnuteľnosti vykonával práve z dôvodu, že v období, keď sa nehnuteľnosť stavala, tak bol nezamestnaný a vlastne na týchto prácach spoločne s ďalšími osobami, či už to bol vypočutý svedok J. M., prípadne otec odporkyne v 2. rade alebo iné osoby, avšak samotná táto skutočnosť nepreukazuje, že či už hodnota jeho prác alebo zakúpenie materiálu, ktorého však financovanie navrhovateľ žiadnym nepochybným spôsobom nepreukázal, svedčí o dohode účastníkov o nadobudnutí nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Rovnako aj z trestného konania vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-350/TU-CA/2008 z výpovede navrhovateľa zo 7.5.2009 vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa pri nadobúdaní predmetného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti neboli dohodnutí na nadobudnutí nehnuteľnosti do spoločného podielového spoluvlastníctva, práve naopak. Teda aj pokiaľ následne bola vedená medzi účastníkmi korešpondencia, navrhovateľ v každej fáze uvádza iný spôsob investícií, inú výšku investícií, ktoré mal údajne do nehnuteľnosti vložiť, ale o žiadnej konkrétnej dohode žiaden relevantný dôkaz nepredložil a z vyššie citovaných výpovedí a dôkazov vyplýva, že k takejto dohode ani nedošlo. Naviac navrhovateľ v priebehu celého konania nepreukázal zdroj svojich príjmov, pretože v konaní bolo nesporne preukázané, že v dobe, v ktorej sa nehnuteľnosť rekonštruovala, bol podstatnú časť tohto obdobia navrhovateľ nezamestnaný, teda nemal žiaden konkrétny zdroj príjmov. Práve naopak, odporkyňa v 2. rade listinnými dôkazmi preukázala, že podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne medzi dlžníkmi, údaje boli aktuálne k 30.9.2007, je evidovaný navrhovateľ s dlžnou sumou 507.598,- Sk a keďže v období konania pojednávania vo veci samej dňa 30.6.2009 bol dlh v takejto výške uhradený, resp. navrhovateľ nefiguroval v roku 2009 ako dlžník, je zrejmé, že v období rokov 2006 a 2007 z podnikateľskej činnosti zrejme nadobudol finančnú čiastku, ktorou uvedený dlh uhradil. Teda nepreukázal navrhovateľ svoje zdroje príjmov, z ktorých aj ak financoval nákup materiálu na predmetnú nehnuteľnosť a práce vykonávané pri rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti, že by išlo o finančné prostriedky, ktoré uhrádzal navrhovateľ na základe nejakej dohody s navrhovateľkou, ktorá v konaní preukázaná nebola. Súd z týchto dôvodov považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a preto žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku odporkýň, najmä v tom smere, že bola vznesená námietka pasívnej legitimácie odporkyne v 2. rade vzhľadom na to, že v súčasnej dobe na základe kúpno-predajnej zmluvy sa vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľnosti eviduje odporkyňa v 1. rade, zaujal súd stanovisko, že otázka pasívnej legitimácie v tomto druhu sporu, keď ako odporkyňa v 2. rade je žalovaná aj predchádzajúca vlastníčka nehnuteľnosti, teda Ing. M. N., je v súlade s justičnou praxou a príslušnou judikatúrou, pretože žalobou u určenie vlastníckeho práva sú určitým spôsobom dotknuté aj práva odporkyne v 2. rade, ktorá svoje vlastnícke právo previedla na odporkyňu v 2. rade, pretože ak by za inej dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že nehnuteľnosť odporkyňa v 2. rade nadobudla do podielového spoluvlastníctva a nie do výlučného vlastníctva, nemohla by na odporkyňu v 1. rade previesť viac práv, ako sama mala a teda rozhodovanie o vlastníckom práve v tomto prípade sa dotýkalo aj záujmov odporkyne v 2. rade, preto súd konanie voči nej nezastavil, ako bolo navrhované právnou zástupkyňou odporkýň, ale súd návrh voči obom odporkyniam ako nedôvodný z dôvodov, ktoré sú vyššie špecifikované, zamietol.

Odporkyne v 1. a 2. rade boli v konaní plne úspešné a v zmysle §-u 142 ods. 1 majú právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie a bránenie svojho práva proti neúspešnému navrhovateľovi. Právna zástupkyňa odporkýň písomne 17.9.2010 špecifikovala trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhl. č. z., keď odmenu za jeden úkon právnej pomoci účtovala v súlade s §-om 13 ods. 2 a §-om 15 citovanej vyhlášky a pri zastúpení dvoch účastníčok za

požitia §-u 13 ods. 2 citovanej vyhlášky odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje znížená o 20 % 85,58 Eur s tým, že právna zástupkyňa vo veci vykonala nasledovné úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu z 27.2.2009, zastúpenie na pojednávaniach 2.4.2009, 17.5.2009, 30.6.2009, 22.10.2009, vyjadrenie k odvolaniu 23.3.2010, kedy odmena za jeden úkon právnej pomoci ako aj za ďalšie úkony pojednávanie 14.9.2010 predstavuje 44,39 Eur u jednej účastníčky (u dvoch 88,78 Eur). Režijné paušály k jednotlivým úkonom boli účtované podľa úpravy výšky režijného paušálu v tom - ktorom kalendárnom roku, teda 12x po 6,95 Eur a 2x po 7,21 Eur. Náhradu nákladov spojených s pracovnou cestou zo Ž. do Č. a späť (0,183+0,01x5,7x1,100)=0,246 x 64 km = 15,74 Eur, teda náhrada cestovného vo výške 15,74 Eur, náhrada za stratu času podľa §-u 17 Vyhl. č. z. za jednu začatú polhodinu 12,02 Eur x 4, náhrada za stratu času spolu predstavuje 48,08 Eur. Spolu 866,89 Eur. Právna zástupkyňa odporkýň predložila fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje 19 % zo sumy 754,86 Eur, teda trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 1.010,31 Eur, ktorú sumu súd zaviazal navrhovateľa v súlade s §-om 149 uhradiť na účet právnej zástupkyne odporkýň do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.