Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozhodnutie_10C-66-2010.pdf
PDF · 74.63 KB
No categories available
10C/66/2010
Rozhodnutie
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej navrhovateľa: T. C. - E. - C., nar. XX.X.XXXX,. N. Z., J. K. XX,. IČO: XX. XXX. XXX, proti odporcovi: F. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom N. Z., J. X,. o zaplatenie 700,- eur s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 600,- eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania 30,- eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 700,- eur titulom vrátenia úveru.
Odporca sa na pojednávanie konané dňa 21.9.2010 nedostavil , doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvou o úvere, odstúpenie o zmluvy, výpisu zo živnostenského registra a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ je zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu N. Z. s obchodným menom T. C.
- E. - C., s miestom podnikania N. Z., J. K. XX. a s prideleným IČOm: XX. XXX. XXX. od 19.4.2004. Medzi predmety jeho podnikania patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov od 23.4.2004 (výpis navrhovateľa zo živnostenského registra a výpoveď navrhovateľa). Odporca bol vedený v živnostenskom registri Obvodného úradu N. Z. pod obchodným menom F. F., s miestom podnikania N. Z., J. X a s prideleným IČOm: XX. XXX. XXX. do 8.7.1999 a 37 063 294.Odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 6.3.2000 (výpis odporcu zo živnostenského registra). Účastníci sa poznajú od detstva, pričom v mesiaci január 2009 odporca vyhľadal navrhovateľa v kancelárii na H. N. X v N. Z. so žiadosťou, že si potrebuje požičať finančné prostriedky. Výsledkom bolo, že účastníci sa dohodli, že navrhovateľ vrámci svojej podnikateľskej činnosti zapožičia odporcovi finančné prostriedky. K uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo dňa 29.1.2009 v uvedenej kancelárii na H. N. X v N. Z. aj za prítomnosti otca navrhovateľa E. C.. Zmluva o úvere bola uzatvorená v písomnej forme , jej návrh vyhotovil navrhovateľ. Odporca si ju prečítal , nemal žiadne výhrady a vzápätí mu navrhovateľ zapožičal 500,- eur (výpoveď navrhovateľa). Súdu bola predložená aj písomná zmluva o úvere zo dňa 29.1.2009 obsahujúca záväzok veriteľa,
teda navrhovateľa poskytnúť odporcovi , teda dlžníkovi úver 500,- eur, pričom odporca sa zaviazal túto sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 200,- eur, teda spolu 700,- eur v 10 mesačných splátkach po 70,- eur od 10.2.2009, pričom finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania. Podľa zmluvy o úvere dlžník vyhlásil, že sa s ňou oboznámil a súhlasí s jej obsahom. Potvrdil prevzatie zmluvy o úvere, ako aj peňažnej hotovosti. Zmluva o úvere tak obsahuje 3 vlastnoručné podpisy odporcu a 1 vlastnoručný podpis navrhovateľa. Navrhovateľ pred súdom ďalej uviedol, že odporca mu z poskytnutého úveru navrátil žiadnu finančnú čiastku, pričom sa spolu náhodou stretli pred dvomi až tromi týždňami na chodníku pred bytom odporcu, pričom odporca mal sľubovať , že peniaze zháňa a všetko vybaví. Uvedenému stretnutiu predchádzalo písomné podanie navrhovateľa označené ako odstúpenie od zmluvy o úvere a výzva na úhradu dlhu zo dňa 21.5.2009 adresovaného odporcovi, ktoré obsahuje okrem podpisu navrhovateľa aj podpis odporcu pri kolónke "prevzal". Obsahom tohto podania navrhovateľa je oznámenie odporcovi, že stratil výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným naraz. Zároveň bol odporca vyzvaný na úhradu celého dlhu vo výške 700,- eur do 7 dní s upozornením , že v opačnom príde bude vec riešená súdnou cestou.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení od 1.11.2008 do 31.5.2010 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nej o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa dlhu, peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a d) určení času vrátenia, ktorý pritom nemusí byť určený konkrétnym dňom, pripadne môže byť ponechaný na vôľu dlžníka.
V danom prípade súd dospel k záveru , že návrh je v prevažnej časti dôvodný. Vykonaným dokazovaním a to predovšetkým výsluchom navrhovateľa a zmluvy o úvere zo dňa 29.1.2009 vyplýva, že navrhovateľ vrámci svojej podnikateľskej činnosti zapožičal odporcovi ako fyzickej osobe nepodnikateľovi na výkon jeho povolania 500,- eur. V prvom rade bolo potrebné vyhodnotiť , či uvedený právny úkon nie je potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu 29.1.2009 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len citovaného zákona). Súd dospel k záveru, že posúdenie danej veci podľa citovaného zákona neprichádza do úvahy preto, lebo na účely citovaného zákona je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom v zmluve o úvere sa podnikania sa konštatuje účel úveru na výkon povolania. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere odporca už nebol podnikateľom a preto tento právny úkon nie je možné posudzovať podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere ako absolútny obchod, pretože prednosť má všeobecná úprava spotrebiteľského vzťahu podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Pri týchto úvahách má súd zato, že zmluvu o úvere zo dňa 29.1.2009 je v skutočnosti potrebné posudzovať ako právny úkon zmluvu o pôžičke, ktorej podstatné náležitosti sú uvedené vyššie a v danom prípade boli aj zachované, teda možno konštatovať platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi dňa 29.1.2009. K podaniu označenému ako odstúpenie od zmluvy o úvere sa uvádza, že každé podanie sa posudzuje podľa svojho obsahu a v danom prípade to znamená, že v skutočnosti navrhovateľ od zmluvy zo dňa 29.1.2009 neodstúpil, pretože uvedeným podaním odporcu len vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpovede navrhovateľa zo zmluvy zo dňa 29.1.2009 má súd preukázané, že navrhovateľ zapožičal odporcovi 500,- eur, ktoré mali byť vrátené v 10 mesačných splátkach po 70,- eur od 10.2.2009. Pri súčte výšky a počtu mesačných splátok výsledná suma predstavuje 700,- eur, čo znamená, že pri poskytnutých finančných prostriedkoch 500,- eur mal odporca vrátiť 700,- eur a tým pádom výška odplaty predstavuje 40% z poskytnutých 500,- eur. Pri posudzovaní výšky odplaty, tak bolo potrebné vychádzať podľa § 53 ods. 6 OZ v znení ku dňu 29.1.2009, teda z výšky odplaty pri spotrebných úveroch poskytovaných bankami v danom mieste a v danom čase. Súdu je zo svojej
rozhodovacej činnosti všeobecne známe, že k mesiacu január 2009 v N. Z. banky poskytovali spotrebné úvery za odplatu na úrovni 15%. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby odplata podstatne neprevyšovala výšku odplaty pri spotrebných úveroch bánk. Podľa súdu to v danom prípade znamená, že odplata nemôže prevyšovať viac ako 5%, čím dospel k záveru, že maximálna výška odplaty v danom prípade je možné uzatvoriť na úrovni 20%. Z poskytnutej sumy 500,- eur tak odplata 20% predstavuje 100,- eur, čím výsledná suma činí 600,- eur. Z týchto dôvodov bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celkovo 600,- eur istiny pozostávajúcej z poskytnutých fin. prostriedkov 500,- eur a z odplaty vo výške 100,- eur. Zároveň bol návrh v zostávajúcej časti prevyšujúcej 600,- eur zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 2 O.s.p., pretože každý z účastníkov mal vo veci len čiastočný úspech. Navrhovateľ mal v konaní úspech 6/7 a odporca mal v konaní úspech 1/7, teda celkový úspech navrhovateľa v konaní je 5/7 (6/7 - 1/7). Trovy konania navrhovateľa predstavujú súdny poplatok za návrh vo výške 42,- eur, z čoho 5/7 predstavuje 30 ,- eur.
Poučenie:
Proti zamietajúcemu výroku vo veci samej tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie, pretože navrhovateľ sa vzdal práva na podanie odvolania.
Proti zostávajúcim výrokom tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.