Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-160-2009.pdf
PDF · 111.59 KB
No categories available
6C/160/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľa: B.. D. Q., Ž. XX V. I., zastúpený advokátom Mgr. Vladimírom Cipciarom, AK Cipciar & Partners, s.r.o., Haburská 49/F v Bratislave, proti odporkyni: C.. R. Q., Ť. XX H. L., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Magurovou, AK Ivánska cesta 23 v Bratislave, o rozvod manželstva a vo veci starostlivosti rodičov o maloleté deti C., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A v Bratislave, takto
rozhodol:
Súd manželstvo B.. D. Q., narodeného XX.XX.XXXX a C.. R. Q., rodenej E., narodenej XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť Košice - Staré mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletého C. Q., nar. XX.X.XXXX a maloletú M. Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti m a t k e.
Otec j e p o v i n n ý, prispievať na výživu maloletého C. sumou 500 € mesačne a na maloletú M. sumou 330 € mesačne, splatnými vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi C. a M. každú párnu sobotu v mesiaci od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky, ktorá je povinná deti aj seba na tento styk pripraviť a ho realizovať.
Matka m á p r á v o maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu 19,16 €, do troch dni od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu 19,16 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z r u š u j e s a uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 20.4.2010, č.k. 6C/160/2009-349.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom dňa 6.2.2008 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu vzájomného citového odcudzenia, hlbokého a trvalého rozvratu, na základe ktorého už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V zdôvodnení návrhu uviedol, že v dôsledku tohto citového odcudzenia sa približne od r. 2003 začal intenzívnejšie stretávať s inou ženou, ktorú poznal už od r. 1996 a u ktorej našiel porozumenie a citovú náklonnosť, ktorú pociťuje doposiaľ. V súčasnosti už majú spoločné dieťa Q., nar. X.XX.XXXX.
Problémy v manželstve sa snažil s odporkyňou spoločne riešiť tak, aby tým netrpeli maloleté deti, ktoré až do konca r. 2005 žili v pokojnej rodinnej atmosfére. Odporkyňa podala návrh na rozvod manželstva a následne v r. 2006 začala proti nemu sériu agresívnych nepriateľských krokov, vyhadzovala mu z okna ošatenie, prípadne ho odnášala do garáže, opakovane vymenila zámok na ich spoločnom byte, sms správami obťažovala jeho kolegov, pred deťmi na neho vulgárne nadávala a tvrdila im, že ich otec vôbec nemá rád. Odporkyňa odišla navštíviť svojich rodičov, vyhýbala sa komunikácii s ním na diaľku, nedvíhala mu telefón, prípadne ho úplne vypla, odmietala aj jeho prosby o rozhovor s deťmi. Napokon i on začal používať nevhodný a vulgárny slovník, čo však neskôr oľutoval a ospravedlnil sa. Odporkyňa odmietala akúkoľvek dohodu ohľadne starostlivosti o deti, bránila mu v styku s nimi, nemohol sa so synom ani učiť. Kvôli tomu dochádzalo ku konfliktom, ktoré vyústili do série trestných oznámení.. Dňa 1.10.2006 navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a následne v mesiaci november 2006 zistil, že odporkyňa sa spolu s deťmi odsťahovala do Košíc, pričom si odviezla aj spoločné zariadenie bytu. Navyše na neho podala niekoľko návrhov na súd ohľadne zákazu jeho styku s deťmi, zákazu vstupu do bytu, ako aj návrh na predbežné opatrenie. Dňa 12.12.2006 bola tunajším súdom rozsudkom pod č.k. 28P 342/06-27 schválená dohoda o úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletým deťom. Napriek tejto dohode mu odporkyňa do dňa podania návrhu na rozvod neumožnila ani jeden styk s deťmi. V novembri 2007 účelovo stiahla aj návrh na rozvod manželstva.
Keďže mu odporkyňa opakovane a bezdôvodne bráni v styku s deťmi, je daný dôvod na zmenu zverenia detí z osobnej starosti matky do starostlivosti otca.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu 12.3.2008 s rozvodom manželstva súhlasila. Uviedla, že navrhovateľ je patologickým klamárom, ktorý dvojtvárnosťou svojho správania zavrhol všetky morálne princípy, na ktorých je vzťah muža a ženy v manželstve založený. Svoje tvrdenia prispôsobuje konkrétnym situáciám tak, aby vyhovovali iba jemu a jeho zámerom. Približne 10 rokov sa mu darilo pokrytecky skrývať vzťah s milenkou. Odporkyňa až do r. 2003 nemala o tomto vzťahu žiadnu vedomosť, nakoľko ju navrhovateľ neustále ubezpečoval o vzájomnej harmónii a láske a o tom, že nikto iný okrem nej a detí pre neho neexistuje. Preto aj jeho tvrdenia o vzájomnom citovom odcudzení vyznievajú nanajvýš zarážajúco, nakoľko spoločné deti sa im narodili v r. 1999 a 2004. Navrhovateľovi vyhovoval život na dve strany, rozviesť sa nechcel, ale nechcel ani vzniknutú situáciu nijako riešiť. Keď sa odporkyňa po dlhom vnútornom boji rozhodla podať koncom roka 2005 návrh na rozvod, navrhovateľ sa jej za túto trúfalosť začal mstiť. Ignoroval súdne pojednávania, tváril sa, že je všetko v poriadku a keď ich vzájomné hádky prerástli do fyzického násilia, v lete 2006 na neho podala trestné oznámenie, ktoré skončilo uložením sankcie. Po fyzickom útoku v septembri toho istého roku vyhľadala odporkyňa odbornú pomoc v Centre Nádej. V tom čase sa pokúšala dohodnúť sa s ním na užívaní spoločného bytu na F. Z.. v Bratislave spôsobom, ktorý by neubližoval jej ani obom maloletým deťom, ktoré ich vzájomnými konfliktami trpeli. Napokon z dôvodu obáv o zdravý psychický vývoj maloletého C. a na radu psychologičky centra Nádej, sa aj napriek dobrému zamestnaniu v Bratislave, spolu s obomi deťmi presťahovala k svojim rodičom do Košíc. K tomuto kroku ju donútilo aj správanie sa navrhovateľa v oblasti financií. Prestal jej dávať peniaze na domácnosť, zrušil ju ako dispondenta na účtoch a neplatil ani účty za byt. Jej jediným príjmom bol iba rodičovský príspevok. Deti sa na svoj nový domov v Košiciach dobre adaptovali, nakoľko netrpia traumatizujúcimi situáciami v rodine. Odsťahovanie sa od navrhovateľa bol jednoznačne pozitívny krok, čo bolo konštatované aj psychologičkou maloletého C.. Nezhoršil sa mu prospech a v škole si našiel nových kamarátov. Realizácia jeho styku s otcom tak, ako je upravená v dohode zo dňa 12.12.2005 mu ale nijako neprospieva najmä s poukazom na kontroverzné správanie sa navrhovateľa v predchádzajúcom období. Navrhovateľ chodí na stretnutia s deťmi nepravidelne, mimo dohodnutého času i miesta a deti sú z toho vystresované. Odmietajú sa s ním stretávať aj z toho dôvodu, že robí nevhodné výstupy, nadáva pred nimi jej i jej rodine. Preto odporkyňa navrhla, aby styk otca s deťmi upravil súd na každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. za jej prítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne D.. N. T., obsahom ich Sobášneho listu, Rodných listov maloletých detí, Daňovým priznaním navrhovateľa za r. 2009, Potvrdením o príjme odporkyne, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Navrhovateľ i odporkyňa sú občanmi Slovenskej republiky, národnosti slovenskej, u oboch ide o prvé platne uzatvorené manželstvo, z ktorého sa narodili dve deti. Obaja majú vysokoškolské vzdelanie, ich posledné spoločné bydlisko bolo na F. XX/A H. R., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Pri výsluchu obaja účastníci konania zotrvali na svojich písomných podaniach a vyjadreniach. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že príčinou rozvratu manželstva bol navrhovateľov paralelný vzťah s inou ženou, ktorý odporkyňa nemohla a ani nevedela akceptovať. Následne po tomto poznaní nevedela tolerovať ani tie záujmy, povahové vlastnosti a charakterové nedostatky navrhovateľa, ktorým sa predtým bez výhrad v záujme udržania pokojnej atmosféry v rodine, prispôsobila. Vzťah s inou ženou odporkyňu sklamal do tej miery, že u nej nastali komunikačné problémy a koncom roka 2005 podala návrh na rozvod. Postoj navrhovateľa, ktorý sa však nechcel vzdať ani manželky, ani svojej partnerky spôsobil, že nastali hádky, ktoré vyústili až do fyzického násilia, čím trpeli najmä maloleté deti. Odporkyňa preto vyhľadala odbornú pomoc v Centre Nádej - Pomoc ohrozeným deťom. Po konzultáciách a v snahe zabrániť stupňovaniu napätia, sa s obomi deťmi odsťahovala k svojim rodičom do Košíc. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 28P 342/06-27 zo dňa 12.12.2006 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli obe maloleté deti účastníkov konania zverené do starostlivosti matke. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého C. sumou 12.500,- Sk a maloletej M. sumou 7.500,- Sk mesačne. Styk otca s C. mal prebehnúť každý párny víkend od soboty od 9,00 hod. do nedele 18,30 hod. a s M. každú párnu sobotu a nedeľu od 9,00 hod do 18,30 hod., s oboma deťmi každý utorok od 16,00 hod. do 18,30 a 26.12. od 9,00 hod. do 18,30 hod. Takto určený styk bol upravený na čas do rozvodu manželstva, pričom otec sa domnieval, že matka sa s deťmi vráti do Bratislavy a matka sa domnievala, že otec nebude tráviť čas s deťmi v spoločnosti svojej novej partnerky. Keďže sa tak nestalo, naviac otec dohodnuté termíny stretnutí s deťmi nedodržiaval, (prišiel neskoro, v iné dni, alebo neprišiel vôbec), opäť nastali problémy. Deti boli značne vystresované z neustáleho čakania a prípravy na stretnutie, ako aj zo samotného styku, pokiaľ prebehol. Otec si ich svojim správaním nevedel získať a začali ho odmietať. Z tejto situácie začal navrhovateľ obviňovať odporkyňu, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej i jej rodine. Nedôveroval jej ani vtedy, keď mu oznámila, že deti sa s ním nemôžu stretnúť, lebo sú choré. Nastala séria vzájomných trestných oznámení a súdnych sporov. Navrhovateľ obvinil odporkyňu, že mu odmieta styk s deťmi a tak marí výkon úradného rozhodnutia, odporkyňa ho obvinila z vyhrážania. Prebiehajúce súdne konania (okrem iného aj o zákaz styku a zmenu zverenia), nie sú doposiaľ právoplatne ukončené. Nastala situácia, keď obe deti majú k svojmu otcovi odmietavý postoj a tento stav už trvá minimálne dva roky. Matka uvádza, že otec každý kontakt s deťmi využíval a využíva najmä na to, aby ju urážal, nadával jej a vyhrážal sa políciou a väzením. Otec ju obviňuje z únosu detí, klamstiev, krádeže spoločných peňazí, odopierania styku s deťmi a navádzania ich proti nemu.
Podľa 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd v otázke rozvodu manželstva dospel k záveru, že rozvrat medzi obomi účastníkmi konania je hlboký a vážny, pričom obnovenie manželského spolužitia je nemožné. Obaja manželia už spolu 4 roky nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou L. a narodila sa im spoločná dcéra Q.. Žijú spolu v rodinnom dome v V. I..
K otázke zverenia maloletých detí do výchovy jedného z rodičov na čas po rozvode manželstva i k otázke úpravy styku detí s druhým z rodičov, súd v záujme hospodárnosti a účelnosti konania vypočul ako svedka D.. N. T., ustanovenú Okresným súdom v Košiciach v konaní pod sp. zn. 22P/103/2008 - o zákaz styku, zmenu zverenia - znalkyňu v oblasti psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a oboznámil sa aj s ňou vypracovaným znaleckým posudkom č. 30/09 ako listinným dôkazom.
Svedkyňa sa svojho znaleckého posudku vypracovaného pre účely súdneho konania na Okresnom súde v Košiciach v plnom rozsahu pridržala. V tomto znaleckom posudku s prihliadnutím na odmietavý postoj maloletých detí voči svojmu otcovi, ich citovú závislosť na matke a emocionálne napätie vyplývajúce z konfliktných situácií medzi oboma rodičmi, navrhla obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matke. Deti sú dobre adaptované na prostredie, v ktorom v súčasnosti žijú, nepoznajú prostredie v novej rodine otca a ani ich prípadné návštevy v tomto novom prostredí by im nijako neprospeli, najmä ak nie sú pozitívne motivované a otcovi nedôverujú. Doporučila preto aj styk otca s deťmi za prítomnosti matky (napriek jeho výraznému nesúhlasu) a to dva krát do mesiaca cez víkend v sobotu. Časový rozsah tohto kontaktu ponechala na ich vzájomnú dohodu. Pri výsluchu pred tunajším súdom zdôraznila, že zmena zverenia do starostlivosti otca by bola pre ne vyslovene škodlivá.
Súd sa so závermi svedkyne, znalkyne z odboru psychológia v plnom rozsahu stotožnil. V danej situácii nie je možné vyhovieť akémukoľvek návrhu otca, ktorého doterajšie správanie k matke ich spoločných detí, ako i k nim samotným, obe emocionálne destabilizovalo a neurotizovalo do tej miery, že ho odmietajú. V konaní nebolo preukázané, že matka deti navádza proti otcovi, i keď vnímajú jej negatívne postoje k jeho správaniu. Obaja rodičia, ktorí nedokážu prekonať svoju vzájomnú nevraživosť a nepriateľské postoje majú na tomto stave svoj podiel. Za danej situácie nie je možné striktne sa pridržať § 25 ods. 4 Zákona o rodine, hoci tam sú náznaky vplyvu matky na postoj detí voči otcovi, nakoľko by jeho uplatnenie bolo vyslovene v rozpore s ich oprávnenými záujmami. Naviac znalkyňa charakterizovala osobnosť otca ako citovo nevyváženú, so sklonom k dvojtvárnosti, egocentrickému presadzovaniu a uspokojovaniu vlastných potrieb a záujmov, nedostatočnou mierou empatie k prežívaniu druhých, ich potrebám a záujmom. Tento nedostatok empatie vyplýva aj z mailovej korešpondencie otca a syna C. založenej v spise, z ktorej je evidentná jeho snaha spomínať svojmu synovi jeho novú partnerku i nevlastnú sestru, hoci C. ich vníma ako osoby cudzie a na otcove slová v tomto smere nijako nereaguje, čo otec zjavne neberie na vedomie. Vzťah otca s deťmi je v súčasnosti natoľko vážne narušený, že bude potrebné citlivo a opatrne ho opäť obnoviť. K tomu je nevyhnutné, aby obaja rodičia v záujme ich detí prekonali vzájomnú nevraživosť a negativizmus, slovne na seba neútočili v ich prítomnosti a ukázali im, že ich láska k nim je rovnaká a nezmenila sa ani ich rozchodom. Je otázne, do akej miery sa im to obom podarí a aby mali obaja na konflikty čo najkratšiu možnú mieru časového rozsahu, súd styk s deťmi upravil na časové rozpätie troch hodín každý párny víkend v mesiaci za ich prítomnosti. Je nevyhnutné, aby matka bola pri tomto styku prítomná i za hrozby vzniku konfliktu, nakoľko iba ona môže obe deti motivovať, aby s otcom určený čas strávili v pocite bezpečia a komfortu. K otázke úpravy styku treba záverom pripomenúť, že styk pôvodne určený v poručenskom konaní sa neosvedčil, stretnutia v utorky takmer vôbec neprebiehali a ak, iba podľa ľubovôle otca, ktorý je pracovne zaneprázdnený. Otec chcel mať širšie upravený styk len z dôvodu, aby si mohol vybrať z viacerých možností, pričom deti táto situácia značne frustrovala. V súčasnosti sú obe deti školopovinné (M. začala navštevovať prvý ročník školskej dochádzky), pričom určenie styku počas celého víkendu, ako bolo pôvodne stanovené, je vzhľadom na ich prípravu do školy vyslovene nevhodné. Pokiaľ deti opäť nadobudnú stratenú dôveru v svojho otca a budú sa na stretnutie s ním tešiť, platná právna úprava umožňuje súčasné rozhodnutie kedykoľvek flexibilne a rýchlo zmeniť podľa aktuálneho stavu a styk upraviť aj širšie, bez prítomnosti matky , i počas
sviatkov a prázdnin aj v novej rodine otca, ktorý musí na novú situáciu citlivo obe deti pripraviť. Je preto najmä v jeho záujme, aby ukončil spory s odporkyňou a dohodol sa s ňou čo najrýchlejšie aj v majetkovej oblasti. Obaja rodičia sa v prítomnosti svojich detí nesmú negatívne vyjadrovať na adresu toho druhého a musia sa naučiť ovládnuť svoje emócie, k čomu im súd odporúča vyhľadať pomoc odborníkov.
V otázke úpravy vyživovacej povinnosti súd dospel k názoru, že výživné, na ktorom sa obaja účastníci konania narýchlo dohodli bolo stanovené bez detailného prihliadnutia na ich zárobkové možnosti a majetkové pomery. Matka je zamestnaná na Ž. D. H. L., podľa jej vyjadrenia má mesačný príjem 950 € netto. Z Daňového priznania otca, poskytujúceho programátorské a iné služby v oblasti informačných technológií a výpočtovej techniky za rok 2009 súd zistil základ dane 22.815,54 €, čo je 1901,30 € mesačne, jeho partnerka má podľa jej Daňového priznania základ dane 17.695,57 € , čo je 1474,63 € mesačne. Z príjmovej časti Daňového priznania navrhovateľa súd zistil príjem zo živnosti vo výške 82.366,66 €, pričom výdavky tvoria až 59.551,12 €. Tunajší súd je toho názoru, že výdavkovú časť je navrhovateľ povinný ustrážiť tak, aby si mohol plniť predovšetkým svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, nakoľko táto má prednosť pred ostatnými pohľadávkami, ale najmä aj pred takými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú potrebné pre riadny chod a udržanie jeho podnikateľskej činnosti, resp. také, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Navrhovateľ používa pre svoju potrebu automobil Honda CRV od súkromnej spoločnosti N. E..A..O.., s ktorou podľa jeho vyjadrenia nie je v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu, čo je tvrdenie podľa názoru súdu zjavne účelové a súvisí s umelým znižovaním jeho životnej úrovne (oficiálne nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla). Navrhovateľova životná úroveň je zjavne vyššia, než akú prezentuje podľa oficiálnych dokladov . Súd dáva do pozornosti, že pri porovnaní Daňového priznania navrhovateľa za rok 2008, kde príjmová časť tvorila sumu 2,379.200 Sk, výdavková časť 1,045.564 Sk , základ dane 1,333.636 Sk a z porovnania Výkazov o príjmoch a výdavkoch oboch daňových priznaní vyplýva, že pri výpočte daňového základu za r. 2009 je zrejmá chyba, keď rozdiel príjmov a výdavkov (r. 04 - r.10) mal tvoriť sumu 67.815 € a nie ako je uvedené 22.815,54 € (Porovnaj aj Výkaz o príjmoch a výdavkoch z DP za rok 2007 - čl.37 + Prílohová obálka čl.13). Navrhovateľ uviedol nesprávne údaje buď v časti o výdavkoch Daňového priznania za r.2009, alebo v časti o výdavkoch predmetného Výkazu, ktorý tvorí jeho prílohu. Nech je skutočnosť akákoľvek, bolo preukázané, že navrhovateľ má dostatočný príjem k tomu, aby si mohol vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom stanovenú tunajším súdom na mal. C. v sume 500 € mesačne a na mal. M. v sume 330 € mesačne bez problémov splniť a to i pri jeho súčasnej starostlivosti o jeho ďalšie maloleté dieťa narodené mimo manželstva - Q.. Jeho partnerka má taktiež dostatočný príjem zo živnosti za r. 2009, i keď je na rodičovskej dovolenke, takže životná úroveň ich novej domácnosti je nadštandardná. Maloleté deti C. a M. majú právo na životnej úrovni svojho otca sa podieľať. Matka žiadajúca na maloletého C. sumu 600 €/mes., zdôvodnila jeho výdavky takto: úrazové poistenie - 0,66€/mes., školská jedáleň - 20€/mes., kultúrne podujatia v škole, koncerty, korčuľovanie, kultúrne predstavenia - 10€/mes., učebné pomôcky, školské potreby - 5€/mes., ZRPŠ, poistenie v škole
- 2,50 €/mes, športové potreby - 40€/mes., obuv - 60€/mes., oblečenie - 100€/mes., doprava - 10€/ mes., sporenie - 16,60€/mes., lekár (nosí strojček na zuby) - 10€/mes., výlety, škola v prírode, denný tábor - 160€/mes., strava - 60€/mes., telefón - 7€/mes., drogéria, kozmetika - 20€/mes., knihy, CD, DVD, časopisy, hračky - 30€/mes. Výdavky maloletej M., na ktorú matka požadovala výživné 450 € mesačne sú nasledovné : úrazové poistenie - 0,66€/mes., školská družina - 8,30€/mes., školská jedáleň - 19€/ mes.. ZRPŠ - 2,5€/mes., školské potreby - 15€/mes., časopisy 2€/mes., krúžky umelecká škola, na tanec, spev, mažoretky - 20€/mes., DVD. hračky, knihy - 20€/mes., športové potreby - 23€/mes., obuv
- 33€/mes., oblečenie - 80€/mes., doprava - 10€/mes., kultúrne podujatia 10€/mes., výlety, dovolenky
- 130€/mes., strava - 60€/mes., drogéria - 20€/mes. Súd dospel k názoru, že žiadaná suma výživného je čiastočne nadhodnotená o sumu cca 100 mesačne pri každom z detí. Matke súd výživné neurčoval, nakoľko ho kompenzuje svojou celodennou osobnou starostlivosťou. Výživné určené tunajším súdom je primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako i veku a potrebám detí a nevyhnutné k tomu, aby aspoň v materiálnej oblasti nepociťovali ujmu na životnej úrovni, ktorú mali počas ich spolužitia s otcom. Tunajší súd zároveň pripomína, že v súčasnosti už výživné pre maloleté deti nemá len spotrebný charakter, ale smeruje i k všestrannému rozvoju ich daností a schopností a vytvoreniu predpokladov na získanie kvalitného vzdelania.
Súd na odvolanie navrhovateľa zrušil svoje uznesenie o uložení mu poriadkovej pokuty v sume 500 €, nakoľko dospel k názoru, že svoje správanie a prístup k splneniu uložených povinností pozitívne zmenil, preto mu predmetnú sankciu odpustil a to podľa § 53 ods. 4, v spojení s § 210a O.s.p.
Povinnosť nahradiť trovy štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v sume 38,32 € ako svedočné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov súd rovnomerne rozdelil medzi oboch účastníkov konania, nakoľko znalecké dokazovanie navrhli obaja, i keď súd v záujme hospodárnosti konania tento dôkaz nahradil výpoveďou znalkyne, ktorá sa svojho posudku vypracovaného pre iný súd a stále aktuálneho, v plnom rozsahu pridržala.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).